21. mája, 09:55

Prečo dav nerozmýšľa

Prečo dav nerozmýšľaYeghishe Tadevosyan a jeho obraz z rou 1909 Génius a dav. Foto: wikimedia
Ľubomír Žák Profesor teológie a katolícky kňaz.

Sobotná esej profesora Žáka opisuje, ako vzniká násilie davu a približuje lekcie z životného príbehu encyklopedického učenca Gustave Le Bona.

V auguste a septembri roku 1870 sa ulice a námestia Paríža napĺňali obrovskými davmi nespokojných ľudí. Demonštranti protestovali proti politike cisára Napoleona III. a neschopnosti jeho veliteľov odvrátiť prehru Francúzska vo vojne proti Prusku. Na začiatku to boli davy bez lídrov, rozhodnuté násilne vniknúť do dôležitých stánkov francúzskej politiky, kultúry a ekonomiky, s úmyslom prejaviť protivládny odpor a hnev. Protesty vyvrcholili o pár mesiacov neskôr, keď sa pod vedením a vplyvom rôznych revolučne ladených politických skupín parížske davy čoraz hlasnejšie dožadovali radikálnych sociálnych reforiem.

Keď v marci roku 1871 prevzal násilne moc Ústredný výbor Národnej gardy a bola vyhlásená Parížska komúna, ulice a námestia hlavného mesta Francúzska sa zaodeli do zvláštnych farieb utopickej nádeje a primitívneho barbarstva. Euforickí komunardi vykročili na cestu pomsty. Tiekla krv všetkých tých, ktorých rozvášnený dav uznal za nepriateľov. Ale utrpeli aj budovy. Revolučné davy vypálili Tuilerijský palác, knižnicu Louvru, Hôtel de Ville, Gobelínsku manufaktúru, Justičný palác a ďalšie nenahraditeľné diela architektonického umenia.

Z diaľky sledoval celé dianie veľmi pozorne mladý medik, ktorý sa práve vrátil zo služby vo francúzskej armáde. Pôsobil v nej ako lekársky dôstojník hneď od vypuknutia prusko-francúzskej vojny v júli 1870. Volal sa Charles Marie Gustave Le Bon. V roku 1871 dovŕšil tridsať rokov.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.