Čínske ponaučenie z ruskej vojny

Spojené štáty sa dlhodobo snažia vyviazať zo svojich záväzkov v Európe a sústrediť svoje sily v Ázii. Začal s tým Barack Obama a pokračoval v tom Donald Trump so svojou obchodnou vojnou a bola to aj idea zahraničnej politiky Joea Bidena. Nie že by USA plánovali Európu opustiť úplne, ich predstava ale bola, že Európania sa budú môcť o seba postarať čiastočne sami, zatiaľ čo Američania sa budú sústrediť na svojho hlavného súpera, teda Čínu.

Si in-pching Si Ťin-pching. Foto: TASR/AP

Americkí stratégovia sa obávali, že by sa mohli ocitnúť vo vojne na dvoch frontoch. Zatiaľ čo by Čína napadla Taiwan, Rusko by mohlo využiť americkú zaneprázdnenosť a zaútočiť v Európe. Pokusy amerických prezidentov vyznačujúce sa rôznym stupňom neotesanosti donútiť európskych spojencov dávať viac peňazí na obranu mali zabrániť práve tomuto scenáru. Lenže namiesto Číny najskôr zaútočilo Rusko. Všetci si teraz zúrivo píšu poznámky.

Čínu ruská blamáž na Ukrajine musela zaskočiť. Peking rapídne zbrojí a svojimi chúťkami ohľadom Taiwanu sa nijako netají. Ľudová oslobodenecká armáda, ako znie oficiálny názov čínskych ozbrojených zložiek, je síce na papieri najpočetnejšou armádou na svete, reálne jej ale hrozia podobné problémy ako tej ruskej.

Problémy čínskej armády

Po prvé, nie je otestovaná v boji. Poslednou vojnou, ktorej sa zúčastnila, bola zhruba mesačná čínska invázia do Vietnamu, keď prehrala. USA odvtedy viedli nespočetné množstvo konfliktov. Nech si o ich morálnosti myslíme čokoľvek, tieto menšie vojny poskytujú armáde cenné skúsenosti pre prípadný veľký stret. Iste sa dá namietnuť, že bojovať proti talibancom v horách je niečo iné ako proti regulárnej čínskej armáde. Američania si ale minimálne nacvičili logistiku, podceňovanú, ale mimoriadne dôležitú zložku vojny, ako ilustruje vojna na Ukrajine. A Číňania nemajú ani skúsenosti proti talibancom.

Na druhej strane je otázka korupcie. Niet pochýb, že minimálne časť ruských problémov tvoria rozkradnuté vojenské prostriedky. Situácia v Ľudovej oslobodeneckej armáde údajne nie je oveľa lepšia a Číňania by tiež mohli zistiť, že v nepriestrelných vestách chýbajú pláty alebo že niekto nenakúpil nové pneumatiky, a nákladiaky sú tak nepoužiteľné.

Po tretie, čínska doktrína kopíruje sovietsku, a teda tú ruskú. Jeden z často spomínaných rozdielov medzi ruskou a ukrajinskou armádou je spôsob jej velenia. Rusi majú tendenciu zadávať presné rozkazy a očakávajú ich splnenie do bodky. Keď nastanú problémy, celá operácia sa zasekne. Zmeniť to je celkom zložité, pretože nižší dôstojníci nie sú zvyknutí na samostatné myslenie. Ukrajinci v posledných rokoch cvičili západné poňatie velenia, keď sa zadá cieľ a od nižších dôstojníkov sa očakáva samostatnosť a nezávislé myslenie, ktoré využijú na jeho splnenie, bez nutnosti podrobných rozkazov. To umožňuje väčšiu flexibilitu a rýchlejšiu reakciu na problémy.

Po štvrté, invázia demonštrovala, ako rýchlo sa rozpadli ruské plány. Čína by pritom na ostrove Taiwan mala situáciu oveľa zložitejšiu. Obojživelný útok je považovaný za jeden z vôbec najťažších vojenských manévrov.

Čína by sa tiež nemohla spoľahnúť na novootvorený front v Európe. Ruská armáda momentálne krváca na Donbase a predstava, že by mohla ohroziť zvyšok Európy, je smiešna. Vojna tiež podnietila európsku časť NATO na masívne zbrojenie.

Dobrá správa tak je, že dianie na Ukrajine donútilo Peking sa zamyslieť. Zlá je, že sa môže z ruských chýb poučiť.

Učí sa aj Washington

Na pondelňajšej tlačovej konferencii v Tokiu Biden urobil prekvapivé vyhlásenie. Na otázku novinára, či je ochotný vojensky brániť Taiwan, odpovedal jednoducho „áno“. Ide o obrovskú zmenu americkej politiky. Od roku 1979, keď USA uznali komunistickú vládu ako oficiálnu predstaviteľku Číny, udržiavali v súvislosti s Taiwanom politiku „strategickej nejednoznačnosti“. Teda Washington nikde verejne nehovoril, že bude Taiwan vojensky brániť, ale zároveň nehovoril, že ho brániť nebude.

To malo zabrániť čínskej invázii, pretože Peking si nemohol byť istý, či sa do vojny nevložia USA. Zároveň táto politika mala zabrániť prílišnému popudeniu komunistov a formálnemu vyhláseniu nezávislosti Taiwanu. Nezávislosť Peking považuje za červenú líniu a dôvod na vojnu.

Pokiaľ Biden otvorene spomína odhodlanie brániť Taiwan, Američania museli dôjsť k záveru, že „strategická nejednoznačnosť“ je prežitá. Jasne definované konzekvencie môžu odstrašiť Peking skôr než iba ich naznačovanie. Keby pred vojnou na Ukrajine do Kyjeva prišla americká brigáda, mnoho komentátorov by nariekalo ohľadom údajnej americkej rozpínavosti a ohrozovania Moskvy, Putin by sa ale nad inváziou znovu zamyslel.

Teda za predpokladu, že naozaj ide o zmenu americkej politiky. Problém starnúceho Bidena je, že nikdy si nemôžeme byť istí, či jeho vyjadrenie je oficiálnym stanoviskom vlády. Už v októbri 2021 Biden vyhlásil, že USA sú pripravené Taiwan vojensky brániť. Biely dom rýchlo napísal, že „prezident neoznámil žiadnu zmenu našej politiky a k žiadnej zmene našej politiky nedošlo“. Tiež teraz vydal vyhlásenie, že „ako povedal prezident, naša politika sa nezmenila“.

To zmätok iba znásobuje. Pritom teraz nie je čas pre nejednoznačnú politiku. Komunistická strana Číny zakázala vysokým predstaviteľom vlastniť aktíva v zahraničí. Rovnako sťažila vycestovanie z krajiny v miere nevídanej od 90. rokov. Zdôvodňuje to covidom. Podľa niektorých pozorovateľov však môže ísť o prípravu na konflikt a o snahu dostať domov svojich ľudí a peniaze, aby neuviazli v zahraničí, ako sa to stalo Rusom. Číňania sa učia rýchlo.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďalšie články