24. mája, 13:59

Dvanásť rád Viktora Orbána, ako poraziť progresívcov

Dvanásť rád Viktora Orbána, ako poraziť progresívcovFoto: Orbán/FB
Viktor Orbán Maďarský premiér.

Viktor Orbán predniesol v Budapešti prejav, ktorý získal medzi konzervatívcami značnú pozornosť. Ponúka rady, ako čeliť liberálom a poraziť ich. Hovorí o pravidlách zápasu, včasnom odhaľovaní zámerov oponenta, spojencoch aj nepriateľoch, médiách či inštitúciách. Niektoré body prekvapia Orbánových oponentov, ale aj priaznivcov. Text prinášame v plnom znení.

Dámy a páni, drahí americkí priatelia a konzervatívci z celého sveta,

vítam vás všetkých. A špeciálne vítam môjho priateľa Václava Klausa. Nie je prekvapením, že je to intelektuálne najodvážnejší muž v Európe. Keď vezmete do úvahy, aký je bohatý na roky skúseností, je aj pre nás všetkých prekvapením, že medzi nami stále vyzerá najmladšie a najčerstvejšie. Václav Klaus, ďakujeme, že ste prišli a ste s nami.

Viem, že si všetci zaslúžite lepší prejav ako tento, ale všetci vieme, že človek nevie plávať či zabehnúť svetový rekord hneď ráno. Prosím, majte to na pamäti, keď budete počúvať moje myšlienky.

V každom prípade je úžasné, že ste tu. Načasovanie je šťastná náhoda: pred mesiacom sme získali štvrté volebné víťazstvo za sebou a pred štyrmi dňami som zostavil piatu konzervatívnu, kresťanskú vládu – a dnes som tu s vami. Je vždy dobré, keď sa môžeme rozprávať s priateľmi a je obzvlášť dobré mať niečo, čím podložíte svoje slová. A my Maďari právom cítime, že máme niečo, čím podložíme svoje slová.

Priatelia,

prešli sme dlhú cestu. Od 80. rokov 20. storočia sme čítali o tom, čo sa dialo v Spojených štátoch v nelegálne šírených samizdatoch tu u nás v bývalom východnom bloku. A teraz sme tu: Maďarsko hostí najvýznamnejšie politické zhromaždenie Republikánskej strany Grand Old Party. Jasne si pamätám, ako sme vám vtedy závideli: kultúru demokratickej debaty; slobodu, s akou ste riešili veci verejné v Amerike; závideli sme vášmu prezidentovi Reaganovi jeho charizmu, odhodlanie, dôvtip a politiku – a, samozrejme, držali sme mu palce. Jediné, čo sme mali my, boli komunistickí funkcionári v šedých oblekoch a ich politickú novoreč (newspeak), dusnú atmosféru a beznádej.

Vážení americkí priatelia,

ak ste videli seriál Černobyľ, možno máte predstavu, o čom hovorím. Mali sme to tu dlhých štyridsať rokov. A dnes hostíme toto veľké podujatie, za ktoré by som rád poďakoval organizátorom – ale predovšetkým vám, ktorí ste nás poctili svojou prítomnosťou. V mene každého Maďara ďakujem našim americkým priateľom a priateľom z iných krajín, že ste prišli sem do Budapešti.

Ako môžem prispieť k dnešnému zhromaždeniu? Azda ak vám poviem, ako sme vyhrali: ako sme najprv porazili komunistický režim, ako sme potom porazili liberálov a napokon, ako sme nedávno porazili medzinárodnú liberálnu ľavicu, keď sme spojili svoje sily proti Maďarsku vo voľbách. Poviem vám, ako sme ich porazili prvý, druhý, tretí, štvrtý a piaty raz – a ako ich porazíme znova. Ako skandovali priaznivci Fradi [futbalový klub Ferencváros, pozn. red.]: „Viac, viac, viac, stále možno dať gólov viac!“

Poviem vám, ako zanietení univerzitní študenti uspeli v odstránení diktatúry, ako potom prelomili hegemóniu názorov, ktoré priali vracajúcim sa komunistom a liberálom a ako sa im podarilo ukončiť nadvládu progresívcov vo verejnom živote. Poviem vám, ako sa Maďarsko stalo baštou konzervatívnych a kresťanských hodnôt v Európe. Namiesto mojej dlhej reči by sa to, samozrejme, dalo urobiť stručne a jednoducho. Od generála Pattona vieme, že boj ukáže všetko, čo je najlepšie, a odstráni všetko, čo je zlé. To platí aj na politickom bojisku. Tu, priatelia, ostanú stáť len najlepší – lebo skrátka konečnou podmienkou víťazstva je, že sa musíme stať najlepšími. Môžete vyhrať, len ak ste najlepší.

Dámy a páni,

začnime tým, že vy politici, ktorí milujete svoju krajinu, čelíte problému, ktorý sme my Maďari už úspešne zvládli. Týmto problémom, ak sa nemýlim, v Amerike i západnej Európe je, že verejnému životu dominujú progresívni liberáli. Problémom je fakt, že zastávajú najvýznamnejšie pozície najvýznamnejších inštitúcií, majú dominantné pozície v médiách a produkujú všetky politicky indoktrinujúce diela vysokej aj masovej kultúry. Oni – progresívna ľavica – nám hovoria, čo je pravda a čo nie, čo je správne a čo je nesprávne. A my ako konzervatívci, naším údelom má byť, že vnímame verejný život našich národov tak, ako sa Sting cítil v New Yorku: ako legal alien, ako legálny cudzinec [ide o pieseň Englishman in New York, pozn. prekl.].

Takáto situácia bola aj v Maďarsku. Pred tridsiatimi rokmi tu tiež bola pri moci ľavica a dokonca tu bola komunistická diktatúra. Celá mašinéria štátu fungovala na upevnenie moci komunistov. Aj keď to môže znieť zvláštne, my – aj ja – sme vyrastali vo „woke“ svete. Ibaže vtedy sa critical race theory nazývala „vedecký socializmus“ a vyučovala sa na univerzite rovnako, ako sa vo vašej krajine vyučuje „woke“ teória dnes. Každodenná socialistická diktatúra: v tom sme vyrastali. Politická korektnosť, orwellovský newspeak, štátna kontrola verejného priestoru, vyvlastňovanie súkromného majetku a stigmatizácia pravice.

Vážení americkí priatelia a zahraniční návštevníci,

počas komunizmu sme mali vtip o tom, či sa dá v komunizme vtipkovať. Vtip bol v tom, že v Sovietskom zväze sa konala súťaž politických vtipov s nasledujúcimi podmienkami: súťažiaci na treťom mieste vyhrá „all-inclusive“ zájazd na Sibír na dva týždne, súťažiaci na druhom mieste na jeden rok a víťaz na celý život.

Americkí priatelia,

ak máte pocit, že tento vtip sa pre vás stáva zmysluplnejší, nastal čas začať konať. Na všetkých podujatiach sme povstali a koncom osemdesiatych rokov sme sa rozhodli, že čo je dosť, to je dosť. Chceli sme získať späť našu krajinu a našu slobodu; chceli sme získať späť slobodu. Komunisti to nenechali bez odozvy: policajné útoky, zákazy, odposluchy, infiltrácia štátnych agentov, vyhrážky a vydieranie. Ale vydržali sme a vyhrali sme.

Sovieti preč a komunisti dole. Mysleli sme si, že sme konečne dostali to, čo sme chceli, ale mýlili sme sa. V diktatúre liberáli a konzervatívci uzavreli protikomunistický pakt, ale pri možnej príležitosti sa liberáli postavili na stranu komunistov. Ukázalo sa, že v skutočnosti boli ich prirodzenými spojencami. Ak sa nemýlim, takýto druh hriešnej zmluvy bolo vidieť i v Spojených štátoch. Koniec koncov, verejný život po prvých voľbách [v Maďarsku po komunizme, pozn. red.] ovládli postkomunisti, liberáli a progresívci, a maďarská pravica bola uzemnená. Keď môj priateľ Donald Trump vyhral prezidentské voľby v USA v roku 2016, jeden z jeho hlavných sľubov bola potreba „vysušiť močiar“.

Prezident Trump má nepopierateľné zásluhy, a predsa ho v roku 2020 znovu nezvolili. Skončil ako naša prvá konzervatívna, kresťanská vláda v roku 2002: vládli sme my výnimočne – po toľkých rokoch si snáď môžem dovoliť takúto neskromnú poznámku – ale stiahol nás močiar maďarskej ľavice. A potom, medzi rokmi 2002 a 2010, sme videli, čo všetko sa za takýchto okolností deje: socialisti míňali peniaze ľudí. Maďarsko sa zadlžilo, ekonomika upadla do recesie, inflácia sa vymkla spod kontroly, vzrástla nezamestnanosť a ľudia neboli schopní platiť svoje účty. Vypuklo pouličné násilie a pochodovali polovojenské skupiny. Bolo to dávno, ale nezabúdajme: séria etnicky motivovaných vrážd pobúrila verejnú mienku. Ľavica natoľko znížila výdavky polícii, že nevedela udržať ani len zdanie poriadku a zákon chránil skôr páchateľov ako obete.

Vážení americkí priatelia,

myslím si, že niečo podobné ste už videli. Sväté Písmo hovorí: „Každý strom poznáte po ovocí.“ Ovocie progresívnej vlády hovorí samo za seba: ekonomický krach a pouličné násilie. Keď sa k moci dostane ľavicová vláda, príbeh sa temer vždy končí rovnako. Avšak, vážení priatelia, v roku 2002 sme zorganizovali ľudové hnutie a intelektuálny odpor s „jednotkami“, ktoré nám ostali po našej volebnej porážke. Nezaujali sme obranný postoj a nerezignovali sme na náš menšinový status; hrali sme, aby sme zvíťazili a vyhlásili sme Reconquistu.

Drahí priatelia,

plán sa podaril. V roku 2010 sme sa vrátili. Pracovali sme osem rokov: krok za krokom, tehličku po tehličke, bojovali sme a stavali. Vzorec je hotový. Maďarsko je laboratórium, v ktorom sme testovali protijed na nadvládu progresívcov. Zavesili sme naše laboratórne plášte – túto jar Maďarsko dostalo svoju štvrtú dávku a môžem oznámiť: pacient je úplne vyliečený. Liek je voľne dostupný, bezplatný a pozostáva z 12 bodov, o ktoré sa s vami teraz podelím. Pre našich zahraničných priateľov: 12 je šťastné číslo maďarských bojovníkov za slobodu.

Prvým bodom v maďarskom vzorci je hrať podľa našich vlastných pravidiel. Jediný spôsob, ako vyhrať, je odmietnuť prijať riešenia a cestičky, ktoré ponúkajú iní. Ako povedal Churchill, mať nepriateľov je jasný znak, že niečo robíte správne. To je dôvod, prečo by nás nemalo odrádzať, ak nás ohovárajú, označujú za úbohých či ak s nami v zahraničí zaobchádzajú ako s problémovými. V skutočnosti by bolo podozrivé, keby sa nič z toho nestalo. Prosím, zapamätajte si, že tí, ktorí hrajú podľa pravidiel svojich súperov, určite prehrajú.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.