Nemecká kancelárka opatrne naznačuje, že obnova liberálneho poriadku po porážke Trumpa nebude celkom možná.

Doba po Trumpovi bude iná, ako mnohí čakajú. Veď uvážte, ako sa začína.

Keď Twitter trvalo odstránil Trumpovi účet na sociálnej sieti, vznikli dva tábory. Pre jeden to bol prirodzený spôsob, ako riešiť problém Trump na ceste k novému poriadku. Pre druhý tábor to bol dôvod Twitter opustiť a založiť niečo nové. Twitteru poklesla cena akcií, Amazon a Apple okamžite zablokovali rodiacu sa alternatívu, chápeme, že ide o veľa. Napokon Trumpa na Twitteri sledovalo takmer 90 miliónov ľudí.

Podobne ako Twitter reagoval aj Facebook. Mark Zuckerberg rozhodol, že do inaugurácie nového prezidenta Trumpovi nedovolia publikovať statusy.

Včera sa k téme vyjadrila Angela Merkelová. Cez svojho hovorcu Steffena Seiberta povedala, že zrušenie Trumpovho účtu je „problematické“, pretože možnosť prezidenta vyjadrovať názory je základné právo „elementárneho významu“.

Podľa Seiberta je možné do tohto práva zasiahnuť, ale v súlade so zákonom a v rámci právneho rámca vymedzeného zákonodarcami, nie rozhodnutím manažmentu sociálnych médií.

To, čo je dovolené, teda nemôže určovať majiteľ média, ale zákon. A rozhodovať o porušení nemôže manažér (alebo najatá agentúra), ale súd.

K Merkelovej sa pridali aj ďalší. Bruno Le Maire, francúzsky minister financií, povedal, že rozhodnutie twitteru bolo pre neho „šokom“. Aj on, podobne ako Merkelová, je kritikom Trumpa, ale tvrdí, že o slobode slova nemôže rozhodovať „oligarchia“.

Ak niekto doteraz veril, že po nástupe Bidena je možná obnova starého dobrého liberálneho poriadku, že rok 2021 môže pokračovať tam, kde sa rok 2016 vychýlil z koľají, tak musí pochopiť, že to možné nie je. Žiadna reštaurácia starého poriadku nie je na programe dňa.

Sú na to dva dôvody.

Po prvé, voltairovský svet, kde možno s oponentom hlboko nesúhlasiť a zároveň do smrti brániť jeho právo na iný názor, je minulosť. Tento názor je už neprogresívny, vlastne neliberálny. Iný názor je dnes často považovaný za ohrozenie (vždy keď sa použije odkaz na fašizmus), slová sa považujú za rovnako nebezpečné ako činy. Nikto o tom nehovorí viac ako liberáli. Ak si spomeniete na svet, v ktorom Voltairov výrok zaznel, neobstojí tvrdenie, že jeho význam je dnes iný.

Vlastne je za tým milý vtip. Tento výrok jednak nepovedal sám Voltaire, jeho autorom je Voltairov britský životopisec píšuci pod pseudonymom (v skutočnosti sa za pseudonymom skrývala ženská autorka, ako upozornil pozorný čitateľ, pozn.red.), a slávny výrok použil na opis toho, ako Voltairovi prekážalo spálenie a zničenie knihy jeho kolegu Helvétiusa, ktorým celkom pohŕdal. Paralela s Trumpom poľahky obstojí.

Vážnejší je ale druhý dôvod. Obnovenie starého liberálneho poriadku je v podstate nemožné z dvoch iných dôvodov. Po prvé preto, že svet, kde dominuje Západ, ktorému dominuje Amerika, pričom americký pohľad na usporiadanie medzinárodných vzťahov realizujú nadnárodné a medzinárodné organizácie, je minulosť.

Pozrite sa na príklad WHO, Svetovej zdravotníckej organizácie. Amerika sa viac nemôže spoliehať, že takéto organizácie automaticky slúžia americkým záujmom. Viď Čína, Wu-chan a korona a nemožnosť čo i len vyšetriť vznik a rozšírenie čínskeho vírusu.

Alebo NATO, prostredníctvom ktorého Američania financujú bezpečnosť Európy, s Tureckom medzi členmi. Záujmy aj politika Turecka na Blízkom východe či na severe Afriky sa líšia nielen od USA (Sýria, Izrael), ale sú v spore aj s európskymi členmi aliancie (Líbya) alebo ich niekdajšími hodnotami (Náhorný Karabach).

Niekedy krátko po tom, ako Čína vstúpila do WTO, prestalo platiť, že globálny poriadok chráni záujmy USA. Pre Ameriku to bol šok, pretože táto etapa prišla krátko potom, ako si Američania o sebe mysleli, že sú jedinou globálnou superveľmocou. Ukázalo sa, že to tak nielenže nie je, ale že sú v mnohých ohľadoch nekonkurencieschopní s Čínou, respektíve, že aj obchodné zmluvy, ktoré uzatvárajú (napríklad NAFTA) viac vyhovujú americkým partnerom, ako Amerike samej.

To sa týkalo aj klimatickej dohody z Paríža, Medzinárodného trestného súdu a ďalších globálnych inštitúcií a dohôd, ktorých USA  nie sú stranou, respektíve z nich vystúpili. Američania začali byť slabí, aby takéto inštitúcie akceptovali ich požiadavky, zároveň boli dostatočne silní, aby si svoje záujmy presadzovali cez moc amerického práva a politiku sankcií.

Joe Biden sa nepochybne pokúsi zmeniť rovnováhu, akú vo vzťahoch so svetom presadzoval Trump. Bude presadzovať viac multilateralizmu a globalizácie, ale nebude to fungovať.

Tento trend totiž nenastolil Trump, on bol viditeľný už za Obamu, dokonca za mladšieho Busha (Irak) a začal sa rodiť niekedy počas vlády prezidenta Clintona (prijatie Číny do WTO).

Ak niekto verí, že sa to dá zmeniť a 21. rok môže pokračovať tam, kde to 16. rok prerušil, tak – povedané slovami Talleyranda – nič nezabudol, nič sa nenaučil.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.