19. mája, 15:10

Európsky gigantický PR projekt bez demokratickej legitimity je aj našou príležitosťou

Európsky gigantický PR projekt bez demokratickej legitimity je aj našou príležitosťouFrancúzsky prezident Emmanuel Macron (uprostred), predseda Európskej rady Charles Michel (vľavo) a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (vpravo) po skončení nedávneho neformálneho samitu EÚ na zámku Versailles. Foto: TASR/AP
Petr Drulák Profesor medzinárodných vzťahov.

Prezident Macron predniesol 9. mája v Štrasburgu svoj ďalší veľký európsky prejav. Zatiaľ nie je zrejmé, či je pre naše záujmy iba hrozbou alebo tiež príležitosťou, ale zaslúži si väčšiu pozornosť ako tie predchádzajúce. Macron ním uzatvára trojročné obdobie celoeurópskych občianskych konzultácií, ktoré inicioval a mali dať európskej integrácii nový podnet. Rovnako ním otvára ďalších päť rokov svojho prezidentstva, aj keď Európa rozdeľuje Francúzov ako nikdy predtým. A konečne sa súčasná nemecká koalícia k Macronovým iniciatívam môže stavať ústretovejšie než kancelárka Merkelová, ktorá v mene stability akékoľvek väčšie reformy odmietala. Dnes chce Európu meniť aj Berlín.

Macron aj berlínski politici sa zhodujú, že je potrebné vykonať revíziu Lisabonskej zmluvy, ktorá by okrem iného radikálne odbúrala jednomyseľné rozhodovanie a nahradila ho kvalifikovanou väčšinou. Súčasne tiež volajú po nových právomociach Bruselu, okrem iného v sociálnej oblasti, zdravotníctve i obrane. Preto bol tiež Macronov prejav označený za výzvu k európskej federácii. Odporcovia tvoria na mape súvislý pás územia od Fínska po Bulharsko. Popri nových členoch zo strednej Európy i Balkánu zahŕňa aj severské štáty.

S výnimkou Poľska ide o menšie krajiny, ktoré si na základe doterajších skúseností uvedomujú, že Brusel si netrúfne ísť v zásadných otázkach proti Berlínu či Parížu, ale voči menším podobné škrupule nemá. Koniec jednomyseľnosti potom znamená stratu akejkoľvek kontroly nad rozhodnutiami, ktoré zásadne ovplyvňujú život v krajine.

Napríklad Švédi, ktorí počas covidovej pandémie razili oveľa menej represívny prístup ako inde v EÚ, a boli úspešnejší ako ostatní (priemerná nadúmrtnosť, bez ekonomických, sociálnych a psychologických nákladov na lockdowny), by si v tejto novej Európe zrejme nič také dovoliť nemohli. Už dnes si Európska komisia osobuje rozhodovať o otázkach, ktoré jej štáty nikdy nezverili. Po navrhovaných zmenách by to mala jednoduchšie.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.