Obvinený exminister Gábor Gál mal vziať ako úplatok 50-tisíc eur a poľovný revír

NAKA obvinila bývalého ministra spravodlivosti Gábora Gála z prijímania úplatku v pozemkovej kauze, kde figuruje spolu s oligarchom Martinom Kvietikom. Gál mal využiť svoj vplyv na pozemkovom fonde a pre svoju firmu si mal vypýtať okrem finančného úplatku aj pozemok pre svoju firmu. Nepriamo proti nemu svedčí aj jeho bývalá poslanecká asistentka. Gál obvinenia odmieta.

Gálova bývalá asistentka Zita Zálužická podľa obvinenia dokonca polícii odovzdala Gálove zoznamy takzvaných „urgentných“ firiem, ako sa mali označovať žiadatelia, ktorí zaplatili úplatok za kladné vybavenie žiadosti.

Podľa uznesenia o vznesení obvinenia Národnej kriminálnej agentúry z 9. mája 2022, ktoré má denník Štandard k dispozícii, je Gábor Gál obvinený z prijímania úplatku. Oligarcha blízky SNS Martin Kvietik je v danej veci stíhaný ako najvyšší člen zločineckej skupiny pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku. Výpovede o zločineckej štruktúre, na ktorej čele mal stáť Kvietik, opísané v obvinení, prinesie Štandard v samostatnom texte.

Gálove pozemky

Podľa svedkov si mali v predchádzajúcom volebnom období vplyv nad pozemkovým fondom rozdeliť SNS a Most-Híd. Podľa zákulisných politických dohôd malo SNS dostať funkciu generálneho riaditeľa SPF a Mostu-Híd pripadol post námestníka. Kvietik mal zabezpečovať záujmy svoje a strany SNS, kým Gál mal v kompetencii práve nominácie za maďarskú stranu. 

Gál mal podľa obvinenia v rámci svojej strany „personálnu a rozhodovaciu právomoc najmenej nad námestníkom GR SPF, v tom čase Ing. Borisom Brunnerom,“ píše sa v obvinení. 

Vzájomná dohoda však rok po voľbách narazila na konflikt pri rozdelení sfér vplyvu medzi týmito stranami. O pozemky, o ktoré mala záujem spoločnosť Medzičiližie, ktorej zástupca mal zaplatiť úplatok, mal totiž záujem aj Gál, preto cez svojho nominanta na fonde zablokoval jeho fungovanie, kým sa nenaplnia jeho nároky.

Taxa 200 eur za hektár

Kľúčovým svedkom v prípade je Kvietikov dlhoročný advokát Ján Gajan, prostredníctvom ktorého mal Kvietik realizovať svoj korupčný vplyv na pozemkový fond. Gajan, ktorý sa ku skutkom priznal, provízie pre Kvietika vybavoval cez ďalšieho zamestnanca fondu Gustáva Palidera, ktorý s políciou tiež spolupracuje.

Palider si mal v novembri 2017 na čerpacej stanici v Petržalke vypýtať úplatok 240-tisíc eur od zástupcu firmy Medzičiližie Ladislava Kulacsa za pomoc pri schvaľovaní nájomnej zmluvy na pozemky pri Gabčíkove.

Úplatok stanovil a odsúhlasil práve Kvietik a Gajan.

Výška úplatku mala byť stanovená na „základe bežnej taxy úplatkov na nájomných zmluvách SPF“. Malo ísť o 200 eur za každý hektár pôdy, pričom polovica z tejto sumy mala byť za schválenie žiadosti Radou fondu a druhá polovica za podpísanie zmluvy štatutármi fondu.

Onedlho, 27. novembra 2017, schválila nájomnú zmluvu Rada SPF a Palider od Kulacsa následne prebral 120-tisíc eur. Palider peniaze odovzdal Gajanovi, ktorý ich uložil v trezore a neskôr spolu s inými úplatkami odovzdal Kvietikovi aj s evidenciou úplatkov, ktorú pre neho vypracovávali.

Gajanovu výpoveď potvrdzuje aj jeho „podriadený“ v rámci zločineckej skupiny Gustáv Palider, ktorého vyšetrovatelia zaradili „do tretej úrovne“ v rámci hierarchie úplatkárskeho systému. Podľa Palidera bola prvá polovica dohodnutej sumy, teda 120-tisíc eur, odovzdaná po podpise zmluvy a jej zverejnení na stránke SPF. Úplatok prebehol mimo kamier, dohodli sa, že z benzínovej pumpy, kde sa stretli, sa odvezú kúsok ďalej, obálka s hotovosťou sa odovzdala „asi v strede Panónskej cesty pod mostom“, opísal Palider. Bolo to na prelome novembra a decembra roku 2017.

Palider následne čakal, kedy zmluvu podpíšu štatutári fondu, aby mohol prevziať aj druhú polovicu úplatku. To sa však nedialo a po urgenciách Gajana a riaditeľky fondu Adriany Šklíbovej sa dozvedel, že zmluvu nechce podpísať námestník Brunner.

V tej chvíli sa totiž plynulo bežiace udalosti skomplikovali. Gábor Gál mal totiž záujem, aby tieto pozemky získala firma Carott SK, ktorej mal byť Gál skrytým podielnikom.

Gálovi nominanti na fonde mali tvrdiť, že „pokiaľ sa s ním nedohodnú tak, že im pustia časť pozemkov, tak zmluvu na SPF nedostanú, pretože ju nepodpíše námestník Brunner“. Ten prestal podpisovať zmluvy, čím zablokoval celý chod fondu, keďže súhlasné stanoviská k územným, stavebným a kolaudačným konaniam patrili do jeho kompetencie. Fond tak zostal paralyzovaný.

Zablokovaný fond

Gálov nominant a námestník SPF Boris Brunner mal podľa svedectiev takto konať na príkaz Gábora Gála. „O uvedené ho požiadal Gábor Gál, nakoľko nemal z pôsobenia SPF toľko výhod a benefitov, ako očakával, a SNS mala výrazne viac a táto situácia sa vyhrotila na tejto záležitosti prenájmov pozemkov pre Medzičiližie, kde nastal priamy rozpor medzi záujmami Kvietika, ktorý hájil záujmy SNS a Gábora Gála,“ opisuje Gajan.  

Aj Kulacs mal Paliderovi potvrdiť, „že vypaľovanie zo strany Gábora Gála (…) pokračuje a nevedia sa dohodnúť na konkrétnych parcelách“, ktoré Gál bude ochotný pustiť konkurentovi. Sporili sa ohľadom parciel s najlukratívnejšou pôdou, na ktorej boli vybudované závlahové systémy.

Nespokojný už bol aj samotný Kvietik, ktorý mal vo fonde „viacero svojich záujmov, ktoré sa pre toto nerealizovali“.

Gajan sa pokúšal situáciu odblokovať, a preto sa podľa svojich slov „dva- až trikrát stretol“ s Brunnerom, ktorý sa vraj snažil nájsť dohodu s Gálom. Kvietik sa s Gálom stretnúť vraj nechcel, preto s ním dohodu hľadal sám Gajan.

Gál mal trvať na tom, že dané pozemky dostane do prenájmu jeho firma Carrot, pričom sa odvolával na „povolebné dohody (…), v rámci ktorých mal Most-Híd participovať aj na neoficiálnych výnosoch činnosti SPF, čo sa však podľa Gála nerealizovalo“.

Gál si mal zároveň vypýtať aj kompenzáciu 50-tisíc eur a poľovný revír Vyšehradné na Hornej Nitre, „keďže vedel, že Kvietik má vplyv aj na ľudí vo vedení Štátnych lesov SR, keďže tento podnik bol obsadený nominantmi SNS, ktorých v prevažnej väčšine zabezpečil osobne Kvietik“.

Gálove požiadavky Gajan sprostredkoval Kvietikovi, ktorý ich odsúhlasil. Z výpovedí je zrejmé, že Gál si svoje nároky napokon vymohol a fond, predtým paralyzovaný Gálovým nominantom, sa po kompromisnej dohode opäť rozbehol. Brunner začal opäť podpisovať zmluvy.

Tieto dohody sa mali podľa Gajana uskutočniť priamo v Gálovej poslaneckej kancelárii. „Na uvedených stretnutiach Gál potvrdil, že má majetkovú účasť v spoločnosti Carrot SK, s.r.o.“ Úplatok mu odovzdal Gajan, malo to byť práve v čase, keď sa Gál stal ministrom spravodlivosti. Úplatok pochádzal z provízii od žiadateľov o pozemky, ktoré Gajan pre Kvietika skladoval v trezore vo svojej kancelárii.

Gál obvinenie odmieta. „Predmetné uznesenie v súvislosti s mojou osobou sa absolútne nezakladá na pravdivých informáciách. Nie je to prvýkrát, keď o mne kolovali rôzne informácie od takzvaných kajúcnikov, ktoré sa po riadnom prešetrení potvrdili ako vymyslené,“ uviedol Gál pre TASR.

Gála skontaktoval telefonicky aj denník Štandard so žiadosťou o rozhovor alebo reakciu: „Zbytočne mi voláte, nebudem sa vyjadrovať,“ reagoval na telefonát a zložil.

Ministerka nič netuší

To, že Gál osobne riadil Brunnera, potvrdili okrem Gajana aj ďalší svedkovia, riaditeľka fondu Adriana Šklíbová a Gustáv Palider. Potvrdzujú tiež to, že Brunner aktívne pomáhal so žiadosťou spoločnosti Carrot. Brunner napríklad urgoval regionálny odbor fondu v Dunajskej Strede s prípravou nájomnej zmluvy pre túto spoločnosť. Odbor však neodporučil pokračovať v tomto procese, pretože pozemky už boli v prenájme pre Medzičiližie. Brunner vtedy vrátil nepodpísanú nájomnú zmluvu pre Medzičiližie, začiernil jej návrh a na Radu fondu zaradil na najbližšie rokovanie zmluvu pre Carrot.

O tomto konflikte vo vnútri SPF vypovedala aj riaditeľka fondu Šklíbová, ktorá tiež potvrdila, že v pozadí firmy Carrot stál Gábor Gál. Na výsluchu potvrdila, že krátko po jej nástupe nastal konflikt medzi SNS a Mostom-Híd v kauze Medzičiližia pri usporiadaní nájomných zmlúv.

Medzi hráčmi, ktorí ovládali fond, došlo podľa nej ku „kríženiu záujmov“. Tento spor vtedy dokonca prerástol aj do koaličnej roztržky medzi SNS a Mostom. Podľa Šklíbovej výpovede o probléme a jeho príčinách bola informovaná aj ministerka Gabriela Matečná, ktorú vraj prosila o súčinnosť pri odblokovaní fondu. Chcela od nej, aby záležitosť riešila s Gálom, ktorý Brunnera nominoval. Matečná to s ním vraj riešila, ale bezvýsledne.

Exministerka Matečná to však na výsluchu poprela, s Gáborom Gálom sa vraj stretávala len raz do týždňa na vláde a nič netušila ani o údajnej nečinnosti fondu na prelome rokov 2017 a 2018. Nič jej nehovorili ani názvy firiem, ktoré boli v spore zakomponované.

Šklíbová je okrem iného ďalším svedkom, že Brunner bol Gálova nominácia. Predchádzajúci riaditeľ fondu jej mal tiež potvrdiť, že „nominantov Most-Híd na SPF nominoval Gábor Gál“.

Výpoveď asistentky

Gála však nepriamo usvedčuje aj jeho bývalá poslanecká asistentka Zita Zálužická. Na výsluchu potvrdila, že o spoločnostiach Medzičiližie a Carrot počula, keď sa o nich Gál rozprával v jeho advokátskej kancelárii v Galante. O udalostiach v pozemkovom fonde vraj počúvala často, „keď ho rozoberal pán Gál s rôznymi osobami“.

Zálužická u neho dokonca vídavala aj dokumenty, ktoré sa týkali fondu. Potvrdila, že Brunner pracoval pre Most a boli nielen v pracovnom, ale aj kamarátskom vzťahu. Stretávali sa „najmenej raz do mesiaca“ buď v Gálovej kancelárii v Galante, alebo v jeho poslaneckej kancelárii v Bratislave.

Zálužická si spomínala aj na Ješíka, ktorý vystupoval v mene Gálovi blízkej spoločnosti Carrot. Ješíka vraj pozná ako muža, ktorý má „na starosti nejaký poľovný revír“ pri Prievidzi, kam vraj raz bola vziať „niekoľko debničiek s mäsom pre Gála“. Podľa Zálužickej boli Gál s Ješíkom kamaráti a do „jeho poľovníckeho revíru chodil aj poľovať“.

Zálužická polícii odovzdala aj viaceré Gálove listiny, ktoré sa týkali pozemkového fondu. Našla ich u seba doma pri sťahovaní a zostali u nej vraj ešte z čias, keď bola Gálovou asistentkou. Boli medzi nimi aj zoznamy rôznych spoločností nazvané ako „Urgentné spisy postúpené do rady SPF“.

Z Paliderovho výsluchu pritom vyplýva, že pod pojmom „urgentné spisy“ alebo „urgenty“ sa v hantýrke funkcionárov fondu označovali listiny, ktoré sa vybavovali prednostne, keď žiadatelia poskytli províziu alebo úplatok za to, že ich spisy sa vybavili „kladne a urýchlene“.