Ak bude očkovanie pomalé, nepopulárne lockdowny či masívne testovania si užijeme ešte dlhšie. Pritom máme s výhľadom do budúcnosti na výber. Pri zaočkovaní najmenej 80 percent populácie sa podarí COVID-19 zatlačiť do sporadickej fázy, ak to bude iba 67 percent, do tlejúcej fázy. Napriek tomu sa popredný slovenský odborník na infektológiu Vladimír Krčméry neprihovára za povinné očkovanie.

Ste uznávaná autorita a zároveň prvý Slovák, ktorý sa v závere decembra dal zaočkovať proti COVID-19. Je to jediná cesta, ako si poradiť s pandémiou?

Očkovanie nie je jediná cesta. Až kým nebude zaočkovaných 70 až 80 percent populácie, budeme musieť bojovať naďalej klasickými spôsobmi, teda karanténnymi opatreniami, takzvanými lockdownami v striedaní s masovým testovaním, či už na regionálnej úrovni alebo na úrovni rizikových skupín. Plus stratégia ROR – rúška, odstup, ruky. Kombinácia týchto troch opatrení bude potrebná paralelne s očkovaním najmenej tri mesiace. Záleží na jednotlivých členských štátoch Európskej únie a najmä Schengenu [Schengenského priestoru – územia 26 európskych štátov, kde možno voľno prekračovať hranice, pozn. red.], akým tempom bude postupovať vakcinácia. Ak pomaly, o to dlhšie budeme musieť uplatňovať doteraz osvedčené, hoci nepopulárne a nepríjemné tri opatrenia, teda obmedzenie mobility; masívne testovanie so stopovaním kontaktov a ich izoláciou; ROR.

Brali ste do úvahy riziká, ktoré nesie nový typ očkovania na báze mediátorovej ribonukleovej kyseliny (mRNA)? Už nielen vy, ako jedinec, ale ako autorita pre ostatných? Táto metóda umožňuje vstup mRNA do vnútra ľudských buniek, pričom v prirodzenom stave to doteraz nebolo možné.

Celý ľudský organizmus je preplnený takzvanou cudzou, respektíve neidentickou DNA [dezoxyribonukleovou kyselinou, DNA – je nositeľkou genetickej informácie bunky, pozn. red.] a RNA. Nosíme v sebe denne miliardy baktérií, konzumujeme veľké množstvo mäsa z geneticky upravených jedincov, respektíve potravín. Sám vstup cudzej DNA a RNA do organizmu neznamená, že sa mení náš genóm, pričom napríklad vírusová a bakteriálna DNA a RNA sídliaca na extrachromozomálnych mobilných elementoch, napríklad plazmidoch a transpozonoch, koluje medzi mikróbmi a našimi bunkami denne bez toho, aby sa zmenila naša genetická identita. Doteraz bolo zaočkovaných takýmito vakcínami asi 30 miliónov jedincov bez rizika génovej manipulácie.

Pandémia je obrovský problém. Na druhej strane registrujeme krátky čas vývoja očkovacích látok a nedokončenie testovania všetkých potenciálnych účinkov. Nie je to vzhľadom na nový typ očkovania priveľké riziko?

Žijeme v predstave, že vývoj očkovacích látok trvá roky. To bola pravda v minulom období, v súčasnosti tomu však tak už nie je. Veľké výskumné laboratória univerzít a súkromných korporácii majú „knižnice“ molekúl liekov a vakcín, z ktorých sa vyberajú naraz desiatky kandidátov, ktoré vôbec nie sú nové. Výskum antikoronavírusových vakcín začali v Hongkongu, kde sú špičkové univerzity, ako aj na Taiwane, už v roku 2003. Časopis Lancet publikoval začiatkom roku 2018 už prvú fázu anti-MERS vakcín (Middle East respiratory syndrome coronavirus), lebo v Spojených arabských emirátoch a na vstupnom letisku do saudskoarabskej Mekky, kam ročne prídu milióny návštevníkov na takzvané náboženské víza, sa chystali na alternatívu očkovať proti MERS od roku 2016. Stratégia takzvaného krátkeho vývoja vakcíny nás zachránila pred pandémiou eboly v roku 2017 v Guinei, Sierre Leone a Libérii, kde hrozilo, že bez vakcíny preskočí epidémia z Libérie do USA a z Guiney do Francúzska. Tam sa podarilo vyvinúť vakcínu s podobným mechanizmom do dvoch rokov. 

Na túto tému publikoval 4. decembra Lancet, časopis, ktorý má v súčasnosti najvyšší odborný dosah na svete a vychádza v Londýne, Oxforde a Cambridgei, článok, ktorý vysvetľuje, ako treba v ohrození pandémie postupovať vo vývoji a prečo veda reaguje okamžite. Vďaka MERS spred štyroch rokov sa súčasné vakcíny nezačali pripravovať na ,,zelenej“ lúke, ale viacerí kandidáti boli v štádiu rozpracovania či už vývoja, ale aj výroby. Veď pred dvoma rokmi bolo treba likvidovať v Demokratickej republike Kongo a v Angole obrovskú epidémiu žltej zimnice. Bolo treba zaočkovať takmer 50 miliónov jedincov. Vďaka expresnej výrobe, oprášeniu starých a známych vakcín sa podarilo túto strašnú chorobu s 30-percentnou mortalitou zlikvidovať za necelý rok.

Európska lieková agentúra pri schvaľovaní vakcíny nemeckej firmy BioNTech v druhej polovici decembra pripustila, že dlhodobá bezpečnosť vakcíny nie je známa. Štúdia spustená pri testovaní vakcíny má bežať ďalšie dva roky, aby sa zhromažďovali ďalšie údaje. Je to v poriadku?

Pri takzvaných nových vakcínach logicky potrebujeme na posúdenie ich dlhodobého efektu roky. Nielen vedľajších účinkov, čo má každý liek či vakcína, ale aj napríklad dĺžky imunitnej odpovede. Je niekoľko štúdií od pacientov z infikovanej japonskej lode Diamond Princess, ako aj zhruba rok staré údaje z čínskeho Wu-chanu, ktoré nám povedia údaje o dĺžke protilátkovej odpovede pri „prirodzenom“ očkovaní, teda nákaze a prekonanej chorobe. Aj o protiláktovej odpovedi vieme údaje len krátko, pretože predchádzajúca epidémia podobných vírusových ochorení SARS [severe acute respiratory syndrome, pozn. red.] a MERS sa zlikvidovala tak rýchlo, že prešla do sporadickej fázy, takže tieto údaje budeme mať logicky za niekoľko rokov.

Pri vakcíne firmy BioNTech, ako to uvádza Európska lieková agentúra, neexistujú informácie, aké budú dlhodobé účinky. Týka sa to napríklad tehotných žien, ľudí s neurologickými či kardiovaskulárnymi ochoreniami. Nie je používať takúto vakcínu priveľké riziko

Dlhodobé účinky takzvaných nových liekov, ktorých sa ročne registrujú desiatky, sú taktiež neznáme. Treba vykonať štúdie typu „postmarketingovej surveillance“ [postmarketingového sledovania, pozn. red.], čo je i v prípade piatich vakcín, čo sú na trhu, kde sa vyplňuje aj po registrácii ešte dosť veľká dokumentácia, ktorá sa pravidelne prehodnocuje. Počet liekov, „zastavených“ po registrácii v dôsledku dlhodobého sledovania je však veľmi malý, veď vývoj od predklinickej cez prvú, druhú a tretiu fázu až po registráciu stojí približne 1,5 miliardy eur. Farmaceutický priemysel je veľmi opatrný a pustí do registrácie a následne na trh iba molekuly, ktoré sú z hľadiska krátkodobých nežiaducich vedľajších účinkov minimálne rizikové. Pri vakcínach navyše dostanete jednu až dve dávky, kým lieky beriete najmenej týždeň (antibiotiká), ale aj celý život (antihypertenzíva).

Foto: Matúš Zajac

U tehotných žien nie sú možné štúdie z etického dôvodu, preto budeme potrebovať roky. Oproti vírusu Zika, ktorý som zažil v Brazílii pred štyrmi rokmi, je však teratogénny [spôsobujúci vrodené chyby, pozn. red.] potenciál koronavírusu, ako sme to videli v 2013 v Hongkongu a MERS v roku 2016, minimálny. Navyše, štúdie v experimentoch na gravidných zvieratách, napríklad potkanoch, psoch, zajacoch, neukázali teratogénny potenciál. Dlhodobé účinky liekov, ktoré sa užívajú chronicky, sú 10 až 100-násobne vyššie ako vakcín, ktoré sa podajú napríklad dvakrát.

Nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn ešte na začiatku decembra pripustil, že sa stretol s dvoma reakciami zdravotníkov. Podľa prvej sa zdravotníci pýtali na zaočkovanie medzi prvými, lebo sú priamo vystavení riziku nakazenia, podľa druhej si radšej počkajú na zaočkovanie až po prvej skupine. Preto sa rozhodol, že nebude nikoho do očkovania nútiť. Je takáto miera neistoty v spoločnosti pochopiteľná?

Ako reakcia obyvateľov je pochopiteľná. Ako som spomenul, musíme pochopiť aj tých zdravotníkov, ktorí nevedia pochopiť nás, epidemiológov a infektológov, najmä ak nepracujú s COVID nakazenými. O to viac musíme pochopiť laikov, občanov, ktorí sa nestretli napríklad v rodine so žiadnym alebo ťažším priebehom choroby, respektíve majú neistotu a chcú si počkať. V súčasnosti máme k dispozícii údaje približne o 20 miliónoch zaočkovaných americkou, ruskou a čínskou vakcínou. Z týždňa na týždeň budeme mať viac údajov aj v rámci už spomenutej postmargekingovej surveillance.

Klaus Cichutek, prezident inštitútu Paula Ehrlicha, ktorý v Nemecku povoľuje klinické štúdie, pre nemecký farmaceutický vestník tvrdí: Obavy, že nové vakcíny mRNA môžu zmeniť ľudský genetický materiál, nezodpovedajú súčasnému stavu vedeckých poznatkov. Vestník to interpretuje: Možnosť, že sa genóm očkovanej osoby zmení pomocou mRNA, je takmer nulový. Je tam to slovíčko takmer. Takže určité riziko tu je, nemyslíte si?

V medicíne a biológii nie je nič stopercentné. Výraz „takmer nulová“ korešponduje s tým, čo som spomenul pri predchádzajúcich otázkach. Riziko nárastu epidémie aj o nové mutanty a pribúdajúci počet mŕtvych, ktorý sa celosvetovo blíži k dvom miliónom, predbieha tuberkulózu (TBC) a derie sa na miesto tretieho najväčšieho zabijaka pri infekciách, je oveľa väčšie ako obavy, ktoré kvantifikoval ako minimálne riaditeľ Ehrlichovho inštitútu. Navyše, výskum v EÚ a USA, ako aj v juhovýchodnej Ázii, dostal za posledných päť rokov niekoľko Nobelových cien, spolu štyri za vývoj nových antiinfekčných liekov či vakcín. Vedci sú dosť konzervatívni a opatrní, preto je tam logicky slovko „takmer“.

Ste veriaci človek a často vo svojich vyjadreniach spomínate, že sme v Božích rukách. Spája sa u vás postup pri očkovaní zasahujúci do činnosti ľudskej bunky s vašim náboženským presvedčením? 

Bol som vychovaný jezuitmi a Sekulárnym katolíckym inštitútom Societas Fatima, ktoré patria medzi konzervatívnejšie pospolitosti kresťanstva. Formovali moje svedomie takmer 50 rokov. Vnímam riziká tak ako každý iný, ale zároveň sa snažím pochopiť tých, čo napĺňajú odkaz z knihy Genesis „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju…“. V slove podmaniť nevidím len ovládanie prírody s jej negatívnymi dôsledkami, ale aj podmanenie si tých negatívnych procesov, ktoré ničia veľké množstvo ľudských životov, teda HIV, pneumónie, COVID, TBC, dengue, malária, chrípka zvieracieho typu – menoval som len „najväčších“ zabijakov. Aj v kalendáriu veľkých mužov rôznych cirkví boli a sú lekári a vedci, ktorí napĺňali Božie proroctvo vyslovené cez pána Ježiša pri chlapcovi slepom od narodenia. Ježiš na zlomyseľnú otázku davu „Kto zhrešil on alebo jeho rodičia (genetika), že sa narodil slepý?“ odpovedal: „Nezhrešil on, ani jeho rodičia, ale majú sa ňom zjaviť Božie skutky.“ Aj vo vede a medicíne sa táto výzva realizuje pri vynájdení nových liekov a vakcín, najmä ak nehľadáme v chorobe trest Boží, ale príležitosť konať „Božie skutky“ cez ruky vedcov lekárov umelcov, vlastne každého z nás.

Samozrejme, každý vie, že som 40 rokov jasne vyhranený v negatívnom postoji voči eutanázii, eugenike, umelému skončeniu tehotenstva, génovým manipuláciám, našťastie som však skôr praktický, tropický lekár, čo sa stará o bežných pacientov, v súčasnosti o bezdomovcov. Riešenie genetiky a základného výskumu prenechávam vedcom, z ktorých drvivú väčšinu, čo som poznal, vrátane nobelistov, používali okrem vedy aj svedomie. A väčšina sa hlásila k monoteistickým náboženstvám s eticky vymedzenými hodnotami.

Považujete postup výroby a testovania vakcín, kde sa používa bunková línia alebo kópia z takejto bunkovej línie z ľudského plodu z umelého potratu za etický?

Na túto otázku odpovedal 21. decembra minulého roka Vatikán a už predtým konferencie biskupov viacerých krajín. Pre mňa je preto diskusia na túto tému uzavretá podľa známej premisy Roma locuta, causa finita [Rím prehovoril, vec sa uzavrela, pozn. red.]. To je eticko-morálne stanovisko, ktorým cirkev vylúčila spojitosť vývoja vakcín a výkonu potratov. Zásadne odmietam umelé ukončenie tehotenstva, kto však disponuje „individuálnym svedomím“, ktorého názor je odlišný od názoru Vatikánu, môže sa dať zaočkovať vakcínami, ktoré nemajú žiadnu, ani len nepriamu či vzdialenú spojitosť s iným genetickým materiálom, ako je vírus. Čína ako prvá vyvinula vakcínu, ktorá sa už používa aj v jednej krajine v Európe a ďalších desiatich v Latinskej Amerike a Ázii. Na rozdiel od tých našich troch registrovaných v EÚ patrí k „živým vakcínam“, ide o oslabený koronavírus. Je tu možnosť výberu, aby sme nikomu nezaťažovali ani len nepriamo svedomie.

Ak to mám vysvetliť laicky, a postupovali by sme úplne radikálne, nesmeli by sme prijať žiaden transplantovaný orgán od žiadneho darcu, lebo je geneticky odlišný. Taká transplantovaná pečeň má aj tri kilogramy cudzieho genetického materiálu, teda miliardy hepatocytov s inou DNA a RNA. Ak akceptujem, že napríklad od tragicky zosnulého motocyklistu po autonehode jeho orgány postupne v priebehu pár hodín až dní transplantujú štyrom či piatim príjemcom, aby im zachránili život, hoci pochádzajú z biologického materiálu tela zosnulého tragickým spôsobom, nevidím dôvod hľadať podobné výhrady v tomto prípade. Najmä ak sa fatálne tkanivo nezískava s cieľom výskumu, ale ako telesný pozostatok podobne násilnej smrti v čase, keď sme viacerí ani nežili.

Neodsudzujete praktiky používania bunkovej línie z ľudského plodu? Nemali by sa vyzvať zodpovední, aby prestali s rutinným používaním z takýchto embryonálnych buniek na vedecké účely, o to viac, keď existujú etické alternatívy?

Génové manipulácie sú podľa európskej legislatívy zakázané. A osobitnými právnymi úpravami sú zakázané aj v Slovenskej republike. Jeden z dôvodov, ako hovoríte, je riziko zneužitia, zatiaľ je však takýchto prípadov mimo Európy minimum.

Katolícki biskupi vydali začiatkom vlaňajšieho novembra stanovisko, podľa ktorého je prípustné očkovať i dať sa zaočkovať vakcínou, ak nie sú k dispozícii eticky úplne bezproblémové vakcíny. Súhlasíte s tým?

Ako som povedal pri skoršej otázke, nie som odborník na teológiu, ani morálku. Pre mňa platí aj stanovisko Konferencie biskupov Slovenska, aj stanovisko Vatikánu podľa výroku Roma locuta, causa finita. Teda Rím prehovoril, vec je pre mňa uzavretá. Navyše, nikoho nenútime, aby si vybral vakcínu, ku ktorej cíti morálny či biologický odpor, alebo obavu z priamych či nepriamych vedľajších či nežiaducich účinkov.

Vyzerá to, že máme len dve cesty. Buď znášať ťažké dopady pandémie alebo rozbehnúť očkovanie, ktorého všetky dôsledky nepoznáme. Má sa o tom viesť diskusia?

Správne, diskusia sa vedie. Mám skúsenosti tropického lekára, ktorý zažil deti, ktorým sa trhajú svaly a lámu kosti počas tetanu, dusia sa pri covide, alebo sa dusia pri záškrte, zmodrievajú a zomierajú pri čiernom kašli, zvíjajú sa kŕčoch pri malárii a v bezvedomí odchádzajú do večnosti. Sú tu dôkazy, že okrem spomenutých opatrení na zníženie mobility a ROR je vakcinácia metódou, ktorou sa podarilo zlikvidovať s výnimkou dvoch – troch epidémií všetkých ostatných pätnásť, ktoré nepochybne kosili nielen Európu. Vďaka očkovaniu takmer úplne vymizli.

Celý život je plný diskusií medzi vedcami, etikmi, cirkvami, lekármi, pacientmi. Paradoxne, čím väčší je prísun informácií, tým dlhšie trvajú niektoré diskusie. Treba sa podľa slov svätého Pavla vyzbrojiť brnením trpezlivosti. Pokiaľ sa diskutuje na vecnej úrovni, slušným spôsobom, je to dobre. Som však nemilo prekvapený z mailov, ktoré dostávam ja a členovia tímu epidemiológov, z veľkej agresivity, ktorá prišla najprv s testovaním a potom s vakcináciou. Musel som sa už obrátiť aj na políciu s mailmi, ktoré sa vyhrážajú mne a mojej rodine smrťou alebo mediálnymi popravami. Pokúsme sa vrátiť k faktom, z ktorých nepochybne vyplýva, že okrem HIV a malárie sme vakcináciou zatlačili epidémie do hlbokej defenzívy. Niektoré sme celkom vymietli zo Zeme, ktorú nám daroval Všemohúci.

Kto by mal pri očkovaní prijať konečné rozhodnutie? Vláda v polovici decembra schválila Národnú stratégiu očkovania proti ochoreniu COVID-19. Ukazuje sa, že už je rozhodnuté.

Slovo vláda chápem ako slovo odvodené od slova vládnuť. Stratégiu by mala organizovať vláda, najmä ministerstvá zdravotníctva, sociálnych vecí, školstva, kde sú najzraniteľnejšie skupiny recipientov vakcinácie, po celospoločenskej diskusii. Tá beží už asi mesiac, a bude bežať, kým nebude dosť vakcín pre všetkých.

Vy ste boli počas prvej vlny pandémie zástancom dobrovoľného očkovania, potom ste hovorili o povinnom a teraz sa opäť prikláňate k dobrovoľnému, lebo očkovacej látky nie je dostatok. Ak by jej bol dostatok, malo by byť očkovanie povinné? 

V zásade som zástanca dobrovoľnosti očkovania, z dvoch dôvodov – pri nedostatku vakcín a logistiky pragmatického a potom ľudskoprávneho. Pri očkovaní detí zastupuje záujmy verejného zdravia štát, a preto sú vo väčšine krajín sveta a vo všetkých štátoch EÚ povinné šesť plus tri vakcíny a nedodržanie povinnosti štát sankcionuje. Pri očkovaní dospelých musíme akceptovať slobodnú vôľu jedinca, u ktorého predpokladáme, že užíva, respektíve by mohol alebo mal pri výkone svojich ľudských práv užívať zdravý rozum.

Foto: Martin Baumann/TASR

Očkovanie má byť dobrovoľné, ale sú skupiny, kde, žiaľ, musí byť povinné. A to platí nie o COVID-e, ale o celej batérii vakcín. Ak chcete cestovať do 80 štátov sveta, musíte byt zaočkovaný povinne živou vakcínou proti žltej zimnici. Ak chcete vstúpiť do utečeneckého tábora UNHCR (tábora OSN) napríklad v Turecku, Jordánsku, Libanone, musíte mať základnú batériu, teda šesť plus tri vakcíny, inak vás hneď pri vstupe „dobrovoľne“ zaočkujú. Poďme však z mimoriadnych ciest do bežného života – ak chcem robiť v nemocnici, musím sa zaočkovať proti žltačke, ak chcem robiť lesníka alebo veterinára, musím absolvovať očkovanie proti besnote. Do mnohých domovov sociálnych služieb vás neprijmú, kým nemáte očkovanie proti chrípke a pneumokokom, a nik neprotestuje.

Z toho možno vyplýva, že nie každý pochopí moju trilógiu dobrovoľnosti – povinnosti – dobrovoľnosti. Aby som to zjednodušil, až na výnimky sú všetky očkovania u dospelých dobrovoľné a u detí povinné. U nás však pevne verím, že kapacita očkujúcich a množstvo vakcín vylučuje obavy, že by sme niekoho nútili v dospelosti sa očkovať proti COVID-u. Je tu, samozrejme, aj kategória svedomia. Stretávam sa so stále viac pacientmi, čo nakazili svojich najbližších, z ktorých časť zomrela. Pokiaľ bude dostatok vakcíny a bude pred každým slobodné rozhodnutie očkovať sa či neočkovať, čo je shakespearovská otázka, bude treba zvážiť aj svoju zodpovednosť za najbližších príbuzných alebo za deti, respektíve spolužiakov, spolupacientov či spolubývajúcich v domovoch sociálnych služieb.

Súhlasíte s právom jednotlivcov individuálne zvážiť, či sa dajú očkovať, a osobitne s právom jednotlivca odmietnuť použitie vakcíny pre výhrady v svedomí z dôvodu používania bunkovej línie z ľudského plodu? Samozrejme, ak by sa taký jedinec správal zodpovedne a neohrozoval rizikové skupiny ľudí. 

Súhlasím. Výhrada svedomia je, navyše, v ústave. U dospelých je to samozrejmé, najmä ak majú dostatok informácií a vedia odhadnúť následky svojho rozhodnutia.

Čo ak ostaneme na polceste a zaočkovať sa dá nedostatočná časť populácie? Predpokladá sa, že zaočkovať sa má najmenej 60 percent ľudí, vy hovoríte dokonca o 80 percentách.

Ideálne sú dve tretiny až tri štvrtiny, snažme sa k tomu priblížiť. Nemierim tým na Slovensko, ale na Schengen, kde bude voľné cestovanie. Aby sa nestalo, že EÚ rozhodne, ako napríklad osemdesiat krajín sveta, že vás bez určitého typu očkovania neprepustia cez hranicu. Tých 80 percent je stav, keď sa nám podarí chorobu zatlačiť do sporadickej fázy, 66,6 percenta do tlejúcej fázy. Musíme si vybrať.

Zvyknete hovoriť, že pri boji s vírusom treba prejaviť disciplínu, solidaritu a pokoru. Ako nastaviť tento mix, aby sme nestali iba vykonávateľmi príkazov?

Trpezlivo argumentovať a získať maximum občanov na svoju stranu. Chápeme skeptikov, u mnohých je to v ich povahe. Každý sme povahovo iný, sme viac či menej dôverčiví, niektorí potrebujú viac rozumu a menej viery, iní naopak. Na druhej strane poslušnosť (obedientia) je ako trpezlivosť tiež kresťanská cnosť a nie je hanba poslúchať príkaz, ktorý neviem práve pochopiť. Poslušnosť ma má opakovane zachrániť, napríklad pri červenej na semafore zastanem, hoci zboku nič nejde. To, že mnohé príkazy neviem pochopiť, neznamená, že nemajú zmysel. Treba nám pokoru. Popri všetkom zle, čo táto epidémia napáchala, nám pomohla v disciplíne, solidarite a pokore vnímať iné hodnoty. Naučila nás chápať, že sme na tomto svete iba na návšteve.

Rozhovor sa uskutočnil formou e-mailovej komunikácie.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.