Viac chudobných a menej potravín, tak vyzerá globálna potravinová kríza. Rieši ju aj MMF

Foto: Milan Kapusta/TASR Foto: Milan Kapusta/TASR

Pandémia zanechala na Slovensku väčší počet ľudí pod hranicou chudoby. Rýchly rast cenovej hladiny podporený vojnou na Ukrajine je preto ešte väčším problémom. Vo viacerých kútoch sveta spôsobujú vojna a sankcie voči Rusku potravinovú krízu. Medzinárodný menový fond tieto hrozby vníma tiež. Predstavil preto akčný plán na jej riešenie.

Čoraz častejšie počuť hlasy ľudí nespokojných s vysokými cenami. Na Slovensku to nie je nič nezvyčajné, no tentokrát sa pri tom treba pozastaviť. Vojna na Ukrajine poskytla impulz pre vysoký nárast cenovej hladiny, ktorý pocítilo omnoho viac ľudí. Vysoké ceny ropy a zemného plynu neukrojili len z rozpočtu domácností, ale pretavili sa (alebo sa ešte len pretavia) do vyšších nákladov pre všetky firmy. Od ťažkej priemyselnej výroby cez nábytkárstva až po kadernícke služby.

Veľkým problémom je, že zdraželo aj mnoho základných potravín. Ceny niektorých vzrástli ako priamy dôsledok vojny na Ukrajine – napríklad olej či pšenica, keďže ukrajinské úrodné obilnice z veľkej časti zásobovali týmito produktmi celú Európsku úniu. Iné zas ako dôsledok už spomínaného rastu energií či pre negatívne externality sankcií voči Rusku.

V rámci Únie sú na tom ľudia pomerne dobre. Napriek tomu aj tu hrozí niektorým to, že sa dostanú pod hranicu chudoby. Štatistický úrad SR nedávno informoval, že po pandémii vzrástol počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby na Slovensku. Podobné hlasy sa ozývajú aj od našich západných susedov.

https://standard.sk/202094/pod-hranicou-chudoby-zije-kazdy-osmy-slovak-pandemia-situaciu-zhorsila/

Problém je globálny

Podľa odhadov sa počet ľudí pod hranicou chudoby zvýši celosvetovo. Kombinácia vplyvov pandémie, nerovnosti a nárastu cien potravín by mohla viesť k tomu, že v tomto roku bude žiť v extrémnej chudobe (približne 1,8 eura na deň) o 263 miliónov ľudí viac, uvádza v správe OXFAM, medzinárodná organizácia, ktorá má boj proti chudobe ako jeden z cieľov.

Vo viacerých kútoch sveta tiež hrozí nedostatok potravín kvôli výpadkom v zásobovacích reťazcoch. Je dôležité si uvedomiť, že nejde iba o potraviny. Problémové sú aj dodávky hnojív či viackrát spomínaná ropa a plyn, čo sťažuje situáciu miestnym poľnohospodárom. Tí potom znižujú produkciu a zvyšujú ceny, aby prežili. Pre zraniteľné domácnosti je to v kombinácii s rastom nákladov na bývanie veľmi bolestivé, niekedy až devastačné.

Problém vnímajú aj medzinárodné inštitúcie

Práve to je jednou z tém, ktoré aktuálne rieši aj Medzinárodný menový fond (MMF). V stredu 18. mája organizácia predstavila akčný plán na riešenie potravinovej neistoty, ktorý vypracovala v spolupráci so Svetovou bankou a ďalšími významnými inštitúciami.

Plán pozostáva zo šiestich hlavných bodov, v rámci ktorých budú medzinárodné finančné inštitúcie operovať a rozširovať svoje podporné činnosti. Vzhľadom na vážny nárast potravinovej neistoty je prvým a primárnym cieľom priamo pomôcť najzraniteľnejšej časti obyvateľov. Spomínajú sa hlavne hotovostné transfery a sociálne záchranné siete.

Podpora plynulého obchodu a miestnej produkcie

Inštitúcie v pláne vyzývajú aj k zachovaniu politiky otvoreného obchodu. Cieľom je najmä zefektívniť transport komodít a eliminovať ďalšie zvyšovanie cien. Opatrenia majú zabezpečiť zlepšenie logistiky a infraštruktúry, pričom je cieľom nielen zabezpečiť domácnosti potravinami, ale aj podporiť miestnu produkciu.

Ako ďalší problém, ktorý je spojený s potravinovou krízou, vníma MMF hnojivá a ich nedostatok. Vzhľadom na ich veľkú produkciu v Rusku a jeho úlohu globálneho dodávateľa bude mať odstránenie ruských výrobkov z globálneho trhu negatívny vplyv na zásobovanie krajín. Medzinárodné finančné inštitúcie preto plánujú investovať do projektov na rozšírenie výroby a prístupu k hnojivám a tiež do opatrení na zefektívnenie ich využívania a zvýšenia produkcie potravín.

Zvyšné body plánu sa týkajú investovania do poľnohospodárstva, ktoré bude odolné voči zmenám klímy, a tiež zlepšenia koordinácie a spolupráce s cieľom maximálneho účinku stanovených opatrení.

Šéfka MMF Kristalina Georgievová. Foto: TASR/Martin Baumann

Dôležitá bude tiež rýchlosť

To, aký efekt budú mať opatrenia stanovené v akčnom pláne MMF, bude závisieť aj od toho, ako rýchlo sa celý mechanizmus riešenia potravinovej krízy implementuje a nakoľko bude prijatý vládami jednotlivých štátov.

„Ak sme sa z potravinovej krízy v rokoch 2007 – 2008 niečo naučili, tak je to skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo musí prijať rýchle a dobre koordinované opatrenia na účinné riešenie potravinovej krízy,“ uviedla šéfka MMF Kristalina Georgievová.

Dodala, že organizácia investuje nemalé peniaze do svojich monitorovacích kapacít, aby bolo možné včas identifikovať krajiny s najvýraznejšími finančnými tlakmi, najmä nestabilné a konfliktom postihnuté štáty, ktoré budú obzvlášť postihnuté nedostatkom potravín.

Problémy s potravinami sa znásobia, ak sa neotvorí prístav v Odese

O ukončení hrozby svetového hladu rokujú tento týždeň aj globálni lídri na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Šéf Svetového potravinového programu (WFP) David Beasley povedal, že dovedna 49 miliónom ľudí v 43 krajinách sveta hrozí hladomor, informoval spravodajský web CNN.

Svet čelí „dokonalej búrke v rámci dokonalej búrky“, čo sa týka potravinovej krízy, uviedol Beasley. Podľa neho svet v súčasnosti čelí problémom s cenami potravín, ale pri ťažkostiach s produkciou hnojív a potravín by sme „mohli mať problém s dostupnosťou potravín“. Dodal, že ak sa neotvorí prístav v ukrajinskej Odese, problémy to len znásobí.


Ďalšie články