Bödör a Gašpar mali viesť zločineckú skupinu

Policajná eskorta NAKA. Ilustračný obrázok. Foto: TASR Policajná eskorta NAKA. Ilustračný obrázok. Foto: TASR

Slovenskom momentálne hýbe policajná akcia Očistec, pri ktorej muži zákona začali rozpletať chobotnicu zločineckej skupiny, ktorú mal riadiť nitriansky oligarcha Norbert Bödör. Táto približne 13-členná skupina fungovala minimálne od roku 2012 a skladala sa aj z najvyšších policajných funkcionárov.

Ako informuje Denník N, v hierarchii skupiny mal nasledovať bývalý prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar (Bödörov vzdialený príbuzný), ktorého polícia zadržala 5. novembra. Táto zločinecká skupina mala brať či dávať vysoké úplatky, za ktoré potom upratali alebo vypaľovali vyšetrovaných podnikateľov. Stála napríklad aj za lustráciou vtedajších opozičných politikov Igora Matoviča a Daniela Lipšica.

Skupina pripomínala tajný spolok – jej členovia sa stretávali v jednej z bratislavských budov na pravidelných poradách – podľa portálu Aktuality malo ísť o budovu policajnej stanice. Počas týchto porád si údajne delili úplatky a Bödör im mal dávať ďalšie pokyny. Napríklad o tom, ako konať v niektorých špecifických kauzách.

V spomínaných priestoroch sa stretával okrem Bödöra s Gašparom aj bývalý riaditeľ protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer, exriaditeľ NAKA Peter Hraško či šéf Národnej jednotky finančnej polície Bernard Slobodník.

Členom zločineckej skupiny mal byť aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalý riaditeľ Spravodajskej jednotky finančnej polície NAKA Pavol Vorobjov, bývalý Slobodníkov zástupca Milan Mihálik či bývalý šéf odpočúvania v SIS Milan Žáčik.

Kauzy aj vypaľovanie

Zločinecké zoskupenie fungovalo minimálne do minulého roku, podrobnosti o ňom dnes vieme vďaka obvinenému Makóovi, ktorý s políciou spolupracuje. Ten taktiež priznal, že ponuku na post šéfa KÚFS dostal práve od Gašpara a Bödöra.

Vďaka nemu aj vieme, že obvinená trinástka sa nestretávala len na jednom mieste – občas na poradu využili aj budovy súkromnej bezpečnostnej služby Bonul. Tá patrí otcovi Norberta Bödöra, Miroslavovi Bödörovi.

Hlavu zločineckej skupiny informovali policajti, často vybraní práve Bödörom, o kauzách (Váhostav, Doprastav, Čistý deň)  či o daňových podvodníkoch alebo významných podnikateľoch. Skupina si následne plánovala, ako bude vyšetrovanie tej či onej kauzy pokračovať, resp. nepokračovať.

V obvinení sa spomína práve aj kauza Váhostav, v ktorej mal Bödör žiadať, aby nebol obvinený majiteľ spoločnosti Váhostav Juraj Široký a ani nikto z jeho rodiny či priateľov. Policajti zapletení v zločineckej skupine mali taktiež dohliadnuť, aby sa o postupe mužov zákona nedozvedeli médiá.

Dotkne sa to aj politikov?

Štandard oslovil v tejto téme Mareka Vagoviča, investigatívneho novinára a bývalého spolupracovníka zavraždeného Jána Kuciaka. „Treba si uvedomiť, že aj v porovnaní s inými krajinami, často to porovnávame s Rumunskom, Chorvátskom, Českom, kde naozaj boli zatknutí a nakoniec aj odsúdení veľmi vplyvní ľudia, takáto masívna akcia voči špičkám, to je naozaj veľký precedens, nielen v našich dejinách,“ uviedol na podcaste Denný Štandard.

Nehovorí len o terajšej akcii Očistec, ale aj o akciách Búrka, Božie mlyny či zatknutí Zoroslava Kollára. Vagovič je preto zvedavý, či tento trend bude pokračovať a dostane sa aj k politickým špičkám. „Dnes mal tlačovku Róbert Fico a je na ňom vidno, že je veľmi nervózny,“ dodal.

Spúšťačom nedávnej policajnej akcie nemusí byť podľa novinára len výpoveď Makóa, ale možno aj výpoveď Slobodníka, ktorý „vieme, že iniciatívne prišiel vypovedať“. Práve rola Slobodníka je v tejto kauze zaujímavá – bol všeobecne považovaný za čestného človeka, ktorý chcel veci skutočne riešiť, komunikoval napríklad aj s Kuciakom.

„Zdá sa, že v nejakom momente prešiel na tú druhú stranu barikády.  Aj vďaka nemu, to zasa treba priznať, sa začali hýbať aj kauzy Kočnera a Bašternáka, niekedy v tom roku 2017. Na druhej strane aj z Threemy Mariana Kočnera vyplýva, že oni ho vnímali pomerne dlho ako svojho človeka, ktorý im niečo vybaví, urobí nejakú službičku atď., a mal im nejako pomáhať,“ podotýka Vagovič. Nie je preto presvedčený o nejakých dobrých Slobodníkových úmysloch.


Ďalšie články