Dvojitý meter. Keď čínsky vírus prekáža, ale britská mutácia je v poriadku

vigília èínsky lekár Li Wen-liang Čínsky lekár Li Wen-lian varoval pred prepuknutím koronavírusu, za čo dostal od čínskej vlády pokarhanie. Neskôr na túto chorobu zomrel. Foto: TASR/AP

Jazyk by mal pomáhať ľuďom dorozumieť sa, a nie ich rozdeľovať na základe politických postojov.  

Prvú významnú skúsenosť s označovaním pandémie máme zo začiatku 20. storočia, keď sa svetom prehnala španielska chrípka. Názov nebol príliš výstižný, ale ujal sa.

Štáty bojujúce v prvej svetovej vojne cenzurovali správy a tutlali informácie pred vlastnými obyvateľmi. Chrípka v Španielsku nevznikla, keďže ale Španieli neboli vo vojne, verejnosť sa o epidémii v roku 1918 dozvedela najskôr tam. Názov prišiel z necenzurovaného zdroja možno vďaka tomu, že chorobou sa nakazil miestny kráľ Alfonz XIII.

Dodnes nie je zrejmé, odkiaľ prišla vražedná španielska chrípka. Prvé správy o ťažkých prípadoch pochádzajú zo začiatku vojny z Francúzska, Nemecka a Flámska. V roku 1917 sa objavila smrtonosná infekčná choroba v Kansase v Spojených štátoch amerických.

Čínsky vírus

Súčasná epidémia nového koronavírusu sa podľa doterajších dostupných informácií objavila v čínskom Wu-chane na konci roka 2019. Kým bola lokálnou záležitosťou, nepochybovalo sa o jej pôvode práve v tomto ázijskom štáte. Keď sa v roku 2020 začala šíriť do sveta, prirodzene sa spomínal čínsky pôvod.

V posledných mesiacoch čínska vláda vyvíja aktivity, aby vypátrala pôvod vzniku ochorenia, ktoré dostalo odborný názov COVID-19, v iných lokalitách sveta. Spomínali sa napríklad Taliansko či India, odkiaľ mal prísť vírus do Číny. Týmto posunom dostáva pátranie politický rozmer.

Otázkou je, či pomôže misia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá v týchto dňoch prichádza do Číny. Má potvrdiť či vyvrátiť pôvod vírusu od zvierat. O tomto zdroji sa hovorilo hneď na začiatku, vírus sa mal preniesť na človeka na miestnom trhu vo Wu-chane.

Keďže Čína má na WHO nezanedbateľný vplyv, skúmanie môže byť účelové. Misia sa môže skončiť tým, že pôvod vírusu v zvieratách sa nepotvrdí, čo posilní zámer čínskej vlády skúmať pôvod vírusu mimo jej územia a Čierneho Petra prisúdiť inému štátu.

Britská mutácia

Dnes je už zrejmé, že svetom sa začínajú šíriť mutácie nového koronavírusu. Problémom je opäť to, kde presne sa vzali. Už aj Slovensko zasiahla mutácia, ktorá sa sem s veľkou pravdepodobnosťou dostala z Anglicka.

Táto mutácia vírusu je nákazlivejšia, slovenská vláda ju dokonca označuje za príčinu rýchleho šírenia ochorenia v posledných dňoch.      

Na rozdiel od označenia čínsky vírus, ktoré má pre mnohých hanlivý nádych, sa označenie anglická či britská mutácia berie omnoho voľnejšie a používa sa úplne bežne.

V čom je rozdiel? Veď princíp je ten istý. Nový koronavírus sa s veľkou pravdepodobnosťou rozšíril z Číny, ale prívlastok čínsky sa používa opatrne, akoby mal politický, ba až rasistický podtón. Pri britskej mutácii to už neplatí, hoci rozmer otázky pôvodu je porovnateľný.    

Politika do tvorby jazyka nepatrí

Problém je hlbší a tkvie v politickej rovine. Ak dosluhujúci americký prezident Donald Trump vytrvalo používa výraz čínsky vírus, každý, kto robí podobne, akoby súhlasil s jeho postojmi v ďalších oblastiach. Trumpov odmeraný postoj k Číne je známy a najavo ho dával aj používaným slovníkom. 

To však neznamená, že by sme svoj slovník mali cenzurovať len preto, že sa dostáva do úst ľuďom, ktorí vyvolávajú v iných odmietanie. Ak by nám skutočne išlo o dôsledné priradenie prívlastkov stopercentnému dokazovaniu, nemohli by sme používať ani výraz britská mutácia.

Keby sme trvali na dôslednosti, potom by sme z kníh a učebníc museli vygumovať pojem španielska chrípka. Tam by bol dôvod najjednoduchší, lebo jej španielsky pôvod je veľmi nepravdepodobný. Neurobíme to, nielen preto, že sa to nedá.

Neurobíme to preto, že ľudia sa bežne vyjadrujú v pojmoch, ktoré nie sú úplne presné. Z jednoduchého dôvodu. Ak by boli dôsledne presní, prestali by si navzájom rozumieť. Utopili by sa v sterilných pojmoch, ktorých význam by ostával zrejmý iba v uzavretých bublinách.  Jazyk, často zjednodušujúci, je medzi ľuďmi nástrojom porozumenia. Ak ho vnímame ako nástroj na vyjadrovanie politických postojov, dostaneme sa do schematizmu. My, v strednej Európe, s tým máme bohaté skúsenosti, stačí sa vrátiť pred rok 1989.


Ďalšie články