26. mája, 06:30

Rusko pomôže odvrátiť potravinovú krízu, ak Západ odvolá svoje sankcie, vyhlásil Putin

Rusko pomôže odvrátiť potravinovú krízu, ak Západ odvolá svoje sankcie, vyhlásil PutinVladimir Putin. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

ŠTVRTOK

20:47 Ukrajina oznámila, že Rusko zrušilo letné školské prázdniny v Mariupole

Ukrajinský predstaviteľ Petro Andriuščenko vo štvrtok oznámil, že ruskí vojaci okupujúci Mariupol zrušili letné školské prázdniny v tomto prístavnom meste na juhovýchodne krajiny, aby sa žiaci pripravili na prechod na ruský učebný plán. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Okupanti oznámili predĺženie školského roka až do 1. septembra,“ napísal poradca mariupolského starostu Andriuščenko na sociálnych sieťach. „Cez leto sa deti budú musieť učiť ruský jazyk, literatúru a dejiny, ale v ruštine budú mať aj hodiny matematiky,“ dodal Andriuščenko. Cieľom je podľa neho „odstrániť Ukrajinu z učebných osnov a pripraviť deti na návrat do školy s ruskými učebnými osnovami“.

19:14 Putin: Rusko pomôže odvrátiť potravinovú krízu, ak Západ odvolá svoje sankcie

Moskva je pripravená „výrazne prispieť“ k odvráteniu hroziacej potravinovej krízy, ak Západ odvolá sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajinu. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin počas telefonátu s talianskym premiérom Mariom Draghim. Uviedla to agentúra AFP.

„Vladimir Putin zdôraznil, že Ruská federácia je pripravená výrazne prispieť k prekonaniu potravinovej krízy vývozom obilia a hnojív pod podmienkou zrušenia politicky motivovaných obmedzení zo strany Západu,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení zverejnenom po telefonáte ruského a talianskeho lídra.

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že Putin hovoril aj o krokoch, ktoré sú prijímané s cieľom zaistenia bezpečnej lodnej dopravy, vrátane každodenného otvárania humanitárnych koridorov, ktoré umožňujú vyplávanie civilných lodí z prístavov v Azovskom a Čiernom mori. Toto však podľa Kremľa obmedzuje ukrajinská strana.

18:49 Rusko potvrdilo prepustenie 115 členov gardy, ktorí odmietli bojovať na Ukrajine

Ruský súd potvrdil prepustenie 115 príslušníkov Národnej gardy, ktorí podali námietku proti svojmu prepusteniu za to, že sa odmietli zúčastniť na vojenskej operácii Moskvy na Ukrajine. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra AFP.

18:46 Macron vyzval Erdogana, aby rešpektoval voľbu Fínska a Švédska vstúpiť do NATO

Francúzsky prezident Emmanuel Macron požiadal vo štvrtok tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby rešpektoval zvrchovanú voľbu Fínska a Švédska vstúpiť do NATO. Podľa informácií AFP Macron telefonoval s Erdoganom v rámci úsilia zabrániť tomu, aby Ankara vetovala žiadosť týchto dvoch severských krajín o vstup do Severoatlantickej aliancie.

„Prezident (Macron) upozornil na potrebu rešpektovať suverénnu voľbu týchto dvoch krajín, ktorá bola prijatá na základe demokratických procesov a reakcie na zmenu ich bezpečnostného prostredia,“ uviedla Macronova kancelária.

Emmanuel Macron. Foto: TASR/Jaroslav Novák

17:27 Fínska premiérka sa stretla so Zelenským a sľúbila pomoc pri obnove miest

Fínska premiérka Sanna Marinová si vo štvrtok na návšteve Ukrajiny pozrela mestá Buča a Irpiň v okolí Kyjeva a potom sa v metropole stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

Fínska premiérka prisľúbila pomoc pri obnove miest a pri oprave infraštruktúry, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

17:19 Najbohatší muž Ukrajiny plánuje zažalovať Rusko za obrovské straty

Najbohatší muž Ukrajiny Rinat Achmetov vo štvrtok oznámil, že plánuje zažalovať Rusko za straty vo výške 17 až 20 miliárd dolárov spôsobené bombardovaním oceliarní Azovstaľ, ktoré vlastní v zničenom meste Mariupol. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

Oceliarne Azovstaľ utrpeli ťažké škody pri ruskom bombardovaní a ostreľovaní, keď sa tento rozsiahly areál s tunelmi v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol stal poslednou baštou ukrajinských obrancov. Aj Illičov, mariupolský hutnícky závod, takisto vlastnený Achmetovom, bol počas ruského ostreľovania mesta ťažko poškodený.

„Určite Rusko zažalujeme a budeme žiadať riadne odškodnenie za všetky straty, aj za podnikateľské straty,“ povedal v rozhovore pre ukrajinský spravodajský portál mrpl.city Achmetov, ktorý je majiteľom najväčšej ukrajinskej oceliarskej skupiny podnikov Metinvest. Patrí do nej aj spomínaný Azovstaľ a Illičov závod.

Rinat Achmetov. Foto: TASR/AP

16:47 Putin: Snaha Západu izolovať Rusko nebude úspešná

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Západ neuspeje vo svojich snahách izolovať Rusko a že sám bude čeliť ekonomickým problémom. Ako informovali agentúry AP a Reuters, Putin počas svojho príhovoru k členom Euroázijského ekonomického fóra, do ktorého patrí niekoľko bývalých sovietskych republík, uviedol, že Rusko sa neodstrihne od medzinárodnej spolupráce a technológií.

Podľa šéfa Kremľa je nemožné a doslova nerealistické izolovať Rusko v modernom svete a tí, ktorí sa o to pokúsia, uškodia v prvom rade sami sebe. Putin v tejto súvislosti spomenul ekonomické výzvy, ktorým Západ v súčasnosti čelí, vrátane „inflácie, aká tu nebola 40 rokov, rastúcej nezamestnanosti, narušenia dodávateľských sieti či zhoršenia globálnej krízy v takej citlivej sfére, akou sú potraviny“.

16:01 Z Charkova hlásia najmenej štyri obete ruského ostreľovania

Najmenej štyria ľudia prišli vo štvrtok o život počas ostreľovania východoukrajinského mesta Charkov ruskými silami. Oznámil to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov. Uviedla to agentúra AFP.

„Okupanti opäť ostreľujú centrum regiónu,“ oznámil Synjehubov prostredníctvom sociálnej siete Telegram. „Na základe predbežných informácii utrpelo zranenia sedem ľudí. Nanešťastie, štyria boli zabití. Obyvateľov Charkova a okolia žiadame, aby zostali v úkrytoch,“ dodal. Úrady podľa jeho slov informácie o ostreľovaní preverujú.

15:51 V Donbase prebiehajú doposiaľ najintenzívnejšie boje

Ukrajina vo štvrtok uviedla, že v Donbase na východe krajiny prebehajú doposiaľ najintenzívnejšie boje, keďže ruské sily sa snažia dostať hlbšie do tohto priemyselného regiónu. „Boje dosiahli maximálnu intenzitu… Nepriateľské sily napádajú pozície našich vojakov súčasne v troch smeroch,“ uviedla zástupkyňa ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Na tlačovej konferencii zároveň varovala, že Ukrajinu čaká extrémne zložité a dlhé obdobie bojov.

Rusko poslalo do útoku v Donbase tisíce vojakov, ktorí na tento región útočia z troch strán v snahe obkľúčiť ukrajinských vojakov v mestách Severodoneck a Lysyčansk. Ak by tieto dve mestá padli, ruské sily by dobyli takmer celú Luhanskú oblasť, čo je podľa agentúry Reuters jedným z hlavných cieľom Kremľa vo vojne.

„Situácia je naďalej veľmi zložitá a vykazuje známky ďalšieho zhoršenia… Musíme pochopiť, že toto je vojna a že sa na našej strane nanešťastie nevyhneme stratám,“ dodala Maľarová.

14:44 Rusko hrozí vyhostením západných novinárov, ak YouTube zablokuje jeho brífingy

Rusko vyhostí novinárov západných krajín, ak bude platforma YouTube na svojich stránkach blokovať prístup k tlačovým konferenciám ruského ministerstva zahraničných vecí. Povedala to vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Proste sme im povedali: Zablokujete ďalší brífing a jeden novinár alebo americké médium sa vráti domov. Ak dôjde k zablokovaniu ďalšieho brífingu, určíme konkrétneho novinára či konkrétne médium, ktoré sa vráti domov,“ povedala Zacharovová.

13:20 Západ Moskvu sankciami nezastaví, myslí si ruský ekonóm Inozemcev

Západné krajiny neodradia Rusko od vojny proti Ukrajine ekonomickými sankciami. Jediný spôsob, ako ukončiť vojnu, je vojenská porážka Ruska. Na pôde Viedenského inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnania (WIIW) to vo štvrtok vyhlásil ruský ekonóm a sociológ Vladislav Inozemcev.

„Rusko môže ľahko prehrať vojnu na bojisku,“ povedal riaditeľ moskovského Centra pre výskum postindustriálnej spoločnosti. Ruská armáda je podľa Inozemceva „slabá“ a nálada medzi vojakmi je „zlá“. Inozemcev tvrdí, že vojna na Ukrajine a s ňou spojené západné sankcie Rusku finančne neubližujú.

Ruskú menu podľa neho ťahajú exportne orientované firmy, ktoré sú povinné vymieňať zahraničné meny za ruble. Vďaka tomu je podľa ekonóma ruská ekonomika „dobre prispôsobená vzniknutej situácii“. Ruská centrálna banka podľa neho „veľmi šikovne zareagovala“ na západné sankcie, ktoré síce boli pre Moskvu „prekvapivo tvrdé“, avšak napokon sa Kremľu podarilo počiatočnú nervozitu upokojiť.

13:12 Guardian: Ruský vojak v ukrajinskom zajatí nezažil násilie, najhoršia bola nuda

Ruský vojak, ktorý sa po 45 dňoch strávených v zajatí na Ukrajine vrátil do svojej vlasti, v rozhovore pre denník The Guardian rozprával o tom, ako táto jeho skúsenosť ovplyvnila jeho telesné a duševné zdravie. S vojakom, ktorého totožnosť nebola zverejnená, sa rozprával spravodajca týchto britských novín pôsobiaci v Rusku.

Dvadsaťjedenročný muž pochádzajúci zo Sibíri priblížil, že pred inváziou absolvoval len veľmi krátky vojenský výcvik a bol šokovaný, keď mu na poslednú chvíľu povedali, že jeho jednotka ide na Ukrajinu. The Guardian zverejnil rozhovor s vojakom vo štvrtok.

10:30 Ruská centrálna banka opäť výrazne znížila hlavnú úrokovú sadzbu

Ruská centrálna banka pokračuje vo výraznom znižovaní kľúčovej úrokovej sadzby. Na štvrtkovom mimoriadnom zasadnutí znížila hlavnú úrokovú sadzbu o tri percentuálne body, teda v rovnakom rozsahu ako v apríli. Zároveň uviedla, že nevylučuje ďalšiu redukciu sadzby na nasledujúcich zasadnutiach.

VIDEO Separatistickí vojaci dobývajú ukrajinské zákopy

10:08 Krymský predstaviteľ tvrdí, že Azovské more je pre Ukrajinu navždy stratené

Podpredseda vlády Ruskom anektovaného Krymského polostrova Georgij Muradov sa domnieva, že Azovské more je pre Ukrajinu navždy stratené. Uviedol to denník Guardian. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naopak sľubuje, že Ukrajinci opäť získajú späť všetky ukrajinské územia a mestá okupované Ruskom.

„Prístavy v Záporožskej a Chersonskej oblasti už nikdy nebudú ukrajinské. Som presvedčený, že po zjednotení našich regiónov s Ruskom bude Azovské more opäť výlučne vnútrozemským morom Ruskej federácie,“ myslí si Muradov, ktorého vyjadrenie zverejnila ruská štátna agentúra RIA Novosti. Rovnaký názor má aj šéf Vladimir Rogov, šéf kolaborantskej správy dobytých území v Záporožskej oblasti, ktorého do funkcie dosadila ruská armáda.

10:01 Vodca separatistov v Donecku vyzval na urýchlenie ruskej vojenskej operácie

Vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin vyzval na urýchlenie ruskej vojenskej operácie v Donbase. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na rozhovor s Pušilinom, ktorý zverejnila ruská štátna agentúra Ria Novosti.

Pušilin bez poskytnutia dôkazov vyhlásil, že Kyjev vraj nechal odstrihnúť mestá Doneck, Makijivka a Horlivka od dodávok vody. „Je tam zložitá situácia so zásobovaním vodou. Je to spôsobené skutočnosťou, že nepriateľ pri prvej príležitosti prerušil dodávky vody,“ tvrdí Pušilin ktorý varoval pred možnosťou, že by ukrajinská armáda mohla „vyhodiť do vzduchu“ vodné elektrárne v oblasti. Z tohto dôvodu je podľa neho potrebné urýchliť vojenské ťaženie Moskvy. Podľa vodcu separatistov ruská armáda „už čoskoro“ obsadí mesto Lyman.

Denis Pušilin (pri mikrofóne). Foto: TASR/AP

09:50 Vojna na Ukrajine môže odštartovať celosvetovú recesiu

Vojna na Ukrajine a jej vplyv na ceny potravín a energií, ako aj na dostupnosť priemyselných hnojív, môže odštartovať celosvetovú recesiu. Uviedol to prezident Svetovej banky David Malpass. Uviedol to Reuters.

Ako povedal na podujatí organizovanom Americkou obchodnou komorou, Nemecko, štvrtá najväčšia ekonomika sveta, už zaznamenala výrazné zhoršenie vývoja v dôsledku cien energií. Navyše, obmedzený prístup k priemyselným hnojivám môže zhoršiť podmienky na ďalších trhoch. „Ak sa pozrieme na globálny hrubý domáci produkt, je ťažké si predstaviť, že sa recesii vyhneme,“ povedal Malpass.

09:44 V Donbase je až 8-tisíc ukrajinských zajatcov, tvrdia separatisti

Približne 8-tisíc ukrajinských vojnových zajatcov je údajne zadržiavaných v dvoch separatistických „republikách“ na východe Ukrajiny – v Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR). Povedal to vo štvrtok predstaviteľ LĽR Rodion Mirošnik. Informovala o tom stanica Sky News, ktorá sa odvolala na správy ruských štátnych médií.

„Zajatcov je veľa. Samozrejme, na území Doneckej ľudovej republiky je ich viac, ale aj my ich máme dosť, momentálne je ich celkovo v regióne okolo 8-tisíc. To je veľa, pričom denne pribúdajú doslova stovky ďalších,“ povedal Mirošnik.

08:11 Rusko v Donbase ostreľovalo 40 miest a dedín

Ruské jednotky za posledných 24 hodín ostreľovali viac ako 40 obcí a miest v Donbase na východe Ukrajiny. V dôsledku toho prišlo o život šesť ľudí a ďalších 12 ich bolo zranených. Podľa agentúry Reuters o tom vo štvrtok  informovala Spoločná pracovná skupina ukrajinských ozbrojených síl.

Takéto intenzívne ostreľovanie môže podľa Ukrajiny viesť k tomu, že sa uzavrie posledná významnejšia úniková cesta pre civilistov, ktorí by sa chceli z oblasti evakuovať. Ruským ostreľovaním v Donbase boli zničené alebo poškodené bytové i súkromné domy i ďalšie objekty civilnej infraštruktúry, či budova železničnej stanice, informovalo ukrajinské vojenské velenie.

Vo vyhlásení sa uvádza, že ukrajinskej armáde sa podarilo odraziť desať nepriateľských útokov, zničili štyri tanky a štyri drony. O život prišlo 62 vojakov ruskej armády.

06:00 USA: Blinken oznámil vznik novej skupiny na dokumentovanie zločinov na Ukrajine

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken oznámil v stredu zriadenie novej skupiny, ktorá pomôže v úsilí ukrajinskej generálnej prokuratúry zdokumentovať vojnové zločiny a ďalšie zverstvá spáchané na Ukrajine. Budú sa na nej spoločne podieľať Británia, Európska únia a Spojené štáty, informovala stanica CNN.

03:10 Ukrajina: Polícia v Lysyčansku pochováva mŕtvych do masového hrobu

Najmenej 150 ľudí pochovala do masového hrobu miestna polícia v meste Lysyčansk na východe Ukrajiny. Na platforme Telegram to v stredu uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Sergej Hajdaj. Hajdaj zároveň prisľúbil, že obete budú riadne pochované po skončení vojny. Núdzová situácia si podľa neho vyžaduje, aby polícia prevzala vykonávanie množstva úloh vrátane pochovávania mŕtvych. Ako spresnil, do masového hrobu budú pochovávané obete ruského ostreľovania i tamojší obyvatelia, ktorí zomreli prirodzenou smrťou.

Príslušníci ukrajinskej teritoriálnej obrany trénujú na predmestí Odesy. Foto: TASR/AP

00:39 Ukrajina chce zrušiť bezvízové cestovanie pre ruských občanov

Ukrajina nariadila zrušenie bezvízového cestovania pre ruských občanov, pričom uviedla, že tento krok je potrebné prijať pre posilnenie pohraničnej bezpečnosti v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy televízie Sky News.     

00:01 Čečenský vodca Kadyrov je pripravený zaútočiť už aj na Poľsko 

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov pohrozil v stredu útokom na Poľsko. Na sociálnej sieti Twitter o tom informoval bieloruský server Nexta, ktorý zdieľal videozáznam s vyjadreniami Kadyrova, ako i americký týždenník Newsweek. „Ukrajina je už uzavretá otázka. Mám záujem o Poľsko. Po Ukrajine, ak príde rozkaz, do šiestich sekúnd ukážeme, čoho sme schopní,“ vyhlásil vo videu spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina Kadyrov. Poliakom zároveň odkázal, aby si radšej „vzali späť svoje zbrane“.

Čečenský líder vo videu, ktoré malo v stredu vo večerných hodinách takmer 25 000 zhliadnutí, vyzval Poľsko, aby „oficiálne požiadalo o odpustenie za to, čo ste urobili nášmu veľvyslancovi“. Kadyrov očividne narážal na incident, ktorý sa odohral tento mesiac počas osláv Dňa víťazstva v Poľsku. Ruského ambasádora v Poľsku Sergeja Andrejeva vtedy obliali červenou farbou a spolu so svojou delegáciou bol následne nútený podujatie opustiť, píše Newsweek.

STREDA

21:20 Putin zvyšuje o desatinu minimálnu mzdu, dôchodky a žoldy

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu oznámil desaťpercentné zvýšenie minimálnej mzdy a penzií v nasledujúcich týždňoch. Tento krok prichádza v čase, keď ruská ekonomika čelí nebývalej vlne medzinárodných sankcií vyvolaných inváziou Ruska na Ukrajine.

Putin na zasadnutí vlády povedal, že minimálne životné náklady stúpnu od 1. júna o desať percent a minimálna mzda a štátne dôchodky sa zvýšia o desať percent od 1. júla. Tento nárast bude znamenať, že minimálna mzda sa zvýši na približne 240 eur mesačne a priemerný dôchodok na vyše 300 eur, ako napísala ruská tlačová agentúra Interfax.

„Našou kľúčovou a nemennou prioritou je zvýšiť blaho a kvalitu života občanov,“ uviedol Putin na zasadnutí. Prezident poveril predstaviteľov vlády aj úlohou, aby zvýšili žold ruským vojakom slúžiacim v zahraničí. Príkaz vydal v čase, keď vojna Ruska na Ukrajine, Kremľom nazývaná „špeciálna vojenská operácia“, vstupuje do štvrtého mesiaca.

19:45 Bojovníkov z Vagnerovej skupiny obvinili zo zabíjania civilistov na Ukrajine

Dvojicu Bielorusov, ktorí sú údajne členmi takzvanej Vagnerovej skupiny, obvinili zo zabíjania civilistov neďaleko Kyjeva. Ide o prvých zahraničných žoldnierov, ktorí na Ukrajine čelia obvineniam z vojnových zločinov. TASR správu prevzala v stredu z webovej stránky denníka The Guardian. 

Ukrajinská prokuratúra v utorok zverejnila mená a fotografie ôsmich mužov, ktorí sú hľadaní za údajné vojnové zločiny vrátane vrážd a mučenia. Mali sa ich dopustiť v dedine Motyžyn v Kyjevskej oblasti, v ktorej sa nachádza aj mesto Buča.

Piati z hľadaných sú ruskí vojaci, jeden je ruský žoldnier z Vagnerovej skupiny a dvaja sú bieloruskí žoldnieri, píše The Guardian. Viacerí z nich údajne bojovali aj v Sýrii.

19:35 Z Mariupola sa údajne chystá vyplávať prvá loď od ovládnutia Moskvou

Nemenovaný proruský činiteľ v okupovanom ukrajinskom meste Mariupol v stredu uviedol, že v priebehu niekoľkých dní z tamojšieho prístavu vypláva prvá loď odvtedy, ako sa tohto mesta zmocnili ruskí vojaci. S odvolaním sa na správu ruskej tlačovej agentúry TASS o tom informoval denník The Guardian.

Loď bude podľa slov zmieneného predstaviteľa prevážať 3000 ton kovov do ruského prístavného mesta Rostov nad Donom.

Ruské ministerstvo obrany predtým oznámilo, že z mariupolského prístavu a jeho okolia už odstránilo všetky míny a že prístav už „normálne funguje“. The Guardian upozorňuje, že tieto tvrdenia nie je možné nezávisle overiť.

18:25 Rusko označilo mierový plán Talianska pre Ukrajinu za odtrhnutý od reality

Mierový plán pre Ukrajinu, ktorý vypracovalo Taliansko, je odtrhnutý od reality, vyhlásila v stredu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Nemôžete na jednej strane dodávať Ukrajine zbrane a na druhej strane predložiť plán pre mierové vyriešenie situácie,“ uviedla Zacharovová na tlačovej konferencii.

Taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio minulý týždeň načrtol obsah spomínaného mierového plánu a zároveň uviedol, že ho predložil generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov (OSN) Antóniovi Guterresovi počas návštevy New Yorku.

18:15 Kyjev: Rusko udeľovaním občianstva Ukrajincom porušuje medzinárodné právo

Plán Moskvy uľahčiť získanie ruského občianstva Ukrajincom žijúcim v oblastiach pod kontrolou Ruska je porušením medzinárodného práva. Oznámila to v stredu ukrajinská vláda, ktorá Kremeľ obvinila zo zločineckého správania. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Nezákonné vydávanie pasov… je donebavolajúcim porušením zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, ako aj (porušením) noriem a princípov medzinárodného humanitárneho práva,“ uviedlo vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal predtým v stredu dekrét, ktorým sa zjednodušuje proces získania ruského občianstva pre obyvateľov Záporožskej a Chersonskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

18:00 Kuleba: Ukrajina potrebuje čo najskôr raketové systémy

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v stredu vo švajčiarskom Davose uviedol, že potreby jeho krajiny sa dajú zhrnúť do dvoch anglických skratiek MLRS a ASAP, znamenajúcich salvové raketomety a ich čo najskoršie doručenie.

Kuleba ďalej povedal, že situácia v Donbase na východe Ukrajiny je momentálne „mimoriadne zlá“. Dodanie zmienených raketových systémov by podľa jeho slov mohlo ukrajinským vojakom pomôcť pri pokusoch o opätovné získanie kontroly nad mestami, ako napríklad juhoukrajinským Chersonom, ktoré ovláda Rusko.

Kuleba, ktorý je v Davose na zasadnutí Svetového ekonomického fóra, uviedol, že tam absolvoval už približne desiatku bilaterálnych stretnutí s lídrami krajín, ktoré majú takéto raketové systémy. „Reakcia, s ktorou sa stretávam je… Už vám ich dali Američania?“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie. „Takže toto je bremeno toho, byť lídrom. Všetci sa na vás pozerajú. Washington teda musí dodržať svoj sľub a čo najskôr nám poskytnúť salvové raketomety. Ostatní ho potom budú nasledovať,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie.

17:00 Putin po prvý raz navštívil zranených vojakov z Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu prvý raz navštívil jednu z moskovských vojenských nemocníc a stretol sa s vojakmi, ktorí boli zranení počas bojov na Ukrajine. Podľa televízie Rossija-24 Putin navštívil ranených v Ústrednej vojenskej nemocnici P. V. Mandryka v Moskve v sprievode ruského ministra obrany Sergeja Šojgua.

„Prezident neustále kontroluje podmienky zaobchádzania s tými, ktorí boli zranení počas špeciálnej vojenskej operácie. V stredu sa mohol ísť na tieto podmienky pozrieť osobne,“ povedal o návšteve zdravotníckeho zariadenia hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Všetci účastníci špeciálnej vojenskej operácie na ochranu Donbasu sú hrdinovia a malo by sa s nimi ako s hrdinami zaobchádzať,“ uviedol Putin.

16:22 Poľský arcibiskup navštívil ukrajinskú Buču: Ľudstvo sa z vojen nepoučilo

Najvyšší predstaviteľ poľskej katolíckej cirkvi arcibiskup Stanislaw Gadecki v stredu vyhlásil, že jeho nedávna návšteva na miestach masového vraždenia na Ukrajine ho doviedla k záveru, že ľudia sa nepoučili z predchádzajúcich krvavých vojen, ale iba zlepšili svoje metódy zabíjania. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Arcibiskup Gadecki, predseda Konferencie biskupov Poľska, povedal, že keď sa minulý týždeň modlil nad hromadnými hrobmi nájdenými po stiahnutí ruských vojakov z ukrajinského mesta Buča, napadla mu „smutná myšlienka, že ľudská civilizácia nerobí v kľúčových záležitostiach žiadny skutočný pokrok“. „Nevidíme žiaden pokrok ľudskosti vo svete, iba technický pokrok, ktorý umožňuje vraždenie ľudí vo väčšom meradle,“ uviedol arcibiskup Gadecki.

15:45 Bielorusko dodáva zbrane Rusku, potvrdil premiér Golovčenko

 Bieloruský premiér Roman Golovčenko potvrdil, že jeho krajina dodáva zbrane Rusku. Referuje o tom web Ukrajinská pravda. Golovčenko povedal, že po bieloruských zbraniach je dopyt nielen doma, ale aj v Rusku, pričom obe krajiny vytvorili spoločný systém, aby dokázali fungovať pod vplyvom západných sankcií, ktoré komplikujú predaj zbraní.

„Obmedzenia týkajúce sa dovozu sú veľmi veľké. Nie je žiadnym tajomstvom, že sme používali západné komponenty,“ povedal Golovčenko. Dodal, že Bielorusko nečelí sankciám prvý rok, a preto krajina posilnila väzby s ruskými výrobcami.

15:38 Boje už dospeli na okraje kľúčového mesta Severodoneck

Boje medzi ruskými a ukrajinskými silami dosiahli už hranice kľúčového východoukrajinského mesta Severodoneck. V stredu to oznámil gubernátor Luhanskej oblasti, kde sa mesto nachádza, a situáciu označil za „veľmi ťažkú“. Správu priniesla agentúra AFP.

„Ruskí vojaci postúpili dostatočne ďaleko na to, aby mohli na mesto páliť mínometnými granátmi,“ napísal gubernátor Serhij Hajdaj vo vyhlásení na sociálnych sieťach. Dodal, že „včera už prebiehali boje predmestiach“ Severodonecka.

15:25 Podľa britského generála sa môže vojna na Ukrajine onedlho dostať do patovej situácie

Vojna na Ukrajine by sa mohla podľa britského generála Richarda Barronsa v najbližších mesiacoch dostať do patovej situácie. Podľa jeho slov je však ťažko predpovedať, čo bude nasledovať potom. Bývalý veliteľ strategického velenia Spojeného kráľovstva povedal, že v bojoch ešte nenastala prestávka, pretože Rusi na východe Ukrajiny stále stabilne napredujú. Dodal však, že toto napredovanie by mohlo istým spôsobom kulminovať ešte počas jari alebo v lete, napríklad po prípadnom obsadení mesta Kramatorsk.

„Nevieme, či to bude koniec konfliktu,“ povedal Richard Barrons pre BBC. Naznačil, že by mohlo nastať prímerie, pričom by sa Ukrajina vzdala územia, čo by bolo pre mnohých „nespravodlivé“, alebo len pauza v bojových akciách, kým si obranné sily nevybudujú palebnú silu, aby „vážne uvažovali o získaní územia naspäť“.

15:00 Rusko: Parlament schválil zrušenie vekového limitu pre vstup do armády

Poslanci dolnej komory ruského parlamentu, Štátnej dumy, zahlasovali v stredu v troch čítaniach za nový zákon, ktorý zruší hornú vekovú hranicu pre profesionálnych vojakov v armáde. Podľa ruského zákona sa môžu v súčasnosti na vojenskú službu v Rusku dobrovoľne prihlásiť ruskí občania vo veku 18 až 40 rokov a cudzinci vo veku 18 až 30 rokov.

Predseda obranného výboru ruského parlamentu Andrej Kartapolov uviedol, že toto opatrenie uľahčí najať špecializovaných vojakov. „Pre používanie veľmi presných zbraní a obsluhovanie zbraní a vojenskej techniky sú potrební špecialisti na vysoko profesionálnej úrovni. Prax nám ukazuje, že nimi sa ľudia stanú vo veku 40 – 45 rokov,“ vysvetľuje sa v návrhu zákona. Z návrhu zverejneného na webstránke parlamentu vyplýva, že starší vojaci by mohli obsluhovať presne navádzané zbrane alebo zastávať ženijné či medicínske funkcie.

14:39 Pentagón vyvesil ukrajinské vlajky naopak. Boli otočené naruby počas virtuálneho stretnutia so spojencami

Počas pondelkového virtuálneho stretnutia amerického Pentagónu s predstaviteľmi 44 krajín boli ukrajinské vlajky vyvesené naopak, teda žltou stranou nahor. Stretnutie Kontaktnej obrannej skupiny pre Ukrajinu cez Zoom za americkú stranu viedli minister obrany Lloyd Austin, náčelník generálneho štábu Mark Milley a Laura Cooperová, zástupkyňa námestníčky ministra obrany pre ruské, ukrajinské a euroázijské záležitosti. Témou stretnutia bola pomoc ohľadom dodávok zbraní pre Ukrajiny.

Stretnutia sa zúčastnil aj ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov so svojim tímom. Modro-žltá ukrajinská vlajka sa používa od roku 1848, podotýka portál Business Insider.

Záber z videa z mítingu, kde boli ukrajinské vlajky vyvesené naopak. Zdroj: reprofoto/defense.gov

14:30 Putin podpísal dekrét o občianstve pre ľudí z okupovaných oblastí Ukrajiny

Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal v stredu dekrét, ktorým sa zjednodušuje proces získania ruského občianstva pre obyvateľov Záporožskej a Chersonskej oblasti na Ukrajine. Juhoukrajinská Chersonská oblasť v súčasnosti pod plnou kontrolou ruských okupačných jednotiek, zatiaľ čo susedná Záporožská oblasť je pod kontrolou Moskvy len čiastočne.

Putinov dekrét podľa Reuters rozširuje systém dostupný už od roku 2019 pre obyvateľov proruských separatistických oblastí na východe Ukrajiny. Kyjev už vtedy ostro odsúdil zrýchlené vydávanie ruských pasov pre obyvateľov týchto samozvaných „ľudových republík“.

Protesty proti ruskej okupácii v Melitopole. Foto: reprofoto Twitter/AFP

14:16 Rusko bude splácať zahraničný dlh v rubľoch, uviedlo MF

Rusko začne platiť svoj zahraničný dlh v rubľoch po tom, ako Spojené štáty ukončili výnimku, ktorá Moskve umožňovala uskutočňovať platby v dolároch. Oznámilo to v stredu ruské ministerstvo financií. „S poznamenaním, že odmietnutie predĺžiť túto licenciu znemožňuje pokračovať v splácaní zahraničného dlhu vlády v amerických dolároch, platby sa budú vykonávať v ruskej mene,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

„Súčasná situácia nemá nič spoločné s rokom 1998, keď Rusko nemalo dostatok financií na zaplatenie svojich dlhov,“ uviedol minister financií Anton Siluanov s odkazom na rok, keď Rusko neuhradilo svoje záväzky v hodnote približne 40 miliárd USD (37,31 miliardy eur).

12:54 Rusko tvrdí, že zničilo ukrajinskú továreň na výrobu lietadlových motorov

Ruské rakety údajne zasiahli ukrajinskú továreň na výrobu motorov a niekoľko železničných staníc. Informoval o tom v stredu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

„Vysokopresné rakety odpálené zo súše aj z mora zničili výrobné haly továrne Motor Sič, v ktorej sa vyrábajú lietadlové motory pre ukrajinské ozbrojené sily, vrátane motorov pre bezpilotné drony,“ uviedol Konašenkov v 91. deň ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine.

11:45 Zelenskyj kritizoval nejednotný postoj Západu voči Ukrajine, spomenul Maďarsko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že krajiny Západu nie sú jednotné, čo sa týka rozsahu podpory pre Ukrajinu. Konkrétne v tejto súvislosti spomenul Maďarsko, informovala agentúra AFP.

Zelenskyj uviedol, že je vďačný za podporu od amerického prezidenta Joea Bidena; nedostatočné odhodlanie k pomoci Ukrajine je však podľa vlastných slov evidentné v rámci Európy. Ako konkrétny príklad menoval Maďarsko, ktoré nesúhlasí napríklad so zavedením embarga EÚ na ruskú ropu. „Maďarsko nemá jednotný postoj s ostatnými krajinami EÚ,“ povedal Zelenskyj počas panelovej diskusie na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

10:57 Rusko je pripravené vytvoriť koridory pre lode prevážajúce potraviny z Ukrajiny

Rusko je pripravené vytvoriť humanitárne koridory pre plavidlá prevážajúce potraviny, aby mohli opustiť Ukrajinu. Moskva však na odvrátenie potravinovej krízy požaduje zrušenie medzinárodných sankcií uvalených na Rusko za vojenskú inváziu na Ukrajinu. V stredu to oznámil námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko, píše agentúra Reuters citujúc ruský Interfax.

„Vyriešenie potravinovej krízy vyžaduje komplexný prístup vrátane odstránenia sankcií uvalených na ruský vývoz a na obchodné transakcie,“ uviedol Rudenko.

Ruský vrtuľník a vojnová loď v Čiernom mori. Foto: TASR/AP

10:48 USA: Rusko takmer úplne odrezalo Ukrajinu od exportu potravín

Ruská invázia na Ukrajinu prakticky zastavila všetok námorný obchod v ukrajinských prístavoch. Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa, ktorý pod podmienkou anonymity poskytol spravodajskej televízii CNN odtajnenú mapu regiónu, Rusko odrezalo Ukrajinu od exportu komodít, čo zvyšuje riziko globálnej potravinovej krízy.

Mapa analyzuje pohyb lodí prichádzajúcich a vychádzajúcich z ukrajinských prístavov pred a po začiatku konfliktu, pričom ukazuje takmer úplný pokles obchodnej dopravy do prístavov v Čiernom a Azovskom mori po začatí invázie. Tretia mapa poskytuje súčasnú vizualizáciu pohybu ruských námorných plavidiel v Čiernom mori pri pobreží Ukrajiny, pričom podľa predstaviteľa USA zvýrazňuje „ohniská aktivity“. „Vplyv ruských krokov nemožno podceňovať, pretože ukrajinský námorný export je životne dôležitý pre globálnu potravinovú bezpečnosť,“ uviedol americký predstaviteľ.

10:30 Rakety zasiahli Záporožie

Dve oblasti v juhoukrajinskom meste Záporožie v stredu ráno zasiahli ruské rakety. Jeden človek zomrel a traja utrpeli zranenia, informujú ukrajinské úrady. Pri útoku, ktorý je vnímaný ako prvý svojho druhu na mesto, leteli na mesto krátko po 5:00 miestneho času štyri rakety. Jednu zachytil systém protivzdušnej obrany. Regionálna administratíva uviedla, že pri útoku bolo poškodené nákupné centrum a najmenej 62 domov. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Väčšina ruskej ofenzívy sa sústreďuje na východnú Ukrajinu. Ruské sily majú pod kontrolou časť Záporožskej oblasti vrátane jadrovej elektrárne, ktorá leží na južnom brehu rieky Dneper. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že Rusko zoskupilo tri svoje práporové taktické skupiny vo Vasylivke zhruba 50 kilometrov južne od Záporožia, ale zatiaľ nie je jasné, či plánujú na mesto spustiť ofenzívu.

VIDEO Ruské vrtuľníky v bojoch na Ukrajine

10:02 Počet utečencov prichádzajúcich z Ukrajiny do Maďarska drasticky klesol

Počet utečencov prichádzajúcich z Ukrajiny do Maďarska neustále klesá. Podľa údajov maďarskej polície síce ešte aj v uplynulých dňoch prekročilo ukrajinsko-maďarské a rumunsko-maďarské štátne hranice denne vyše 10 000 utečencov – o dočasné útočisko sa z nich uchádzal len nepatrný zlomok, informuje v stredu spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na server hvg.hu.

08:13 Rusko zrejme smeruje do platobnej neschopnosti

Rusko zrejme smeruje do platobnej neschopnosti. USA totiž zakázali, aby Moskva hradila splátky dlhopisov cez americké banky, čo výrazne zvýšilo riziko jej defaultu.

Americké ministerstvo financií nepredĺžilo výnimku, ktorá umožňovala Rusku uhrádzať splátky štátnych dlhopisov americkým investorom. Výnimka prestala platiť od stredy rána 6.01 h SELČ. To znamená, že banky a jednotlivci v USA už nemôžu prijať splátky dlhopisov od ruskej vlády.

Moskve sa doteraz vďaka spomínanej výnimke darilo plniť svoje záväzky aj napriek západným sankciám, ktoré zakazujú transakcie s ruským ministerstvom financií, centrálnou bankou alebo ruským štátnym investičným fondom. Výnimka umožňovala, aby ruská centrálna banka uhrádzala splátky majiteľom ruských dlhopisov cez americké a medzinárodné banky.

07:11 Zelenskyj: Ukrajina potrebuje ešte viac ťažkých zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok varoval, že Moskva sa snaží zničiť priemyselný región Donbas na východe Ukrajiny, kde aktuálne prebiehajú intenzívne boje. Vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore zopakoval, že „situácia v Donbase je mimoriadne zložitá“ s tým, že všetka zostávajúca sila ruskej armády je teraz sústredená na tento región.

Skutočnosť, že Ukrajina dokáže už tri mesiace odolávať ruskej vojenskej agresii, je podľa jeho slov prekvapením a zdrojom inšpirácie pre celý svet. Zelenskyj zároveň požiadal Západ o ďalšie ťažké zbrane vrátane tankov.

Okrem toho sa vysmial utorkovému vyhláseniu ruského ministra obrany Sergeja Šojgu, že Rusko zámerne spomaľuje ofenzívu na Ukrajine, aby poskytlo obyvateľom obkľúčených miest čas na evakuáciu. Spomalenie ruského postupu je podľa Zelenského dôsledkom toho, že ukrajinskí obrancovia kladú Rusom veľmi tvrdý odpor.

VIDEO Ostreľovanie ruských pozícií ukrajinským delostrelectvom

03:27 Ukrajinský minister: Máme zhruba 20.000 hlásení o vojnových zločinoch

Podľa ukrajinských úradov bolo za tri mesiace od začiatku ruskej invázie nahlásených približne 20.000 prípadov podozrení z vojnových zločinov. Len policajní vyšetrovatelia evidujú 13 500 takýchto prípadov. V utorok v televízii to povedal ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj.

„Spolupracujeme so zahraničnými prokurátormi, vyšetrovacími tímami a expertmi, no väčšinu práce vykonávajú orgány v oblasti presadzovania práva,“ povedal Monastyrskyj. Zhromaždené dôkazy budú podľa jeho slov odovzdané medzinárodným orgánom.

00:10 Francúzsko ubezpečilo Ukrajinu, že sa stane súčasťou Európskej únie

Ukrajina sa nakoniec stane súčasťou Európskej únie, vyhlásil v utorok štátny tajomník francúzskeho ministerstva zahraničných vecí pre európske záležitosti Clément Beaune. Snažil sa tým ubezpečiť Kyjev, že francúzsky návrh vytvoriť užšie spoločenstvo medzi Úniou a ašpirujúcimi krajinami nebude náhradou za ich skutočné členstvo v EÚ.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tento mesiac navrhol vytvorenie „Európskeho politického spoločenstva“, ktoré by bolo akousi novou organizáciou a umožnilo by užšiu spoluprácu Únie s krajinami snažiacimi sa o vstup do EÚ. „Som presvedčený, že Ukrajina bude súčasťou Európskej únie,“ povedal Beaune novinárom. „Môžeme čestne povedať, že to nejaký čas potrvá a v tom čase si nemôžeme dovoliť len čakať. Musíme živiť európsku nádej,“ dodal.

UTOROK

21:07 Ukrajinský filmár Sergej Loznica: Zákaz ruských umelcov je smiešny

Uznávaný ukrajinský filmár Sergej Loznica v utorok na filmovom festivale v juhofrancúzskom Cannes vyhlásil, že je „neľudské“ obracať sa chrbtom k všetkým Rusom, a to napriek „zničujúcemu“ vojenskému vpádu ruských síl do jeho krajiny. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

Loznica na festivale predstavil nový dokumentárny film o bombardovaní Nemecka počas druhej svetovej vojny. Snímka s názvom „Prírodopis ničenia“ využíva archívne zábery, aby ukázala vysokú cenu, ktorú počas konfliktu zaplatili civilisti. „Dôvod, prečo tento film tak silno rezonuje s dnešnou situáciou, je ten, že sa ukazuje, že sme tento problém stále nevyriešili a že ničenie civilných cieľov je stále legitímnym spôsobom vedenia vojny,“ povedal 57-ročný Loznica.

20:47 Ukrajinský gubernátor: Rusko ovládlo tri mestá v Doneckej oblasti

Ruské invázne sily ovládli tri mestá v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, vrátane Svitlodarska. Gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko to v utorok povedal pre miestnu pobočku Rádia Slobodná Európa. Správu prevzal aj portál britskej stanice Sky News.

Svitlodarsk sa nachádza 80 kilometrov juhozápadne od Severodonecka – kľúčového terča ruských útokov v posledných dňoch.

20:20 Satelitné snímky údajne zachytili ruské lode pri krádeži ukrajinského obilia

Satelitné snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies spred niekoľkých dní údajne zachytili dvojicu ruských lodí pri nakladaní ukradnutého obilia na Ruskom anektovanom Kryme. Satelitné snímky zhotovené 19. až 22. mája zachytávajú, ako obilie zo síl nakladajú na dve lode plaviace sa pod ruskou vlajkou a kotviace v prístave v meste Sevastopol na anektovanom Krymskom polostrove.

Webová stránka stanice Sky News pripomína, že Rusko v súčasnosti ukrajinské prístavy blokuje. V dôsledku toho Kyjev nedokáže vyvážať obilie a na celom svete hrozí potravinová kríza.

20:07  Spomalenie vojny na Ukrajine je zámerné, nenaháňame konečné termíny, tvrdia Rusi

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že Rusko zámerne spomaľuje ofenzívu na Ukrajine, aby umožnilo civilistom evakuáciu. Ďalší vrcholný bezpečnostný predstaviteľ Ruska Nikolaj Patrušev zasa povedal, že Moskva v tejto vojne „nenaháňa konečné termíny“. Informoval o tom Reuters.

„Samozrejme, toto spomaľuje tempo ofenzívy, ale robíme to zámerne, aby sme sa vyhli obetiam medzi civilnými obyvateľmi,“ uviedol pred ministrami obrany Organizácie zmluvy o spoločnej bezpečnosti (ODKB), čo je vojenská aliancia Ruska a piatich ďalších bývalých sovietskych republík.

Patrušev, generálny tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie, ktorej predsedá prezident Vladimir Putin, pri inej príležitosti povedal, že všetky Putinove ciele na Ukrajine budú splnené, pretože pravda je na strane Ruska. „Nenaháňame konečné termíny,“ dodal v novinovom interview, v ktorom znovu označil za cieľ Ruska „denacifikovať“ Ukrajinu – ten Kyjev a Západ odmietajú ako falošnú zámienku na začatie vojny. „Nacizmus musí byť na sto percent vykorenený, lebo inak o pár rokov znovu zdvihne hlavu, v ešte odpornejšej podobe,“ vyhlásil Patrušev.

Nikolaj Patrušev. Foto: TASR/AP

19:25 Nemecko a Poľsko rokujú o dodaní tankov

Nemecko odmietlo tvrdenia, že porušuje sľub poskytnúť Poľsku tanky nahrádzajúce tie, ktoré Varšava dodala Ukrajine. Poľský prezident Andrzej Duda pre vysielateľa Welt povedal, že je sklamaný z toho, že Berlín nesplnil svoj sľub o dodávke tankov Leopard Poľsku.

Nemecká ministerka zahraničia, ktorá v utorok v Berlíne diskutovala s jej poľským rezortným kolegom Zbigniewom Rauom, povedala, že o otázke diskutujú, aby sa predišlo nepochopeniu. Nemecko podľa jej slov nemôže dodávať ťažké zbrane „stlačením tlačidla“, keďže je potrebné zvážiť množstvo otázok, v neposlednom rade aj to, aké zbrane sú skutočne k dispozícii. Rau sa vyjadril, že jeho krajina ľutuje, že situácia týkajúca sa dodávok zbraní na Ukrajinu „nie je taká dynamická“, ako sa očakávalo, ale uznal, že „diabol sa skrýva v detailoch“ tejto záležitosti.

19:15 Viac než 80 percent Ukrajincov je proti akýmkoľvek územným ústupkom Rusku

Viac ako štyri pätiny Ukrajincov sú presvedčené, že ich krajina by sa v rámci mierovej dohody s Ruskom za žiadnych okolností nemala vzdať nijakých svojich území. Vyplýva to výsledkov prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS) zverejnených v utorok.

KIIS svoj prieskum uskutočnil v dňoch 13. – 18. mája na vzorke 2000 ľudí. Až 82 percent účastníkov uviedlo, že nepodporuje územné ústupky – dokonca ani v prípade, ak by to viedlo k predĺženiu vojny a zvýšeniu ohrozenia nezávislosti Ukrajiny. Desať percent respondentov považuje za prijateľné vzdanie sa územia s cieľom dosiahnuť mier. Osem percent účastníkov nie je rozhodnutých. Akékoľvek územné ústupky odmietlo 77 percent Ukrajincov žijúcich na územiach okupovaných Ruskom, citoval Reuters.

19:01 Rusko tvrdí, že už odstránilo všetky míny z prístavu v Mariupole a okolitých vôd

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že ruskí vojaci dokončili odstraňovanie mín z prístavu v ukrajinskom meste Mariupol, ktoré nedávno už celé ovládli. Správu publikovala webová stránka stanice BBC. „Míny boli odstránené z oblasti (maripolského) prístavu a okolitých vôd,“ uviedol ruský rezort obrany.

Rusko už dávnejšie obvinilo Ukrajinu z toho, že na ochranu svojich prístavov rozmiestnila priamo v nich a ich okolí míny. Tvrdilo pritom tiež, že z kotevných lán sa odtrhlo niekoľko stoviek takýchto námorných mín, ktoré boli v dôsledku toho unášané po mori. Kyjev tieto tvrdenia označil za dezinformácie.

18:42 Charkov znovu spustil metro, pretože armáda zahnala ruské sily ďaleko od mesta

Metro v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov obnovilo v utorok prevádzku po mesiacoch, keď slúžilo ako úkryt pre tisíce civilistov počas invázie Ruska na Ukrajine. Správu priniesol portál britskej stanice Sky News.

Starosta mesta na severovýchode Ukrajiny Ihor Terechov pre televíziu tlačovej agentúry Reuters povedal: „Dospeli sme k záveru, že vlaky metra môžu znova vyštartovať.“ Charkov sa už na začiatku vojny dostal pod intenzívne ostreľovanie ruských inváznych síl a tisíce obyvateľov boli nútené ujsť do podzemného metra a ukrývať sa vo vlakových vozňoch.

18:20 Dánsko sľúbilo Ukrajine protilodné rakety Harpoon

 Ukrajina dostane ďalšie moderné zbrane po tom, ako Dánsko krajine sľúbilo americké protilodné rakety Harpoon. Ide o zbrane, ktoré možno použiť na vytlačenie ruského námorníctva od ukrajinských čiernomorských prístavov. To by umožnilo obnovenie exportu obilia a ďalších poľnohospodárskych produktov. Informuje o tom portál bbc.com.

18:15 Švédsko tvrdí, že Kurdom neposkytuje peniaze ani vojenskú pomoc

Švédsko v utorok poprelo, že poskytuje akúkoľvek finančnú pomoc alebo vojenskú podporu kurdským skupinám alebo subjektom v Sýrii. Turecko takéto tvrdenia o švédskej podpore Kurdom využíva na podporu svojho negatívneho postoja k vstupu Švédska a Fínska do NATO. Uviedla to agentúra AP.

Turecko tvrdí, že Švédsko spoločne s Fínskom poskytujú podporu Strane kurdských pracujúcich (PKK) a ďalším skupinám, ktoré Turecko označuje za teroristické. Takisto žiada, aby tieto dve krajiny zrušili embargo na vývoz zbraní do Turecka, ktoré zaviedli v roku 2019 po tom, ako sa Ankara zapojila do vojny v Sýrii.

18:01 Scholzovu návštevu v JAR zatienili rozdiely v názoroch na vojnu na Ukrajine

Návšteva nemeckého kancelára Olafa Scholza v Juhoafrickej republike v utorok ešte viac zdôraznila rozdiely v názoroch na vojnu na Ukrajine medzi ním a juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom.

Kým Scholz odsúdil ruskú inváziu a zdôraznil nutnosť medzinárodných sankcií, Ramaphosa samotnú vojnu nekritizoval, ale poukázal na negatívne dôsledky sankcií. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. „Aj tie krajiny, ktoré sú nezúčastnenými divákmi alebo sa nezapájajú do konfliktu, budú trpieť sankciami, ktoré boli proti Rusku zavedené,“ povedal Ramaphosa.

Olaf Scholz a Cyril Ramaphosa. Foto: TASR/AP

17:38 Lekár z Ukrajiny: Počas vojny bolo poškodených či zničených 600 nemocníc

Počas ruskej invázie bolo podľa ukrajinských zdrojov na Ukrajine zničených alebo poškodených 600 nemocníc. Približne 100 kliník nebude možné opätovne postaviť a mnohí zdravotníci boli zabití alebo zranení. Povedal to v utorok šéf ukrajinskej lekárskej komory Andrij Bazylevyč. Správu priniesla agentúra DPA.

Bazylevyč sa v utorok zúčastnil na zasadnutí nemeckej lekárskej komory v Brémach. Množstvo práce zdravotníkov sa podľa jeho slov zvýšilo dvoj- až trojnásobne a okrem vojakov musia poskytovať starostlivosť aj civilistom vrátane žien a detí. „Ženy musia rodiť v neprijateľných podmienkach,“ povedal tento lekár, ktorý pôsobí aj ako profesor na zdravotníckej univerzite v meste Ľvov.

16:57 Rusko zakázalo vstup do krajiny 154 členom britskej Snemovne lordov

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že uvalilo zákaz vstupu do krajiny pre 154 členov britskej Snemovne lordov. Moskva spresnila, že rozhodnutie bolo prijaté v reakcii na marcové uvalenie sankcií britskou vládou na takmer všetkých členov Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu.

Agentúra AFP upozornila na fakt, že na sankčnom zozname nie je miliardár ruského pôvodu Jevgenij Lebedev, ktorému vláda premiéra Borisa Johnsona v roku 2020 udelila šľachtický titul a ktorý je členom hornej komory britského parlamentu. Lebedevove úzke väzby na premiéra Borisa Johnsona podľa francúzskej agentúry vyvolali otázky, keďže jeho otec Alexander otvorene priznáva, že bol agentom KGB. Jevgenij Lebedev, ktorý okrem iného vlastní denníky Independent a London Evening Standard, odsúdil kroky Moskvy na Ukrajine.

16:19 Peskov: Bondarev už nie je s nami, je proti nám

Ruský diplomat Boris Bondarev, ktorý oznámil odstúpenie z úradu na protest proti invázii Ruska na Ukrajine, „už nie je s nami, je proti nám“, vyhlásil v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informoval o tom portál americkej televízie CNN. Stanica CNN položila Peskovovi v konferenčnom hovore s novinármi otázku o Bondarevovi, diplomatovi ruskej misie pri OSN vo švajčiarskej Ženeve, ktorý v pondelok v otvorenom liste oznámil rezignáciu.

„Kremeľ nie je s týmto listom oboznámený. Ak bol (diplomat) zamestnancom ministerstva zahraničných vecí, potom je to otázka na ministerstvo,“ povedal Peskov. „Tu môžeme povedať len toľko, že pán Bondarev už nie je s nami, lepšie povedané, je proti nám,“ dodal hovorca Kremľa. „Má postoj, ktorým odsudzuje konanie ruského vedenia, a toto konanie ruského vedenia podporuje takmer celé obyvateľstvo našej krajiny,“ odpovedal Peskov, keď ho novinári požiadali, aby vysvetlil význam slovného spojenia „proti nám“.

15:53 Duda: Nemecko nesplnilo sľub o dodaní tankov Poľsku

Poľský prezident Andrzej Duda v utorok nemeckej vláde vyčítal, že nedodržala sľub o dodávke tankov pre jeho krajinu. Tie mali nahradiť vozidlá, ktoré Poľsko zaslalo Ukrajine. Uviedla to webová stránka denníka Die Welt.

Nemecká vláda Poľsku sľúbila tanky typu Leopard, ktoré mali nahradiť poľské tanky poslané Varšavou na Ukrajinu. „Nemecko sľúbilo, že tieto tanky dodá nám. Tento sľub však nedodržali,“ povedal Duda vo švajčiarskom Davose, kde sa v utorok zúčastnil na zasadnutí Svetového ekonomického fóra. Poľský prezident takisto uviedol, že jeho krajina je v spojitosti s konaním Nemecka „sklamaná“.

Bojový tank Leopard 2 A7V. Foto: TASR/AP

„Ukrajine sme dali k dispozícii veľké množstvo tankov, pretože sme presvedčení, že je to naša susedská povinnosť,“ povedal Duda. Poľsko tým oslabilo vlastný vojenský potenciál a vyprázdnilo svoje vojenské zásoby. Varšava práve preto podľa jeho slov dúfala v podporu od NATO, USA i Nemecka.

„Veľká časť našej tankovej výzbroje je tvorená nemeckými tankami typu Leopard 2,“ povedal Duda, ktorého vyjadrenia sprostredkovala agentúra PAP. Poľský prezident takisto povedal, že Nemecko v oblasti pomoci Ukrajine nevyvíja dostatok úsilia.

15:16 Ruský súd nariadil zatknúť dvoch blogerov, údajne diskreditovali ruskú armádu

Súd v Moskve vydal v utorok príkaz na zatknutie dvoch ruských blogerov Michaela Nackeho a Veroniku Belocerkovskú. Obaja sú obvinení z diskreditácie ruskej armády a jej tzv. špeciálnej operácie na Ukrajine. Súdny príkaz vydali v ich neprítomnosti – obaja blogeri žijú momentálne mimo Ruska. Informovala o tom agentúra AFP.

Nacke (v ruštine používa meno jkl Naki), 28-ročný kritik Kremľa, je moderátorom kanála YouTube s viac ako 700-tisíc odberateľmi, kde s hosťami diskutuje a informuje o vojenských operáciách Ruska na Ukrajine. Momentálne žije a pracuje v Litve. V rozhovore pre AFP, ktorý sa uskutočnil po tom, čo moskovský súd nariadil jeho zatknutie, Nacke povedal, že bol obvinený z toho, že „nazýva vojnu vojnou“. Dodal, že ak sa vráti do Ruska, hrozí mu až desať rokov väzenia.

15:00 Rusko má na lodiach na mori rekordné množstvo ropy

Rusko má na lodiach na mori v súčasnosti viac než 60 miliónov barelov ropy. To je nový rekord. Poukázali na to údaje analytickej firmy Vortexa. Dôvodom je, že mnohí kupci sa pre obavy zo sankcií ruskej rope vyhýbajú, píše Reuters.

Spojené štáty a viaceré ďalšie krajiny uvalili na ruskú ropu a ropné produkty zákaz dovozu po tom, ako Rusko koncom februára zaútočilo na Ukrajinu. Európska únia rovnaký krok plánuje a podľa posledných informácií by k dohode o embargu na ropu z Ruska malo prísť v nasledujúcich dňoch. Práve pre riziko neskoršieho sankcionovania kupci ruský náklad odmietajú.

14:50 V troskách zničenej budovy v Mariupole našli telá 200 ľudí

V troskách jednej zo zničených budov v juhoukrajinskom meste Mariupol objavili telá 200 ľudí. Oznámil to v utorok poradca mariupolského starostu Petro Andriuščenko s tým, že telá, ktoré objavili robotníci pri odpratávaní sutín, boli v stave rozkladu a v okolí sa šíril zápach. Informuje o tom agentúra AP.

Správa o náleze ďalších tiel obetí ruskej invázie prišla krátko po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z rozpútania „totálnej vojny“, ktorej cieľom je spôsobiť na Ukrajine čo najväčšiu skazu a čo najviac obetí.

14:32 Čína a Rusko podnikli prvé spoločné manévre od začiatku invázie na Ukrajinu

Čínske a ruské bojové lietadlá vykonali v utorok spoločné prelety nad Japonským a Východočínskym morom v čase, keď v Tokiu rokovali vrcholní predstavitelia Spojených štátov, Japonska, Austrálie a Indie v rámci skupiny QUAD (Štvorstranný bezpečnostný dialóg). Informoval o tom japonský minister obrany Nobuo Kiši.

Ruské ministerstvo obrany v reakcii uviedlo, že išlo o spoločné cvičenie ruského a čínskeho letectva. Podľa denníka The New York Times išlo o prvé spoločné manévre Moskvy a Pekingu od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu. „Dva čínske bombardéry (typu Sien H-6) sa pripojili k dvom ruským bombardérom (typu Tupolev Tu-95) v Japonskom mori a uskutočnili spoločný let smerom do Východočínskeho mora,“ povedal Kiši novinárom.

14:25 Austin: Západní lídri sa dohodli, že na Ukrajinu pošlú viac zbraní

Americký minister obrany Lloyd Austin v utorok informoval, že približne 20 krajín sa rozhodlo poskytnúť Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc. Toto oznámenie prišlo v deň, keď uplynuli tri mesiace od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V rozhovore s novinármi v Pentagóne Austin uviedol, že takmer 50 vedúcich predstaviteľov v oblasti obrany z celého sveta sa dohodlo zaslať na Ukrajinu modernejšie zbrane.

Podľa americkej spravodajskej televízie CNN Austin konkretizoval, že napríklad Dánsko súhlasilo s poskytnutím odpaľovacieho zariadenia protilodných rakiet Harpoon a munície, aby „Ukrajine pomohlo brániť jej pobrežie“. Austin súčasne odmietol povedať, či USA pošlú Ukrajine špičkové mobilné raketomety, o ktoré ich požiadala.

Lloyd Austin. Foto: TASR/AP

„Mnohé krajiny darujú nesmierne potrebnú delostreleckú muníciu, systémy pobrežnej obrany a tanky a iné obrnené vozidlá. Ďalšie krajiny sa prihlásili s novými záväzkami v oblasti výcviku,“ informoval. Dodal, že Česko nedávno Ukrajine darovalo bojové vrtuľníky, tanky a rakety, pričom Taliansko, Grécko, Nórsko a Poľsko zase v pondelok oznámili nové dary v podobe delostreleckých systémov a munície.

14:20 Von der Leyenová v Davose: Ukrajina musí vo vojne s Putinom zvíťaziť

Ukrajina musí vo vojne s Ruskom zvíťaziť, aby sa ukázalo, že útok voči Kyjevu bol strategickou chybou šéfa Kremľa Vladimira Putina. Povedala to v utorok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose, informuje agentúra Reuters.

Rusko sa podľa Leyenovej „k miliónom ľudí nespráva, ako k ľudským bytostiam, ale iba ako k anonymnej mase obyvateľov, ktorá má byť presunutá alebo ovládaná“. Putin sa podľa nej snaží „tankami pošliapať túžby jedného celého národa“. „Ukrajina musí v tejto vojne zvíťaziť, aby sa ukázalo, že Putinova agresia bola strategickou chybou,“ povedala predsedníčka EK.

Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

Von der Leyenová svetových lídrov zhromaždených v Davose vyzvala, aby podporovali snahy o integráciu Ukrajiny do EÚ, uvádza stanica Sky News. „Ukrajina patrí do európskej rodiny. Ukrajinci stoja zoči voči brutálnemu násiliu. Postavili sa za vlastnú slobodu, ale aj za naše hodnoty a za ľudskosť,“ povedala. Rusko podľa šéfky eurokomisie vedie vojnu spôsobom ako „z iného storočia“. V tejto vojne pritom podľa jej slov nejde len o prežitie Ukrajiny či bezpečnosť Európy, no o spochybnenie celého medzinárodného poriadku.

Ukrajina podľa Von der Leyenovej teraz potrebuje priamu rozpočtovú podporu, čo je dôvod, prečo EK navrhla pre Kyjev finančnú pomoc vo výške 9,34 miliárd eur. To predstavuje vôbec najväčší finančný balík pomoci pre niektorú z krajín, ktorá nie je členom EÚ, uvádza denník Guardian.

14:12 Vstup do NATO: Turecko bude rokovať s Fínskom a so Švédskom

Tureckí predstavitelia budú v stredu v Ankare diskutovať s fínskou a so švédskou delegáciou o žiadosti Helsínk a Štokholmu o členstvo v Severoatlantickej aliancii. V utorok to podľa agentúry Reuters oznámil turecký rezort diplomacie.

Ankara v súčasnosti nesúhlasí so vstupom Švédska a Fínska do NATO, pretože podľa nej obe tieto krajiny poskytujú útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko považuje za teroristickú organizáciu. Z tohto dôvodu by tieto dva severské štáty podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana ohrozili bezpečnosť Aliancie.

13:33 Peskov: Rusko zatiaľ mierový plán Talianska nevidelo

Rusko zatiaľ nevidelo mierový plán pre Ukrajinu, ktorý vypracovalo Taliansko. Moskva však dúfa, že sa k nej nakoniec tento plán prostredníctvom diplomatických kanálov dostane. V utorok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje agentúra Reuters. „Zatiaľ sme ho nevideli, ale dúfame, že sa k nám dostane prostredníctvom diplomatických kanálov a oboznámime sa s ním,“ povedal Peskov.

V utorok pritom ruské ministerstvo zahraničných vecí tvrdilo, že taliansky plán vyhodnocuje.

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a niekdajší ruský prezident Dmitrij Medvedev takýto plán a podobné iniciatívy Západu odmieta. „Vyzerá to tak, že tento (mierový) plán nevytvárali diplomati, ale miestni politológovia, ktorí čítali veľa provinčných novín a dokážu pracovať iba ukrajinskými klamstvami,“ napísal Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

13:15 Ak Ukrajina nebude môcť vyvážať obilie, spôsobí to migračnú krízu, vraví Duda

 Ak pre vojnu na Ukrajine nebudú mať krajiny severnej Afriky dostatok potravín, spôsobí to masovú migráciu do Európy. V utorok to uviedol poľský prezident Andrzej Duda v prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Správu priniesla agentúra Reuters. „Ak v severnej Afrike vypukne hladomor… Španielsko a celá južná Európa budú čeliť obrovskému prílevu migrantov,“ uviedol Duda. „Teraz by sme sa mali sústrediť na to, aby Ukrajina mohla vyvážať svoje obilie,“ dodal.

S podobným varovaním nedávno prišiel aj Medzinárodný menový fond (MMF), podľa ktorého môže nedostatok pšenice v najchudobnejších regiónoch sveta spôsobiť migráciu miliónov ľudí.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však v dôsledku ruskej invázie zastavil. Podľa nemeckej vlády blokuje Rusko na Ukrajine export približne 20 miliónov ton obilnín, určených najmä pre severnú Afriku a Áziu, z nich veľkú časť v prístave v Odese.

Andrzej Duda. Foto: TASR/AP

12:58 Scholz: EÚ a USA presadzujú globálne zvýšenie produkcie palív

Európska únia (EÚ) a Spojené štáty americké sa snažia presvedčiť krajiny produkujúce ropu a plyn, aby zvýšili svoju ťažbu a pomohli tak stlačiť globálne ceny palív. Uviedol to v utorok nemecký kancelár Olaf Scholz v rozhovore pre Deutsche Welle.  

„Je potrebné, aby sme začali zvyšovať dodávky plynu, paliva, so všetkými vecami, ktoré umožnia krajinám, aby boli platby za ich účty prijateľné,“ povedal Scholz, keď sa ho spýtali na iniciatívu USA a EÚ, o ktorej sa zmienil jeho minister hospodárstva. „Teraz diskutujeme so všetkými týmito krajinami, ktoré ťažia ropu a plyn, a snažíme sa ich presvedčiť, aby zvýšili svoje kapacity, aby to pomohlo svetovému trhu,“ dodal.

11:48 Naď: Koordinovaná pomoc Ukrajine bude pokračovať

Podla ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) bude koordinovaná pomoc pre podporu Ukrajine pokračovať. Rokoval o nej v rámci Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny. Stretnutie nadviazalo na výsledky aprílového stretnutia v nemeckom Ramsteine. Informoval o tom Naď na sociálnej sieti.

„Sme naďalej odhodlaní podporovať Ukrajinu v jej hrdinskom boji a obrane proti Rusku. Naša pomoc vždy reflektovala požiadavky Ukrajiny a, samozrejme, aj naše vlastné kapacity tak, aby sme neohrozili obranyschopnosť SR a Aliancie. Práve tento formát nám umožňuje efektívny dialóg a hľadanie riešení,“ informoval minister.

11:07 Morawiecki v Davose: Potrebujeme mier, ktorý zaručí suverenitu Ukrajiny

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose vyhlásil, že slobodný svet musí po ruskom „barbarskom útoku“ na Ukrajinu vytvoriť nový poriadok, ktorý zabráni tomu, aby sa takáto agresia zopakovala. Akékoľvek mierové urovnanie vojny na Ukrajine musí podľa neho zaručiť ukrajinskú nezávislosť a suverenitu. Správu v utorok priniesla agentúra PAP.

„Čo sa deje za našou východnou hranicou, dozaista určí priebeh udalostí nielen na nasledujúce roky, ale – som si istý – na ďalšie desaťročia,“ povedal Morawiecki. „Musíme pracovať na mierovom riešení, avšak toto mierové riešenie musí znamenať, že Ukrajina bude nezávislá a suverénna,“ apeloval šéf poľskej vlády. Ukrajina potrebuje dodávky zbraní, aby bola schopná „bojovať proti tejto brutálnej sile, vojenskému násiliu a vojnovým zločinom“ putinovského Ruska, zdôraznil Morawiecki. Mier na Ukrajine sa môže podľa jeho slov obnoviť len vtedy, keď Rusko utrpí porážku, a to prostredníctvom „našeho konania, ničivých sankcií“.

Mateusz Morawiecki. Foto: TASR/AP

10:51 Ukrajinská armáda: Na Donbase pokračujú tvrdé boje

Ruské jednotky pokračujú v snahe o ovládnutie celej Luhanskej oblasti. V utorkovom vyhlásení to uviedol ukrajinsky generálny štáb. „Nepriateľ neprestáva útočiť,“ napísal ukrajinský generálny štáb. Moskva sa snaží obkľúčiť strategicky dôležité mestá Severodoneck a Lysyčansk, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré publikovala agnetúra DPA.

Ruská armáda utrpela pri Severodonecku veľké straty, spresnil generálny štáb. Dodal, že tvrdé boje pokračujú aj v okolí mesta Bachmut v Doneckej oblasti.

10:38 Microsoft pomôže Ukrajine pri dokumentovaní ruských vojnových zločinov

Americká spoločnosť Microsoft pomôže Ukrajine pri dokumentovaní ruských vojnových zločinov. Na Telegrame o tom informoval ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov. Ako napísal po stretnutí s prezidentom spoločnosti Bradom Smithom vo švajčiarskom Davose, Microsoft tiež pomôže pri obnove ukrajinského digitálneho priemyslu.

„Vo všeobecnosti spoločnosť odhaduje, že jej iniciatívy poskytnú Ukrajine digitálnu podporu vo výške 242 miliónov dolárov. Patria sem finančné granty, propagačné kampane, bezplatný prístup k produktom a službám spoločnosti, ako aj vybavenie,“ uviedol Fedorov.

10:17 Nemecko očakáva dohodu o embargu na ruskú ropu o niekoľko dní

Dohoda o embargu na ruskú ropu v Európskej únii (EÚ) by sa mohla dosiahnuť „v priebehu niekoľkých dní“. Vyhlásil to nemecký minister hospodárstva Robert Habeck pre verejnoprávnu televíziu ZDF v pondelok (23. 5.) večer, zatiaľ čo sa blok snaží dosiahnuť konsenzus v tejto otázke. Informovala o tom AFP.

„Zostáva len niekoľko štátov, ktoré majú problémy, predovšetkým Maďarsko,“ povedal Habeck. „Myslím si, že v priebehu niekoľkých dní dosiahneme prelom,“ dodal s tým, že diskusie „pokračujú“ a embargo na ruskú ropu za jeho inváziu na Ukrajinu je podľa neho „na dosah“. Brusel pôvodne navrhol, aby väčšina členských štátov zastavila dovoz ruskej ropy v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov a rafinovaných palív do konca roka.

09:34 Počet vojakov USA v Európe sa od začiatku ruskej invázie zvýšil o 30 percent

Počet amerických vojakov rozmiestnených v európskych krajinách sa – oproti dobe pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu – zvýšil o 30 percent. V súčasnosti majú Spojené štáty v Európe približne 102 000 svojich vojakov. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na amerického generála Marka Milleyho.

„Armáda Spojených štátov (pred inváziou) mala v rámci Velenia americkej armády v Európe (US EUCOM) okolo 78 000 (vojakov)… Za niekoľko mesiacov sme tento počet navýšili o 30 percent. Od dnešného rána máme v oblasti EUCOM zhruba 102 000 vojakov v mnohých krajinách,“ povedal Milley na pondelkovej tlačovej konferencii v Pentagóne po druhom stretnutí medzinárodnej kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny.

Video reportéra AFP v Donbase

09:19 Davos: Ruský dom premenovali na Dom ruských vojnových zločinov

Ruský dom vo švajčiarskych Alpách, ktorý Ruská federácia počas každoročného Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose využívala na rozličné podujatia, premenovali organizátori na Dom ruských vojnových zločinov. V súčasnosti sa v ňom nachádza výstava fotografií vojny na Ukrajine. Informovala o tom v noci na utorok agentúra AFP s odvolaním sa na zdroje z WEF. Organizátori podujatia, na ktorom sa každý rok stretávajú svetoví politickí a obchodní lídri, Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu tento rok z WEF vylúčili.

Dom ruských vojnových zločinov aktuálne využívajú Ukrajinci, ktorí v ňom vystavujú fotografie krutostí páchaných Ruskom v ich vlasti. Ide najmä o fotografie cintorínov, tiel vo vreciach na mŕtvoly, zakrvavenú ruku na chodníku, dieťa s respirátorom v nemocnici, bábätko na rukách vojaka či zničené budovy. V budove sa nachádza aj mapa s detailnými údajmi o obetiach a zranených v každom ukrajinskom regióne.

09:00 Ukrajina: V okupovanej Chersonskej oblasti možno vznikne ruská vojenská základňa

Proruská kolaborantská správa v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti požiada Moskvu, aby na jej území zriadila vojenskú základňu. Informovala o tom v utorok stanica Sky News s odvolaním sa na ruskú štátnu agentúru Ria Novosti. „V Chersonskej oblasti by mala byť ruská vojenská základňa,“ povedal Kyrylo Stremousov, ktorého Moskva označuje za zástupcu šéfa „civilno-vojenskej regionálnej správy“ v Chersone.

„Požiadame o to; chcú to všetci obyvatelia. Je to nevyhnutné a bude to garantovať bezpečnosť pre región a jeho obyvateľov,“ dodal. Rusko obsadilo Chersonskú oblasť v polovici marca a odvtedy tam už dosadilo novú správu a začalo zavádzať ruský rubeľ.

VIDEO: Odrazený pokus Rusov o prechod rieky Siverskyj Donec

07:43 Kyjev je pripravený na výmenu zajatcov, Zelenskyj žiada vyvinutie tlaku na Rusko

Ukrajinský premiér Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Kyjev je pripravený na výmenu vojnových zajatcov s Ruskom, a vyzval spojencov Ukrajiny, aby v tejto veci vyvíjali tlak na Rusko. Zelenskyj to povedal v pondelok počas online rozhovoru v Ukrajinskom dome v Davose, kde sa koná Svetové ekonomické fórum.

Výmenu zajatcov označil Zelenskyj za „humanitárny moment a veľmi politické rozhodnutie, ktoré závisí od podpory mnohých štátov“. Informoval, že Ukrajina do vyjednávania o prepustení ukrajinských zajatcov zapojila Organizáciu Spojených národov, Švajčiarsko, Izrael a „veľa, veľa krajín“. Uviedol však, že tento proces je veľmi komplikovaný. Podľa Zelenského je v súčasnosti veľmi dôležité, aby „svet v žiadnom prípade Rusko neprehováral“, ale vyvíjal politický tlak „prostredníctvom akýchkoľvek pák“. Zelenskyj v tejto súvislosti spomenul obchodovanie s Ruskom či ropné embargo.

06:36 Biden na stretnutí QUAD: Kríza na Ukrajine je globálnym problémom

Kríza na Ukrajine nie je regionálnym ale globálnym problémom, vyhlásil v utorok americký prezident Joe Biden na stretnutí lídrov zoskupenia QUAD (Štvorstranný bezpečnostný dialóg), ktoré združuje USA, Indiu, Japonsko a Austráliu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a televízie CNN.

„Prechádzame temnou hodinou našich spoločných dejín… Ruská brutálna a nevyprovokovaná vojna proti Ukrajine vyvolala humanitárnu katastrofu… Je to viac ako len európsky problém, je to globálny problém,“ uviedol Biden.

Šéf Bieleho domu zároveň varoval, že sa ruský prezident Vladimir Putin snaží „zničiť kultúru“, pričom poukázal na ruské útoky zamerané na ukrajinské školy, kostoly a múzeá.

05:58 Zelenskyj: O ukončení vojny chcem rokovať iba s Putinom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že spomedzi ruských predstaviteľov je ochotný sa stretnúť a rokovať o ukončení vojny na Ukrajine iba s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Zelenskyj počas prejavu na samite Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose uviedol, že usporiadanie akýchkoľvek rokovaní s Ruskom sa stáva čoraz zložitejšie v súvislosti s dôkazmi o krokoch, ktoré ruské jednotky podnikajú počas okupácie proti ukrajinským civilistom. Moskva odmieta, že jej vojaci útočia na civilné ciele, pripomína Reuters.

„O všetkom rozhoduje prezident Ruskej federácie,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom tlmočníka. „Ak hovoríme o ukončení tejto vojny, tak bez neho toto rozhodnutie nemožno prijať,“ pokračoval ukrajinský prezident.

Objavenie masových hrobov v oblastiach, ktoré na začiatku konfliktu okupovali ruskí vojaci, skomplikovalo podľa Zelenského ďalšie mierové rokovania, pričom Zelenskyj odmietol rozhovory s akýmkoľvek iným ruským predstaviteľom než Putinom.

„Nemôžem akceptovať stretnutie s nikým z Ruskej federácie okrem prezidenta,“ vyhlásil najvyšší ukrajinský predstaviteľ.

Na videosnímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovorí 10. mája 2022 v Kyjeve. Foto: TASR/AP

03:45 Lavrov: Moskva si nie je istá, či potrebuje obnovenie vzťahov so Západom

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok uviedol, že Moskva zváži ponuky na opätovné nadviazanie vzťahov so Západom, no premyslí si, či je takýto krok potrebný. Moskva sa podľa Lavrova teraz sústredí predovšetkým na vzťahy s Čínou.

Lavrov počas odpovedania na otázky, ktoré mu boli položené v rámci jedného z projektov ruského rezortu diplomacie, uviedol, že západné krajiny zastávajú od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu rusofóbiu. Rusko preto pracuje na nahradení západných tovarov, pričom sa v budúcnosti bude spoliehať iba na spoluprácu s dôveryhodnými krajinami.

„Ak nám chce (Západ) ponúknuť niečo v súvislosti s obnovením vzťahov, tak seriózne zvážime, či to budeme potrebovať alebo nie,“ uviedol Lavrov v odpovediach, ktorých prepis zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí na svojej oficiálnej webovej stránke.

Západné krajiny sú totiž podľa Lavrova odhodlané zmeniť pravidlá medzinárodných vzťahov v neprospech Ruska. „Musíme prestať byť závislí o úplne všetkého zo Západu, aby sme zaistili rozvoj kriticky dôležitých sektorov bezpečnosti a ekonomiky a sociálnej sféry našej vlasti,“ uviedol Lavrov.  

Šéf ruskej diplomacie zároveň uviedol, že cieľom Moskvy je v súčasnosti ďalšie rozvíjanie vzťahov so susednou Čínou. „Teraz, keď Západ zaujal pozíciu diktátora, porastú ešte rýchlejšie naše ekonomické vzťahy s Čínou,“ vyhlásil Lavrov.

01:29 Ukrajina: Po mesiacoch obnovia prevádzku charkovského metra

Metro v meste Charkov na severovýchode Ukrajiny v utorok obnoví prevádzku – po niekoľkých mesiacoch, keď slúžilo ako kryt pre tamojších obyvateľov unikajúcich pred ruským bombardovaním, oznámil v pondelok charkovský starosta Ihor Terechov. TASR správu prevzala zo stanice CNN.

„Zajtra, 24. mája, otvoríme metro,“ povedal pre televíziu Terechov. „Spustené budú všetky linky. Metro bude premávať od 7.00 h do 19.00 h. Intervaly nebudú rovnaké ako v čase mieru. Depo metra bolo poškodené počas bombardovania a ostreľovania, takže intervaly budú dlhšie,“ dodal.

PONDELOK

23:08 Reuters: SR a pobaltské krajiny chcú, aby EÚ zhabala ruské aktíva

Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko budú v utorok na stretnutí ministrov financií členských krajín EÚ žiadať zhabanie ruských aktív zmrazených Európskou úniou s cieľom použiť ich na obnovu Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na spoločný list týchto štyroch krajín.

„Výraznú časť nákladov na obnovu Ukrajiny, vrátane kompenzácii pre obete ruskej vojenskej agresie, musí pokryť Rusko,“ píšu krajiny v liste, ktorý chcú v utorok predložiť ministrom financií EÚ. Krajiny takisto v liste žiadajú, aby EÚ začala pripravovať nové sankcie voči Moskve.

„Ak Rusko neukončí vojenskú agresiu voči Ukrajine, nemali by existovať žiadne hospodárske väzby medzi EÚ a Ruskom,“ píšu krajiny v liste. To podľa nich zaručí, že žiadne z finančných zdrojov, výrobkov a služieb EÚ nebudú prispievať k Ruskej „vojnovej mašinérii“.

Štvorica krajín takisto pripomenula, že EÚ a niektoré podobne zmýšľajúce krajiny už zamrazili aktíva patriace ruským jednotlivcom a spoločnostiam a aj približne 300 miliárd dolárov z rezerv ruskej centrálnej banky.

Európska komisia minulú stredu (18. mája) uviedla, že preverí, či legislatívy EÚ a jednotlivých členských krajín umožňujú zhabať ruské aktíva s cieľom financovať Ukrajinu. Rezervy centrálnej banky však EK nespomenula.

21:40 Ukrajina: Súd nariadil zatknúť exprezidenta Janukovyča obvineného z vlastizrady

Kyjevský súd v pondelok nariadil zatknutie bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v jeho neprítomnosti na základe obvinenia z vlastizrady. Oznámila to generálna prokuratúra Ukrajiny.

Janukovyč sa mal vlastizrady dopustiť, keď v roku 2010 podpísal s Ruskom dohodu o predĺžení pobytu ruskej Čiernomorskej flotily v prístave Sevastopol na polostrove Krym.

Ukrajinská generálna prokuratúra oznámila, že súd Janukovyčovo zatknutie nariadil práve z dôvodu tejto dohody, označovanej ako charkovská zmluva. Tá podľa úradu prokurátora Rusku umožnila zvýšiť počet svojich vojakov na Ukrajine a anektovať v roku 2014 Krym.

Viktor Janukovyč. Foto: Martin Baumann/TASR

21:05 USA: Dvadsať krajín ponúklo Kyjevu nové balíky bezpečnostnej pomoci

Približne 20 krajín ponúklo Ukrajine v pondelok na stretnutí spojencov nové balíky bezpečnostnej pomoci v boji proti okupačným ruským silám. Oznámil to americký minister obrany USA Lloyd Austin.

„Dnešné stretnutie bolo veľmi úspešné. Mnohé krajiny darujú kriticky potrebnú delostreleckú muníciu, systémy pobrežnej obrany, tanky a iné obrnené vozidlá. Ďalšie krajiny prisľúbili výcvik ukrajinských ozbrojených síl a udržiavanie ich vojenských systémov,“ uviedol Austin, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.

V poradí druhé stretnutie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu sa uskutočnilo virtuálne a zúčastnilo sa na ňom celkovo 47 krajín. Tretie stretnutie skupiny sa podľa spravodajskej stanice CNN uskutoční 15. júna v Bruseli za osobnej účasti zástupcov jednotlivých krajín, pričom hostiť ho bude opäť Austin.

20:30 USA zvažujú vyslanie vojakov na stráženie ambasády v Kyjeve

Spojené štáty zvažujú vyslanie špeciálnych jednotiek na Ukrajinu s cieľom ochraňovať americké veľvyslanectvo v hlavnom meste Kyjev. S odvolaním sa na amerických predstaviteľov to v pondelok uviedol denník The Guardian.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa nachádza v počiatočnej fáze diskusií o vyslaní takýchto jednotiek do ukrajinskej metropoly a návrhy doposiaľ neboli predstavené prezidentovi na rozhodnutie, uviedla spravodajská stanica CNN.

Veľvyslanectvo USA v Kyjeve a jeho obmedzený počet zamestnancov v súčasnosti chránia predstavitelia diplomatickej bezpečnosti amerického ministerstva zahraničných vecí, pripomína The Guardian.

Americkí vojaci spravidla strážia veľvyslanectvá, existuje však zhoda, že vzhľadom na neistú bezpečnostnú situáciu na Ukrajine by to nemuselo byť vhodné, uviedli predstavitelia pre CNN.

20:06 Ukrajina: Za vojnové zločiny budú súdiť 48 ďalších ruských vojakov

Približne 13 000 prípadov podozrenia z ruských vojnových zločinov sa podľa ukrajinskej generálnej prokurátorky Iryny Venediktovovej v súčasnosti vyšetruje, pričom procesu bude čeliť ďalších 48 ruských vojakov.

Venediktovová to povedala v pondelok na zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Súd v Kyjeve medzitým odsúdil ruského vojaka Vadima Šišimarina na doživotie za zabitie 62-ročného neozbrojeného ukrajinského civilistu Olexandra Šelipova.

Ukrajinská generálna prokurátorka uviedla, že rozsah sťažností na Rusko naznačuje systémovú toleranciu alebo podporu vojnových zločinov proti Ukrajincom. „Všetky dôkazy naznačujú, že ruská vojenská a politická elita sa bezpodmienečne vrátila k brutálnej vojnovej taktike násilia,“ povedala.

19:34 UNHCR: Z Ukrajiny od začiatku vojny ušlo už vyše 6,5 milióna ľudí

Viac než 6,5 milióna ľudí už opustilo Ukrajinu s cieľom ujsť pred vojnou, vyplýva z údajov, ktoré v pondelok zverejnil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Najviac utečencov z Ukrajiny prijalo susedné Poľsko, do ktorého prišlo 3,5 milióna ľudí. Vyše 961 000 utečencov dorazilo do Rumunska, 920 000 do Ruska, 644 000 do Maďarska, 471 000 do Moldavska, 442 316 na Slovensko a 27 300 do Bieloruska, ukazujú údaje UNHCR k 22. máju.

Podľa údajov UNHCR sa na Ukrajinu od začiatku vojny vrátili takmer dva milióny ľudí. Nebolo bezprostredne jasné, koľko z nich sa vrátilo natrvalo a koľko z nich stále prichádza a odchádza z Ukrajiny, približuje agentúra DPA.

Pred vojnou mala Ukrajina približne 44 miliónov obyvateľov, pripomína DPA. Ďalších osem miliónov ľudí je v súčasnosti v krajine vnútorne vysídlených, upozorňuje Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

Pracovníčky UNHCR hovoria so staršou ukrajinskou utečenkyňou počas návštevy generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa v ukrajinskom utečeneckom zariadení v Kišiňove 10. mája 2022. Foto: TASR/AP

18:30 WHO: Prvá dáma Ukrajiny žiada o pomoc pri kríze súvisiacej s duševným zdravím

Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská vyzvala v pondelok Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby pomohla vyriešiť rozsiahlu krízu súvisiacu s duševným zdravím v jej krajine. Zároveň varovala, že dôsledky vojny, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, môžu pretrvávať celé desaťročia.

„Po tom, čo Ukrajinci prežili počas okupácie, na fronte, v bombových krytoch, pod ostreľovaním… potrebujú rehabilitáciu rovnako ako tí, ktorí sú psychicky zranení,“ povedala Zelenská na výročnom Svetovom zdravotníckom zhromaždení v Ženeve.

Podľa Zelenskej by s pomocou WHO bola Ukrajina pripravená na „bitku za duševné zdravie našich ľudí“. „Vojna Ruska ukázala hrôzy, ktoré sme si nevedeli predstaviť,“ uviedla ukrajinská prvá dáma v prejave prostredníctvom videospojenia.

17:15 Lukašenko obvinil Západ z pokusu „roztrhať“ Ukrajinu

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyjadril v pondelok obavy, že kroky, ktoré podniká Západ, povedú k „roztrhaniu“ Ukrajiny.

Počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom Lukašenko tvrdil, že Kyjev bude musieť možno požiadať o pomoc, aby zabránil obsadeniu západnej časti Ukrajiny.

Bieloruský prezident tiež obvinil Poľsko, že sa počas prebiehajúcej vojny pokúša obsadiť západ Ukrajiny, svoje tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi, uvádza Sky News.

Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a bieloruský prezident Alexandr Lukašenko (vpravo) pózujú počas stretnutia v ruskom čiernomorskom letovisku Soči v pondelok 23. mája 2022. Foto: TASR/AP

16:53 Starbucks po 15 rokoch úplne odchádza z Ruska

Starbucks po 15 rokoch úplne odchádza z Ruska. Americký prevádzkovateľ zatvorí všetkých 130 licencovaných kaviarní v krajine.

Starbucks sa tak pripojil k ďalším západným firmám, ktoré sa už úplne stiahli z ruského trhu pre nevyprovokovaný ruský útok na Ukrajinu a následné sankcie.

Spoločnosť v pondelok oznámila, že jeho značka už nebude pôsobiť v Rusku, kde má 130 prevádzok s celkovo asi 2 000 zamestnancami, na ktoré pripadá menej ako 1 percento jej ročných tržieb. Ide o licencované kaviarne, takže americká firma ich priamo neprevádzkuje.

16:24 Putin na začiatku invázie údajne prežil pokus o atentát, píšu viaceré médiá

Ruský prezident Vladimir Putin na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu údajne prežil pokus o atentát. Povedal to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky generálmajor Kyrylo Budanov, ktoré tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť. TASR správu prevzala v pondelok z webových portálov The Independent a Newsweek, ktoré sa odvolali na Budanovove vyjadrenia pre internetové noviny Ukrajinska pravda.

Na Putina sa podľa Budanova nedávno pokúsili spáchať atentát predstavitelia v regióne Kaukazu. „Nie je to verejná informácia. Bol to totálne neúspešný pokus, no naozaj k nemu došlo. Bolo to približne pred dvoma mesiacmi,“ povedal Budanov Ukrajinskej pravde.

Celý rozhovor so šéfom ukrajinskej rozviedky má Ukrajinska pravda zverejniť v utorok, píše Newsweek.

15:45 Problémy s potravinami sa znásobia, ak sa neotvorí prístav v Odese

Svet čelí „dokonalej búrke v rámci dokonalej búrky“, čo sa týka potravinovej krízy. Ako informuje spravodajský web CNN, povedal to šéf Svetového potravinového programu (WFP) David Beasley.

Podľa neho svet v súčasnosti čelí problémom s cenami potravín, ale pri ťažkostiach s produkciou hnojív a potravín by sme „mohli mať problém s dostupnosťou potravín“. Dodal, že ak sa neotvorí prístav v ukrajinskej Odese, problémy to len znásobí.

15:40 Erdogan: Švédsko musí podporiť bezpečnosť Turecka

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval v pondelok Štokholm, aby podnikol „konkrétne kroky“ na zmiernenie bezpečnostných obáv Turecka. Turecko nesúhlasí so vstupom Švédska a Fínska do NATO. Štokholm a Helsinki podľa Erdogana podporujú Stranu kurdských pracujúcich (PKK) a ďalšie skupiny, ktoré Turecko označuje za teroristov, pripomína agentúra AP. Ankara takisto žiada zrušenie zákazu na vývoz zbraní do Turecka.

„V žiadnom prípade nemôžeme ignorovať skutočnosť, že Švédsko voči nám zavádza sankcie,“ povedal Erdogan. „Oprávnené požiadavky Turecka v spojitosti s podporou terorizmu a sankciami musia byť splnené,“ dodal turecký prezident.

Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP

15:29 YouTube odstránil viac ako 70-tisíc videí súvisiacich s inváziou na Ukrajinu

Najväčší internetový server na zdieľanie videosúborov YouTube zo svojej webstránky stiahol viac ako 70-tisíc videí a 9-tisíc kanálov súvisiacich s vojnou na Ukrajine za porušovanie pravidiel obsahu. Odstránil aj videá, v ktorých sa ruská invázia označovala za „oslobodzovaciu operáciu“. Správu priniesol denník Guardian.

Spravodajský kanál YouTube, ktorý pokrýva udalosti na Ukrajine, však má len z tejto krajiny viac ako 40 miliónov videní. „Našou najdôležitejšou úlohou je zabezpečiť, aby ľudia, ktorí hľadajú informácie, našli presné, kvalitné a overené údaje,“ povedal vedúci produktového oddelenia Neal Mohan. Hoci YouTube neposkytol podrobnosti o videách a kanáloch, ktoré boli z jeho webstránky odstránené, Mohan vysvetlil, že väčšina z nich obsahovala ruskú propagandu.

15:21 Vysokopostavený ruský diplomat odstúpil z funkcie, hanbí sa za Rusko

Dlhoročný ruský diplomat Boris Bondarev, ktorý pôsobil v ruskej misii pri Úrade OSN v Ženeve, rezignoval na svoju funkciu. Oznámil to v otvorenom liste, v ktorom kritizoval „agresívnu vojnu, ktorú rozpútal prezident Vladimir Putin na Ukrajine“. V liste tiež uviedol, že sa „hanbí za svoju krajinu“. Ako prvá o tom v pondelok informovala mimovládna organizácia UN Watch. Správu následne prevzala agentúra AP, podľa ktorej ide o najvyššie postaveného ruského diplomata, ktorý odsúdil ruskú inváziu.

„Za dvadsať rokov svojej diplomatickej kariéry som videl rôzne obraty našej zahraničnej politiky, avšak nikdy som sa za svoju krajinu nehanbil tak ako 24. februára tohto roka,“ napísal Bondarev s odkazom na dátum začiatku ruskej invázie.

14:57 Pri útoku na základňu v Černihivskej oblasti zomrelo 87 ľudí

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok informoval, že ruský útok na vojenskú základňu na severe Ukrajiny, ku ktorému došlo tento mesiac, si vyžiadal 87 obetí na životoch. Oblasť, v ktorej sa útok odohral, neskôr opätovne ovládli jednotky Kyjeva, uviedla agentúra AFP.

„Dnes je pod troskami v Desne 87 obetí. Osemdesiatsedem mŕtvych tiel, obetí, ktoré boli zabité,“ povedal Zelenskyj počas prejavu na summite vo švajčiarskom Davose v súvislosti s ruským útokom na obec Desna v Čerhihivskej oblasti zo 17. mája.

13:31 Na Putina boli údajne spáchané neúspešné atentáty

Na ruského prezidenta Vladimira Putina bol v začiatkoch vojny na Ukrajine spáchaný atentát. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na šéfa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyryla Budanova.

Nedávno sa podľa neho uskutočnil druhý pokus o zlikvidovanie Putina. „Je to neverejná informácia. Absolútne neúspešný pokus, ale naozaj sa uskutočnil. Bolo to asi pred dvoma mesiacmi,“ citoval spomenutý web útržok z rozhovoru s Budanovom, ktorý by mali čoskoro zverejniť.

13:21 Ukrajina rokuje o koridoroch na vývoz svojho obilia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok informoval, že Ukrajina rokuje o vytvorení potravinových koridorov na vývoz obilia, a obvinil Rusko z krádeže obilnín určených na vývoz. V prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose ukrajinský prezident uviedol, že už s niekoľkými krajinami rokoval o vytvorení trás na export pšenice, iných druhov obilia a slnečnicových semien, informoval britský denník Daily Telegraph.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Zelenskyj v prejave vyhlásil, že na prepravu zásob potravín by sa mohli využiť prístavy v Baltskom mori, pričom zopakoval obvinenia, že Rusko na okupovaných územiach Ukrajiny kradne tisíce ton obilia. Informoval tiež, že Ukrajina navrhuje vytvoriť medzinárodnú organizáciu zodpovedných vývozcov potravín, aby sa zabránilo hladu v mnohých krajinách.

12:40 Ruského vojaka Šišimarina odsúdili na doživotie

Ukrajinský súd odsúdil v pondelok ruského vojaka Vadima Šišimarina na doživotie. Šišimarin bol obvinený z vojnového zločinu zabitia neozbrojeného civilistu. Informovala o tom agentúra Reuters a stanica BBC. Hoci podľa sudcu Serhija Ahafonova, ktorý vyniesol verdikt, Šišimarin spolupracoval s vyšetrovateľmi a vyjadril ľútosť nad svojimi činmi, súd nemohol akceptovať jeho vyhlásenie, že obeť nechcel zabiť, keď na ňu vystrelil, píše The Guardian.

Vadim Šišimarin. Foto: TASR/AP

Odsúdený Vadim Šišimarin 28. februára usmrtil 62-ročného Olexandra Šelipova v obci Čupachivka ležiacej v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Stalo sa tak v situácii, keď spoločne s ďalšími príslušníkmi ruskej tankovej jednotky, porazenej ukrajinskou armádou, utekal na ukradnutom aute.

12:30 Zelenskyj na Svetovom ekonomickom fóre vyzval na maximálne sankcie voči Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na „maximálne sankcie“ voči Rusku. Vo virtuálnom prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že sú potrebné ďalšie sankcie s cieľom zastaviť agresiu Ruska.

Podľa jeho slov by k nim malo patriť embargo na nákup ropy, zablokovanie všetkých ruských bánk a úplné zrušenie obchodu s Ruskom. Ukrajinský prezident povedal, že jeho krajina spomalila postup Ruska a odvaha ukrajinského ľudu vyvolala nevídanú jednotu demokratického sveta. Vyjadril sa však, že nutný je úplný odchod zahraničných firiem z Ruska, aby sa predišlo podpore vojny.

12:25 Vodca separatistov v Donecku: Bojovníkov z Azovstaľu čaká súdny proces

Vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin v pondelok povedal, že ukrajinských bojovníkov, ktorí sa vzdali ruskej armáde v oceliarniach Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, postavia v Donecku pred súd. S odvolaním sa na správu ruskej agentúry Interfax o tom informuje agentúra Reuters.

„Zajatci z Azovstaľu sú zadržiavaní na území Doneckej ľudovej republiky… Plánované je aj zorganizovanie medzinárodného tribunálu na území tejto republiky,“ povedal Pušilin. Bližšie podrobnosti týkajúce sa toho, akým obvineniam budú zajatí vojaci čeliť, agentúra Interfax neuviedla.

Denis Pušilin. Foto: TASR/AP

11:48 V Londýne poškodili sochu Petra Veľkého, dar od Ruska

Pri pokuse o krádež bola v južnej časti Londýna poškodená socha Petra Veľkého, ktorú Británii darovala v roku 2003 vláda ruského prezidenta Vladimira Putina. Informoval o tom v pondelok denník Guardian s tým, že na soche vznikla škoda niekoľko tisíc libier a zároveň nastala i diplomaticky trápna situácia v súvisloti s tým, kto teraz potrebnú opravu zaplatí.

11:11 Zacharovová: Orwell nepísal o Sovietskom zväze. Písal o krachu myšlienky liberalizmu.

Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová v reakcii na otázku zahraničného študenta uviedla, že je lžou, že Orwell v románe 1984 popisoval totalitu. Študent sa pýtal, čo by mal povedať svojim priateľom a príbuzným žijúcim v cudzine, ktorí vnímajú realitu v dnešnom Rusku ako odraz Orwellovho románu, informuje ruský server server E1.

„Mnoho rokov sme sa domnievali, že Orwell opisoval totalitu. Je to jedna z globálnych lží. Orwell písal o konci liberalizmu. Písal o tom, ako liberalizmus zavedie ľudstvo do slepej uličky. Nepísal o Sovietskom zväze, písal o spoločnosti, v ktorej žil a o krachu myšlienky liberalizmu,“ odpovedala Zacharovová. Autor ruského prekladu diela 1984 Viktor Golyšev jej protirečí: „O žiadnom súmraku liberalizmu vôbec nič neviem,“ s tým, že: „Zatiaľ nemôžem povedať, že (Orwellov román) je o súčasnom Rusku.“

10:55 Novozélandskí vojaci budú v Británii cvičiť Ukrajincov, ako používať húfnice

Nový Zéland vyšle do Británie 30 vojakov, ktorí budú učiť 230 príslušníkov ukrajinskej armády používať  húfnice. V pondelok to oznámila novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. Denník Guardian píše, že novozélandskí vojaci budú svojich ukrajinských kolegov cvičiť v používaní ľahkého poľného dela typu L119 kalibru 105 milimetrov.

10:47 Poľsko vypovedalo zmluvu s Ruskom o plynovode Jamal

Poľsko sa rozhodlo vypovedať medzivládnu dohodu s Ruskom o plynovode Jamal. Oznámila to v pondelok na sociálnej sieti poľská ministerka pre klímu Anna Moskwaová a informuje o tom Reuters. „Agresia Ruska proti Ukrajine potvrdila správnosť odhodlania poľskej vlády stať sa úplne nezávislou od ruského plynu. Vždy sme vedeli, že Gazprom nie je spoľahlivým partnerom,“ uviedla Moskwaová.

Ukončenie zmluvy bolo prirodzeným krokom po zastavení ruských dodávok do Poľska minulý mesiac, čo bolo podľa nej porušením zmluvy. Tento krok neovplyvní toky plynu z Nemecka do Poľska cez plynovod prevádzkovaný poľským subjektom, dodala pre agentúru PAP. Varšava odmietla splniť požiadavku Moskvy a zaplatiť za plyn v rubľoch.

Poľsko opakovane deklarovalo, že nemá v úmysle predĺžiť dlhodobú zmluvu, ktorej platnosť mala vypršať na konci roka 2022. Poľská plynárenská spoločnosť PGNiG v roku 2019 oznámila ruskému štátnemu monopolu Gazpromu, že plánuje ukončiť zmluvu k dátumu jej vypršania.

10:20 Ruskí vojaci začali odmínovacie práce v ovládnutých oceliarňach Azovstaľ

Ruskí vojaci začali počas uplynulého odstraňovať míny a trosky z areálu oceliarní Azovstaľ v Mariupole, kde sa ešte donedávna ukrývali stovky ukrajinských vojakov, uvádza Reuters. Niektorí z ruských vojakov prechádzali cez areál posiaty troskami s detektormi na hľadanie mín, zatiaľ čo iní zisťovali, či sa tam nenachádzajú výbušné zariadenia, uvádza Reuters odvolávajúc sa na videozáznam z miesta.  

Počas nedeľnej čistiacej operácie zneškodňovali ruskí vojaci míny pomocou riadených explózií a vojenskými buldozérmi odstraňovali trosky z ciest v okolí komplexu. Reuters uvádza, že na záberoch zhotovených pomocou dronu bolo vidieť, že z budov oceliarní zostali len ruiny, pričom mnohé sú obhorené či čiastočne zrútené a z niektorých je už len hromada trosiek.

10:07 Zelenskyj: Ukrajina v bojoch na východe prichádza o 50 až 100 vojakov denne

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odhaduje, že Ukrajina prichádza počas bojov na východe každý deň o 50 až 100 príslušníkov svojich ozbrojených síl. Informoval o tom v pondelok nezávislý denník The Kyiv Independent, z ktorého citovala britská spravodajská televízia Sky News. Tieto slová zazneli v nedeľu v Kyjeve na spoločnom brífingu Zelenského s poľským prezidentom Andrzejom Dudom.

Zelenskyj vtedy reagoval na otázku, či vedenie jeho štátu nemá v pláne zrušiť zákaz opustiť územie Ukrajiny, ktorý platí pre mužov schopných vojenskej služby. Žiadajú to signatári petície, ktorú podpísalo viac než 25-tisíc ľudí.

09:37 Habeck: Nemecko je za embargo na ruskú ropu aj bez Maďarska

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck je sklamaný z toho, že Európskej únii sa doteraz nepodarilo dohodnúť na uvalení embarga na ruskú ropu a ako dodal, Nemecko je ochotné rokovať o takomto kroku aj bez Maďarska, ak to má celý proces urýchliť. Budapešť je najväčším kritikom plánovaného zákazu dovozu ropy z Ruska. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Ak by predsedníčka Európskej komisie oznámila, že k zákazu dovozu ropy z Ruska pristúpi 26 krajín EÚ, teda bez Maďarska, takéto riešenie by som určite podporil. Zatiaľ som však takýto návrh nezaznamenal,“ povedal Habeck pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk pred začatím rokovaní s politickými lídrami a priemyselníkmi na výročnom Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose.

Robert Habeck. Foto: TASR/AP

09:13 Rusko na Ukrajine utrpelo podobné straty ako počas vojny v Afganistane

Počas prvých troch mesiacov vojny na Ukrajine ruská armáda zrejme stratila už podobný počet vojakov, ako bývalý Sovietsky zväz v priebehu viac než deväť rokov trvajúcej vojny v Afganistane. V pravidelnej správe o vývoji bojov na Ukrajine to v pondelok na Twitteri uviedlo britské ministerstvo obrany.

„Tieto vysoké straty, ktoré ďalej narastajú počas ofenzívy v Donbase, zapríčinila kombinácia slabej úrovne taktiky nižších zložiek (armády), obmedzená letecká podpora, nedostatok flexibility a prístup velenia, ktoré sa nevie poučiť z neúspechov a opakuje tie isté chyby,“ uvádza sa v hodnotení rezortu obrany v Londýne, vychádzajúceho z informácií tajných služieb.

09:00 Hajdaj: Ruské jednotky pri Severodonecku uplatňujú prístup spálenej zeme

Ruské jednotky pokračujú v útokoch na mesto Severodoneck na východe Ukrajiny, uviedol gubenátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Dodal, že ruské jednotky sa „zámerne snažia zničiť mesto“ a „uplatňujú prístup spálenej zeme“.

Britská televízia Sky News poznamenala, že tento postup ruskej armády je súčasťou jej snáh obsadiť väčšiu časť Donbasu na východe Ukrajiny. Generálny štáb ukrajinskej armády vo svojom operatívnom hlásení zverejnenom v pondelok na sociálnej sieti Facebook uviedol, že Rusko zvýšilo intenzitu používania letectva s cieľom zničiť kritickú infraštruktúru obcí a miest v zóne aktívnych bojových operácií.

05:00 SIPRI: Svet smeruje do novej éry rizík

Nebezpečná kombinácia environmentálnych a bezpečnostných hrozieb v sebe obsahuje komplexné riziká pre mier vo svete. Píše sa to podľa agentúry DPA v správe Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zverejnenej v pondelok, ktorej autori varujú, že politici a inštitúcie ešte nie sú pripravení na tento „nový vek rizík“.

Správa na 93 stranách popisuje, ako môžu environmentálne krízy – zmena klímy, nedostatok zdrojov, vymieranie druhov – interagovať s bezpečnostnými krízami a inými hrozbami, ako je pandémia koronavírusu.

VIDEO Zasiahnutý ruský tank na Ukrajine

01:55 Zelenskyj: Vzťahy s Poľskom sú historický úspech našich národov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzdvihol dobré vzťahy so susedným Poľskom. Sú založené na úprimnosti, sú bez sporov a starého konfliktného dedičstva, uviedol Zelenskyj v najnovšom videopríhovore zverejnenom v noci na pondelok na oficiálnej stránke svojho úradu.

„Toto je úspech. Historický úspech našich národov. Chcem, aby sa bratstvo medzi Ukrajincami a Poliakmi zachovalo navždy,“ povedal Zelenskyj. Avizoval, že podpísal dekrét o zavedení nového vyznamenania,  aby sa poďakoval tým mestám partnerských krajín, ktoré jeho krajine najviac pomohli. Prvým takýmto mestom sa stal poľský Rzeszów.

NEDEĽA

21:00 Reuters: Zelenskyj plánuje zákon o postavení poľských občanov na Ukrajine

Poľským občanom na Ukrajine budú poskytnuté také isté práva, aké v súčasnosti v Poľsko poskytuje ukrajinským utečencom. Povedal to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Poslanec ukrajinskej vládnucej strany v nedeľu povedal, že Zelenskyj plánuje predložiť do ukrajinského parlamentu návrh zákona o poskytnutí „špeciálneho štatútu“ poľským občanom na Ukrajine, píše Reuters.

Poľský parlament v marci schválil návrh zákona na legalizáciu a zjednodušenie pobytu ukrajinských utečencov. Tento zákon im poskytuje právo na pobyt a prácu, zdravotnú starostlivosť, či sociálne zabezpečenie.

Poľsko podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijalo takmer 3,5 milióna ukrajinských utečencov.

19:49 Rusko: Návštevníci koncertu vyvolali rozruch – skandovali protivojnové heslá

Návštevníci koncertu v ruskom meste Petrohrad spôsobili rozruch skandovaním protivojnových hesiel. V nedeľu o tom informovala tlačová agentúra DPA.

Mnohí užívatelia zverejnili cez víkend na sociálnych sieťach krátke video zachytávajúce stovky ľudí pred pódiom, ako znova a znova skandujú: „Zasr*** vojna! Zasr*** vojna!“

Podľa nezávislých médií a známych opozičných predstaviteľov bolo video nakrútené počas vystúpenia ruskej rockovej skupiny Kis-Kis v uplynulý piatok v Petrohrade, meste na pobreží Baltského mora.

Skupina, ktorá sa už predtým vyjadrila proti vojne Ruska na Ukrajine, najprv situáciu nekomentovala. Niektorí jej podporovatelia to vysvetľovali tak, že hudobníci sa zrejme obávajú právnych následkov.

Vojna proti Ukrajine sa v Rusku oficiálne nazýva iba „špeciálna vojenská operácia“. Ľuďom, ktorí šíria údajné „falošné správy“ o ruskej armáde, hrozia tvrdé tresty.

18:53 Ukrajina: Pri výbuchu v Enerhodare bol vážne zranený Ruskom dosadený starosta

Starosta juhoukrajinského okupovaného mesta Enerhodar Andrij Ševčuk, ktorý bol do funkcie dosadený Ruskom, utrpel v nedeľu vážne zranenia pri výbuchu. Uviedol to Ukrajinou uznaný starosta Enerhodaru Dmytro Orlov a tiež ruské médiá.

Ševčuk sa po výbuchu nachádza na jednotke intenzívnej starostlivosti, napísali ruské médiá odvolávajúc sa na záchranné zložky.

„Máme potvrdené správy, že počas explózie bol zranený samozvaný šéf ‚ľudovej správy‘ Ševčuk a členovia jeho ochranky,“ napísal Orlov v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

17:16 Na poľský konzulát v Nemecku zaútočili a pomaľovali ho farbami ruskej vlajky

Na poľský konzulát v nemeckom meste Hamburg hádzali páchatelia v nedeľu nadránom kamene a obliali ho farbami ruskej vlajky. TASR prevzala správu od poľskej tlačovej agentúry PAP.

Miestnu protipožiarnu službu informovali o útoku v nedeľu okolo 02.25 h, uviedla webová stránka Hamburg24.

Páchatelia zablokovali prístup k budove konzulátu pneumatikami rozmiestnenými na ulici a tie podpálili.

Webová stránka tiež napísala, že na zemi pred konzulátom zostalo mnoho dlažobných kociek, svetlíc a nádob od farieb.

Hamburská polícia oblasť uzavrela a zverejnila správu, že blízko miesta činu boli zatknutí traja podozriví, ale neskôr ich pre nedostatok dôkazov prepustili.

Web Hamburg24 tiež poukázal na to, že farby použité pri útoku na poľskú diplomatickú misiu boli podobné, aké má bielo-modro-červená vlajka Ruska.

16:02 Podľa Francúzska sa Ukrajina stane členom EÚ o „15 či 20 rokov“

Ukrajina nevstúpi do Európskej únie skôr ako o „15 až 20 rokov“, vyhlásil v nedeľu štátny tajomník francúzskeho ministerstva zahraničných vecí pre európske záležitosti Clément Beaune.

Francúzsky politik tak schladil nádeje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Ukrajina sa po invázii Ruska rýchlo začlení do EÚ.

„Musíme byť úprimní. Ak niekto povie, že Ukrajina sa stane členom EÚ o šesť mesiacov alebo o rok či o dva, klame,“ povedal Beaune pre rozhlasovú stanicu Radio J. „Bude to zrejme o 15 či 20 rokov, bude to trvať dlho,“ dodal.

Clément Beaune. Foto: diplomatie.gouv.fr

15:14 Ukrajina predĺžila stanné právo a mobilizáciu o 90 dní

Ukrajina predĺžila o ďalších 90 dní stanné právo, ktoré v krajine vyhlásili koncom februára. Parlament v Kyjeve v súvislosti s ruskou inváziou v nedeľu odhlasoval aj predĺženie všeobecnej mobilizácie do 23. augusta.

Poslanci hlasovali o návrhu zákona, ktorý bol zverejnený už skôr v priebehu týždňa na návrh prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten vyhlásil stanné právo po prvý raz 24. februára niekoľko hodín po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Odvtedy ho dvakrát predĺžili o 30 dní.

Stanné právo je osobitný právny režim, ktorý dáva armáde rozšírené právomoci a obmedzuje občianske slobody, ako je právo na zhromažďovania. Počas jeho platnosti nemôžu krajinu dočasne opustiť muži vo veku 18 až 60 rokov.

14:32 Ukrajinská prvá dáma Zelenská: „Nikto mi manžela nevezme, dokonca ani vojna.“

Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská dala interview ukrajinskej televízii RADA TV spolu so svojím manželom Volodymyrom Zelenským, ktorý si 20. mája pripomínal tri roky pôsobenia v prezidentskom úrade. V nedeľu o tom informoval portál britskej stanice Sky News.

Televízne interview, odvysielané v sobotu, bolo iba druhou príležitosťou, keď mohli byť manželia od začiatku vojny na Ukrajine spolu – Zelenská sa totiž z bezpečnostných dôvodov zdržiava na utajenom mieste.

V interview povedala: „Najväčším utrpením je táto vojna, ktorá sa začala. Nemôžem povedať, že sa (manžel) od začiatku vojny nejako veľmi zmenil. Bol a stále je spoľahlivý muž a človek. Jeho názory sa nezmenili.“

Dodala: „Naša rodina, tak ako všetky ukrajinské rodiny, je teraz roztrhnutá.“ Moderátor zareagoval: „Vojna vám prakticky vzala manžela.“ Zelenská odpovedala: „Nikto mi manžela nevezme, dokonca ani vojna.“

„Žije v práci, sotva ho vidíme. Dva a pol mesiaca sme sa s ním vôbec nestretli. Iba sa telefonicky rozprávame,“ pokračovala.

Volodymyr Zelenskyj a manželkou Olenou. Foto: TASR/AP

13:55 Poľský prezident: Len Ukrajina môže rozhodnúť o vlastnej budúcnosti

Len Ukrajina má právo rozhodnúť o svojej budúcnosti, povedal v nedeľu poľský prezident Andrzej Duda poslancom ukrajinského parlamentu v Kyjeve. Susednej krajine tiež prisľúbil ďalšiu podporu v snahe stať sa členom EÚ.

Duda sa stal prvým zahraničným prezidentom, ktorý osobne vystúpil s prejavom pred ukrajinskou Najvyššou radou, odkedy Rusko 24. februára spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu.

„Objavili sa znepokojujúce hlasy tvrdiace, že Ukrajina by mala ustúpiť požiadavkám (ruského prezidenta Vladimira) Putina. Len Ukrajina má právo rozhodnúť o svojej budúcnosti… nič o vás bez vás,“ uviedol Duda.

„Ak bude Ukrajina obetovaná… z ekonomických dôvodov alebo pre politické ambície – hoci len centimeter jej územia –, bude to obrovská rana nielen pre ukrajinský národ, ale aj pre celý západný svet,“ vyhlásil.

„Poľsko urobí všetko pre to, aby pomohlo Ukrajine stať sa členom Európskej únie,“ potvrdil poľský prezident.

13:10 Diplomat: Putin chce potravinovou krízou vyvolať prílev utečencov do Európy

Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa bývalého nemeckého veľvyslanca v Rusku snaží cielene vyvolať potravinové krízy na Blízkom východe a v Afrike. Zámerom je destabilizovať Európu masovými pohybmi utečencov, uviedol diplomat Rüdiger von Fritsch pre nedeľňajšie vydanie novín Tagesspiegel.

„Putin počíta s tým, že po kolapse dodávok obilia budú hladujúci ľudia utekať z týchto regiónov a pokúšať sa dostať do Európy – ako predtým milióny Sýrčanov, ktorí utekali pred hrôzami vojny,“ povedal von Fritsch.

Rusko podľa neho z tohto dôvodu bráni Ukrajine vo vývoze obilnín a bombarduje obilné silá. „Novými prílevmi utečencov chce destabilizovať Európu a vytvoriť politický tlak, aby sa západné štáty vzdali svojho tvrdého postoja voči Rusku. To je jeho nová hybridná vojna,“ tvrdí von Fritsch.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však v dôsledku ruskej invázie zastavil. Podľa nemeckej vlády blokuje Rusko na Ukrajine export 20 miliónov ton obilnín, určených najmä pre severnú Afriku a Áziu, z nich veľkú časť v prístave v Odese.

11:41 Gubernátor: Ruské sily útočili na mesto Severodoneck zo štyroch smerov

Ruské vojenské jednotky sa pokúsili preniknúť do mesta Severodoneck na východe Ukrajiny zo štyroch smerov, uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Podľa jeho slov boli tieto pokusy neúspešné, ostreľovanie obytných oblastí však pokračuje. Informovali o tom v nedeľu televízie BBC a Sky News.

Príslušníci špeciálnej policajnej jednotky prinášajú vrecia s chlebom pre ľudí ukrývajúcich sa v pivnici v strategicky významnom meste Severodoneck v Luhanskej oblasti počas 79. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v piatok 13. mája 2022. Foto: TASR/AP

Hajdaj dodal, že ruské sily zničili most, ktorý spája Severodoneck s neďalekým mestom Lysyčansk a cez ktorý prepravovali do regiónu humanitárnu pomoc, uviedli televízie na svojich weboch s pripomenutím, že tieto vyjadrenia nebolo možné nezávisle overiť.

11:02 CoFoE: Nahradiť ruský plyn by mohli dodávky z USA, Kataru či Nórska

Téma odklonu od ruskej ropy a plynu v súčasnosti rezonuje celou Európskou úniou (EÚ). Zatiaľ čo dodávky ruskej ropy tankermi by mohli štáty nahradiť už od budúceho roka a dodávky ropovodmi počas najbližších dvoch až troch rokov, zmeniť dodávateľa plynu bude náročnejšie. Slovensko by mohol v budúcnosti zásobovať plyn z USA, oblasti Perzského zálivu či Nórska, uviedol v diskusnej relácii TASR TV výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský. O energetickej bezpečnosti EÚ sa diskutovalo aj v rámci Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).

08:31 Poľský prezident Duda pricestoval do Kyjeva, vystúpi v ukrajinskom parlamente

Poľský prezident Andrzej Duda pricestoval v sobotu na vopred neoznámenú návštevu Kyjeva, počas ktorej v nedeľu vystúpi s prejavom pred ukrajinským parlamentom. Oznámila to jeho kancelária, informuje TASR na základe nedeľňajšej správy agentúry DPA.

Duda bude podľa oznámenia prvým prezidentom iného štátu, ktorý sa od začiatku vojny na Ukrajine prihovorí poslancom Najvyššej rady v Kyjeve.

Cieľom návštevy je preukázať podporu Ukrajine zo strany Varšavy, ktorá podporuje snahu Kyjeva získať štatút kandidáta na členstvo v EÚ. Poľsko od februára prijalo milióny ukrajinských utečencov a pomáha susednej krajine dostávať jej poľnohospodárske produkty na svetové trhy, uviedla televízia Sky News.

Duda už Kyjev navštívil v apríli spolu s prezidentmi Litvy, Lotyšska a Estónska a stretol sa tam aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Po návrate obvinil Rusko, že na Ukrajine vedie „totálnu vojnu“. Povedal tiež, že nikdy nezabudne na dojmy z návštevy vzdušnými útokmi zničenej obce Boroďanka.

Volodymyr Zelenskyj a Andrzej Duda 20. januára vo Wisle. Foto: TASR/AP

05:56 Hlavný vyjednávač Kyjeva odmietol prímerie aj akékoľvek ústupky Rusku

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu vylúčil dosiahnutie prímeria s Ruskom s tým, že Kyjev neprijme žiadnu dohodu s Moskvou, ktorá by zahŕňala odovzdanie časti územia. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Podoľak pripustil, že postoj Kyjeva k vojne je čoraz nekompromisnejší a povedal, že akékoľvek ústupky by sa obrátili proti Ukrajine, pretože Rusko by po akomkoľvek prerušení bojov zasiahlo ešte tvrdšie.

„Vojna sa (po akýchkoľvek ústupkoch) neskončí. Len bude na nejaký čas pozastavená,“ povedal v rozhovore pre Reuters v prísne stráženom prezidentskom úrade v Kyjeve.

Podoľak zároveň odmietol podľa svojich slov „veľmi zvláštne“ výzvy Západu na okamžité prímerie, ktoré by zahŕňalo ruské jednotky zostávajúce na území, ktoré obsadili na juhu a východe Ukrajiny.

„(Ruské) sily musia opustiť krajinu a až potom bude možné obnoviť mierový proces,“ dodal.

01:29 Ukrajina vybrala z hrobov telá ruských vojakov, dokonca aj podplukovníka

Ukrajina exhumovala telá Rusov vrátane vysokopostaveného ruského dôstojníka, z hrobov vykopaných miestnymi obyvateľmi v Charkovskej oblasti. V sobotu o tom informoval portál americkej televízie CNN.

Ukrajinskí predstavitelia vybrali telá najmenej šiestich príslušníkov ruskej armády, vrátane podplukovníka, pochovaných miestnymi obyvateľmi v uvedenej oblasti, informoval na Facebooku v sobotu predstaviteľ oblastnej polície Serhij Bolvinov.

Telá boli uložené do hrobov a označené len ručne vyrobenými krížmi, napísal Bolvinov. Miestni obyvatelia ich pochovali z úcty k náboženstvu, dodal.

Polícia odkryla hroby v obci Zoločiv, „aby identifikovala pochovaných a prepravila ich v súlade s medzinárodnými postupmi“, vysvetlil Bolvinov.

SOBOTA

20:50 Ruský zákonodarca: Diskutujeme o výmene zajatcov z Azovstaľu

Moskva zvažuje výmenu bojovníkov zajatých v mariupolských oceliarňach Azovstaľ za proruského ukrajinského politika Viktora Medvedčuka, vyhlásil v sobotu ruský zákonodarca Leonid Sluckyj.
Podobný návrh pred niekoľkými týždňami vyslovil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Medvedčuka zatkli Ukrajinci v polovici apríla a obvinili ho z vlastizrady a sprenevery. Pokladajú ho za najbližšieho spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine.

19:00 Ukrajina spustila telefonickú linku pre ruských vojakov, ktorí sa chcú vzdať

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) spúšťa telefonickú linku pre vojakov ruskej armády, ktorí sa chcú vzdať. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

SBU učinila toto rozhodnutie po tom, ako zachytila mnoho telefonátov ruských vojakov na okupovaných územiach Ukrajiny, ktorí svoju službu prirovnávajú k „otroctvu“, označujú ju za porušovanie ľudských práv a sú pripravení dezertovať.

„Dávame tip pre útočníkov, ktorí chcú zostať nažive. Zavolajte 2402 a vzdajte sa. Táto ‚horúca linka‘ je špeciálne vytvorená pre takéto prípady. Pomôže vám,“ uvádza sa v odkaze SBU pre ruských vojakov.

18:00 Zelenskyj: Ukrajina sa musí stať riadnym členom EÚ

„Nepotrebujeme žiadne alternatívy k žiadosti Ukrajiny o členstvo v Európskej únii, nepotrebujeme takéto kompromisy,“ povedal Zelenskyj na margo „európskeho politického spoločenstva“, ktoré navrhuje Francúzsko. V sobotu v Kyjeve to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na tlačovej konferencii s portugalským premiérom Antóniom Costom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň načrtol vytvorenie širšieho politického spoločenstva demokratických štátov okolo Únie, ktorého členom by sa mohli stať Ukrajina, Moldavsko i Gruzínsko. Podľa jeho slov je naliehavou záležitosťou, aby mali tieto štáty svoje miesto vo vnútri Európy. Do radov tohto spoločenstva by mohlo zavítať napríklad aj Spojené kráľovstvo, dodal.

Macron tvrdí, že môže trvať celé „desaťročia“, kým sa Ukrajina stane členom EÚ. Ukrajina by totiž pred prijatím do EÚ musela spĺňať prísne kritéria v oblasti správy vecí verejných, boja proti korupcii či uplatňovania zásad právneho štátu.

17:02 Stoltenberg s Erdoganom hovoril o rozširovaní NATO

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v sobotu oznámil, že s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom hovoril o význame „politiky otvorených dverí“ NATO a o žiadosti Fínska a Švédska o členstvo v Aliancii. TASR o tom informuje na základe Stoltenbergovho vyjadrenia na sociálnej sieti.

„Zhodujeme sa, že je potrebné brať do úvahy obavy o bezpečnosť všetkých spojencov a rozhovory musia pokračovať s cieľom nájsť riešenie,“ napísal Stoltenberg na Twitteri.

16:30 Nemecko a Taliansko po súhlase EÚ schválili ruskú schému platieb za plyn

Nemecko a Taliansko po porade s Bruselom povedali firmám, že si môžu otvoriť rubľové účty, aby prostredníctvom nich platili za ruský plyn, a neporušia tým sankcie EÚ proti Moskve, uviedli zdroje oboznámené so záležitosťou.

Podľa dvoch zdrojov Berlín aj Rím povedali domácim dovozcom plynu, že si môžu otvoriť rubľové účty a platiť za ruský plyn bez porušenia sankcií, pokiaľ neplatia v rubľoch, ale v menách uvedených v dlhodobých kontaktoch.

Diskusia o ruskej požiadavke, aby zahraniční kupci platili za plyn v rubľoch, je testom pre európske vlády a ich tvrdý postoj voči Moskve pre vojnu na Ukrajine. Poľsko, Bulharsko a Fínsko odmietli požiadavky Ruska, aby importéri platili za plyn cez rubľové účty v Gazprombank. Preto Rusko zastavilo dodávky do týchto krajín. Ostatné štáty EÚ však nie sú ochotné navádzať firmy na kroky, ktoré by mohli spôsobiť, že prídu o ruský plyn dôležitý pre ich ekonomiky.

16:16 Vo vojne na Ukrajine sú podľa Britov kľúčové bezpilotné lietadlá

Bezpilotné lietadlá zohrávajú na oboch stranách rusko-ukrajinského konfliktu kľúčovú rolu, hoci o nich obe strany vo veľkom množstve prichádzajú. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to v sobotu uviedlo britské ministerstvo obrany. TASR informuje podľa správy britskej spravodajskej stanice Sky News.

Rusko sa na Ukrajine snaží postupovať podobne ako v Sýrii. Ide o nasadenie bezpilotných lietadiel na identifikáciu cieľov, ktoré následne zasiahne letectvo či delostrelectvo, píše britský rezort obrany.

Ruskí piloti sa pre obavy z ukrajinských raketových systémov alebo protivzdušnej obrany vo väčšine prípadov vyhýbajú misiám v ukrajinskom vzdušnom priestore, vysvetľuje britské ministerstvo obrany.

15:00 Zelenskyj: Rusko sa najbližších niekoľko rokov nepostaví na nohy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina „zlomila chrbtovú kosť“ jednej z najsilnejších armád sveta. Dodal, že Rusi sa „v najbližších niekoľkých rokoch nepostavia na nohy“. Varoval však pred veľkými očakávaniami o tom, čo môže Ukrajina dosiahnuť na bojisku. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Zelenskyj zdôraznil, že návrat k stavu z 23. februára, čiže spred začiatku ruskej invázie, by pre Ukrajinu predstavoval „víťazstvo“. Znamenalo by to podľa neho koniec „prvej fázy vojny“. Podotkol, že konflikt možno úplne vyriešiť iba diplomaciou.

V približne 75-minútovom vopred nahranom videu po boku svojej manželky Oleny Zelenskej ukrajinský prezident poznamenal, že Ukrajina bola na inváziu dostatočne pripravená a naznačil, že Rusko to podcenilo. „O viacerých veciach nevedeli,“ skonštatoval Zelenskyj.

14:40 Rusko zakázalo vstup tisícke Američanov vrátane prezidenta Bidena

Rusko zakázalo vstup na svoje územie viac ako 900 Američanom vrátane prezidenta Joea Bidena, ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena či riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa.

Vplyv tohto opatrenia bude z prevažnej časti symbolický, no ide o ďalšiu známku zhoršovania vzťahov Ruska a Spojených štátov od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu z 24. februára, konštatuje Reuters.

Zákaz cestovania celkovo 963 občanov USA do Ruska oznámili krátko po tom, ako americký prezident Biden podpísal zákon o poskytnutí vojenskej, ekonomickej a ďalšej pomoci Ukrajine za takmer 40 miliárd dolárov. Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že čierna listina je reakciou na sankcie a nepriateľské kroky Washingtonu voči Moskve.

14:10 Ukrajinský veľvyslanec žiada pre Poľsko peniaze od EÚ na utečencov

Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Andrij Deščycia sa poďakoval Poľsku za prijatie miliónov ukrajinských utečencov. Takisto vyjadril presvedčenie, že Európska únia čoskoro uvoľní miliardy eur pre Poľsko, aby náklady za pomoc Ukrajine neniesol poľský ľud.

„Som znepokojený, pretože neviem, kde sú hranice tejto pohostinnosti, pohostinnosti Poliakov,“ povedal Deščycia v piatkovom rozhovore pre AP. Počas troch mesiacov, odkedy Ukrajinci začali prichádzať do Poľska, podľa neho v tejto krajine nenastali žiadne prejavy napätia v spoločnosti. Vyjadril však obavy, že v budúcnosti sa vzhľadom na rozsah pomoci, ktorú Poľsko poskytuje, môžu objaviť.

Poľská vláda Ukrajincom poskytuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a ďalšie služby, píše AP. Viac ako 80 percent z nich žije v domovoch Poliakov. Veľvyslanec pripomenul snahy Ruska šíriť dezinformácie, podľa ktorých je Ukrajincom v Poľsku poskytovaná lepšia starostlivosť než Poliakom.

13:30 Väčšina Rakúšanov nechce vstup do NATO

Postoj obyvateľov Rakúska k členstvu v Severoatlantickej aliancii (NATO) sa nezmenil a neovplyvnil ho ani plánovaný vstup Švédska a Fínska do NATO po ruskej invázii na Ukrajinu. Vyplýva to z nového prieskumu, podľa ktorého je za zachovanie neutrality 70 percent Rakúšanov. TASR o tom informuje na základe správ rakúskych médií.

V prieskume pre aktuálne vydanie spravodajského týždenníka Profil len 16 percent opýtaných vyjadrilo názor, že Rakúsko by malo rovnako ako Švédsko a Fínsko vstúpiť do NATO. Štrnásť percent respondentov sa k otázke nevyjadrilo.

13:10 Biden podpísal 40-miliardový balík pomoci Ukrajine

Americký prezident Joe Biden podpísal v sobotu v Soule návrh zákona o balíku pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov (v prepočte takmer 38 miliárd eur). Biden balík finančnej pomoci podpísal v čase svojej prvej prezidentskej návštevy v Ázii. Washington mu príslušný dokument na podpis zaslal do Južnej Kórey letecky.

Balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40 miliárd dolárov (pôvodne bola plánovaná nižšia suma – 33 miliárd dolárov) schválil vo štvrtok (19. mája) Senát amerického Kongresu týždeň po tom, ako ho v hlasovaní odobrila americká Snemovňa reprezentantov.

Šesť miliárd dolárov z balíka pre Kyjev je vyčlenených na obrnené vozidlá a protivzdušnú obranu. Prijatie balíka finančnej pomoci prišlo po upozornení zo strany Bidena, že doterajšia pomoc Kyjevu na odrazenie ruskej vojenskej invázie sa pravdepodobne v priebehu niekoľkých dní vyčerpá.

12:30 Zelenskyj: Ukrajinu bráni vyše 700-tisíc bojovníkov

„Dnes je to 700-tisíc. Vidíte výsledok práce 700-tisíc bojujúcich ľudí. To je vo chvíli vojny,“ povedal Zelenskyj podľa Ukrajinskej pravdy novinárom. Informáciu priniesol portál ceskenoviny.cz.

Prezident poukázal na to, že Ukrajina potrebuje oveľa viac ako 250- vojakov. Povedal to v súvislosti s tým, že pôvodne ich mala ukrajinská armáda 120-tisíc a že začiatkom roka podpísal dekrét o zvýšení stavu o ďalších 100-tisíc ľudí v budúcom roku. Ale ani s týmto zvýšením by to podľa Zelenského nestačilo na zastavenie totálneho ruského útoku. 

Ukrajinský generálny štáb tvrdí, že Rusko od začiatku invázie prišlo takmer o 29-tisíc vojakov.

11:32 Rusko tvrdí, že zničilo veľkú dodávku západných zbraní pre Ukrajinu

Rusko tvrdí, že jeho ozbrojené sily zničili pri raketovom útoku na severozápade Ukrajiny veľkú dodávku zbraní poskytnutých Západom. Oznámilo to v sobotu ruské ministerstvo obrany, informovali agentúra AFP a televízia BBC.

Ruský rezort uviedol, že strely dlhého doletu Kalibr odpálené z mora zničili „veľkú zásielku zbraní a vojenského vybavenia“ dodanú Spojenými štátmi a európskymi krajinami neďaleko železničnej stanice v meste Malyn v Žytomyrskej oblasti, ležiacej východne od Kyjeva. Podľa ministerstva boli tieto zbrane určené pre ukrajinské sily v regióne Donbas na východe krajiny.

Ruské sily podľa najnovšej situačnej správy tiež útočili na výcvikovú základňu ukrajinských špeciálnych jednotiek, ako aj sklady paliva neďaleko juhoukrajinského prístavného mesta Odesa, informuje BBC s pripomenutím, že tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

11:00 Zelenskyj: Vojnu na Ukrajine môže ukončiť len diplomacia

Vojnu na Ukrajine možno ukončiť len prostredníctvom diplomacie, uviedol v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vyjadril sa v čase uviaznutých rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou.

Vojna „bude krvavá, bude sa bojovať, ale definitívne sa skončí len prostredníctvom diplomacie“, povedal Zelenskyj pre ukrajinskú televíziu. „Sú veci, ktoré možno dosiahnuť iba za rokovacím stolom,“ zdôraznil prezident. „Chceme, aby sa všetko vrátilo (tam, ako to bolo predtým)… ale Rusko to nechce,“ dodal.

Hlavný vyjednávač Kyjeva Mychajlo Podoľak v utorok uviedol, že rozhovory s Moskvou sú „pozastavené“. Hovorca Kremľa deň na to obvinil predstaviteľov v Kyjeve, že nechcú v rozhovoroch o ukončení bojov pokračovať. Posledné rozhovory sa podľa ruských tlačových agentúr konali 22. apríla.

10:30 Kyjev: Ruské sily chystajú ďalší útok smerom na Siverskyj Donec

Ruské sily plánujú obnoviť útočné operácie pri mestách Jampil a Siversk v Doneckej oblasti s čím súvisí ďalší pokus o prechod cez rieku Siverskyj Donec. Informoval o tom ukrajinský generálny štáb, píše portál ceskenoviny.cz.

Predchádzajúci pokus Ruska postaviť pontonový most a prejsť cez Siverskyj Donec pri obci Bilohorivka sa skončil katastrofálne. Ukrajinská armáda zničila most aj zhruba 70 ruských bojových vozidiel.

Tentokrát sa údajne Rusi pokúsia prekročiť rieky pri dedine Jaremivka, približne 20 kilometrov na juhovýchod od mesta Izjum.

09:30 Moldavsko by malo podľa Britov byť vyzbrojené podľa štandardov NATO

Spojené kráľovstvo začalo so spojencami rozhovory o dodávkach modernej výzbroje Moldavsku, aby sa mohlo chrániť pred Ruskom. Uviedla to britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová s tým, že táto krajina by mala byť vybavená na úrovni štátov NATO. Informovali o tom v sobotu na svojich weboch televízia BBC a denník The Guardian.

Moldavsko nemá hranicu s Ruskom, nachádza sa však blízko oblastí, ktoré ruské sily okupujú na juhu Ukrajiny. Panujú obavy, že bývalá sovietska republika by sa po Ukrajine mohla stať ďalším vojenským cieľom Ruska, ktoré má svojich vojakov umiestnených aj na území moldavského separatistického regiónu Podnestersko.

07:30 Rusko prerušilo dodávky zemného plynu do Fínska

Dodávky ruského zemného plynu do Fínska sa v sobotu ráno zastavili, oznámil fínsky štátny energetický koncern Gasum. Došlo k tomu po tom, ako Helsinki odmietli platiť za plyn v rubľoch. Fínsko spolu so Švédskom okrem toho pred niekoľkými dňami podalo žiadosť o členstvo v NATO.

„Dodávky zemného plynu do Fínska na základe zmluvy spoločnosti Gasum boli prerušené,“ uviedla firma vo vyhlásení s tým, že dodávky plynu budú teraz realizované z iných zdrojov cez plynovod Balticconnector, spájajúci Fínsko s Estónskom.

05:01 USA nechávajú v Európe 100-tisíc vojakovň

Spojené štáty zrejme v dohľadnej dobe ponechajú v európskych krajinách svojich 100-tisíc vojakov. Ak by však došlo k eskalácii napätia zo strany Ruska a prípadného ohrozenia Švédska, Fínska či členských krajín NATO, mohli by tento počet ešte zvýšiť a zriadiť ďalšie základne. Uvádzajú to viacerí nemenovaní americkí predstavitelia oboznámení so situáciou, ktorých v piatok citovala spravodajská stanica CNN.

USA po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zvýšili počet svojich vojakov nasadených do európskych krajín z približne 60-tisíc na zhruba 100-tisíc. Vojakmi, zbraňami a vojenskou technikou pritom posilnili najmä krajiny ležiace na východnom krídle Aliancie vrátane Slovenska.

03:50 Zelenskyj: Rusko by malo byť finančne zodpovedné za škody na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom video príhovore k národu v piatok večer vyslovil názor, že Rusko by malo niesť finančnú zodpovednosť za škody, ktoré jeho armáda spôsobuje na Ukrajine.

Ako uviedol, len v piatok Rusi odpálenou raketou zničili kultúrne centrum v meste Lozova na severovýchode Charkovskej oblasti. Ďalšie raketové útoky zaznamenali aj v mestách Odesa, Poltava a Žytomyr. Na východe Donbasu podľa prezidenta ruské jednotky premenili mestá Rubižne a Volnovacha na ruiny, a o to isté sa pokúšajú aj v meste Severodoneck.

Zelenskyj povedal, že Rusko by malo zaplatiť za každý dom, školu, nemocnicu a podnik, ktorý zničí. Vyjadril presvedčenie, že by sa mal vytvoriť právny mechanizmus, prostredníctvom ktorého by každý, kto utrpel škody v dôsledku ruských akcií, mohol byť odškodnený.

00:10 Rusko zaradilo na zoznam zahraničných agentov Chodorkovského aj Kasparova

Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo v piatok na zoznam takzvaných zahraničných agentov prominentnú dvojicu kritikov Kremľa – šachového veľmajstra Garriho Kasparova a bývalého ropného magnáta Michaila Chodorkovského. Ministerstvo tvrdí, že finančné prostriedky Chodorkovského aj Kasparova pochádzajú z Ukrajiny.

Označenie „zahraničný agent“ udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť tohto zákona rozšírená tiež na médiá a od roku 2019 aj na konkrétnych novinárov, aktivistov a ďalších jednotlivcov. Označenie „zahraničný agent“ vyvoláva konotácie z čias studenej vojny.

22:00 Ruská armáda tvrdí, že „úplne oslobodila“ oceliarne Azovstaľ v Mariupole

Ruská armáda tvrdí, že „úplne oslobodila“ oceliarsky komplex Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, v ktorom sa skrývali poslední ukrajinskí vojaci brániaci toto mesto pred ruskou agresiou. Ruské ministerstvo obrany podľa stanice BBC informovalo, že v piatok sa „vzdala“ posledná skupina ukrajinských vojakov, ktorá sa v Azovstali ešte ukrývala. Podľa rezortu má ísť o 531 príslušníkov pluku Azov.

„Areál metalurgického závodu Azovstaľ, kde bola od 21. apríla tohto roka blokovaná skupina ukrajinských militantov z nacistického zoskupenia Azov, je úplne oslobodené,“ povedal hovorca ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenkov. Ďalej uviedol, že od 16. mája už „zložilo zbrane a vzdalo sa“ celkovo 2439 neonacistov z pluku Azov a ukrajinských vojakov. „Posledná skupina pozostávajúca z 531 militantov sa vzdala dnes,“ dodal.

21:30 Ruská raketa zasiahla dom kultúry v Charkovskej oblasti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok odsúdil ruský raketový útok na budovu kultúrneho centra v meste Lozova v Charkovskej oblasti. Pri útoku sa zranilo sedem ľudí vrátane 11-ročného dieťaťa. Zelenskyj to uviedol v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Zelenskyj útok na nedávno zrekonštruovaný dom kultúry v Lozove opísal ako „absolútne zlo a absolútnu hlúposť“. V príspevku na Telegrame zverejnil video, ktoré celý incident zachytáva. „Okupanti určili za svojich nepriateľov kultúru, vzdelanie a ľudskosť,“ napísal ukrajinský prezident. „Čo je v hlavách ľudí, ktorí si vyberajú takéto ciele?“ dodal.

Lozova sa nachádza zhruba 73 kilometrov juhozápadne od mesta Izium, ktoré v súčasnosti okupujú ruskí vojaci.

19:02 Ambasáda USA privítala zámer premenovať moskovské námestie na Obrancov Donbasu

Americké veľvyslanectvo v Moskve v piatok uviedlo, že ho prekvapil, avšak nepohoršil návrh na premenovanie námestia, s ktorým v Moskve susedí, na Námestie obrancov Donbasu. Podľa agentúry Reuters tým chcelo naznačiť, že takýto názov bude vlastne poctou ukrajinským vojakom bojujúcim v Donbase proti ruskej agresii.

„Sme prekvapení, nie pohoršení, návrhom ruskej vlády premenovať časť centra Moskvy blízko americkej ambasády na Námestie obrancov Donbasu, podľa všetkého preto, aby si uctili ukrajinských vojakov, ktorí statočne bránia svoju vlasť pred agresiou Kremľa,“ uviedlo americké veľvyslanectvo v Moskve. „Krajina by mala poznať svojich hrdinov,“ dodalo.

Ruské úrady pritom interpretovali svoj zámer premenovať toto moskovské námestie celkom inak. Moskovské mestské zastupiteľstvo ešte v stredu uviedlo, že jeho členovia zvažujú, že premenujú spomínané námestie na počesť vojakov, ktorí bojujú v Donbase na východe Ukrajiny proti údajným ukrajinským nacistom.

18:00 Veliteľ pluku Azov Denys Prokopenko: Dostali sme rozkaz vzdať sa

Ukrajina v piatok nariadila svojim vojakom, ktorí sú v obliehaných oceliarňach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol, aby po takmer troch mesiacoch odporu zložili zbrane. „Najvyššie vojenské velenie vydalo rozkaz zachrániť životy vojakov našej posádky a prestať brániť mesto,“ povedal veliteľ pluku Azov Denys Prokopenko vo videu zdieľanom na komunikačnej aplikácii Telegram.

Uviedol, že pokračuje úsilie o vynesenie tiel padlých bojovníkov z areálu závodu. Vyjadril nádej, že „rodiny a celá Ukrajina budú môcť pochovať svojich bojovníkov so všetkými poctami“. „Neustále sme zdôrazňovali tri pre nás najdôležitejšie podmienky: civilisti, zranení a mŕtvi,“ hovorí vo videu Prokopenko. „Civilisti boli evakuovaní. Ťažko zranení dostali potrebnú pomoc a boli evakuovaní, aby boli neskôr vymenení a dopravení na územie ovládané Ukrajinou,“ sumarizoval. Informácie o osude ostatných obrancov komplexu Prokopenko neposkytol.

Ukrajinské vedenie naďalej dúfa, že svojich vojakov brániacich Azovstaľ sa mu podarí vymeniť za ruských vojakov zajatých počas bojov na Ukrajine. Prokremeľské úrady v Donecku sa však avizovali, že niektorých obrancov Azovstaľu postavia pred súd. K tejto situácii sa na brífingu vyjadril hovorca Pentagónu John Kirby: „Očakávame, že so všetkými vojnovými zajatcami sa bude zaobchádzať v súlade so Ženevskou konvenciou a vojnovým právom.“

15:40 Dodávky plynu do SR pokračujú, zaplatili sme v súlade so zmluvou a odporúčaním EÚ

Dodávky zemného plynu na Slovensko z Ruska pokračujú na základe platných zmlúv a podľa dohodnutých objednávok. Slovensko aprílovú faktúru zaplatilo podľa platnej zmluvy v eurách. V piatok o tom informovalo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.

„Šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík (SaS) rozhodol o zaplatení faktúry na základe stanoviska EÚ, že v prípade takejto platby nejde o porušenie, respektíve obídenie sankcií. Nedošlo ani k porušeniu žiadnej platnej zmluvy, ku ktorej nebol prijatý žiaden dodatok,“ uviedlo MH.

15:25 Obrancovia v Azovstaľu dostali rozkaz prestať brániť Mariupol

Ukrajinskí obrancovia v mariupolskej oceliarni Azovstaľ dostali rozkaz ukončiť obranu mesta. Veliteľ ukrajinského bataliónu Azov Denys Prokopenko zverejnil krátke video z oceliarne, v ktorom hovorí, že najvyššie vojenské vedenie „vydalo rozkaz zachovať život a zdravie vojakov posádky a zastaviť obranu mesta“.

Správa naznačuje, že zostávajúci bojovníci v Azovstali ho plánujú v blízkej budúcnosti opustiť, informuje televízia CNN s tým, že sa predpokladá, že v rozľahlom komplexe zostalo niekoľko stoviek bojovníkov. Azovstaľ bol poslednou baštou ukrajinských síl v inak okupovanom Mariupole a stal sa symbolom ukrajinského vzdoru napriek neprestajným ruským útokom.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v piatok pre ruské médiá povedal, že s blokádou oceliarne pokračujú a že sa už vzdalo 1 908 ukrajinských vojakov, ktorí sa tam nachádzali. CNN pripomína, že tento počet nevedela nezávisle overiť.

15:14 Schröder sa vzdá funkcie predsedu dozornej rady v ruskej firme Rosnefť

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder sa chce vzdať svojej pozície predsedu dozornej rady ruskej energetickej spoločnosti Rosnefť. V piatok to oznámila samotná ruská spoločnosť, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Schröder (78), ktorý pre svoje väzby na ruské spoločnosti čelí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu veľkému medzinárodnému tlaku, oznámil, že je preňho nemožné predĺžiť mandát v dozornej rade, uviedla firma Rosnefť bez ďalších podrobností.

14:08 Skupina G7 zmobilizovala 19,8 miliardy dolárov na pomoc Ukrajine

Ministri financií a centrálni bankári skupiny najrozvinutejších krajín sveta G7 uviedli, že zmobilizovali 19,8 miliardy USD (18,81 miliardy eur) pre Ukrajinu a prisľúbili, že v prípade potreby svoju finančnú pomoc ešte zvýšia. Finanční lídri USA, Kanady, Japonska, Nemecka, Francúzska, Talianska a Británie rokovali v Nemecku o finančnej pomoci pre Kyjev, ktorý čelí ruskej invázii a dochádzajú mu peniaze.

„V roku 2022 sme zmobilizovali 19,8 miliardy USD ako rozpočtovú podporu vrátane nedávno prisľúbených 9,5 miliardy USD, aby sme pomohli Ukrajine,“ uviedla skupina G7 vo svojom vyhlásení. Tieto prostriedky pokryjú finančné potreby vlády a zabezpečenie základných služieb pre občanov.

13:31 Šéfka švédskej diplomacie odmieta dezinformácie o svojej krajine a kurdskej PKK

Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová odmietla v piatok „dezinformácie“ o Švédsku a Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktoré vznikli v súvislosti s obvineniami Turecka o tom, že táto severská krajina podporuje teroristické skupiny. Správu priniesla agentúra Reuters.

„Vzhľadom na šíriace sa dezinformácie o Švédsku a PKK, by sme radi pripomenuli, že vláda (bývalého švédskeho premiéra) Olofa Palmeho bola prvou hneď po Turecku, ktorá zaradila PKK medzi teroristické organizácie už v roku 1984,“ uviedla Lindeová na sociálnej sieti Twitter.

13:20 Obhajca ruského vojaka žiada súd o jeho oslobodenie

Právny zástupca ruského vojaka, ktorého na Ukrajine súdia za vojnové zločiny, vo svojej piatkovej záverečnej reči uviedol, že jeho klient „je nevinný“, a požiadal o jeho oslobodenie i napriek tomu, že sa k zabitiu civilistu priznal. Uviedla to agentúra AFP.

„Domnievam sa, že (Vadim) Šišimarin nie je vinný zo zločinu, z ktorého je obvinený. Žiadam vás, aby ste môjho klienta oslobodili,“ povedal na súde jeho obhajca Viktor Ovsiannikov. Prokurátor vo štvrtok požiadal sudcu, aby 21-ročnému Šišimarinovi, ktorý sa priznal k zabitiu 62-ročného civilistu v prvých dňoch vojenskej invázie, udelil „trest doživotného väzenia“.

12:46 Šojgu: V reakcii na expanziu NATO vytvoríme nové základe na západe Ruska

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v piatok vyhlásil, že Moskva v reakcii na rozširovanie NATO vytvorí nové vojenské základne na západe Ruska. „Do konca roka bude v oblasti Západného vojenského okruhu sformovaných 12 vojenských jednotiek a divízií,“ povedal Šojgu, ktorého citovala agentúra AFP.

Rusko podľa AFP posilní svoje jednotky na západe krajiny v dôsledku rozhodnutia Fínska a Švédska, ktoré požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie. Obe krajiny sa rozhodli usilovať o členstvo v NATO aj napriek varovaniam z Kremľa.

12:30 Rusko v sobotu preruší dodávky zemného plynu do Fínska

Dodávky ruského zemného plynu do Fínska sa v sobotu zastavia. V piatok to oznámil fínsky štátny energetický koncern Gasum. K prerušeniu dodávok má dôjsť v sobotu ráno o 06.00 h SELČ. Informoval o tom Reuters.

„Na túto eventualitu sme sa starostlivo pripravovali a za predpokladu, že nedôjde k výpadkom v prepravnej sieti zemného plynu, budeme môcť v najbližších mesiacoch zásobovať plynom všetkých našich zákazníkov,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Gasum Mika Wiljanen. Firma chce dodávať plyn fínskym zákazníkom prostredníctvom plynovodu Balticconnector.

11:50 Známy rockový spevák čelí obvineniu za vyjadrenia o vojne na Ukrajine

Ruský rockový spevák Jurij Ševčuk čelí obvineniam z očierňovania armády v spojitosti so svojimi vyjadreniami na stredajšom koncerte. Obvinenia proti frontmanovi skupiny DDT boli vo štvrtok zaslané správnemu súdu. Hrozí mu pokuta až do výšky 50-tisic rubľov (zhruba 430 eur).

Ako píše agentúra AP, Ševčuk počas koncertu v ruskom meste Ufa spochybnil ciele vojny na Ukrajine a pýtal sa, prečo mladí Rusi a Ukrajinci bojujú a umierajú vo vojne, ktorá pripravuje o životy aj civilistov. „Starí ľudia, ženy a deti zomierajú,“ povedal. „Pre nejaký druh napoleonských plánov nášho posledného cézara, áno?“ pýtal sa. „Vlasť, priatelia, nie je zadok prezidenta, do ktorého musíte neustále liezť a ho bozkávať. Vlasť je chudobná babička, ktorá predáva zemiaky na železničnej stanici. To je vlasť,“ dodal Ševčuk.

11:36 Ukrajina pripravuje rezolúciu, ktorá bude uznávať Putina za vojnového zločinca

Ukrajinskí zákonodarcovia navrhli rezolúciu, ktorá označuje ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca v súvislosti s jeho „agresívnymi“ krokmi voči Ukrajine vrátane nevyprovokovanej invázie. Informuje o tom stanica Slobodná Európa. Návrh rezolúcie, ktorý pripravili parlamentné skupiny a výbory, vo štvrtok zaregistrovali v Najvyššej rade – jednokomorovom parlamente Ukrajiny.

V návrhu rezolúcie, ktorá teraz čaká na parlamentnú rozpravu, sa uvádza, že Putin je priamo zodpovedný za agresiu, „počas ktorej milióny Ukrajincov utrpeli ujmu na zdraví – v mnohých prípadoch aj smrteľnú –, prišli o hnuteľný i nehnuteľný majetok a boli nútení opustiť svoje domovy“.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

11:28 Ruská duma zváži možnosť zrušenia vekového obmedzenia pre vstup do armády

Zákonodarcovia v ruskej štátnej dume – dolnej komory ruského parlamentu – predložili návrh na zmenu zákona, na základe ktorého by mohlo byť zrušené vekové obmedzenie pre dobrovoľný vstup do armády. Dolná komora ruského parlamentu zverejnila správu v piatok na svojej oficiálnej webovej stránke.

Podľa ruského zákona môžu sa môžu v súčasnosti na vojenskú služby v Rusku dobrovoľne prihlásiť ruskí občania vo veku 18 až 40 rokov a cudzinci vo veku 18 až 30 rokov. Predložený návrh na zmenu zákon „o vojenskej povinnosti a vojenskej službe“ však navrhuje zrušiť hornú vekovú hranicu. „Pre používanie veľmi presných zbraní a obsluhovanie zbraní a vojenskej techniky sú potrební špecialisti na vysoko profesionálnej úrovni. Prax nám ukazuje, že nimi sa ľudia stanú vo veku 40-45 rokov,“ vysvetľuje sa v návrhu zákona.

11:18 Proruskí hackeri zaútočili na talianske vládne webové stránky

Proruskí hackeri zaútočili na webové stránky viacerých talianskych inštitúcií a ministerstiev, uviedla v piatok tamojšia polícia. Iinformovali o tom gentúry DPA a Reuters. Kybernetický útok údajne spustila vo štvrtok okolo 22.00 h SELČ hackerská skupina Killnet. V piatok predpoludním stále nefungovala webová stránky talianskeho ministerstva zahraničných vecí či ministerstva kultúry a ďalších vládnych portálov.

10:21 V Sjevjerodonecku zabili v dôsledku ruského útoku dvanásť ľudí

Ruské sily zaútočili na mestá Lysyčansk a Sjevjerodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Informoval o tom v piatok gubernátor spomenutého regiónu Serhij Hajdaj. Na Telegrame uviedol, že v Sjevjerodonecku bolo v dôsledku ruského útoku zabitých 12 ľudí a v celom regióne bolo zničených viac ako 60 domov. Dodal, že útok na Sjevjerodoneck „bol neúspešný, Rusi utrpeli personálne straty a ustúpili“. Jeho tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej piatkovej rannej aktualizácii taktiež uviedol, že Rusi sa pokúsili zaútočiť na Sjevjerodoneck, ale po utrpení strát sa stiahli.

09:24 Rusko zrejme presunie svoje sily z Mariupola do Donbasu, tvrdí britský rezort obrany

Rusko pravdepodobne presunie svoje sily z ukrajinského prístavného mesta Mariupol do Donbasu ihneď po tom, ako toto dlho obliehané mesto strategicky zabezpečí. V najnovšej hodnotiacej správe to uviedlo britské ministerstvo obrany s tým, že pre tlak, ktorý je vyvíjaný na ruských veliteľov, sa tento presun zrejme uskutoční bez adekvátnej prípravy. Uviedol to denník Guardian.

„Ihneď ako Rusko (strategicky) zabezpečí Mariupol, pravdepodobne presunie svoje jednotky do Donbasu, aby tam posilnili prebiehajúce operácie,“ uvádza britský rezort obrany. „Ruskí velitelia sú však pod tlakom v súvislosti s preukázateľným dosiahnutím operačných cieľov. To znamená, že Rusko zrejme presunie svoje jednotky rýchlo a bez adekvátnych príprav, čím riskuje ďalšie oslabenie svojich síl,“ dodáva britské ministerstvo.

08:39 Chersonská oblasť sa stane súčasťou Ruska, vraví samozvaný gubernátor

Ruskom vymenovaný gubernátor ukrajinskej Chersonskej oblasti Volodymyr Saldo povedal, že uvedený región sa „čoskoro stane súčasťou“ Ruskej federácie. Na Telegrame o tom píše Civilno-vojenská správa Chersonskej oblasti.

„Ruskú federáciu vnímame ako svoju vlastnú krajinu,“ povedal Saldo a dodal, že nový rozpočet Chersonskej oblasti bol schválený v ruských rubľoch.

06:24 Biely dom avizuje nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu

„Dnes oznamujem ďalší balík bezpečnostnej pomoci, ktorý poskytne Ukrajine ďalšie delostrelectvo, radary a iné vybavenie, ktoré už efektívne používa na bojisku,“ uviedol prezident USA Joe Biden vo vyhlásení zverejnenom vo štvrtok večer (SELČ) na webovej stránke Bieleho domu.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken uviedol, že nový balík bude stáť 100 miliónov dolárov.

Uvedená pomoc zahŕňa 18 kusov húfnic kalibru 155 mm, 18 taktických vozidiel na ťahanie týchto húfnic, tri protiletecké radary AN/TPQ-36, poľné vybavenie a náhradné diely, spresnil hovorca Pentagónu John Kirby.

Toto oznámenie prišlo po tom, ako Senát amerického Kongresu vo štvrtok schválil balík pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov.      

05:44 Zelenskyj: Donbas je úplne zničený

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Donbas na východe Ukrajiny je ruskými jednotkami úplne zničený. Súčasne Rusko obvinil z nezmyselného bombardovania, keďže v tejto oblasti zintenzívňuje svoju ofenzívu.

Zelenskyj podľa agentúry Reuters vo štvrtok večer vo videoposolstve informoval, že ukrajinskí vojaci stále pracujú na oslobodzovaní Charkovskej oblasti, zatiaľ čo sa Rusko snaží zvyšovať svoj tlak v Donbase.

„Je to tam peklo – a to nie je prehnané,“ povedal Zelenskyj. Dodal, že pri „brutálnom a absolútne nezmyselnom ostreľovaní“ mesta Severodoneck vo štvrtok zahynulo 12 ľudí a desiatky ďalších sú zranené.

03:32 EP žiada zriadiť osobitný medzinárodný súd kvôli vojnovým zločinom na Ukrajine

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok vo svojom uznesení vyzvali EÚ, aby prijala všetky opatrenia potrebné v medzinárodných konaniach a súdoch na podporu stíhania ruského a bieloruského vládneho režimu za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocídu a agresiu, ku ktorým došlo počas ruskej invázie na Ukrajine.

Ako informuje spravodajca TASR, európski zákonodarcovia žiadajú, aby sa tieto vyšetrovania a následné trestné stíhania vzťahovali aj na všetkých zamestnancov ruských ozbrojených síl a vládnych úradníkov zapojených do vojnových zločinov.

V prijatom uznesení europarlament vyzýva EÚ, aby podporila zriadenie osobitného medzinárodného súdu na stíhanie zločinov agresie na Ukrajine, v súvislosti s ktorými nemá Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu právomoc.

Novozriadený súd by mal za tieto zločiny vyvodiť zodpovednosť voči ruskému politickému vedeniu, vojenským veliteľom a ich spojencom.

Poslanci EP zároveň požiadali, aby EÚ čo najskôr poskytla všetky potrebné ľudské a rozpočtové zdroje a administratívnu, vyšetrovaciu a logistickú podporu potrebnú na zriadenie tohto súdu.

Európsky parlament, Brusel. Foto: TASR/AP

01:09 Poslanci EP schválili pozastavenie ciel EÚ na všetky ukrajinské vývozy

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Bruseli podporili pozastavenie dovozných ciel EÚ na všetok tovar dovezený z Ukrajiny, a to na obdobie jedného roka. Cieľom opatrenia je podporiť hospodárstvo krajiny, informuje spravodajca TASR s tým, že ide o reakciu na vplyv ruskej agresie voči Ukrajine, ktorá obmedzuje schopnosť krajiny obchodovať.

Za dočasnú liberalizáciu obchodu sa vyslovilo 515 poslancov, 32 boli proti a 11 sa zdržalo hlasovania. Opatrenia boli prijaté v zrýchlenom konaní, aby sa umožnilo ich prijatie v pléne EP.

V praxi uplatnenie týchto opatrení bude znamenať, že na obdobie jedného roka sa úplne odstránia dovozné clá na priemyselné výrobky, vstupné clá na ovocie a zeleninu, ako aj antidumpingové clá a ochranné opatrenia na dovoz ocele.

EÚ je najdôležitejším obchodným partnerom Ukrajiny a v roku 2021 predstavovala viac ako 40 percent jej celkového obchodu s tovarom. Pre EÚ je Ukrajina 15. najväčším obchodným partnerom, celkovo predstavuje približne 1,2 percenta celkového obchodu EÚ.

ŠTVRTOK

23:38 OSN vyzvala Rusko a Ukrajinu na obnovu mierových rokovaní

Organizácia Spojených národov vo štvrtok vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby nadviazali na svoje kontakty i spoluprácu, vďaka ktorým prebehla evakuácia Ukrajincov z oceliarní Azovstaľ v obliehanom meste Mariupol, a obnovili mierové rokovania.

„Tieto (evakuačné) operácie by sa neuskutočnili, nebyť spolupráce medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou,“ povedal novinárom koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths. Skutočnosť, že spolupráca medzi oboma krajinami fungovala v tomto prípade lepšie ako v predchádzajúcich týždňoch podľa jeho slov naznačuje, že medzi krajinami „je na čom stavať“.

Griffiths vyzval Moskvu a Kyjev na obnovenie mierových rokovaní, ktoré sa konali v Turecku. „Musíme sa vrátiť k rokovaciemu stolu,“ dodal v tejto súvislosti.

22:15 Nemci a Holanďania dodajú Ukrajincom 12 húfnic

Nemecko spoločne s Holandskom v súčasnosti nevedia Ukrajine dodať viac ako 12 húfnic, ktoré už Kyjevu prisľúbili. Vo štvrtok to oznámili nemecký kancelár Olaf Scholz a holandský premiér Mark Rutte.

Scholz uviedol, že húfnice „skrátka nie sú k dispozícii“ a ich počet pre Ukrajinu nebol určený náhodne. „Zvážili sme… koľko ich musí byť, aby vytvorili funkčnú jednotku,“ povedal nemecký kancelár. Rutte vysvetlil, že húfnice nie sú zbrane určené na okamžité použitie, „ale skôr na ďalšiu fázu boja“. Podľa jeho slov je rozhodujúce, aby boli ukrajinskí vojaci správne vycvičení na manipuláciu s týmito zložitými zbraňami.

Holandsko dodá Ukrajine päť samohybných húfnic, Nemecko sedem. Ukrajinskí vojaci minulý týždeň dorazili do Nemecka, kde sa učia obsluhovať nemecké samohybné húfnice „Panzerhaubitze 2000“.

Nemecký kancelár Olaf Scholz (vľavo) a holandský premiér Mark Rutte počas stretnutia 19. mája 2022 v Haagu. Foto: TASR/AP

21:30 Rusi predali Bielorusom rakety Iskander a S-400

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok oznámil, že jeho krajina kúpila od Ruska rakety Iskander, ktoré Rusi používajú na Ukrajine, ako aj systémy protivzdušnej obrany S-400.

„Dosiahli sme dohodu s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom,“ povedal Lukašenko, ktorého vyjadrenie bolo zverejnené na účte prezidentskej kancelárie na platforme Telegram. „S takýmito zbraňami je to úplne iná armáda,“ dodal Lukašenko a dodal, že môže tak spôsobiť nepriateľovi „neprijateľné, kolosálne škody.“

20:50 Generál Milley telefonoval s generálom Gerasimovom

Predseda Zboru náčelníkov štábov armády USA generál Mark Milley telefonoval vo štvrtok so svojím ruským náprotivkom, náčelníkom generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerijom Gerasimovom. Išlo o ich prvý rozhovor od 24. februára.

Milley a Gerasimov diskutovali „o niekoľkých otázkach súvisiacich s bezpečnosťou“, ktoré vyvolávajú obavy. Podľa portálu Zvezda, ktorý spravuje ruská armáda, sa telefonát uskutočnil na žiadosť Milleyho. Generáli diskutovali o „otázkach spoločného záujmu vrátane situácie na Ukrajine“.

19:45 Za návrh hlasovalo 86 senátorov z obidvoch strán

Prezident Biden pôvodne žiadal o súhlas na 33 miliárd amerických dolárov, Senát túto sumu ešte navýšil a schválil prezidentovi USA, aby na pomoc Ukrajine išlo až vyše 40 miliárd dolárov.

Z pôvodného návrhu malo ísť vyše 20 miliárd na nákup zbraní.

18:10 Ukrajinský súd v Kyjeve chce zatknúť bývalého proruského prezidenta Viktora Janukovyča

Je podozrivý z organizovania nelegálneho prevádzania ľudí cez štátne hranice. K tomuto skutku malo dôjsť v roku 2014, keď exprezident utiekol do Ruska.

„(Dňa) 23. februára 2014 Janukovyč spoločne so zamestnancami (ruskej) štátnej bezpečnostnej služby a predstaviteľmi Ruskej federácie s pomocou troch vrtuľníkov ozbrojených síl Ruskej federácie nelegálne prekročil štátnu hranicu na predmestí Urzufu v Doneckej oblasti a prešli do (mesta) Anapa v Rusku, pričom so sebou previezli najmenej 20 osôb,“ uvádza sa vo vyhlásení Pečerského okresného súdu v Kyjeve.

Viktor Janukovyč. Foto: Martin Baumann/TASR

17: 50 Fínsko chce konštruktívne rokovanie s Tureckom

Fínska vláda je pripravená konštruktívne a otvorene rokovať o všetkých výhradách, ktoré má Turecko voči členstvu Fínska v NATO, povedal vo štvrtok prezident tejto severskej krajiny Sauli Niinistö počas návštevy Spojených štátov.

„Odsudzujeme terorizmus vo všetkých jeho formách a aktívne sa zapájame do boja proti nemu,“ povedal Niinistö na tlačovej konferencii po boku amerického prezidenta Joea Bidena a švédskej premiérky Magdaleny Anderssonovej. „Sme ochotní diskutovať otvoreným a konštruktívnym spôsobom o všetkých obavách v súvislosti s naším členstvom (v NATO),“ povedal Niinistö v reakcii na obvinenia tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že Švédsko a Fínsko poskytujú útočisko teroristom.

17:25 Ukrajinská prokuratúra žiada doživotný trest odňatia slobody pre ruského vojaka, ktorého na Ukrajine súdia za vojnové zločiny

Prokurátor vo štvrtok požiadal sudcu, aby 21-ročnému Vadimovi Šišimarinovi, ktorý sa priznal k zabitiu 62-ročného civilistu v prvých dňoch vojenskej invázie, udelil „trest vo forme doživotného väzenia“. Seržant Šišimarin je prvým ruským vojakom, ktorého na Ukrajine súdia za vojnové zločiny. „Priznávam svoju vinu… žiadam Vás o odpustenie,“ povedal Šišimarin podľa agentúry Reuters vo štvrtok na súde v Kyjeve vdove po usmrtenom civilistovi.

Kateryna Šelipovová na súde uviedla, že 28. februára, keď došlo k zabitiu jej manžela v obci Čupachivka v Sumskej oblasti, počula výstrely a následne utekala k svojmu mužovi. Ten však už nejavil známky života; strela ho zasiahla do hlavy.

Šelipovová na súde uviedla, že by nebola proti tomu, ak by bol Šišimarin prepustený do Ruska v rámci výmeny zajatcov a Ukrajina by vďaka tomu získala „našich chlapcov“ z Mariupola. Narážala na stovky ukrajinských vojakov, ktorí opustili komplex oceliarní Azovstaľ, kde vyše mesiaca čelili ruským silám.

17:10 NATO bude riešiť výhrady Turecka voči žiadosti o vstup Švédska a Fínska do Aliancie

Vo štvrtok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v reakcii na rozhodnutie Ankary zablokovať začiatok prístupového procesu týchto dvoch krajín.

„Samozrejme, zaoberáme sa obavami, ktoré vyjadrilo Turecko, aby sme dospeli k dohode, ako ísť ďalej,“ povedal Stoltenberg. Poukázal pritom na „dlhodobé skúsenosti Aliancie v schopnosti prekonávať rozdiely a dohodnúť sa“. Šéf NATO tak naďalej verí, že Aliancia dosiahne rýchle rozhodnutie o prijatí oboch severských krajín.

Fínsko a Švédsko v stredu oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v Severoatlantickej aliancii. S ich prijatím musí súhlasiť všetkých 30 členských krajín.

16:00 Schröderovi zobrali výhody, ale nie dôchodok ani ochranku

Nemecký Spolkový snem vo štvrtok odobral bývalému kancelárovi Gerhardovi Schröderovi osobitné privilégiá preto, že odmietol prerušiť svoje väzby na ruské energetické spoločnosti.

„Parlamentné koaličné skupiny vyvodili dôsledky zo správania bývalého kancelára a lobistu Gerharda Schrödera vzhľadom na ruskú inváziu na Ukrajinu,“ rozhodol nemecký parlament. „Činnosť kancelárie bývalého kancelára bude pozastavená,“ dodal Bundestag vo vyhlásení. Exkancelár si bude môcť nechať dôchodok a osobnú ochranku. Viac sme o téme písali v texte Juraja Hajka.

14:50 Šéf WHO hovoril s Lavrovom o angažovanosti Ruska a situácii na Ukrajine

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus telefonoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, s ktorým hovoril o úlohe Ruska v súvislosti s globálnymi záležitostiach v zdravotníctve a situácii na Ukrajine. Informuje o tom denník Guardian.

„Hovorili som s ministrom zahraničných vecí o ruskej účasti na globálnych zdravotníckych záležitostiach, o spolupráci s WHO a o situácii na Ukrajine,“ napísal na sociálnej sieti Twitter vo štvrtok Tedros. „Požiadal som o bezpečný prístup k Mariupolu, Chersonu, k juhu Záporožia a k ostatným obliehaným oblastiam, aby sa tam mohla doručiť pomoc,“ dodal Tedros s tým, že civilisti musia byť chránení.

14:28 Rusko nedúfa v spustenie plynovodu Nord Stream 2 v dohľadnom čase

Rusko nedúfa v spustenie podmorského plynovodu Nord Stream 2 v dohľadnom čase. Je však presvedčené, že Európa bude tento plynovod jedného dňa potrebovať bez ohľadu na to, čo teraz hovorí. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.  „Infraštruktúra projektu je pripravená, nejaký čas bude v prevádzkovom stave ležať na dne mora. Toto bude práve ten projekt, ktorý bude Európa potrebovať bez ohľadu na to, čo hovorí,“ povedal Peskov a dodal, že v súčasnosti „nie je žiadna nádej“ na jeho spustenie.

Nemecko zastavilo projekt plynovodu, ktorý vedie po dne Baltického mora a mal zdvojnásobiť tok ruského plynu priamo do Nemecka, keďže Moskva formálne uznala dva odtrhnuté regióny na východe Ukrajiny za nezávislé, niekoľko dní pred tým, ako vyslala svojich vojakov na Ukrajinu.

13:39 Prvý ruský vojak súdený za vojnové zločiny požiadal o odpustenie

Prvý ruský vojak, ktorého na Ukrajine súdia za vojnový zločin, Vadim Šišimarin, požiadal vo štvrtok na súde v Kyjeve o odpustenie, keď podrobne opisoval, ako zabil na začiatku ruskej vojenskej invázie civilistu, informuje AFP.

„Viem, že mi nedokážete odpustiť, no aj tak vás žiadam, aby ste mi odpustili,“ uviedol 21-ročný ruský seržant, pričom tieto slová podľa AFP adresoval manželke 62-ročného civilistu, ku ktorého zabitiu sa v stredu pred súdom priznal.

12:32 Erdogan zopakoval, že Turecko bude vetovať vstup Fínska a Švédska do NATO

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok zopakoval, že názor krajiny polmesiaca v otázke vstupu Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie sa nezmenil. Jeho vyhlásenia zazneli vo vysielaní tureckej štátnej televízie TRT (Türkiye Radyo ve Televizyon Kurumu). Informovali o tom agentúry AP a DPA.

„Zodpovedným v NATO sme povedali, že povieme ‚nie‘ na žiadosť Fínska a Švédska o pristúpenie (do Aliancie),“ povedal Erdogan.

12:20 Draghi navštívi v júli Turecko, bude rokovať o Ukrajine

Taliansky premiér Mario Draghi vo štvrtok oznámil, že v júli navštívi Turecko, aby tam rokoval o vojne na Ukrajine.

„Začiatkom júla budem v Ankare pre bilaterálne stretnutie s Tureckom… pôjde o prvé takého stretnutie za uplynulých desať rokov… Budeme hovoriť o rokovaniach a diplomatických vyhliadkach v súvislosti s konfliktom (na Ukrajine) a o posilnení vzťahov medzi Talianskom a Tureckom,“ uviedol Draghi.

11:59 Niektoré štáty EÚ sa k Ukrajine správajú ako k druhej triede, uviedol Kuleba

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok kritizoval, že niektoré krajiny Európskej únie „zaobchádzajú s Kyjevom ako s druhou triedou“. Vyjadril sa tak po vyhlásení Nemecka, že snahu vojnou ničenej Ukrajiny o vstup do EÚ nemožno urýchliť. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Strategická nejednoznačnosť voči európskej vyhliadke Ukrajiny, praktizovaná niektorými metropolami EÚ v minulých rokoch, zlyhala a musí sa skončiť,“ napísal Kuleba na Twitteri.

Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP

11:20 Rusko: V Azovstali sa vzdalo takmer 2-tisíc ukrajinských vojakov

V obkľúčených oceliarňach Azovstaľ v meste Mariupol sa v stredu neskoro večer vzdali ďalší ukrajinskí vojaci. Uviedlo to ruské ministerstvo obrany a potvrdil portál britskej stanice Sky News. Podľa ruského generála Igora Konašenkova ich počet dosiahol už 1730, z toho 80 ranených. Zajatí Ukrajinci boli odvedení na územie proruských separatistov. Proruský separatistický vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin uviedol, že vo vnútri oceliarní ešte zostáva vyše 1000 ukrajinských vojakov vrátane ich vysokopostavených veliteľov.
    

Ruskí vojaci pozorujú ukrajinských zajatcov po bitke o Azovstaľ. Foto: Ministerstvo obrany Ruskej federácie

10:45 Neponúkajte nám prímerie, kým sa všetci ruskí vojaci nestiahnu, vraví Zelenského poradca

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, Mychajlo Podoľak, vo štvrtok uviedol, že jeho krajina neprijme žiadne prímerie, kým sa všetci ruskí vojaci nestiahnu. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Štvrtkové vyhlásenie Podoľaka, ktorý sa zúčastnil na niekoľkých kolách rozhovorov s Ruskom, odráža čoraz istejší postoj Ukrajiny, ktorá v bojoch proti ruskej ofenzíve dosahuje faktickú patovú situáciu.

„Neponúkajte nám prímerie – to nie je možné bez úplného stiahnutia ruských vojakov,“ napísal Podoľak na Twitteri. „Ukrajina nemá záujem o nový ’Minsk’ a obnovenie vojny o niekoľko rokov,“ dodal a narážal tým na mierovú dohodu z roku 2015 pre východnú Ukrajinu, ktorú sprostredkovali Francúzsko a Nemecko a ktorá bola podpísaná v bieloruskom hlavnom meste Minsk.

10:40  Ani jedna zo strán vojny podľa NATO v najbližších týždňoch nezíska významné územia

NATO neočakáva na Ukrajine v najbližších týždňoch významné zisky ani pre jednu z bojujúcich strán. Pre CNN to povedal vojenský predstaviteľ NATO, ktorý má prístup k spravodajským informáciám. Uviedol, že v Aliancii sa v súčasnosti diskutuje o tom, že iniciatíva sa významne presunula v prospech Ukrajiny. V kruhoch NATO sa debatuje aj o tom, či je možné, aby Kyjev opäť získal kontrolu nad polostrovom Krym a územiami v Donbase, ktoré okupovalo Rusko, a nad tými, ktoré v roku 2014 obsadili Moskvou podporovaní separatisti.

„Myslím si, že by mohli opätovne získať Krym a Donbas,“ povedal predstaviteľ Severoatlantickej aliancie. „Nie teraz, nie skoro, ale ak dokážu pokračovať v boji, myslím si, že áno,“ dodal. „Kladiem však otázku, či by vlastne mali bojovať o opätovné získanie svojich území,“ poznamenal predstaviteľ NATO s naznačením, že miestne obyvateľstvo na Kryme a v separatistických oblastiach Donbasu by mohlo potenciálne Ukrajine odporovať.

10:31 Premiér verí, že Chorvátsko nebude blokovať vstup Švédska a Fínska do NATO

 Eduard Heger (OĽaNO) verí, že chorvátska vláda a chorvátsky prezident nájdu spoločnú reč a nebudú blokovať vstup Švédska a Fínska do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Premiér to skonštatoval vo svojom profile na sociálnej sieti. Apeluje na to, že Chorváti by si mali spomenúť na svoj vstup do Európskej únie (EÚ), s ktorým súhlasilo aj Švédsko a Fínsko.

„Slovensko sa vtedy veľmi angažovalo v prospech Chorvátov, s ktorými máme veľmi blízke vzťahy a také musia aj naďalej zostať. Švédsko a Fínsko sú veľmi vítanými kandidátmi na členstvo v aliancii,“ doplnil premiér. Zdôraznil, že vzhľadom na zemepisnú polohu, ekonomickú silu a dlhú demokratickú tradíciu sa vstupom Švédska a Fínska výrazne posilní európska bezpečnosť, a tým aj bezpečnosť Chorvátska.

09:40 Rusko: Pri útoku na obec pri ukrajinských hraniciach zahynul jeden človek

Jedna osoba zahynula a ďalšie utrpeli zranenia pri útoku na obec na juhozápade Rusku pri hraniciach s Ukrajinou, oznámil vo štvrtok gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt.

„Ďalší útok na (obec) Ťotkino, ku ktorému došlo na svitaní, sa nanešťastie skončil tragédiou. V súčasnosti vieme o najmenej jednej obeti,“ uviedol Starovojt, ktorý zároveň naznačil, že útok bol vykonaný z územia Ukrajiny. Zároveň dodal, že podľa predbežných informácií sa obeťou útoku stal vodič nákladného auta, ktorý v čase incidentu doručoval tovar do miestneho liehovaru. Podnik bol podľa Starovojta zasiahnutý niekoľkokrát.

09:03 Rusko suspendovalo viacerých vyšších vojenských veliteľov, tvrdia Rusi

Rusko v uplynulých týždňoch suspendovalo viacerých vyšších vojenských veliteľov, ktorí nedosiahli stanovené ciele v úvodných fázach invázie na Ukrajine. V najnovšej hodnotiacej správe to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Londýn vo štvrtok ráno uviedol, že generálporučík Sergej Kiseľ, ktorý velil elitnej 1. gardovej tankovej armáde, bol suspendovaný za svoje „zlyhanie“, keď nedokázal dobyť ukrajinský Charkov. Po aprílovom potopení ruského krížnika Moskva bol pravdepodobne suspendovaný aj viceadmirál Igor Osipov, ktorý velil ruskej Čiernomorskej flotile. Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov podľa Londýna pravdepodobne zostáva vo funkcii, nie je však jasné, či má stále dôveru prezidenta Vladimira Putina.

VIDEO Ruské delostrelectvo ostreľuje ukrajinskú vojenskú kolónu

08:48 Zelenskyj: Rusko využíva v bojoch neskúsených brancov… ako potravu pre delá

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo svojom pravidelnom nočnom prejave ako obvykle poďakoval rôznym svetovým lídrom za ich podporu a zhodnotil stav ruských inváznych síl, napísala vo štvrtok nadránom webová stránka britskej stanice Sky News.

„Každý už vidí, ako sa Rusko v tejto vojne správa. Neskúsených brancov vrhá do boja ako potravu pre delá. Má rabujúcich vojakov, ktorí videli bežné domáce spotrebiče prvýkrát až v cudzej krajine. Majú starú sovietsku výzbroj bez modernej ochrany. Používajú zakázané fosforové bomby, ktorými spaľujú školy a bežné obytné budovy. A rakety, väčšinu ktorých minula ruská armáda na ničenie vyslovene civilnej infraštruktúry bez strategického vojenského výsledku. Dnes ostreľovali raketami (mestá) Mykolajiv a takisto Dnipro,“ informoval v stredu neskoro večer Zelenskyj.

06:44 Baerbocková: Rusko využíva hlad ako zbraň, bráni vývozu obilia z Ukrajiny

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková obvinila Rusko, že bráni vývozu obilia z Ukrajiny a využíva hlad ako prostriedok vedenia vojny. Vyjadrila sa tak na zasadnutí ministrov zahraničných vecí v sídle OSN v New Yorku, informovala vo štvrtok agentúra DPA.

„Rusko v tejto vojne využíva aj ďalšiu hroznú a silnú zbraň: hlad a nedostatok. Tým, že blokuje ukrajinské prístavy, ničí zásobárne obilia, cesty a železnice, Rusko rozpútalo obilnú vojnu a spustilo tým svetovú potravinovú krízu,“ vyhlásila v stredu Baerbocková.

Zdôraznila, že Kremeľ robí tieto nebezpečné a nezodpovedné kroky v situácii, keď sú milióny ľudí hlavne na Blízkom východe a v Afrike už aj bez toho ohrozené hladom v dôsledku klimatickej krízy, pandémie covidu či ozbrojených konfliktov.

Podľa nemeckej vlády Rusko aktuálne blokuje vývoz približne 20 miliónov ton ukrajinského obilia, ktoré by malo byť dodané najmä do krajín severnej Afriky a Ázie. Veľká časť z tohto obilia je zablokovaná v juhoukrajinskom čiernomorskom prístave Odesa.

Alarmujúcu situáciu na stredajšom zasadnutí potvrdil aj šéf OSN António Guterres, ktorý pripomenul, že Ukrajina a Rusko dovedna produkujú takmer tretinu svetovej produkcie pšenice a jačmeňa a polovicu produkcie slnečnicového oleja. Vojna na Ukrajine podľa neho môže spustiť potravinovú „krízu, ktorá môže potrvať celé roky“.

Situácia v niektorých častiach sveta je podľa Guterresa už teraz veľmi nepriaznivá: oproti stavu pred pandémiou sa počet ľudí vážne ohrozených hladom viac než zdvojnásobil na približne 276 miliónov. Podľa generálneho tajomníka OSN je preto kľúčové, aby sa na svetové trhy dostávali potraviny z Ukrajiny a Ruska, rovnako ako ruské a bieloruské hnojivá.

05:40 Americký Senát potvrdil Bridget Brinkovú ako novú veľvyslankyňu na Ukrajine

Senát amerického Kongresu v noci na štvrtok jednomyseľne schválil nomináciu Bridget Brinkovej na post veľvyslankyne USA na Ukrajine. TASR informáciu prevzala zo spravodajského servera Politico a televízie CNN.

Kariérna diplomatka Brinková doposiaľ pôsobila ako veľvyslankyňa na Slovensku. Post americkej ambasádorky v Kyjeve bol neobsadený od mája 2019, keď bola počas vlády prezidenta Donalda Trumpa predčasne odvolaná Marie Yovanovitchová.

Senátori posudzovali Brinkovej nomináciu v zrýchlenom konaní a potvrdili ju jednohlasne aklamáciou. Už v stredu ju jednomyseľne schválil senátny výbor pre zahraničné vzťahy, ktorý odporučil jej potvrdenie v pléne Senátu. Následne Brinkovej vyjadrilo podporu všetkých 100 členov senátorov.

Podľa servera Politico sa senátori z oboch hlavných politických strán – demokrati i republikáni – zhodli na tom, že je urgentne potrebné, aby mali Spojené štáty opäť svojho veľvyslanca na Ukrajine, ktorá sa už 85. deň bráni ruskej vojenskej agresii. Kedy sa Bridget Brinková ujme vedenia ambasády v Kyjeve, nebolo bezprostredne jasné.

Minister obrany SR Jaroslav Naď, veľvyslankyňa USA na Slovensku Bridget Brinková a veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor počas oceňovania príslušníkov Ozbrojených síl SR a civilných zamestnancov, ktorí sa podieľali na evakuácii občanov a spolupracovníkov SR z Afganistanu. V Bratislave 24. augusta 2021. Foto: Pavel Neubauer/TASR

02:37 Zelenskyj: Ruské tvrdenia o nasadení laserov svedčia o krachu invázie

Rusko v stredu vyhlásilo, že nasadilo na Ukrajine sofistikované laserové zbrane, ktoré sa používajú na likvidáciu dronov. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského takéto vyhlásenia svedčia o „úplnom krachu invázie“, ktorý núti Moskvu k tvrdeniam o nasadení nových „zázračných“ zbraní.  

„Vidíme, že v treťom mesiaci totálnej vojny sa Rusko snaží násť svoju ‚zázračnú zbraň‘. Vraj laser. To jasne naznačuje úplný krach invázie,“ povedal Zelenskyj v noci na štvrtok vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore k národu.

Prirovnal pritom počínanie Kremľa k propagande hitlerovského Nemecka, ktorá v posledných rokoch druhej svetovej vojny sľubovala tzv. „wunderwaffe“. Malo ísť o zázračnú superzbraň, ktorá by náhle zvrátila nepriaznivý vývoj vojny v prospech nacistov.

O údajnom nasadení vysokovýkonných laserových zbraňových systémov na Ukrajine hovoril na stredajšej tlačovej konferencii v Mokve ruský vicepremiér Jurij Borisov, ktorý má na starosti ruský vojensko-priemyselný komplex.

Podľa jeho slov sa počas bojov na Ukrajine využívajú aj „prvé prototypy“ novej generácie laserových zbraní s označením Zadira, ktoré sú schopné spáliť a zneškodniť nepriateľské drony. Agentúra Reuters uvádza, že o tomto type zbrane nie sú verejne známe takmer nijaké informácie.

STREDA

22:09 Zelenskyj podpísal dekréty o predĺžení stanného práva a všeobecnej mobilizácie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu podpísal dekréty, ktorými predĺžil stanné právo a všeobecnú mobilizáciu o ďalších 90 dní. Dekréty nadobudnú účinnosť 25. mája. TASR správu prevzala zo servisu britskej stanice BBC.

Dokumenty už boli predložené na schválenie ukrajinskému parlamentu, pričom ich musí odsúhlasiť aspoň polovica poslancov.

Zelenskyj prvýkrát vyhlásil stanné právo 24. februára po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu. Počiatočná doba jeho platnosti – 30 dní – bola odvtedy dvakrát predĺžená. Počas platnosti stanného práva nemôžu krajinu dočasne opustiť muži vo veku 18 až 60 rokov.

Zelenskyj vyhlásil v deň ruskej invázie aj všeobecnú mobilizáciu, ktorá má platnosť 90 dní a týka sa celej Ukrajiny.

19:50 USA: Rusko sa zrejme čoskoro dostane do platobnej neschopnosti

Riziko platobnej neschopnosti Ruska sa zvyšuje. Americká ministerka financií Janet Yellenová v stredu uviedla, že Spojené štáty s najväčšou pravdepodobnosťou nepredĺžia výnimku, ktorá umožňuje Moskve uhrádzať splátky štátnych dlhopisov americkým investorom.

Moskve sa doteraz darilo plniť svoje záväzky aj napriek západným sankciám, ktoré zakazujú transakcie s ruským ministerstvom financií, centrálnou bankou alebo ruským štátnym investičným fondom. Objem zahraničného ruského štátneho dlhu predstavuje 40 miliárd USD (38 miliárd eur).

Úrad pre kontrolu zahraničných aktív amerického ministerstva financií však s najväčšou pravdepodobnosťou nepredĺži platnosť výnimky týkajúcej sa splátok ruského vládneho dlhu. Washington ju prijal krátko po uvalení sankcií na Rusko, aby umožnil Moskve uhrádzať platby kupónov. Jej platnosť sa skončí o týždeň v stredu 25. mája.

Ministerka financií USA Janet Yellenová sa prihovára na Bruselskom ekonomickom fóre 2022 v Bruseli v utorok 17. mája 2022. Foto: TASR/AP

19:15 Google tvrdí, že mu zmrazili bankový účet v Rusku

Americká spoločnosť Googli tvrdí, že mu Moskva zablokovala účet v Rusku, píše agentúra Reuters. Ruská pobočka korporácie tvrdí, že jej to znemožňuje fungovanie a zvažuje, že vyhlási bankrot.

Google je v Rusku už dlhšie pod tlakom, pretože odmietal odstraňovať obsah, ktorý Moskva označila za nelegálny.

18:30 Ruský vojak súdený za zabitie ukrajinského civilistu sa priznal

Ruský vojak Vadim Šišimarin obžalovaný zo zabitia neozbrojeného ukrajinského civilistu sa k činu pred súdom priznal. Informovala o tom televízia BBC.

Ešte počas prvého týždňa vojny 21-ročný vojak výstrelom do hlavy zabil 62-ročného muža na bicykli severovýchode Ukrajiny pri meste Sumy. So spolubojovníkmi ho zazrel z ukradnutého vozidla a Ukrajinec práve používal mobilný telefón. Šišimarinovi prikázali podľa agentúry AFP vystreliť na tohto muža, aby mu zabránili ukrajinským obrancom oznámil pozíciu ruských vojakov.

Je to prvý podobný proces od začiatku ruskej invázie na Ukrajine. V prípade usvedčenia mu hrozí až doživotný trest odňatia slobody. Kyjev viní Rusko zo spáchania 10-tisíc potenciálnych vojnových zločinov. Moskva cielené útoky na civilistov popiera.

18:21 Česká vláda sprísni pravidlá pre utečencov z Ukrajiny

Česká vláda sprísni pravidlá pre utečencov z Ukrajiny – tí, ktorí v ubytovacom zariadení dostávajú zdarma stravu a hygienické potreby, by po novom nemali mať nárok na humanitárnu dávku. Oznámil to v stredu český minister vnútra Vít Rakušan po zasadnutí vlády, na ktorom bol schválený návrh novely zákona „lex Ukrajina 2“.    

V súčasnosti majú ukrajinskí utečenci v Česku nárok na podporu vo výške 5 000 korún (202 eur) na osobu na mesiac, ktorá im slúži na zaobstaranie si základných životných potrieb. Túto sumu môžu v prípade potreby poberať aj opakovane, a to v priebehu ďalších piatich mesiacov. Ako pripomína portál Novinky.cz., mali by však preukázať, že takúto pomoc skutočne potrebujú.

Vít Rakušan. Foto: Facebook

17:40 Proces s ruským vojakom na Ukrajine bude pokračovať vo štvrtok

Proces s 21-ročným ruským vojakom Vadimom Šišimarinom, ktorý sa v stredu pred súdom v Kyjeve priznal k spáchaniu vojnových zločinov na Ukrajine, bude pokračovať vo štvrtok. Proces v stredu prerušili – do nasledovného dňa – z dôvodu veľkého náporu novinárov v súdnej miestnosti, informovala CNN.

Seržant Šišimarin, ktorý bol príslušníkom ruského tankového práporu, čelil pred súdom obvineniam z vojnových zločinov a plánovanej vraždy v spojitosti so zabitím 62-ročného muža na severovýchode Ukrajiny. K tomuto činu došlo 28. februára. V prípade usvedčenia mu hrozí až doživotný trest odňatia slobody, informovala ešte minulý týždeň stanica BBC.

Obžaloba tvrdí, že obvinený spolu s ďalšími vojakmi cestoval v ukradnutom vozidle v oblasti neďaleko ukrajinského mesta Sumy, keď stretli neozbrojeného civilistu. Ten práve používal mobilný telefón. Šišimarinovi prikázali podľa agentúry AFP vystreliť na tohto muža s cieľom zabrániť mu, aby ukrajinským obrancom oznámil pozíciu ruských vojakov.

16:50 EÚ navrhla ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová navrhla v stredu v Bruseli ďalšiu pomoc pre Ukrajinu, a to až do výšky deviatich miliárd eur pre tento rok. Jej cieľom je pomôcť ukrajinskej vláde vyrovnať sa so škodami, ktoré spôsobila ruská invázia.

Komisia v správe pre médiá pripomenula, že od začiatku ruskej agresie EÚ zmobilizovala už 4,1 miliardy eur na podporu hospodárskej, sociálnej a finančnej odolnosti Ukrajiny vo forme makrofinančnej pomoci, rozpočtovej podpory, núdzovej a humanitárnej pomoci. Doterajšia vojenská pomoc Únie v rámci Európskeho mierového nástroja predstavovala 1,5 miliardy eur, pričom momentálne je ďalších 500 miliónov eur na ceste.

15:30 Politico: Brusel zvažuje, aká je cena Orbána, aby schválil ropné sankcie

Diplomati a úradníci v Bruseli už dva týždne neúspešne snažia dosiahnuť dohodu 27 členských krajín Európskej únie o zastavení nákupu ropu od ruského prezidenta Vladimira Putina. V ceste im však stojí predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, píše magazín Politico. V stredu predstavila EÚ energetickú stratégiu, ktorá obsahuje aj prípadné finančné možnosti pre krajiny ako Maďarsko, pre ktoré bude ťažšie vzdať sa ruských fosílnych palív.

Maďarsko aktuálne požaduje 15 až 18 miliárd eur, ktoré by krajine pomohli prejsť z ruskej ropy na alternatívne zdroje palív. Ide o dramatický nárast oproti tomu, že Budapešť predtým hovorila o 750 miliónoch eur potrebných na transformáciu rafinérií a infraštruktúry ropovodov. „Všetci chceme nájsť riešenie hospodárskych problémov Maďarska, avšak tieto sumy nepripadajú do úvahy,“ povedal pre Politico nemenovaný diplomat z EÚ.

14:33 Draghi: Taliansko je ochotné poslať ďalšie zbrane Ukrajine, rozhodnutie je na EÚ

Taliansko je ochotné poslať Ukrajine ďalšie zbrane, ak je to potrebné, ale konečné rozhodnutie urobí Európska únia (EÚ). Na spoločnej tlačovej konferencii s fínskou premiérkou Sannou Marinovou to v stredu uviedol taliansky premiér Mario Draghi. Informovala o tom agentúra ANSA. Niekoľko strán v Draghiho koaličnej vláde národnej jednoty je však proti posielaniu ďalších zbraní Kyjevu.  

„Chceme pomáhať Ukrajine brániť sa,“ vyhlásil taliansky premiér. „Robili sme to v minulosti a budeme to robiť znova, keď bude treba. Európania stoja všetci za Ukrajinou, sme vernými členmi Únie,“ dodal Draghi.

14:30 Ruský vojak obvinený z vojnových zločinov pred súdom priznal vinu

Ruský vojak Vadim Šišimarin v stredu pred súdom v Kyjeve priznal vinu z vojnových zločinov na Ukrajine. Ide o prvý takýto proces s ruským vojakom od začiatku ruskej invázie do susednej krajiny. Uviedla to agentúra AFP.

Šišimarin (21) pre súdom v Kyjeve čelil obvineniam z vojnových zločinov a plánovanej vraždy v spojitosti so zabitím 62-ročného muža na severovýchode Ukrajiny. Seržant Šišimarin bol príslušníkom ruského tankového práporu. V prípade usvedčenia mu hrozí až doživotný trest odňatia slobody, napísala minulý týždeň stanica BBC. Šišimarin vtedy pred súdom absolvoval predbežné vypočutie.

Vadim Šišimarin. Foto: TASR/AP

14:24 Od stredy bude fungovať slovenské veľvyslanectvo v Kyjeve

Veľvyslanectvo SR v Kyjeve je od stredy funkčné. Počas rokovania vlády to oznámil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS). Na našom zastupiteľskom úrade je podľa jeho slov tím špecialistov z úradu osobitného určenia, ktorí budú zabezpečovať ochranu diplomatov.

„Včera v neskorých večerných hodinách prišiel do Kyjeva tím špecialistov a policajtov z úradu osobitného určenia, ktorí budú zabezpečovať ochranu nášho zastupiteľského úradu v Kyjeve. Obnovili sme jeho činnosť, od dnešného dňa bude toto veľvyslanectvo fungovať,“ priblížil Korčok. V Kyjeve budú podľa jeho slov pôsobiť štyria takíto pracovníci.

13:55 Erdogan vyzval NATO, aby rešpektovalo obavy Turecka týkajúce sa Fínska a Švédska

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý hrozí, že zablokuje žiadosť Fínska a Švédska o vstup do NATO, vyzval v stredu členov Severoatlantickej aliancie, aby rešpektovali obavy Ankary týkajúce sa spomínaných severských krajín. Tie Turecko podľa agentúry AFP obviňuje z toho, že poskytujú útočisko teroristom.

„Rozšírenie NATO vnímame ako zmysluplné iba vtedy, ak sa preukáže rešpekt k našej citlivosti… Naše jediné očakávanie je, že spojenci NATO… najskôr porozumejú našej citlivosti, rešpektujú ju a nakoniec podporia,“ uviedol Erdogan s tým, že citlivosť Turecka súvisí s jeho snahou ochrániť svoje hranice pred útokom teroristických organizácií.      

Turecký prezident totiž obviňuje Švédsko z toho, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú vníma Ankara aj jej západní spojenci ako teroristickú organizáciu. „Požiadali sme ich, aby nám vydali 30 teroristov, no odmietli to. Nepošlete nám späť teroristov a potom nás žiadate o podporu v súvislosti s členstvom v NATO? Aliancia je bezpečnostná organizácia. Preto nemôžeme povedať áno tomu, aby bola táto bezpečnostná organizácia zbavená bezpečnosti,“ vyhlásil Erdogan.

Recep Tayyip Erdogan
Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP

13:20 Nemecká vláda schválila žiadosti Fínska a Švédska o vstup do NATO

Nemecká vláda v stredu schválila žiadosť Fínska a Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). Na sociálnej sieti Twitter to oznámil spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann.

„Teší ma, že že Fínsko a Švédsko chcú vstúpiť do NATO. Liberálne demokracie sa zbližujú a NATO sa posilňuje. (Nemecký) vládny kabinet dnes rozhodol o schválení žiadostí o členstvo v Aliancii,“ napísal na Twitteri Buschmann.

13:04 Nemeckí experti: Pomoc USA pre Ukrajinu je vyššia než pomoc EÚ

Spojené štáty zmobilizovali približne trikrát viac pomoci pre Ukrajinu než Európska únia (EÚ). Ukázali to v stredu zverejnené údaje zhromaždené nemeckou expertnou skupinou Kielsky inštitút pre svetovú ekonomiku (IfW), na ktorý sa odvolala agentúra AP.

Inštitút uviedol, že nový balík pomoci schválený americkou Snemovňou reprezentantov zvýšil celkovú americkú vojenskú, finančnú a humanitárnu podporu Ukrajine na takmer 43 miliárd eur (vyše 45 miliárd dolárov) – bola poskytnutá od 24. januára do 10. mája. Zároveň zistil, že pomoc od EÚ dosiahla v tom istom období výšku len necelých 16 miliárd eur (16,8 miliardy dolárov).

12:20 Izrael poslal prvýkrát Ukrajine vojenské prilby a vesty

Izrael dodal Ukrajine 2-tisíc vojenských prilieb a 500 nepriestrelných viest, ktoré sú určené pre záchranné zložky a civilné organizácie, oznámilo v stredu izraelské ministerstvo obrany. Izraelský minister obrany Benny Ganc v ešte v apríli uviedol, že jeho krajina dodá Ukrajine prilby a vesty, čo podľa agentúry Reuters signalizuje posun v postoji Izraela k poskytovaniu takéhoto vojenského vybavenia.

11:18 Bielorusko zaviedlo trest smrti za pokus o teroristický čin

Bielorusko zaviedlo trest smrti za pokus podniknúť teroristický čin, informovali v stredu ruské tlačové agentúry. Citovala ich agentúra AFP, podľa ktorej takýmto obvineniam čelí v bývalej sovietskej republike niekoľko opozičných aktivistov. Bielorusko, blízky spojenec Ruska, je jedinou krajinou v Európe, ktorá stále vykonáva popravy – aj napriek výzvam na zavedenie moratória.

„Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko podpísal zákon umožňujúci trest smrti za pokus o teroristický čin,“ napísala ruská agentúra RIA Novosti a odvolala sa pritom na vládny internetový portál určený informáciám o zákonoch. Agentúra dodala, že zákon vstúpi do platnosti desať dní po jeho zverejnení.

Alexandr Lukašenko. Foto: TASR/AP

Bieloruský súd v meste Grodno začal v stredu za zatvorenými dverami pojednávať v prípade proti 12 aktivistom obvineným z „prípravy teroristických činov“, informovala bieloruská organizácia na ochranu ľudských práv Vjasna. Medzi súdenými osobami je napríklad dlhoročný aktivista Nikolaj Avtuchovič, ktorý si už za mrežami odpykal vyše sedem rokov. Tento 59-ročný muž čelí celému radu ďalších obvinení vrátane vlastizrady. Aktivisti sú obvinení z podpálenia domu a auta policajta v októbri 2020 a z podpálenia auta ďalšieho policajta v novembri 2020. K týmto činom došlo po historických protestoch, ktoré vypukli v Bielorusku po spochybnenom znovuzvolení autoritárskeho Lukašenka za prezidenta.

10:34 Rusko: V Azovstali sa vzdalo takmer 1 000 ukrajinských bojovníkov

Rusko tvrdí, že v mariupolskom oceliarskom komplexe Azovstaľ sa už vzdalo 959 ukrajinských vojakov, z ktorých bolo 80 ranených. Tí mali byť prevezení do nemocnice v separatistami ovládanom Novoazovsku. Za posledných 24 hodín podľa hovorcu ruského ministerstva obrany generála Igora Konašenkova zložilo zbrane 694 obrancov Azovstaľu. Ukrajinské úrady najnovšie počty doposiaľ bezprostredne nepotvrdili.

Kyjev odmieta hovoriť o vzdaní sa, ale dianie v Azovstale opisuje ako evakuáciu či ukončenie bojových operácií. Ukrajinskí vojaci sú však transportovaní na územie proruských separatistov, a nie na územie, ktoré ovláda Ukrajina. Kyjev dúfa, že vojaci sa budú môcť vrátiť domov v rámci výmeny zajatcov.

VIDEO Video ruskej armády zo vzdania sa ukrajinských vojakov v Azovstale

08:46 Británia: Ruské straty na Ukrajine zrejme vedú k „nejednotnému veleniu“

Rusko zrejme využíva tisíce čečenských bojovníkov v oblasti juhoukrajinského mesta Mariupol a v Luhanskej oblasti, čo len zdôrazňuje jeho „značné problémy s vojenským personálom na Ukrajine“, uviedlo v stredu ráno britské ministerstvo obrany v správe hodnotiacej tamojšiu bojovú situáciu.

„Napriek tomu, že ruské sily celé týždne obliehali Mariupol, vytrvalý ukrajinský odpor bránil Rusku v získaní úplnej kontroly nad mestom. Prekazil aj prvé ruské pokusy o dobytie kľúčového mesta a spôsobil veľké straty v radoch ruských síl,“ uviedlo ministerstvo.

Situácia viedla k tomu, že Rusko musí „do veľkej miery využívať pomocný personál“, napísal britský rezort obrany vo svojom pravidelnom dennom spravodajskom hodnotení.

„Tieto (doplňujúce) sily zrejme pozostávajú z jednotlivcov – dobrovoľníkov a z oddielov Národnej gardy, ktorých úlohou je obvykle zaisťovať vládu vodcu čečenskej republiky Ramzana Kadyrova,“ uvádza sa v správe.

Ministerstvo ďalej uvádza, že Kadyrov pravdepodobne osobne dohliada na operácie nasadených bojovníkov, pričom jeho bratranec je zrejme čečenským poľným veliteľom v Mariupole.

Rezort britskej obrany dodáva, že takáto „nesúrodosť jednotiek“ zrejme prispieva k nejednotnému veleniu, čo brzdí ruské operácie, cituje BBC.

Čečenský regionálny vodca Ramzan Kadyrov počas prehliadky príslušníkov bezpečnostných síl a vojenskej techniky v Groznom 25. februára 2022. Foto: TASR/AP

07:39 Ukrajina: Ľvov je podľa starostu terčom neustáleho ruského ostreľovania

Západoukrajinské mesto Ľvov blízko hraníc s Poľskom je neustále terčom ruského raketového ostreľovania, citovali v stredu tamojšie médiá starostu tohto mesta Andrija Sadového.

V Ľvove sa nachádza veľké množstvo medzinárodných organizácií a cieľom týchto útokov je zneistiť ich, povedal Sadovyj pre ukrajinskú televíziu. Rusko sa podľa neho nezameralo len na tamojšiu vojenskú infraštruktúru, ale prostredníctvom ostreľovania chce vyvolať neustále napätie.

„Keď však ľudia včas reagujú na letecký poplach a ukryjú sa v ochranných krytoch, potom to nie je nebezpečné,“ dodal Sadovyj.

Staré mesto ľvovské je zaradené do Svetového kultúrneho dedičstva organizácie UNESCO, pripomína DPA.

05:44 Ukrajina: Zelenskyj: Prebieha operácia na záchranu vojakov v Mariupole

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil v utorok v noci vo svojom pravidelnom príhovore, že príslušníci armády a spravodajských služieb Ukrajiny odštartovali operáciu zameranú na záchranu ukrajinských vojakov z Mariupola. TASR informáciu prevzala od denníka The Guardian.

Zelenskyj zdôraznil, že pre úspešný priebeh operácie sú potrebné „jemnosť a čas“. Dodal, že jeho vláda „udržiava maximálnu diplomatickú aktivitu v iných oblastiach, ktoré sú v záujme Ukrajiny.

Ukrajinská armáda podľa prezidenta „odráža neustále útoky v tých oblastiach, kde sa Rusko snaží postúpiť,“ pričom ako hlavné ciele ruskej armády spomenul Severodoneck a iné mestá v Donbase.

Z obliehaného oceliarskeho závodu Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol evakuovali v pondelok viac ako 260 ukrajinských vojakov, uviedla v noci na utorok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Moskva však tvrdí, že títo bojovníci sa vzdali a teraz sú v zajatí.

00:37 Rusko: Belgorodská a Kurská oblasť čelili ostreľovaniu z Ukrajiny

Úrady v dvoch ruských pohraničných oblastiach v utorok hlásili ostreľovanie z ukrajinského územia. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na ruské médiá.

Pri útoku na dedinu Bezymeno v Belgorodskej oblasti sa ľahko zranila jedna osoba, uviedol miestny gubernátor Viačeslav Gladkov, citovaný agentúrou TASS.

Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt informoval, že ostreľovaný bol hraničný priechod v Tetkine. Podľa prvotných zistení pri tomto útoku nikto neutrpel zranenia. Tento hraničný priechod bol terčom útoku už štvrtýkrát od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, dodal Starovojt.

Rusko opakovane hlási útoky z Ukrajiny na pohraničné oblasti, najmä na infraštruktúru slúžiacu na prepravu a skladovanie palív. Ukrajina nepotvrdila ani nepoprela, že za útokmi stojí jej armáda.

(tasr, sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.