Rozhodnutie sociálnej siete Twitter zrušiť účet amerického prezidenta Donalda Trumpa vyvolalo kritiku dokonca aj od Angely Merkelovej či Alexeja Navaľného. Táto sociálna sieť na amerických konzervatívcov už dlhšie uplatňuje dvojitý meter.

Prvé dva týždne roku 2021 sa od predošlého vo veľkom nelíšia. Dali by sa zhodnotiť ako „divoké“, pričom zbožné priania ľudstva o pokojnom novom roku sa zatiaľ nenaplnili. Popri zúriacej pandémii sa k tomu pridala aj politická kríza v Spojených štátoch.

Tá v istom zmysle dosiahla (zatiaľ) svoj vrchol minulotýždňovými nepokojmi vo vládnom komplexe Kapitol, keď dav Trumpových stúpencov vtrhol do budovy Kongresu. Nepokoje si vtedy vyžiadali päť životov.

O dva dni na to pristúpila sociálna sieť Twitter, ktorá slúžila ako hlavná platforma pre dosluhujúceho prezidenta Donalda Trumpa, k bezprecedentnému kroku. Súčasnú hlavu USA na platforme permanentne zablokovala. Dôvodom tohto kroku mal byť fakt, že prezidentove vyjadrenia a „kontext okolo nich – špecificky, ako boli prijaté a interpretované,“ mohli viesť k podnecovaniu násilia.

Spoločnosť vo svojom vyjadrení okolnosti zablokovania prezidenta aj presne špecifikuje. Prekážať mali dva Trumpove príspevky zo štvrtka 8. januára.

„75 000 000 skvelých amerických patriotov, ktorí volili mňa, Ameriku na prvom mieste, a Spravme Ameriku opäť veľkú, budú mať veľký hlas dlho do budúcnosti. Nebudú v žiadnom prípade ani žiadnym spôsobom nerešpektovaní, ani sa s nimi nebude neférovo zaobchádzať,“ napísal Trump.

Krátko na to v druhom príspevku dodal: „Všetkým, ktorí ste sa pýtali, na [Bidenovu, pozn. red.] inauguráciu 20. januára nepôjdem.“ Tieto dva príspevky, v kontexte násilia v komplexe Kapitolu, boli podľa spoločnosti Twitter vyhodnotené ako problematické, resp. rizikové.

Možnosť vyvolania násilia

„…Tieto dva tweety musia byť čítané v kontexte širších udalostí v krajine a spôsobom, akým dokážu prezidentove vyjadrenia mobilizovať rôzne skupiny, vrátane vyvolávania násilia, a v kontexte vzorcov správania sa tohto účtu za posledné týždne,“ špecifikoval Twitter. Spoločnosť tým odkazuje na Trumpove odmietanie prijatia výsledkov prezidentských volieb, v ktorých zvíťazil jeho protikandidát Joe Biden.

Prečo o tom hovoríme? Pretože Twitter má ako platforma vysoko selektívny spôsob, ktorým vyberá osoby, ktorých príspevky môžu vyvolávať násilie, či k tomu prispieť. Zatiaľ čo Trump a jeho správanie po voľbách sa dá len ťažko nazvať inak ako trápne či hanebné, vyberavé zakročenia Twitteru sú bohužiaľ stávajúcim sa dôkazom dvojitého metra tejto sociálnej siete.

Vhodným príkladom môže byť športovec Colin Kapernick. Na rozdiel od Trumpa ide o favorita progresívcov a demokratov a podporovateľa krajne ľavicového hnutia Black Lives Matter (BLM). Kapernick komentoval smrť Afroameričana Georga Floyda v rukách minneapolskej polície nasledovne:

„Keď zdvorilosť vedie k smrti, vzbura je jediná logická reakcia. Volania po mieri budú padať na hluché uši, pretože vaše násilie prinieslo tento odpor. Máme právo sa brániť. Odpočívaj v moci George Floyd,“ napísal športovec 28. mája, tri dni po incidente.

Kapernick takto komentoval situáciu v čase protestov BLM, kedy mesto Minneapolis horelo. Nepokoje v tej dobe zasiahli aj ďalšie veľké americké mestá ako Los Angeles či Phoenix. Očakávať od Twitteru nejaké kroky na potrestanie ľudí podporujúcich hnutie BLM, ktoré je vo veľkej miere prakticky postavené na konšpiračných teóriach, však samozrejme nemôžeme.

Naše násilie a vaše násilie

Nečinnosť Twitteru by sme v Kapernickovom prípade mohli chápať len ako štandardný dvojitý meter, na ktorý sme si už, bohužiaľ, zvykli. Generálny riaditeľ Twitteru Jack Dorsey však išiel rovno o dva kroky ďalej. Pár dní na to, dňa 4. júna 2020, venoval 3 milióny dolárov nadácií Colina Kapernicka známej ako „Tábor poznaj svoje práva“ (KYRC). Peniaze išli na „zlepšenie oslobodzovania a blahobytu čiernych a hnedých komunít cez vzdelanie, seba-posilňovanie a masovú mobilizáciu…“.

Častokrát násilné protesty BLM sa v tom čase už rozhoreli po celej krajine. K stretom s políciou a k ničeniu verejného či súkromného majetku dochádzalo v New Yorku, Chicagu či vo Filadelfii. Len 1. júna boli protesty v 75 amerických mestách, čítali cez 4-tisíc zatknutých ľudí a prvé obete násilia či stretov s políciou. Disproporčný, neférový prístup Twitteru k pravici a ľavici tak naberá úplne iný rozmer.

Kritika zo sveta

Vo svete sa pritom našlo dosť hlasov, ktoré kroky Twitteru voči Trumpovi kritizovali. A nepochádzajú len od republikánov, resp. politikov spriaznených s Trumpom. Napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová označila zablokovanie amerického prezidenta za problematické. „Právo na slobodný názor je základné právo,“ uviedol hovorca Merkelovej.

Merkelová podotýka, že súhlasila s tým, keď Twitter pridával varovania k Trumpovým príspevkom. Jeho permanentné zablokovanie je však podľa nej už za čiarou a takéto rozhodnutie by malo patriť zákonným orgánom, nie súkromnej spoločnosti.

Kroky sociálnej siete kritizoval aj Alexej Navaľnyj, známy ruský opozičník a odporca ruského prezidenta Vladimíra Putina. „Myslím si, že zákaz Donalda Trumpa na Twitteri je neakceptovateľný čin cenzúry,“ píše Navaľnyj. Podotýka, že Trump popísal veľa hlúpostí a odplatou mu za to bola prehra vo voľbách.

Jeho permanentné zablokovanie je však precedensom, ktorý budú podľa politika používať nepriatelia slobody prejavu po celom svete. „Nehovorte mi, že ho zakázali pre porušenie pravidiel Twitteru. Ja dostávam smrteľné vyhrážky dlhé roky každý deň a Twitter doteraz nikoho nezakázal (nie že by som niečo také žiadal),“ dodáva Navaľnyj.

K celej tejto situácii človeku napadne dodať len obrátený vtip na štýl známeho ukrajinsko-amerického komika Jakova Smirnova: V komunistickej Číne cenzuruje sociálne siete prezident, v Spojených štátoch cenzurujú sociálne siete prezidenta.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0