Ďaleký sever rozmŕza nevídaným tempom a okolitým štátom tak v 21. storočí odhaľuje nové možnosti ekonomického rastu. Nejde len o potenciálne obrovské náleziská nerastných surovín, otvára sa perspektíva nových obchodných trás. Ich zabezpečenie nebude možné bez dostatočnej vojenskej prítomnosti, pričom Západ si začína uvedomovať, že Rusko je o niekoľko krokov pred ním.

Predstavitelia amerického námorníctva minulý týždeň v utorok avizovali tvrdší postup voči ambíciám Moskvy v oblastiach pri ruskom arktickom pobreží. Pentagón zvažuje, že v tomto regióne začne uskutočňovať „operácie na presadenie slobody plavby“, podobné tým, ktoré americké námorníctvo už roky vykonáva v sporných vodách Juhočínskeho mora.

„Je to podobná situácia ako v Juhočínskom mori. Ak vidíme možnosť slobodnej plavby v medzinárodných vodách, Spojené štáty si vyhradzujú právo tak robiť,“ uviedol v tejto súvislosti americký minister vojenského námorníctva Kenneth Braithwaite. Podľa jeho slov bude musieť americké námorníctvo byť výraznejšie prítomné v Barentsovom mori až po ruský polostrov Kola, smerom k oblastiam, kde sa pre topiaci sa ľad otvára takzvaná Severná námorná cesta, aby dokázali zabezpečiť slobodu plavby pre svojich spojencov.

Lákadlá zdanlivo večne zamrznutého severu

Podľa odhadu Amerického úradu pre geologický prieskum (USGS) by sa v arktickom regióne mala nachádzať približne tretina ešte neobjavených zdrojov uhľovodíkov, pričom až 80 percent má byť umiestnených ďalej od pobrežia. Moskva by pritom chcela do roku 2030 získať pod svoju kontrolu až 55 percent arktickej ropy a zemného plynu. Hoci rentabilnosť ťažby týchto surovín bude vo veľkom závisieť od ich cien na medzinárodných trhoch a od dostupných technológií, ich potenciál je veľký.

Ešte väčší môže však byť potenciál nových obchodných trás, ktoré ustupujúci ľad odhaľuje. Najdôležitejšou z nich bude práve Severná námorná trasa vedúca od ostrova Nová zem až k Beringovmu prielivu. Umožňuje spojiť ázijské a európske trhy námornou trasou, ktorá je o 40 percent kratšia ako trasa vedúca cez Suezský prieplav a až o 60 percent kratšia ako trasa okolo Mysu dobrej nádeje.

Využívanie tejto námornej trasy sa už roky zintenzívňuje, pričom k nárastu objemu prepraveného tovaru došlo podľa najnovších údajov ruskej agentúry Rosatom tiež v roku 2020, a to napriek pandémii ochorenia COVID-19. Prepravili 32 miliónov ton nákladu, čo je výrazný nárast oproti 10,7 miliónom tonám v roku 2017.

Hoci cez východnú časť trasy sa tento rok prepravilo len minimum, Moskva vynakladá na naplnenie jej potenciálu značné úsilie. Napriek tomu by Severná námorná trasa nemala najmenej do polovice tohto storočia Suezskému prieplavu nijak vážne konkurovať. Jej bezpečnosť je však už teraz zásadná pri transporte ruských uhľovodíkov z nálezísk na Jamalskom polostrove ďalej na európske trhy.

Mapa potenciálnych nových námorných trás v Arktíde. Ružová: Severozápadná trasa (málo pravdepodobná). Žltá: Severovýchodná trasa. Prerušovaná žlto-biela: Severná námorná trasa (využívaná v obmedzenej miere už teraz). Zdroj: Wikipédia.

Arktické ambície Moskvy podčiarkuje aj skutočnosť, že Rusko momentálne disponuje najväčšou flotilou 40 ľadoborcov na svete, a zároveň je jediným štátom, ktorý má k dispozícii ľadoborce na atómový pohon. Má ich šesť. Na konci októbra 2020 bol na vodu spustený aj prvý jadrový ľadoborec triedy Projekt 22220 s názvom Arktika. Pre porovnanie, Spojené štáty a Čína disponujú len dvoma ľadoborcami.

Ruská flotila ľadoborcov je nie len nutným predpokladom na otvorenie Severnej námornej trasy. Zároveň umožňuje ruským vojenským lodiam pohyb v zaľadnených oblastiach, do ktorých sa lode konkurenčných mocností nemôžu dostať – nehovoriac už o tom, že niektoré ľadoborce boli vyzbrojené strelami Kalibr, určenými na ničenie lodí, ponoriek a pozemných cieľov, ako aj systémami vedenia rádio-elektronického boja (REB).

Hoci sa problematike využitia arktických zdrojov primárne venuje Arktická rada, ktorej členom je okrem iných aj Rusko, mnohí západní politici a experti sa obávajú, že Rusko chce v regióne svoje záujmy presadzovať prostredníctvom vojenskej sily. Dôkazom toho má byť posilňovanie prítomnosti ruskej armády v tejto oblasti.

Rusko ako arktická civilizácia

„Založili sme tam [v Arktíde] pevný základ na vytvorenie vojenskej infraštruktúry. Na ostrovoch arktických súostroví sme vybudovali administratívne a obytné komplexy, ktoré nemajú vo svete porovnanie. Vojaci tam slúžia a strážia na báze rotácie,“ uviedol ešte na jar ruský minister obrany Sergej Šojgu s tým, že ruské Severné loďstvo už čoskoro dostane novú raketonosnú ponorku triedy Borej a aj niekoľko iných nových plavidiel. Ruský denník Novaja Gazeta pri tejto príležitosti napísal, že Rusko sa aj vďaka svojej rastúcej vojenskej prítomnosti v regióne stáva arktickou civilizáciu.

Hoci sa podobné vyhlásenia môžu zdať prehnané, v arktických oblastiach Ruska žijú až dva milióny ľudí, čo je polovica celkového obyvateľstva Arktídy. Rusko má v oblasti okrem toho aj vyše 50 vojenských stanovísk – približne 13 letísk, 10 radarových staníc, 20 pohraničných stanovísk a 10 integrovaných záchranných staníc.

Kým Spojené štáty teoreticky zvažujú začatie operácií na presadenie „slobody plavby“, Rusko svoje záujmy v regióne medzitým prakticky podporilo vybudovaním novej základne na Zemi Františka Jozefa, leteckých základní na Novej zemi, Wrangelovom ostrove, Novosibírskych ostrovoch, Čukotke a súostroví Severná zem.

Tieto základne sú okrem pristávacích plôch vybavené radarmi, modernými systémami protivzdušnej obrany S-400, ako aj najmodernejšími systémami pobrežnej obrany K-300P Bastion-P vyzbrojených raketami Oniks-M s dostrelom 600 až 800 kilometrov, a to v závislosti od typu. Oporou celého systému sú tri základne, ktoré sú stále a plne autonómne.

Propagačné video ruskej 80. samostatnej motostreleckej brigády – takzvanej arktickej brigády. Zdroj: YouTube

Symbolom ruských ambícií sa v roku 2014 stalo vytvorenie 80. samostatnej motostreleckej brigády – takzvanej arktickej brigády. Tá je špeciálne trénovaná a vybavená na boj v podmienkach zamrznutého severu. Podobne ako pri iných ruských samostatných brigádach pritom nejde o neskúsených vojakov, ktorí by celý rok strážili zamrznuté diaľavy. Jej príslušníci sa v rokoch 2005 až 2018 opakovane zúčastnili na rotácii do Sýrie, aby tam nadobudli priame bojové skúsenosti. Podľa dostupných informácií pôsobili aj v Donbase.

V roku 2018 výrobca zbraní Kalašnikov predstavil niekoľko kusov taktického výstroja vrátane kombinézy pre vojakov špeciálnych síl, ktoré vyvinuli špecificky na boj v Arktíde. Ruskí výskumníci tiež navrhli náhradu krvi, ktorú možno použiť v extrémnych podmienkach ďalekého severu. Podľa bezpečnostného analytika Pavela Felgenhauera ide o okrajový pokrok, ktorý však ukazuje, že operácie v Arktíde sú v Kremli komplexne premyslené.

Dôležitosť regiónu v budúcich plánoch Moskvy zdôrazňuje aj transformácia Severného loďstva. Tú po rozpade Sovietskeho zväzu mimoriadne zanedbávali a dlhodobo upadala. Spolu s nárastom arktických ambícií Ruska sa aj ona dočkala čiastočnej modernizácie, pričom v roku 2018 do nej zaradili po prvý raz ľadoborec s názvom Ilja Muromec. Vtedy išlo o prvý ľadoborec, ktorý postavilo Rusko za 40 rokov. Loďstvo tiež disponuje dronmi špeciálne upravenými na fungovanie v arktických podmienkach a testuje podvodné drony na jadrový pohon.

Rusko sa skôr snaží obrniť v záujmových lokalitách

Vzhľadom na posilňovanie a modernizáciu ruskej armády v Arktíde sa skutočne môže zdať, že Moskva sa v tomto regióne pripravuje na agresiu s cieľom uchmatnúť si čo najviac z miestnych nálezísk nerastných surovín a podieľa sa na nových obchodných trasách. Ide však o povrchný pohľad.

Ustupovanie ľadu neodhaľuje len nové príležitosti, ale otvára aj donedávna neprístupný ruský sever novým vojenským hrozbám. Podrobnejšia analýza rozvoja ruských vojenských síl v regióne, ktorú uskutočnil Mathieu Boulèguea z Think tanku Chatham House, ukázala, že Moskva v skutočnosti nebuduje až tak útočné, ako skôr obranné kapacity.

Reportáž CNN o ruských vojenských základniach v Arktíde. Zdroj: YouTube

„Berúc do úvahy klimatickú zmenu, ruské vojenské aktivity sú predvídavé a naznačujú dlhodobé plánovanie pre meniace sa prostredie. Udržiavanie stálej a bojaschopnej prítomnosti je logické, keďže ustupujúci ľad robí severnú hranicu Ruska stále zraniteľnejšou“, píše Boulègue.

Nasvedčuje tomu aj rozvoj ruského Severného loďstva. Tomu naďalej chýbajú akékoľvek poriadne expedičné spôsobilosti. Nie je to „modrá flotila“, ktorá by bola schopná ovládnuť oceán a presunúť na nepriateľské brehy pozemné jednotky, ale „zelená„, určená na obranu vlastných brehov pred možnými agresormi.

Rusko sa podľa autora v Arktíde chová ako hráč uznávajúci status quo, okrem iného aj preto, že ten mu do značnej miery vyhovuje. Nemá v Arktíde záujem o konfrontáciu, ale bude ochotné so Západom spolupracovať. Štáty NATO by sa preto podľa neho mali snažiť s Ruskom pri tejto téme aktívne komunikovať tak, aby sa vzájomné napätie z ostatných častí Európy neprenieslo aj do jedného z posledných spokojných kútov sveta, navyše takého, kde by ťahali za kratší koniec. 

Mapu ruských vojenských základní v Arktíde mete nájsť na strane 15 tejto analýzy.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0