Čo všetko vypovedal Zoroslav Kollár o Makóovi a Beňovi. A nepovedal o Pčolinskom

¼udovít Makó tlaèová konferencia

Štandard má k dispozícii kompletné zápisnice z dvoch výpovedí Zoroslava Kollára, ktoré ponúkajú iný pohľad na Pčolinského kauzu, ako to vyplýva z výpovedí Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu. Prinášame kľúčové časti výpovedí a ich rozpory s kajúcnikom Makóom.

Zoroslav Kollár je obvinený, že v lete 2020 dal úplatok 40-tisíc eur bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému a jeho námestníkovi Borisovi Beňovi. Sprostredkovateľom úplatku bol bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Pčolinský s Beňom mali zastaviť sledovanie Kollára, ktoré v tom čase v tajnej službe spustili. 

K skutku sa pôvodne priznali Makó s Beňom, Pčolinský vinu popiera a Kollár, ktorý ju donedávna popieral tiež, sa pred troma týždňami napokon priznal. Udalosti však opisuje inak ako Makó.

Keďže ide o dôležité súvislosti v prípade obvineného bývalého šéfa tajnej služby a aj s ohľadom na kľúčového kajúcnika Makóa, denník Štandard sa rozhodol jeho verziu udalostí zreprodukovať kompletne podľa dvoch zápisníc z jeho výsluchov, ktoré máme k dispozícii. 

Kollár na výsluchu z 27. apríla a následne 3. mája najskôr opisuje, ako sa zoznámil s Makóom. Bolo to v lete 2017, malo ísť o náhodné stretnutie vo firme ich spoločného priateľa. O rok nato ho Makó vraj opäť požiadal o stretnutie: „Pýtal sa ma, či by som mu nevedel pomôcť prostredníctvom mojich vzťahov, aby bol vymenovaný do funkcie šéfa Finančnej správy,“ uvádza Kollár. „Pán Makó mal o tento post enormný záujem a domnieval sa, že mám politické kontakty, ktoré by mu mohli k tomuto postu pomôcť.“

Kollár mu vraj pomôcť nevedel. „Ja som mu v tom pomôcť nevedel, ale vďaka tomuto stretnutiu sme nadviazali pracovný a osobný kontakt a začali sme sa sporadicky stretávať,“ tvrdí Kollár.

Ich vzájomný kontakt však zjavne neochladol. Na jar 2019 ho vraj Makó začal kontaktovať intenzívnejšie. Podľa Kollára mal záujem najmä o veci obchodného charakteru, najmä ohľadom získavania zákaziek pre súkromné SBS-ky, ktoré by mu Kollár vedel dohodiť: „Pýtal sa na možnosti zabezpečenia nejakých zákaziek vo firmách a spoločnostiach, ktoré boli v mojej pôsobnosti a takisto ma žiadal, aby som mu pomohol dostať sa do obchodných vzťahov vo finančných skupinách Penta a J&T,“ vypovedal Kollár.

Aj táto informácia môže mať reálny základ. Predtým, než Makó začal pracovať pre štátnu správu, kde ho odporučil a následne aj „odmeňoval“ nitriansky oligarcha Norbert Bödör platbami vo výške 10 000 eur mesačne popri oficiálnom plate, pracoval v nitrianskej súkromnej bezpečnostnej službe.   

„Postupne si so mnou vytváral osobný vzťah a snažil sa to dostať na takú až priateľskú úroveň, napríklad ma pozýval na futbal do zahraničia alebo na hodovú oslavu v Jelenci, kde býval,“ opisuje Kollár postupné pestovanie ich vzájomného vzťahu. „Urobil na mňa dojem veľmi inteligentného, empatického človeka, ktorý si vie získať dôveru ľudí… a nadviazať s nimi priateľský vzťah.“

Ich vzájomné stretnutia sa začiatkom roka 2020 [parlamentné voľby boli na konci februára, pozn. red.] podľa Kollára orientovali na realizáciu spoločného biznis plánu: „Pán Makó navrhol, aby sme vytvorili podnikateľský subjekt, ktorý by vytvoril vertikálnu integráciu spoločností, ktoré obchodujú s pohonnými hmotami. V rámci tohto bol ním ponúknutý zámer, aby sme odkúpili sieť čerpacích staníc Oliva a vytvorili subjekt, ktorý by mal integrované prvky od nákupu cez distribúciu až po predaj tých pohonných hmôt. Toto bolo obsahom našich stretnutí a venovali sme tomu dosť času, lebo to bola dosť náročná oblasť podnikania,“ uvádza Kollár. 

Na snímke Vladimír Pčolinský, ktorého privážajú na Špecializovaný trestný súd v Pezinku v nedeľu 14. marca 2021. FOTO Foto: Jaroslav Novák/TASR

Po voľbách vo februári 2020 sa príprava tohto projektu aj komunikácia mala zintenzívniť. Makó vraj odhadoval, že zakrátko skončí vo funkcii šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy (KÚFS) a bude sa venovať súkromnému podnikaniu.

Vtedy mu mal Makó prezradiť, že začne pracovať pre SIS. „Na našich stretnutiach ma pravidelne informoval o vývoji jeho situácie v rámci postavenia šéfa KÚFS a stále uvažoval, kam sa ,zaradí‘, keď na tejto funkcii skončí. Zhruba v apríli v roku 2020 mi povedal, že s veľkou pravdepodobnosťou sa stane príslušníkom SIS. Povedal mi, že to dostal ako ponuku za dobrovoľný odchod z pozície šéfa KÚFS-u. Povedal, že pôjde síce robiť na službu, ale súkromnému podnikaniu sa bude venovať ďalej a môžeme sa o tomto našom projekte ďalej baviť ako o realizovateľnej veci.“

Kollár následne uvádza informáciu, ktorú mal dostať od Makóa, že 1. júna 2020 skončil vo funkcii šéfa KÚFS-u a následne nastúpil do SIS, nie však ako príslušník, ale ako legalizant. Makó tým mal deklarovať, že nebude mať obmedzenia v podnikaní – ich spoločný projekt teda môže pokračovať.

Na doplňujúcom výsluchu dodal Kollár aj zopár ďalších detailov. Makó mu mal povedať, že už v apríli mal dohodu s vtedajším ministrom financií [Eduardom Hegerom, pozn. red.], že dostane miesto v SIS, ak dobrovoľne opustí KÚFS. Dodajme, že aby sa táto operácia podarila, musel si zrejme návrh Eduarda Hegera osvojiť vtedajší premiér Igor Matovič, pod ktorého úrad SIS spadá. Podľa Kollára: „V tom čase začal na SIS chodiť častejšie a vyjadroval sa, že má dobré kontakty s vedením SIS a má prístup ku všetkým relevantným informáciám.“

Kollár v tejto výpovedi Makóa de facto usvedčil z trestného činu prezradenia legalizanta tajnej služby. Zo samotnej Makóovej výpovede vyplýva, že Makó si bol plne vedomý, že túto informáciu podáva záujmovej osobe. Kollár je dokonca aj na mafiánskych zoznamoch. Nie je známe, či polícia alebo prokuratúra začala trestné stíhanie.  

Informácie z vnútra SIS

Konšpiračná dvojica sa stretávala vždy na jednom mieste, v Kollárovom rodinnom kaštieli v Tonkovciach, ktorý mal Makó po ceste z Bratislavy domov do Jelenca pri Nitre. „Vtedy už tu zúril covid a nebolo čo robiť, tak sa pán Makó zastavil niekedy len na kus reči a niekedy pracovne,“ spomína Kollár. Takýchto stretnutí mohlo byť podľa jeho spomienok šesť až osem.

Kollár uvádza, že Makó v tom čase začal častejšie chodiť do SIS. „Mal tam nejaké kontakty a získaval informácie, pretože v priebehu 2 – 3 týždňov od 1. 6. 2020, bolo to asi v polovici júna, mi oznámil, že získal informáciu, že moja osoba je v centre záujmu SIS a že bolo nariadené moje monitorovanie.“

Kollár tvrdí, že ho táto informácia „nejako veľmi nevyrušila“. „Povedal som mu, že ma môžu sledovať, pretože nerobím nič nelegálne a v princípe posledných 25 rokov žijem s vedomím, že ma sporadicky niekto sleduje alebo monitoruje.“

Keďže však Makóovi dôveroval, jeho informáciám uveril. Dva týždne nato Makó túto tému opäť otvoril a Kollára presviedčal, aby danú záležitosť vyriešili. Makó mal vraj obavy, že by sa vzhľadom na ich spoločné podnikateľské zámery jeho meno objavovalo spoločne s Kollárom v správach SIS. Kollár súhlasil s tým, že ak s tým Makó vie „nejakým spôsobom pomôcť, tak nech to urobí“.

Na snímke vľavo Zoroslav Kollár prichádza na výsluch do budovy NAKA v Nitre 28. októbra 2020. Foto: Henrich Mišovič/TASR

Táto poznámka v Kollárovej výpovedi trochu zapadla, ale čiastočne je ňou vysvetlený motív, prečo by Makóovi záležalo na zastavení Kollárovho sledovania viac než samotnému Kollárovi. Makó, sám legalizant SIS, sa zjavne nechcel ocitať v správach tajnej služby ako blízky obchodný partner záujmovej osoby.

Pripomeňme, že hoci bol Makó príslušníkom SIS (na základe údajnej dohody s vládnymi špičkami, aby sa ho zbavili na čele Kriminálneho úradu Finančnej správy), v tom čase zároveň pracoval aj pre Roberta Fica, ktorému predtým ako šéf daňových kriminalistov pomáhal likvidovať Igora Matoviča a Andreja Kisku. 

Vzhľadom na podozrivé pozadie Makóových vtedajších všestranných ambícií a spolupráce s rôznymi sektormi šedej zóny, mohol mať ako blízka súčasť sveta intenzívne sledovaného Zoroslava Kollára obavy o nerušený výkon svojho „povolania“. Čiastočne by sa tým tiež vysvetlilo, prečo si Makó ako sprostredkovateľ úplatku z neho nenechal ani cent.  

Ide o okolnosť, ktorá vrhá celkom iné svetlo na otázku, kto mohol byť iniciátorom celého zločinu. Táto otázka zďaleka nie je jasná a vyšetrovateľom, prípadne súdu, ešte môže zamotať hlavu.

Kto všetko sledoval Kollára?

V Kollárovej výpovedi sa nachádza aj ďalšia pozoruhodná súvislosť. Na prelome júna a júla Makó Kollárovi oznamuje, že proces sledovania naďalej beží. Kollárovi mal vo svojom telefóne ukázať tri až päť fotografií, na ktorých bol Kollár zaznamenaný vždy s inou osobou. Fotky mal mať od svojich „priateľov“ zo služby a mal ich používať ako potvrdenie, že proces sledovania reálne prebieha. Kollár vtedy podľa svojich slov pochopil, že sledovanie je reálne a nejedná sa o žiadnu „vymyslenú intrigu“.

Na nasledujúcom výsluchu 3. mája si Kollár spomenul na fotografie podrobnejšie: „Tie fotografie boli zo začiatku júna roku 2020. Ja si pamätám na tri fotografie, na dvoch som bol ja v spoločnosti ženy, ktorú nebudem menovať, a fotografie boli urobené na Cintorínskej ulici v Bratislave a jedna fotografia, na ktorej som bol ja s jedným mojím nemenovaným obchodným partnerom, bola urobená v hoteli Ring v Orechovej Potôni.“

Ak by Kollár hovoril pravdu – a jeho opis fotografií znie celkom autenticky –, nie je jasné, odkiaľ by zábery v skutočnosti pochádzali. Makó ich totiž nemusel mať nevyhnutne zo SIS, ako vraj tvrdil. Tajná služba totiž začala Kollára sledovať až o mesiac neskôr, 8. júla v bratislavskej reštaurácii UFO.

Nie je tiež isté, či SIS zo sledovania vyhotovovala fotodokumentáciu, keďže na to je potrebný špecifický súhlas sudcu, ktorý jej povolenia na sledovanie neobsahujú. Tajná služba tento špecifický súhlas ani nežiadala.  

Každopádne, Kollár vtedy Makóovi definitívne uveril. Makó mu vraj opäť naznačil, že by bolo dobré sa poďakovať „osobám z prostredia SIS“, ktoré zabezpečia, aby bol proces „pod kontrolou“: „Nepovedal žiadnu konkrétnu požiadavku, skôr mi to vysvetlil tak, že je to budovanie dobrých vzťahov a prejav nejakej slušnosti.“ Kollár si vzal čas na rozmyslenie, keďže pre neho vraj nešlo o vážnu prioritu. Makó ho však opakovane presviedčal a „priateľsky ma pourgoval, aby som sa nejakým spôsobom poďakoval“.

Tu si treba uvedomiť rozpor vo výpovediach.

Makó v rozpore s výpoveďou Kollára tvrdí, že informáciu o sledovaní Kollára mu sprostredkoval sám Kollár a znovu to bol Kollár, kto bol iniciátorom nápadu, aby vedenie SIS za odmenu zastavilo sledovanie. Kollárovi však Makó v polovici júna ukazoval fotografie, ktoré vznikli „začiatkom júna“, pričom z kontextu je zjavné, že sa o tejto téme mali baviť už skôr.

Makó ako čerstvý spolupracovník SIS síce mohol mať informácie o tom, že SIS plánuje Kollára rozpracovať, ale nie je zrejmé, odkiaľ by mohol mať takúto informáciu Kollár najmenej mesiac predtým, ako sa samotné sledovanie začalo.

Kollár na výsluchu viackrát uviedol, že nevedel a „nemal odkiaľ vedieť, že na mne pracuje SIS“. „Ja som to vnímal ako jeho priateľskú iniciatívu upozorniť ma a nejakým spôsobom to vyriešiť a to riešenie bolo aj v jeho záujme a možno dovolím si to formulovať tak, že on tým chcel prehĺbiť alebo upevniť náš vzťah.“ Zo strany Makóa vraj malo ísť o ďalší krok, ktorým pestoval „dôverný priateľský vzťah“.

V auguste mu mal Makó počas návštevy v Kollárovom kaštieli znova pripomenúť, že situácia stále nie je doriešená. Vtedy sa Kollár napokon nechal presvedčiť a vzal peniaze, ktoré mal pri sebe v hotovosti a vložil ich do bielej obálky: „Odovzdal som mu ju s tým, že to je to poďakovanie za poskytnutú pomoc.“

Kollár však vraj nevedel, pre koho sú peniaze určené. „Ja som to vnímal tak, že on je osoba, ktorá to zariaďuje, tak som mu dal odmenu a on deklaroval, že tá odmena je pre niekoho iného, ale pre koho, to mi neidentifikoval.“

Makó, Beňa a Pčolinský sa podľa doznávajúcich výpovedí Beňu a Makóa mali dohodnúť na tom, že Kollára požiadajú o úplatok ešte v júni alebo v júli. Čiže v čase, keď Makó podľa Kollára len nezáväzne a vtedy ešte bezvýsledne drankal o odmenu pre „kamarátov“ v tajnej službe.

Kollár tvrdí, že sa úplatok rozhodol dať až v auguste. Na doplňujúcom výsluchu termín bližšie konkretizoval medzi 12. a 16. augustom. Odvodil to podľa časových okien medzi svojimi zahraničnými cestami.

Peniaze v obálke

Peniaze boli podľa Kollárovej výpovede v obálke rozdelené do troch zväzkov. V prvom bolo 20-tisíc eur (v 200-eurových bankovkách) a v ďalších dvoch po 10-tisíc eur (v 100-eurových bankových). Peniaze vložil do obálky a následne ju zalepil.

Makó vraj konkrétnu sumu nevypýtal, Kollár mu dal toľko, koľko mal aktuálne k dispozícii v hotovosti. Dôvod, prečo má toľko hotovosti bežne k dispozícii, vysvetlil Kollár na výsluchu tak, že zbiera starožitnosti a podľa svojich slov má preto bežne doma takúto „hotovostnú rezervu“. Kollár je veľkým podporovateľom archeológie.

Vladimír Pčolinský. Foto: Róbert Valent

Kollár mu nepovedal, koľko je v nej peňazí. „Pokiaľ viem, tak ju neotvoril za mojej prítomnosti,“ tvrdí Kollár. Táto pasáž by sedela s výpoveďou Makóa, ktorý tvrdí, že presnú sumu v obálke nepoznal ani vtedy, keď ju odovzdával Beňovi. 

Nezrovnalosť sa však nachádza v Beňovej výpovedi. Ten vypovedá, že keď sa mal s Pčolinským s obsahom obálky deliť na polovicu, Pčolinského podiel si neprepočítaval, keďže v obálke našiel dve rovnaké polovice a opticky ich vyhodnotil ako zhodné.

Kollár však poprel, že by sa chcel takýmto spôsobom lídrom SIS odmeňovať na pravidelnej báze, ako o tom hovoril Makó. „Ja som mu odovzdal obálku so slovami: ,Ďakujem‘ a týmto som to považoval za uzavreté.“

Boris a Vlado, moji kamaráti

Kollár pôvodne tvrdil, že netušil, kto sú Makóovi kamaráti v SIS, neskôr si však už spomenul, že Makó často spomínal meno Boris. „Makó mi viackrát povedal meno Boris, tohto človeka označoval za svojho kamaráta, ale nikdy mi nepovedal jeho priezvisko a ani nehovoril o jeho pracovnej pozícii.“

Na inom mieste Kollár uvádza: „(Makó) spomínal, že má výborné vzťahy s vedením SIS, sú to jeho priatelia, vždy hovoril v množnom čísle, takže sa jednalo o viac ľudí, s ktorými mal dobré vzťahy, ale nikdy nehovoril konkrétne mená ani priezviská s výnimkou toho mena Boris, jeho spomínal veľmi často.“

Lenže potom sa Kollár rozpamätal na okolnosť, keď Makó spomenul aj priamo Pčolinského. Keďže Kollár jeho informáciám o sledovaní pôvodne veľmi neveril, Makó sa odvolal na svoj kontakt priamo so šéfom SIS: „Snažil sa ma presvedčiť o tom, že jeho informácie sú pravdivé, a urobil to tak, že povedal, že ak mi neveríš, tak ja zavolám Vladovi, myslel tým p. Pčolinského, príde sem, dáme si pohár vína a on ti to potvrdí. Zdvihol telefón a chcel p. Pčolinského zavolať, na čo som mu povedal, že je to hlúpy nápad, pretože si myslím, že p. Pčolinský by ku mne nikdy na návštevu neprišiel, a ak by sa to aj udialo, tak by to mohlo mať v budúcnosti negatívne následky.“

Predstava, ako záujmová osoba z mafiánskych zoznamov telefonuje so šéfom tajnej služby, aby mu potvrdil, že ho sledujú, a následne k nemu prišiel domov, aby sa o tom porozprávali pri pohári vína, je dosť absurdná, aby ju bolo možné – len na základe tvrdenia Makóa – brať vážne. Keďže samotný Kollár to mal odmietnuť, jej vierohodnosť nemožno vôbec posúdiť. Rovnako dobre mohlo ísť aj o jednu z Makóových divadelných inscenácií, ktorou sa snažil Kollárovi dostať do priazne aj odkazom na to, že sa pozná so šéfom tajnej služby a je s ním v osobnom kontakte (čo Pčolinský nepopieral, v tom čase bol jeho nadriadeným).  

Pčolinského mal Makó pred Kollárom spomenúť aj v kontexte svojho vstupu do SIS: „Spomínal ho v súvislosti s tým, že s ním komunikuje o jeho vstupe do SIS. Vysvetlil mi to tak, že v rámci nejakých dohôd s vtedajším ministrom financií dostal p. Pčolinský pokyn prijať Makóa do služby a on s ním komunikoval o tomto procese,“ spomína Kollár, ktorý podobnú okolnosť uvádza aj na inom mieste: „Určite sa poznali, pretože p. Makó spomínal súvislosti s jeho plánovaným vstupom do SIS, pretože s ním komunikoval o realizácii prísľubu, ktorý mu dal vtedajší minister financií, že nastúpi do SIS po jeho odchode z KÚFS.“

Tu možno dodať, že tvrdenie by do seba zapadalo, ak by vtedajší šéf SIS Pčolinský dostal pokyn na prijatie Makóa do služby od premiéra Matoviča, ktorému sa SIS zodpovedá.

V súvislosti priamo s úplatkom však už Makó podľa Kollárových výpovedí Pčolinského nikde nespomenul, v tomto kontexte spomenul výlučne akéhosi „Borisa“.

Komu šli peniaze?

Niekoľko nezrovnalostí sa však nachádza aj medzi Kollárovými dvoma výpoveďami, medzi ktorými prešlo len šesť dní.

Potom ako obálku s peniazmi odovzdal Makóovi, vraj nemal tušenie, ako s ňou Makó naložil, ani komu peniaze odovzdal. Vraj sa o to vôbec nezaujímal. Makó vraj Kollára následne ani neinformoval, či bolo rozpracovanie jeho osoby ukončené alebo utlmené. „Neinformoval ma a ja som si teraz nie celkom istý, ale myslím si, že po tom odovzdaní tých peňazí sme sa stretli možno raz a následne bol p. Makó zadržaný,“ tvrdí Kollár na prvom výsluchu.

Pri druhej výpovedi o šesť dní neskôr už však svoj „nezáujem“ opísal inak: „Krátko nato, pravdepodobne na druhý deň, možno o dva dni, keď bol p. Makó opätovne u mňa na návšteve, som sa ho len pre moje uspokojenie opýtal, či už tú vec doriešil, na čo mi p. Makó odpovedal, že ešte nie, ale Boris si pre to príde. Povedal Boris, bez priezviska, a týmto bola celá vec pre mňa uzavretá.“

Poznámka „Boris si pre to príde“ je v Kollárových výpovediach jediným momentom, keď je z Makóovej strany spomenutá konkrétna osoba priamo v súvislosti s úplatkom.

Vzhľadom na to, ako často sa mal Makó pred Kollárom chváliť, ako dobre sa pozná s Pčolinským a ako s ním dokáže kadečo vybaviť, je zvláštne, prečo práve v tej najdôležitejšej veci a vlastne jedinom prípade, keď Makó naozaj dokázal pre Kollára niečo vybaviť (zastavenie sledovania), odrazu Pčolinského vôbec nespomenul. Obmedzil sa len na „Borisa“.

Mal som drevený mobil

Kollár na výsluchu tiež priznal, že z dôvodu monitorovania svojho oficiálneho mobilu používal takzvaný „drevený“ mobil, ako sa v spravodajskej hantýrke označuje telefón, ktorý sledovanej osobe formálne nepatrí a môže ho tak využívať na diskrétnu komunikáciu.

Potom ako mu Makó odtajnil, že je sledovaný, Kollár urobil opatrenie a cez kamaráta si zabezpečil druhý mobil s jednorazovou kartou na dobíjanie kreditu. „Ja som číslo ani nevedel a ani som nevedel, na koho to bolo evidované. Cez toto číslo som komunikoval s piatimi, maximálne so šiestimi osobami.“  

„Nakoľko som vedel, že moje kontakty sú monitorované, a tých 5 alebo 6 ľudí boli ľudia, ktorí boli moji dlhoroční priatelia, prípadne bývalí kolegovia a nechcel som, aby títo ľudia aj ich mená boli uvádzané v nejakých tých zvodkách,“ vysvetľuje Kollár.

Ide zrejme práve o ten mobil, ktorý Boris Beňa vyradil z odpočúvania 2. októbra, len jeden deň po tom, ako bol odposluch nasadený, a tri týždne pred Kollárovým zadržaním, keď sa sledovanie ukončilo. Tento fakt sa považuje za dôkaz, že nadpráca v prospech Kollára z prostredia tajnej služby sa skutočne aspoň čiastočne udiala v súlade so zadaním úplatku. Pčolinský tvrdí, že o „zhodení“ odposluchu, ktorý podpísal Beňa, nevedel a ani sa na ňom nepodieľal.

V tom čase však ešte SIS nemala povolenie súdu na odposluch obsahu komunikácie tohto telefónu, ale iba limitované povolenie na účely zistenia, či Kollár daný mobil skutočne používa ako svoj. Povolenie na monitorovanie obsahu komunikácie by prišlo až v druhej fáze, keď by tajná služba preukázala, že mobil skutočne užíva Kollár. Ide o poistku, aby súd nedal povolenie na odposluch irelevantnej osoby.   

Vyhrážky za priznanie

Kollár zároveň na výsluchu uviedol, že od okamihu, keď bolo účastníkom aktuálneho trestného konania oznámené, že bude na žiadosť svojho obhajcu vypočutý, „sa začali diať pre mňa zvláštne veci“. Kollár tým naznačuje, že nemenované osoby mohli mať obavy z jeho priznávajúceho svedectva.

„Dostal som informáciu zhruba nasledovného obsahu: Ak pôjdem opakovane vypovedať alebo ak pôjdem vypovedať a obsah mojej výpovede nebude ,v poriadku‘, tak sa môže stať, že budem následne v nejakej neidentifikovanej veci obvinený alebo budú urobené nejaké invazívne alebo zabezpečovacie úkony voči mojej osobe alebo voči osobám mne blízkym.“ K osobám, ktoré sa mu mali takto vyhrážať, sa nevyjadril „z dôvodu mojej osobnej bezpečnosti a diskrétnosti“. 

Kollár však nemal obavy o bezpečnosť, keďže „tá informácia mala byť intelektuálneho charakteru, nie brutálna“. Malo ísť o upozornenie, že v oficiálne právnej rovine môže dôjsť k vykonštruovanému obvineniu. Kollár však na otázku vyšetrovateľa neuviedol, o koho ide.


Ďalšie články