Ruské straty sú alarmujúce. Vyhlási Putin totálnu mobilizáciu?

S väčším napätím než kedykoľvek predtým čakal svet na prejav Vladimíra Putina na tradičnej vojenskej prehliadke 9. mája v Moskve. Témy špekulácií siahali od možnosti, že ruský prezident oznámi ukončenie „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine, až po strach, že oficiálne vyhlási vojnu a totálnu mobilizáciu. Nakoniec však nenastalo ani jedno, a preto sa, samozrejme, intenzívne diskutuje o tom, čo môže nasledovať teraz. Pretože vôbec nemožno vylúčiť, že Rusko naďalej počíta s nejakým plánom eskalácie.

Najprv si zhrňme situáciu na fronte krátko po ruskej prehliadke. Najväčšie stretnutia sa stále odohrávajú na východe a juhovýchode Ukrajiny. Zvyšky obrancov v Mariupole stále vzdorujú [podľa ruských zdrojov sa ich do stredy 18. mája už zhruba tisícka vzdala, pozn. red.] a komplikujú postup Rusov, ale oveľa vážnejší je z ruského pohľadu fakt, že pri Charkove je úspešná ukrajinská protiofenzíva. Aj ruské sily dosiahli určité zisky, ale ich postup je slimačí a musia zaň platiť ťažkými stratami.

Evidentne sa teda (opäť) nekoná žiadny ruský „blitzkrieg“, ktorý by viedol k obkľúčeniu a zničeniu jadra ukrajinskej armády na Donbase. Možno predpokladať, že to malo byť operačným cieľom Rusov v tejto fáze konfliktu. Oslabené ruské jednotky však nedostali čas na doplnenie síl a reorganizáciu a stoja proti veľmi dobre vybudovanej ukrajinskej obrane, ktorej nahráva aj (zatiaľ) vynikajúca morálka Ukrajincov a všestranná podpora zo Západu. Rusi sa naopak zjavne stále stretávajú s vážnymi problémami s logistikou, morálkou a systémom velenia.

Nanešťastie, pre Rusov sa situácia na bojisku neustále mení, a preto také rozkazy strácajú zmysel. Ukrajina naopak zaviedla princíp, ktorý sa v západných armádach už dávno stal normou a ktorý sa spolieha na delegovanie právomocí a podporu iniciatívy. Inak povedané, veliteľ určí podriadeným cieľ ich operácie, ale potom už nechá na nich, aby podľa situácie našli cestu na jeho dosiahnutie.