Obvinený Harabin žne to, čo pomohol zasiať

Neúspešný prezidentský kandidát Štefan Harabin je po novom obvinený z extrémizmu. Existujú prinajmenšom dva dobré dôvody, prečo sa nad polohou martýra, do ktorej sa pri svojej obhajobe stavia, treba pousmiať.

Národná kriminálna agentúra v pondelok na krátko zadržala a obvinila bývalého predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Niekdajší minister spravodlivosti sa mal podľa polície dopustiť trestného činu schvaľovania trestného činu a hanobenia národa, za čo mu hrozia maximálne tri roky za mrežami.

Problematický má byť podľa uznesenia výrok, ktorý napísal deň po začiatku ruskej agresie voči nášmu východnému susedovi. „Urobil by som presne to isté, čo Putin v súvislosťami s udalosťami na Ukrajine,“ uviedol okrem iného.

Myšlienka je súčasťou širšej Harabinovej interpretácie konfliktu, v ktorej dlhodobo zdôrazňuje najmä údajnú rozsiahlu prítomnosť „ukronacistov“ v Kyjeve, pričom si pomáha aj tými najperfídnejšími zdrojmi typu Podtatranský kuriér, CZ24 News alebo Aeronet.

Harabin sa po svojom obvinení zaradil do čoraz početnejšieho radu verejne známych ľudí, ktorí doplatili na novú generáciu legislatívy obmedzujúcu slobodu slova. Za podobné prejavy už čelili stíhaniu aj Michal Havran, Tibor Eliot Rostas, Milan Mazurek či Robert Fico a ďalší.

Harabin v reakcii na kroky polície uviedol, že naštartoval prezidentskú kampaň. Konštatoval, že sa mu nakoniec budú daňovníci skladať na odškodné a vyjadril sa, že „ide evidentne o politickú akciu kriminálnika Lipšica [špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, pozn. red.] a kriminálnika Honza [prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Tomáša Honza, pozn. red.]“.

Proti jeho stíhaniu sa v kontraste s postojom členov koalície postavil aj predseda opozičného Smeru Robert Fico. Trojnásobný premiér hovorí o dôkaze „totálnej straty súdnosti Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) pod priamym riadením“ ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) a ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).

Na výhradách Harabina aj Fica však dve dôležité veci nesedia. Bol to totiž práve Harabin, kto z pozície ministra spravodlivosti v roku 2008 apeloval na prijatie novely, v ktorej sa navrhovalo sprísnenie trestov za extrémizmus a úprava niektorých skutkových podstát.

„Nebudeme sa prizerať na vyčíňanie extrémistov. Preto navrhujeme sprísniť tresty a zavádzame presné a tiež nové definície niektorých pojmov. Takýmto spôsobom chceme prispieť k lepšiemu objasňovaniu a potrestaniu páchateľov, ktorí sa snažia narušiť pokojné nažívanie národov, národností a etnických skupín na našom území,“ vysvetlil politik vo vláde trojlístka SMER, SNS a HZDS.

Ambícia zatočiť s extrémizmom nebola cudzia ani Ficovi. Nejde pritom len o povestné „budovanie hrádze“ proti nemu. „Vyzývam orgány činné v trestnom konaní, zakročte, preboha, pretože ak toto budeme vnímať ako niečo normálne a budeme sa tváriť, že toto je súčasť slobody názoru alebo slobody prejavu, tak sa veľmi, veľmi mýlime. Toto nemá nič spoločné ani s demokraciou, ani s hodnotami a čím skôr tieto prejavy zastavíme, tak to bude pre túto krajinu lepšie,“ uviedol Fico v roku 2016 o prejavoch ĽSNS. Teda strany, s ktorej odštiepeným krídlom – Republikou – nevylučuje spoluprácu.

Je to presne tak, ako to vyzerá. Harabin a Fico pretláčali protiextrémistickú agendu dovtedy, dokým nezistili, že hranie na opačnú nôtu im prinesie viac priazne.

V Harabinovom prípade ide pritom o bizarnosť na druhú, keďže za svojím obvinením vidí sprisahanie na čele s „kriminálnikom“ Lipšicom. Špeciálny prokurátor Lipšic je pritom azda najprominentnejším obhajcom širokého poňatia slobody slova v našej krajine. Teda opakom toho, čím bol Harabin, keď mal v rukách reálnu výkonnú moc.

„Som toho názoru, že extrémistické názory, pokiaľ nepodnecujú násilné správanie, sú chránené slobodou prejavu. Štát by nemal rozhodovať, ktorý názor je správny, ktorý nesprávny a ktorý z tých názorov budeme aj trestne stíhať,“ povedal Lipšic v roku 2016 o protiextrémistickej novele vtedajšej šéfky justície Lucie Žitňanskej, nominantky Mostu-Híd.

„Som v šoku, že práve liberáli sú čoraz častejšie zástancami obmedzovania základných práv ako sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania, sloboda združovania,“ dodal počas diskusie so spisovateľom Michalom Hvoreckým a Martinom Dubécim, terajším členom Progresívneho Slovenska.

Vlani svoj postoj zopakoval, konkrétne v reakcii na novelu Márie Kolíkovej (SaS), ktorá chcela Trestný zákon obohatiť o takzvaný trestný čin šírenia nepravdivej informácie. Lipšic sa vtedy vyjadril, že by šlo o „koniec slobody prejavu“ a zhodnotil, že správnym nástrojom v boji proti dezinformáciám je viac diskusie, nie menej.

Harabin sa teda hnevá na systém, ktorý sám pred rokmi pomáhal budovať, a zároveň za svoje stíhanie viní človeka, ktorý je veľkým kritikom tohto systému. To nevymyslíš, to je…pán pre-zi-dent.