Slovensko ako prvý štát EÚ ponúka overenie kvality a pravosti medu. Metódu vyvinul tím zo Slovenskej akadémie vied

vèelár Róbert Kòažko mestské vèely Na snímke včelár Róbert Kňažko, ktorý sa o mestské včely stará. V Bratislave 25. júna 2020. Foto: TASR/Dano Veselský

Slovensko hlási prvenstvo vo výskume kvality včelieho medu. Nový akreditovaný test z laboratória vedcov Slovenskej akadémie vied odhaľuje antibakteriálny potenciál medu.

Príroda je v rozpuku, kvitnú stromy i kvety, do popredia sa opäť dostávajú malí opeľovači – včely. Tohtoročná sezóna má dobré vyhliadky, aby sa odlíšila od dvoch predošlých. Úhyny včelstiev boli počas zimného obdobia do desať percent, čo zaraďuje zimu 2021/2022 medzi tie s najnižšími stratami za posledné desaťročie.

Samozrejme, svoje robia aj parazity, ako klieštik, vírusy či postreky, ale výrazné mrazy či dažde nás zatiaľ obišli. „Jar roku 2022 sa vyvíja veľmi pozitívne a spotrebitelia sa už čoskoro budú môcť tešiť na dostatok kvalitných jarných medov,“ konštatuje Milan Rusnák, predseda Slovenského zväzu včelárov.

Napriek tomu je pre dnešných včelárov-živnostníkov čoraz ťažšie predať svoj med. Kde hľadať príčinu?

Falšuje sa na celom svete a stráca medicínsku kvalitu

Supermarkety ho ponúkajú za nižšie ceny ako slovenskí včelári. Spotrebitelia sú preto zvyknutí na nižšiu cenu medu, ktorej sa bežný včelár nevie priblížiť. Med je však jednou z potravín, pri ktorej by sme mali dvakrát zvážiť, či sa budeme riadiť len cenou. Vieme o častom využívaní glukózo-fruktózového sirupu na riedenie medu, čo sa pomerne ťažko odhaľuje. Cena za kilogram takéhoto sirupu sa síce pohybuje už od 50 centov, ale s pravým medom nemá veľa spoločného. Lenže odhaliť podvodníkov nie je vôbec jednoduché.

„Med je v Európe tretia najčastejšie falšovaná potravina. Falšovanie je ako doping, teda vždy o krok dopredu pred metódami na jeho odhalenie. Európa nie je sebestačná v produkcii medu, a preto sa dováža z tretích štátov. Odhaľovať všetky kontaminanty v mede, respektíve jeho falšovanie, je finančne a po stránke prístrojov náročný proces. Ani tie najlepšie laboratóriá v Európe si niekedy nevedia poradiť,“ vysvetľuje Juraj Majtán z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

Cestou je kupovať domáci med. Ľudia, ktorí si vytvoria názor o chuti medu len na základe toho kúpeného supermarkete, zaň však následne odmietajú dať vyššiu cenu, hoci kvalita domáceho medu je vyššia.

„Ak má včelár robiť svoju robotu poriadne a musí ošetrovať včely alebo má zlý rok, je v strate. Nemôže svoj med predávať za štyri eurá ako supermarkety, lebo neprežije. Mnohí včelári to zabalia, lebo byť stále v strate nie je podnikanie ani hobby,“ hovorí odborník.

Kúpiť si skutočný med je z roka na rok ťažšie. Navyše, celosvetová produkcia autentického prírodného medu má z rôznych príčin klesajúcu tendenciu. Dôležitosť ochrany včiel a všetkých ostatných opeľovačov si verejnosť od roku 2017 pripomína aj v rámci Svetového dňa včiel, ktorý pripadá na 20. mája.

Kupovať slovenský med pomôže vedecká metóda zo Slovenska

Med medicínskej kvality sa okrem vynikajúcej chuti môže použiť aj na liečbu pacientov s chronickými ranami, popáleninami, preležaninami či vredmi predkolenia.

Naopak, s falšovaným medom sa nedá liečiť, lebo cukor z neho využijú baktérie vo svoj prospech. Na bolestivé hrdlo a imunitu potrebuje človek antibakteriálny med, ktorý má nezameniteľné biologické vlastnosti. Vtedy lieči. Ak má všetky enzýmy degradované a med pripomína len chuťou a vôňou, kŕmite ním, obrazne povedané, baktérie.

Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) preto vyvinuli metódu, ktorá skúma antibakteriálny potenciál medu. Včelári aj spotrebitelia si takto môžu overiť biologickú kvalitu medu v porovnaní s najcennejším manukovým medom, ktorý obsahuje methylglyoxal a má preukázané antibakteriálne účinky. Chuťovo ani vizuálne nie je takýto test možný – treba naň laboratórnu diagnostiku. Po testovaní dostane med známku – bronzovú, striebornú alebo zlatú –, čo odráža kvalitu charakterizujúcu antibakteriálny potenciál medu.

Prvá slovenská metóda na overenie pravosti medu

V spolupráci so Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom v Bratislave získal tento test v piatok 20. mája akreditáciu Slovenskej národnej akreditačnej služby.

Spomedzi členských štátov Európskej únie je tak Slovensko prvým štátom, ktorý ponúka akreditovanú metódu stanovenia antibakteriálnej aktivity medu ako komerčnú službu nielen pre včelárov, ale aj pre spotrebiteľov. Navyše, po akreditácii je to akceptovateľná forma testovania pre celú Európu aj mimo nej. 

„Akýkoľvek med – nektárový či medovicový – má významné biologické vlastnosti. Najviac preštudovanou je jeho antibakteriálna aktivita. Doposiaľ nebola popísaná rezistencia baktérií na med, čo je mimoriadne atraktívne pre jeho terapeutické využitie v klinickej praxi,“ vysvetľuje mikrobiológ.

O probléme úmrtí na baktérie odolné proti antibiotikám sa viac dočítate v rozhovore so slovenskou vedkyňou Martou Lukačišinovou pôsobiacou na Technione v Izraeli.

Juraj Majtán. Foto: Matúš Zajac

Majtán dodáva, že antibakteriálna aktivita medu má na rozdiel od antibiotík takzvaný multifaktoriálny charakter, ktorý je založený na aktívnom pôsobení viacerých molekúl a mechanizmov. Ako to funguje?

Nová metóda stanovuje minimálnu inhibičnú koncentráciu (MIC) medu. Ako modelovú baktériu vedci používajú zlatého stafylokoka. Čím nižšiu hodnotu MIC testovaná vzorka má, tým vyššia je jeho aktivita voči baktériám.

„Stanovením MIC medu získavame dôležitú informáciu o sile jeho antibakteriálneho účinku. Hodnota MIC vyjadruje najnižšiu možnú percentuálnu koncentráciu medu, pri ktorej je potlačený alebo zastavený rast baktérií,“ približuje Majtán, ktorého v septembri 2021 zaradila americká internetová platforma Expertscape na ôsme miesto v rebríčku expertov vo výskume včelieho medu.

Vývoju a optimalizácii testu predchádzala analýza stoviek vzoriek medov rôzneho botanického a geografického pôvodu a intenzívny vyše desaťročný výskum v oblasti biologických účinkov medu. „Dostávame sa tak na vyššiu úroveň poznania, čo pre nás med znamená a aké má zdraviu prospešné účinky. Cieľom je dať medu pridanú hodnotu a identifikovať medy s najvyššou antibakteriálnou aktivitou,“ konštatuje Majtán.

Známka s hodnotením antibakteriálnej aktivity medu môže slovenským včelárom pomôcť s predajom kvalitného medu a zároveň zviditeľní slovenskú vedu.


Ďalšie články