Svet fascinuje, ako rýchlo Izrael očkuje svojich obyvateľov proti koronavírusu. Aspoň jednu dávku vakcíny dostalo už vyše 20 percent Izraelčanov. Židovský štát tým zanecháva za sebou všetky ostatné krajiny.

Aj Británia a Spojené štáty, ktoré začali s vakcináciou zhruba v rovnakej dobe ako Izrael, naočkovali zatiaľ iba dve percentá populácie. Rovnako Dánsko, ktoré je premiantom Európskej únie. V Nemecku, ktoré malo naplánované očkovací poriadok na minúty, dostalo aspoň jednu dávku nejakých 0,73 percenta obyvateľov. V Česku, ktoré je len o málo väčšie ako Izrael, je to 0,19 percent. V čom sa teda skrýva úspech Izraela?

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu (vľavo) po prílete lietadla, ktoré priviezlo na palube viac ako 100 000 kusov prvej dávky vakcíny spoločnosti Pfizer 9. decembra 2020. Foto: TASR/AP

Po prvé, dokázal si zabezpečiť dostatočnú dodávku vakcín. Tento problém sužuje napríklad Európsku úniu. Vzhľadom k tomu, že výrobcovia vopred avizovali, že o poradí dodávok bude rozhodovať aj ich veľkosť a Izrael musel súťažiť s takými kolosmi, ako sú USA a EÚ, chcelo to istú dávku vyjednávacieho umu. Iste, svoju úlohu hralo to, že Izrael ponúkol za vakcíny oveľa viac než ostatné štáty, dvakrát až trikrát viac, ako je bežné. Dobre si uvedomuje, že žiadna finančná cena za rýchle vypadnutie z cyklov lockdownu nie je premrštená. U konšpiratívnejšie založených ľudí sa tiež rozšíril názor, že tomu napomohli sympatie židovského šéfa firmy Pfizer, ktorá vakcíny Izraelu poskytla.

Zdá sa však, že hlavným dôvodom, prečo Izrael dosiahol preferenčný prístup, je jeho súhlas pôsobiť ako prípadová štúdia. Izraelskí predstavitelia presvedčili hlavne Pfizer, ale aj konkurenčnú Modernu, že sú dokonalou krajinou pre testovanie distribúcie vakcín, ktoré musia byť po celý čas v hlbokom mraze. Výmenou za to poskytne Pfizeru dáta a detaily o očkovaní, vrátane vedľajších účinkov, účinnosti, času potrebného na vytvorenie protilátok, rozdiely v reakcii na základe veku, pohlavia a tak ďalej. Pfizer a ďalší zdravotní experti tak dúfajú, že Izrael poslúži ako príklad pre ďalšie štáty.

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 v izraelskom meste Ramat Gan 3. januára 2021. Foto: TASR/AP

Aby Izrael presvedčil Pfizer, že je vhodný obrí testovací subjekt, musel k tomu mať predpoklady. Pomohla vojenská tradícia krajiny, vďaka ktorej je populácia zvyknutá rýchlo sa zmobilizovať proti spoločnému nebezpečenstvu. Izrael je však tiež v svetovej špičke vo farmaceutickom a technologickom biznise. Táto kombinácia pomohla vytvoriť perfektný logistický systém. Izraelčania napríklad vynašli špeciálne chladiace boxy vo veľkosti zhruba krabice na pizzu, z nich každý pojme sto dávok vakcíny, čím sa uľahčila distribúcia aj do tých najzapadnutejších kliník.  

Rozšírená digitalizácia tiež umožňuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti rýchlo identifikovať ohrozené skupiny, ľudia sa môžu na očkovanie objednávať telefonicky, prostredníctvom online formulárov a aplikácií.

Pomohla aj flexibilita a istá decentralizácia celého systému. Izrael má štyroch štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí medzi sebou súťažia o klientov, čo ich tlačí k tomu, byť čo najlepší. Napríklad v Británii všetko riadi kolos známy ako NHS, možno najhorší zdravotnícky systém vo vyspelom svete.

Ortodoxný Žid počas očkovania vakcínou proti ochoreniu COVID-19 v Jeruzaleme. Foto: TASR/AP

Izraelčania sú tiež odhodlaní využiť očkovacie dávky do poslednej kvapky. Boli to oni, kto zistil, že z jednej fľaštičky možno dostať šesť očkovacích dávok namiesto piatich. Tiež sa neboja upravovať očkovacie plány za pochodu. Jeden z dôvodov, prečo v západných krajinách očkovania viaznu, je prílišný dohľad nad očkovacím harmonogramom. Vo väčšine krajín dostávajú prvé vakcíny pracovníci v prvej línii a starí ľudia. Z rôznych dôvodov sa ich však nie vždy darí zohnať v dostatočnom počte. Napríklad v New Yorku úrady radšej vakcíny vyhodili, než aby ich nechali pichnúť ľuďom mimo poradia. V jednej klinike v Izraeli, keď zistili, že v ten deň nespotrebujú všetky dávky, vyšli zdravotné sestry na ulicu presviedčať okoloidúcich, či sa nechcú nechať očkovať na mieste.

Len ťažko si predstaviť, že by niečo podobné zvládla ťažkopádna, byrokratická a bezpečnosťou posadnutá Európska únia. Podobné je to v USA, kde sa skostnatené zdravotnícke inštitúcie počas pandémie dvakrát neosvedčili. O tuzemsku, ktoré má problém s distribúciou pár desiatok tisíc vakcín, nehovoriac.

Ešte jednu vec je potrebné dodať ohľadom očkovania a Izraela. V určitých kruhoch sa rozšírilo povedomie, že Izrael očkuje tak rýchlo na úkor Palestínčanov. „Odopretie vakcín COVID-19 Palestínčanom odhaľuje izraelskú inštitucionalizovanú diskrimináciu,“ napísala organizácia Amnesty International vo vyhlásení minulý týždeň. Lenže to nie je pravda. Hlavný dôvod, prečo Izraelčania neočkujú Palestínčanov je, že to Palestínčania nechcú. Na základe dohôd z Osla je zdravotníctvo plne v gescii Palestínskej samosprávy. Tá si z prestížnych dôvodov nemôže dovoliť požiadať Izrael o pomoc, mohlo by to byť vnímané ako kolaborácia s nepriateľom.

Foto: TASR/AP

V decembri tak palestínski lídri trvali na tom, že si zabezpečia vakcínu sami. Najskôr sa snažili získať ruský výrobok Sputnik V, potom sa zapojili do programu OSN COVAX, ktorý má za cieľ dostať vakcínu do rozvojových krajín. Podľa uniknutých správ, palestínske vedenie medzitým požiadalo Izrael o pomoc tajne. Ten vraj poslal vakcíny pre palestínskych prominentov. Rovnako tak usilovne očkuje izraelských Arabov a obyvateľov východného Jeruzalema, ktorých rad komentátorov považuje za Palestínčanov. Premiér Benjamin Netanjahu sa dokonca vyfotil s milióntym očkovaným, ktorým bol zhodou okolností izraelský Arab. Všetko očierňovanie Izraelčanov, že sa na chudákov Palestínčanov vykašlali, tak stojí na vode.

Vychádza v spolupráci s českým portálom Echo24.cz, kde text pôvodne vyšiel.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.