Matovič chce zdaniť ruskú ropu. Rekordné ceny na pumpách to vraj nezvýši. SaS avizuje veto

AKTUALIZOVANÉ Minister financií Igor Matovič (OĽANO) predloží na vládu návrh zákona, ktorým sa zdaní rozdiel v cenách medzi lacnejšou ruskou ropou a ropou typu Brent. Sadzba dane bude 30 percent z určeného rozdielu cien a bude platiť na všetku ruskú ropu spracovanú na Slovensku. Matovič to oznámil na utorkovej tlačovej konferencii. V krátkom čase tým otvoril novú líniu konfliktu medzi ním a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom, ktorého strana bude plán vetovať. Padajú aj reči o rozbíjaní vlády.

„Zavedieme mimoriadnu daň z výhody pri nákupe ruskej ropy, ktorá sa použije na spracovanie na Slovensku,“ povedal Matovič. Minister spresnil, že ruská ropa bola v minulosti štandardne o päť dolárov (4,797 eura) lacnejšia na barel (159 litrov), ako ropa typu Brent, no v súčasnosti je cena ruskej ropy nižšia až o 30 dolárov. Prvých päť dolárov rozdielu sa podľa ministra nebude zdaňovať, ostatný rozdiel zaťaží štát daňou vo výške 30 percent.

Do štátneho rozpočtu by podľa Matoviča malo pritiecť z tejto dane ročne okolo 300 miliónov eur, ktoré chce použiť na vykrytie nákladov protiinflačného balíčka. Minister je presvedčený, že Slovnaft pre toto mimoriadne zdanenie ceny motorových palív nezvýši (odvoláva sa na verejný sľub tohto spracovateľa) a neočakáva ani odpor koaličných strán pri schvaľovaní zákona. Zákon by chcel poslať do Národnej rady (NR) SR spolu so žiadosťou o zrýchlené legislatívne konanie.

Slovnaft sa chce držať trhových princípov

Na zámer zavedenia novej dane rafinéria Slovnaft už zareagovala. Hovorca spoločnosti Anton Molnár zdôraznil, že Slovnaft bude aj naďalej uplatňovať svoju cenotvorbu na základe trhových princípov, na základe vývoja na medzinárodných, ako aj lokálnych trhoch v súlade s princípmi hospodárskej súťaže.

„Budeme postupovať tak, aby konkurenčné prostredie na trhu s palivami bolo na Slovensku naďalej zachované. To znamená, aby voľný obchod s motorovými palivami mohol prúdiť smerom na Slovensko, ale aj zo Slovenska,“ uviedol Molnár.

Expremiér sa mýlil, SaS avizuje veto

Matovičov návrh tiež skritizovala mimoparlamentná strana Hlas-SD expremiéra Petra Pellegriniho aj koaličná SaS. Zatiaľ, čo Hlas-SD upozornil, že návrh motoristom neušetrí na cenách palív ani cent, SaS rovno oznámila, že návrh bude vetovať.

„Igor Matovič pokračuje v plnení štátnej kasy peniazmi, ktoré nedobrovoľne platia ľudia v dôsledku zdražovania. Do dnešného dňa vybral štát na daniach o miliardu viac, ako očakával – práve preto, že ľudia pre zdražovanie platia viac,“ upozornil Pellegrini.

Šéf SaS Richard Sulík zdôraznil, že strana je zásadne proti akejkoľvek novej dani. „Tento návrh ministra financií sme nemohli doteraz vetovať, pretože sme sa o novej dani dozvedeli až z tlačovej besedy. Veto si však uplatníme, pretože táto daň s istotou povedie k vyšším cenám benzínu a nafty,“ uviedol v reakcii na zverejnený návrh Sulík. SaS zopakovala, že pokiaľ Matovič predloží na vládu návrhy na zvyšovanie daní, bude to považovať za porušenie koaličnej zmluvy.

Opäť je reč o rozbíjaní vlády

„O čo im ide? Silou-mocou tretíkrát rozbiť vládu? Včera sľúbia nevetovať, dnes zrazu vetujú… a Slovnaftu zachraňujú v kešeni 300 miliónov eur ročne. Koho záujem týmto sledujú?,“ okomentoval Matovič oznam SaS na Facebooku.

Neskôr reagovala aj samotná strana OĽaNO. Dobré zmluvy vraj robia dobrých partnerov a vyhrážanie sa nedodržiavaním koaličnej zmluvy je začiatkom konca normálnej spolupráce. Ak sa nebude rešpektovať, koaličná zmluva podľa strany stráca zmysel.

„Chceme veriť, že strana SaS pochopí, že umením politiky nie je vydieranie a hádzanie sa o zem, ale kompromis. O to viac, ak ide o pomoc, na ktorú rodiny dlho čakajú,“ uviedol pre TASR Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽANO.

OĽANO dodalo, že nerozumie postoju SaS. „Nejde o zvyšovanie, ale prakticky znižovanie daní pre bežných ľudí, rodičov detí, vďaka daňového bonusu. Programové vyhlásenie vlády však pripúšťa možnosť vyššieho zdaňovania oligopolov a monopolov, čo považujeme za vhodný zdroj príjmov na vykrytie balíka masívnej sociálnej pomoci rodinám,“ doplnil Dojčan. Pokiaľ strana SaS považuje nedotknuteľnosť záujmov najbohatších firiem za svoju „červenú čiaru“, mala sa ju podľa hnutia do programového vyhlásenia pokúsiť presadiť.

Šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová označila Sulíkov návrh za „trucpodnik“ koaličným partnerom, keďže prišiel po viac ako troch mesiacoch, v záverečných fázach intenzívnych rokovaní. „Kde boli politici strany SaS takmer štyri mesiace, keď sme od rána do večera rokovali o opatreniach a pomoci ľuďom? Stále verím, že SaS podporí daňový bonus, pretože daňový bonus prináša zníženie daní pre pracujúcich rodičov,“ skonštatovala v stanovisku pre TASR.

Spájať pomoc ľuďom s hlasovaním o dôvere vlády by podľa Remišovej nič nevyriešilo, iba by uvoľnilo cestu „fašistom a oligarchickým štruktúram strany Smer a Hlas.“

Draho je už teraz. Skutočne cena nestúpne?

Rizikový plán šéfa rezortu financií prichádza v čase, kedy ceny na čerpacích staniciach oscilujú okolo sumy 1,8 eura za benzín aj naftu, čím lámu historické rekordy a otvorene sa hovorí aj o intervencií štátu. O tom, že vláda by mala určite zasiahnuť je presvedčený aj predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti jeho predseda Peter Kremský (OĽANO), ktorý to uviedol minulý týždeň.

„Je veľmi dôležité, aby sa štát staral o občanov, aby sa staral o ekonomiku. A práve ceny benzínu a nafty sú teraz už pre ekonomiku tak škrtiace a brzdiace, že štát by s tým mal určite niečo urobiť. Riešenia sú také, že dodávatelia sa vzdajú časti svojho zisku. Napríklad marža rafinérie Slovnaft (a skupiny MOL) veľmi stúpla, od januára je až desaťnásobná,“ spresnil Kremský.  

Bolo by podľa neho dobré, aby sa časti svojej marže Slovnaft vzdal a aby predával benzín a naftu lacnejšie. „Samozrejme asi dobrovoľne to nikto robiť nebude, pretože cieľom každej firmy je zarábať. Diskusia štátu so Slovnaftom je veľmi dôležitá. Je veľmi dôležité tiež povedať, že pokiaľ nebude úspešná, tak štát môže do tohto (procesu) zasiahnuť,“ povedal.

Pripustil, že v SR je cena pohonných látok nižšia, ako v krajinách, kde sa nespracúva ruská ropa. „To je v poriadku, ale myslím si, že by mohla byť ešte nižšia,“ povedal Kremský. Dôležité pri rokovaní so Slovnaftom je podľa neho „nájsť dobré riešenie, ktoré neuškodí trhu, ani Slovnaftu ako firme, ani štátu a nakoniec bude prospešné pre občana“.

Zastropovanie cien je vraj nebezpečné

Témou je aj zastropovanie cien pohonných hmôt po vzore susedného Maďarska. Podľa slov predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Slovnaftu Oszkára Világiho je však zastropovanie cien pohonných látok „veľmi nebezpečnou cestou“, ktorá bude viesť k ich nedostatku na čerpacích staniciach.

„Slovnaft nemá však vplyv na zákonodarcov, takže pokiaľ ministerstvo financií alebo parlament prijme zákon, ktorým ceny palív zastropuje, tak to budeme musieť zobrať na vedomie. Bude to mať však dopady na zásobovanie,“ upozornil Világi.

Vo vzduchu visí hrozba embarga

Paralelne s týmto dianím sa na európskej úrovni už dlhšie hovorí aj o embargu na dovoz ruskej ropy za jeho inváziu na Ukrajinu. Dohoda však stále nepadla. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) tvrdí, že ak k tomu príde, Slovensko bude trvať na trojročnom prechodnom období.

Jedným z problémov je to, že rafinéria Slovnaft je nastavená na spracovanie ťažkej ruskej ropy a okrem Slovenska zásobuje motorovými palivami čiastočne aj Rakúsko, Česko a Poľsko. Zmena dodávateľa v prípade zavedenia embarga na ruskú ropu prinesie zníženie výkonu viacerých rafinérií v Európe a tiež nižší podiel vyrobenej nafty.

Slovnaft podľa Világiho zvládne prechod na iný druh ropy, vyžiada si to však určitý čas a investície. Rafinéria by musela upraviť niektoré technológie a postaviť nové nádrže na zmiešavanie viacerých druhov ropy. Osobitným problémom je potom zabezpečenie plynulých dodávok ropy cez ropovod Adria, ktorý v súčasnosti nemá na jednom úseku v Chorvátsku dodatočnú kapacitu na zásobovanie maďarskej aj slovenskej rafinérie.

(tasr/tod)