Komu praje robotizácia a automatizácia? Nejde len o ľudí s vysokou kvalifikáciou

Steelpark v Košiciach Ilustračné foto: TASR/František Iván

Súčasná polarizácia na trhu práce je fenomén, ktorý sa dá v dnešnom hektickom svete ľahko prehliadnuť, ale postupne začína ovplyvňovať vývoj najmä vo vyspelých krajinách.

Robotizácia a automatizácia. Množstvo ľudí si tieto pojmy spája len s futuristickými filmami, kde sa inteligentné stroje správajú ako ľudia. Realita je trochu odlišná. Čoraz častejšie počuť o investovaní do nových technológií. V rebríčku najbohatších osobností sa dlhodobo držia lídri technologických gigantov ako Elon Musk či Bill Gates. Vývoj umelej inteligencie a postupná automatizácia procesov čoraz viac zasahuje aj do života bežných ľudí v súčasnej spoločnosti. Postupné nahrádzanie pracovnej sily automatickými strojmi sa odráža hlavne vo zvyšovaní nerovností na trhu práce.

Polarizácia na pracovnom trhu je reálny proces, ktorý vidieť aj na dátach. Tento trend sa, samozrejme, prejavuje hlavne vo vyspelých krajinách, v ktorých je miera automatizácie zatiaľ najvyššia a kde sa investuje veľké množstvo prostriedkov do výskumu v oblasti umelej inteligencie.

Trend pozorujú už niekoľko desaťročí

Vplyvom týchto faktorov sa už určité obdobie zvyšuje dopyt po vysoko kvalifikovaných ľuďoch a na druhej strane po najmenej kvalifikovaných pracovníkoch. Zároveň však klesá záujem o tých, ktorí sa so svojimi schopnosťami a znalosťami nachádzajú niekde v strede. V konečnom dôsledku sa to prenáša aj do ceny práce. V praxi sa tak môže stať, že pracovník na stavbe bez vyššieho vzdelania zarobí viac než bežný účtovník, ktorý vyštudoval vysokú školu.

V Spojených štátoch tento trend pozorovali už medzi rokmi 1980 – 2005. Vo svojej práci ho detailne popísal americký ekonóm a profesor na MIT David Autor. V tomto období dochádzalo v USA k poklesu podielu stredne kvalifikovanej pracovnej triedy na celkovom počte zamestnaných. Podiel zamestnaných pracovníkov s nízkym a vysokým ľudským kapitálom však súčasne rástol.

Zmeny v podiele zamestnanosti v závislosti od úrovne kvalifikovanosti pracovníkov (USA, 1980 – 2005)
Zdroj: The Growth of Low-Skill Service Jobs and the Polarization of the US Labor Market
Zmeny v podiele zamestnanosti v závislosti od úrovne kvalifikovanosti pracovníkov (Španielsko, 1994 – 2014)
Zdroj: Explaining job polarisation in Spain from a task perspective

Podobný jav pozorovali neskôr v Španielsku, kde medzi rokmi 1994 a 2014 došlo k ešte väčšiemu relatívnemu poklesu zamestnanosti stredne kvalifikovanej pracovnej sily.

Treba sa obávať o prácu?

Čo tieto nejasné zmeny znamenajú pre bežného človeka?

Výskumy poukazujú na to, že nahradiť strojom alebo algoritmom bude možné hlavne povolania, ktoré majú rutinný charakter a vysokú mieru stereotypizácie. Medzi prvými sú už teraz stereotypné manuálne práce, ktoré sa postupne nahradzajú automatickými výrobnými linkami, ktoré je však (vo väčšine prípadov) potrebné obsluhovať.

Tento proces zmeny je natoľko pomalý, že ho z roka na rok nie je možné jednoducho zachytiť. Vývoj nových technológií, ktoré sú schopné nahradiť prácu ľudí, sa neustále posúva dopredu, ale ich realizácia je extrémne nákladná a takéto inovácie si zväčša môžu dovoliť iba veľké firmy s dostatočným kapitálom. 

Z výsledkov nedávnej štúdie, ktorá skúmala polarizáciu v Českej republike a okolitých krajinách, dokonca vyplýva, že polarizácia v týchto krajinách sa ešte nedá preukázať. Závery naznačujú iba mierny nárast podielu vysoko kvalifikovaných pracovníkov v Česku na úkor najmä stredne kvalifikovanej skupiny.

Polarizácia sa zrejme bude postupne objavovať aj v stredoeurópskom priestore. Z uvedených faktov vyplýva, že to nebude zo dňa na deň a pravdepodobne si to človek ani neuvedomí. Nie je preto dôvod obávať sa týchto zmien. Aj dnes je pomerne bežné stratiť prácu pre štrukturálne zmeny pri vzniku a zániku rôznych odvetví a úplne bežná je v takýchto prípadoch rekvalifikácia. Bude to podobné aj pri robotizácii a nahradzovaní ľudskej pracovnej sily algoritmami a rôznymi strojmi? Pravdepodobne áno.

Hlavne staršia generácia je voči robotizácii a novým technológiám skeptická aj napriek prínosom, ktoré prinášajú. Je to pochopiteľné, veď opatrnosť sa v minulosti mnohokrát osvedčila. Pochybovanie o novom a nepoznanom je prirodzene ľudské. Rovnako ako je ľudská aj schopnosť intuície, kreativity, kritického myslenia či vyjadrovania emócií. Práve tieto stránky je dobré rozvíjať. Pretože odpoveď na otázku, či dokáže ľudstvo vyvinúť technológie, ktoré budú mať túto jedinečnosť ľudí, sa javí ako zrejmá. Nedokáže.


Ďalšie články