Antigénové testy, ktoré nakúpilo ministerstvo hospodárstva sa už vlani stali kameňom sváru medzi šéfom rezortu Richardom Sulíkom a premiérom Igorom Matovičom. Ten ich označil za „šmejd“, ktorým by netestoval ani psa, ale napriek tomu chce plošne testovať každý týždeň. Lekár Kamil Knorovský z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach uvádza dôvody, pre ktoré to podľa neho nie je dobrý nápad.

Už po prvom kole plošného testovania antigénovými (AG) testami sa ozývali hlasy niektorých odborníkov, podľa ktorých sa malo úsilie sústrediť na konkrétne najviac postihnuté regióny a testovať lokálne.

Igor Matovič (OĽaNO) na pondelkovej (11.1.) tlačovke vyhlásil, že minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) je priamo zodpovedný za smrť 4300 ľudí a jednu miliardu v ekonomických škodách, ktoré podľa premiéra napáchal jeho rezort tým, že AG testy nenakúpil včas. Matovič chce celoplošne testovať každý týždeň, ale na to nie je dosť testov, takže sa pravdepodobne začne len v najviac postihnutých regiónoch Slovenska.

Podľa Sulíka je zodpovedný Matovič

Za oneskorený nákup antigénových testov RapiGen však nesie podľa Sulíka zodpovednosť ministerstvo zdravotníctva a predseda vlády, ktorý ho osobne riadil. Minister hospodárstva v reakcii na obvinenia zo strany premiéra povedal, že víta preverenie nákupu testov generálnou prokuratúrou.

O nákupe AG testov RapiGen rozhodla komisia ešte vlani v októbri a väčšinu v nej mali zástupcovia Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a rezortu zdravotníctva, ktorý má pod palcom OĽaNO. Podľa ministerstva hospodárstva konkrétne išlo o 5 z 9 členov komisie, ktorá nákup schvaľovala a všetci zástupcovia s nákupom testov RapiGen písomne súhlasili.

Podľa vyjadrenia Sulíkovho rezortu mohli byť málo kvalitné testy nakúpené pre zle napísané zadanie, ktoré pripravilo ministerstvo zdravotníctva. Sulík preto trval na presnejšom zadaní vrátane požadovaných validácií.

Správne zadanie však napísal rezort zdravotníctva podľa ministerstva hospodárstva až na piaty pokus po 17 dňoch. Zadanie muselo napísať ministerstvo zdravotníctva, pretože to bola podmienka priamo v uznesení vlády. „Nechávam na posúdenie každého, kto a akou mierou je teda zodpovedný za aktuálnu situáciu na Slovensku,“ podotkol Sulík.

Ďalšie plošné testovanie

Napriek premiérovej kritike, ktorá sprevádzala nákup AG testov, sa Igor Matovič rozhodol pre opätovné plošné pretestovanie celého Slovenska, aj keď tento postup už odborníci viackrát spochybnili.

Najnovšie uvádza dôvody, pre ktoré nie je celoplošné testovanie dobrý nápad lekár Kamil Knorovský z neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, ktorý v minulosti prispieval na stránku Lovci šarlatánov. Na svojom facebookovom profile píše, že urobil desiatky AG testov a videl len 2 pozitívne, ale následne aj desiatky pozitívnych PCR testov, ktoré boli pri AG testovaní negatívne.

„Vypúšťať falošne negatívnych ľudí s certifikátom na 7 dní hore dole je epidemiologicko-taktický nonsens – jedni sú v predklinickom štádiu, iní v asymptomatickom – všetci sú však potenciálne infekční. My nepotrebujeme vybrať pozitívnych ľudí a povedať si – no, čiže máme 50 000 pozitívnych, je po pandémii…My potrebujeme znížiť mobilitu – čo z toho, že nájdem XYZ pozitívnych, keď neobvolajú kontakty a neznížia svoju mobilitu, rovnako ich okolie + XYZ falošne negatívnych…“ vymenúva Knorovský problémy, ktoré so sebou antigénové testy prinášajú.

Vyťažení zdravotníci a nekvalitné AG testy

Lekár z košickej univerzitnej nemocnice L.Pasteura pripomína, že viacero vedeckých kapacít sa vyjadrilo proti plošnému testovaniu a odporúčajú skôr cielené lokálne testovanie AG testami. Dodáva tiež, že ak sme pri prvom testovaní hovorili o vyťažených zdravotníkoch, teraz hovoríme o mega vyťažených zdravotníkoch.

Plošné testovanie prináša podľa Knorovského aj ďalší problém. „Plošné testovanie robí chaos v štatistikách, po testoch klesajú indikácie k PCR testom a strácame prehľad o situácii…“ vysvetľuje.

Premiér spolu s ďalšími členmi vlády však tvrdí, že po prvých dvoch kolách plošného testovania došlo vlani k spomaleniu nárastu počtu prípadov. To však nevychádza, keďže akékoľvek opatrenia sa pre spôsob šírenia ochorenia COVID-19 podľa odborníkov prejavia až po dvoch či troch týždňoch a nie v priebehu dní, takže za jesenným poklesom budú skôr opatrenia na obmedzenie mobility zavedené pár týždňov pred prvým plošným testovaním ako testovanie samotné, ktoré prinieslo množstvo falošne negatívnych testov.

„AG testy sa robia nekvalitne a v nelaboratórnych podmienkach – vo videách v telke vidno ako ľuďom letmo vopchajú do nosa štetinku… Keď sa to robí dobre, z nosa má trčať max 3-4cm tej štetinky. Druhá vec je teplota reakcie, robiť niečo také pri 15ºC a menej je metodologicky neprípustné,“ vysvetľuje Knorovský ďalšie komplikácie, ktoré AG testovanie prináša.

Lekár dodáva, že aj v krajinách, kde plošné testovanie skúsili v niektorých regiónoch od tejto praxe upustili a volia skôr cestu obmedzovania mobility, respektíve rôzne prísne formy takzvaného lockdownu. „Do ďalšieho víkendu 22./23./24.1. bude situácia násobne horšia – akékoľvek, aj letmé sprísnenie súčasného lockdownu by malo lepší efekt,“ varuje.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0