22. mája, 06:12

Martin Luterán: Gender nemôže byť aj sociálny konštrukt, aj niečo, čo je fundamentálnejšie ako naše pohlavie

Martin Luterán: Gender nemôže byť aj sociálny konštrukt, aj niečo, čo je fundamentálnejšie ako naše pohlavieMartin Luterán. Foto: Matúš Zajac

„Gender ideológia zastáva množstvo protichodných tvrdení. Na jednej strane tvrdí, že rod je sociálny konštrukt, na druhej strane je to však niečo, čo nás definuje ešte viac ako pohlavie, s ktorým sme sa narodili. Ale gender nemôže byť aj sociálny konštrukt, aj niečo, čo je fundamentálnejšie či pravdivejšie ako naše pohlavie. To sa nedá. Musí to byť buď jedno, alebo druhé. Ale gender hnutie tvrdí jedno aj druhé. Nedá sa tam nájsť ucelená, koherentná línia toho, čo to hnutie tvrdí,“ hovorí na margo vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktorá liberalizovala zmenu pohlavia, Martin Luterán, právny filozof a rektor Kolégia Antona Neuwirtha.

Vyhláška ministra Vladimíra Lengvarského o zmene pohlavia bez operačného zákroku [jej účinnosť nedávno rezort pozastavil, pozn. red.] otvorila na Slovensku otázku transsexuality. Základným mottom tých, ktorí zastávajú stanovisko, že osobám, ktoré si chcú zmeniť svoje pohlavie, by sa to malo umožniť, je, že rod máme v hlave a sme tým, čo si o sebe myslíme, že sme. Dá sa s tým súhlasiť? 

Zaujímavé na debatách, ktoré sa k tejto téme vedú, je fakt, že sa to tvári ako psychologicko-medicínska debata, ale v skutočnosti je tá debata hnaná metafyzickými pohľadmi na svet a chápanie človeka. Niekde v hĺbke je to filozofický spor o tom, čo je človek, čo je realita, ako ju poznáme a aký je vzťah medzi realitou a nami. 

Odpoveďou na otázku, kto som ako človek, nie je len to, ako sa cítim alebo čo si myslím, ale aj mnoho iných vecí. Pravda je vzťah našej mysle k tomu, ako sa veci skutočne majú. Realita je fakt, ktorý sa snažíme spoznávať a niekedy ho spoznáme lepšie a inokedy horšie. A to, že mám mužské pohlavné orgány a každá bunka v mojom tele je mužská, je dôležitou pravdou o tom, kto som. To, že existujú ľudia, ktorí sa necítia dobre vo svojom tele alebo sa cítia niekým iným, je určite veľké utrpenie, ktoré si zaslúži a potrebuje odbornú pomoc. Jej cieľom by však mala byť snaha pomôcť človeku cítiť sa dobre vo svojom tele a prijať to, kým je. 

Oponent by vám na to povedal, že myseľ osoby, ktorá trpí transsexualitou, je uväznená v tele s iným pohlavím. Preto je riešením zmena pohlavia. 

Chápanie človeka, ktoré ste predstavili, predpokladá, že myseľ a telo sú dve autonómne a nezávislé entity. Telo v tomto chápaní je nejaký vonkajší princíp, ktorý môže byť v rozpore s vnútorným princípom, mojím autentickým “ja”. V dejinách myslenia bol a stále je tento pohľad na človeka sporný. Nemyslím si, že telo je iba vonkajší nástroj, ktorý môžeme manipulovať pre rôzne ciele. Človek je unikátnou jednotou duše a tela. My sme naše telo. Nie sme len duša, ktorá je v tele. A byť mužom a ženou je dôležitou súčasťou toho, kto sme. Správnym riešením pocitu, že som príliš tučný, hoci v skutočnosti som podvyživený, nie je pomôcť človeku ďalej chudnúť, ale skôr pomôcť mu oslobodiť sa od ilúzie, ktorej sa sám nevie zbaviť. Nesmieme ustúpiť “autentickému” anorektickému “ja” a podľa neho manipulovať s telom.

Martin Luterán. Foto: Matúš Zajac

Čo však v prípade, ak človek cíti, že by mal žiť v inom tele? Prečo by mal podriadiť svoje emócie vonkajšej realite, a nie prispôsobiť realitu svojim citom?

V klasickej filozofickej tradícii západného myslenia od Platóna cez Aristotela, Tomáša Akvinského a ďalších bolo jasné, že správnu harmóniu človek nájde len vtedy, ak podriadi svoje city a svoju vôľu rozumu a tomu, čo nám rozum ponúka ako dobré. Napríklad ak chcem urobiť niečo dobré, ale bráni mi v tom emócia strachu, tak buď môžem podľahnúť strachu a neurobím to, čo je dobré, alebo prekonám strach, spracujem ho a napriek tomu, čo cítim, urobím dobrú vec.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.