Elon Musk a armáda robotov

Titulok tohto článku akoby vypadol zo zlatej éry sci-fi, keď hrdinovia s lúčom a kozmickou loďou zachraňovali krásky uväznené v kovových podzemných palácoch tyranských robotov na Marse. Celkom dobre si viem predstaviť, ako by takúto tému spracoval napríklad legendárny Karel Saudek v spolupráci s Ondřejom Neffom.

Elon Musk "doèasne pozastavil" dohodu o akvizícii Twitteru Elon Musk. Foto: TASR/AP

V reálnom svete nám zatiaľ nehrozí, že by sa proti nám vzbúrili naše robotické vysávače a chladničky. Fyzickí roboti z mäsa a kostí, pardon, kremíka a kovu majú stále ešte trochu problém s elementárnymi úkonmi typu chôdze do schodov, takže súčasný terminátor by sa pri svojej misii „vyhladiť ľudstvo“ najskôr zasekol v prvom rohu miestnosti, búšil päsťou do steny a vydával zúfalo kvíliace zvuky. Prípadne by niekde narazil na predlžovačku a bezmocne sa prevrátil na chrbát.

Svoje o tom vedia práve u Muska, a to vo firme Tesla. Sľubované plne autonómne riadenie áut stále nikde. Aj keď sa schopnosť vozidiel Tesla pohybovať sa bez „pomoci“ vodiča priebežne zlepšuje, rovnako sa čo chvíľu odohrá nejaká alarmujúca epizóda, ktorá vyvolá v ľuďoch nedôveru. A súčasné „killer“ roboty, aj tie armádne na Ukrajine, majú spojenie niekam do štábu, odkiaľ ich riadi živý človek a vyberá im ciele.

Problémom sú zlomyseľníci

Čo sa ale naopak rozmnožilo mierou nevídanou a predtým nečakanou, sú softvérové roboty, „boty“ (pretože kto by sa v dnešnej uponáhľanej dobe chcel zdržiavať vyslovením celých troch slabík), prekliatie online komunít. Na rozdiel od robotov-zabijakov po nich nezostáva spálená krajina, ich úlohou je skôr „podvádzať“ svojich ľudských súputníkov. Existujú, samozrejme, aj neškodné boty, ktoré iba opravujú gramatické chyby alebo vás roztomilo upozornia na to, že váš komentár na fóre by sa dal preskladať do podoby básne haiku. Ale skutočný problém sú tie zlomyseľné boty, ktoré sú vytvorené na páchanie škôd.

Na armádu robotov údajne narazil aj Muskov zámer prebrať Twitter. Firma totiž uvádza, že roboty tvoria menej ako päť percent jej pravidelných používateľov, ale Musk tomu neverí a požaduje zistenie skutočného stavu. Môže to byť aj oveľa viac, napríklad dvadsať percent. To, že Twitter je plný „botov“, ktorí sa vám snažia napchať nejakú kryptomenu až do peňaženiek (výmenou za ich skutočný obsah, ako inak) alebo „predať“ ideologicky zafarbené informácie svojich tvorcov, je pomerne notoricky známe. Ale čo to presne znamená, je práve tá otázka, okolo ktorej sa teraz bude nákup Twitteru – a najmä cena zaň prípadne zaplatená – točiť.

Boty na odstrel

Keď bratia Čapkovci vymysleli slovo „robot“, išlo o natoľko humanoidnú bytosť, že by im ich tvorcovia prisúdili azda všetky ľudské práva vrátane práva na slobodu prejavu. Bolo by to aj tak len akademické cvičenie, žiadny Rossum ani jeho roboty v reálnom svete neexistovali. O sto rokov neskôr sú však „boty“ skôr háveď podobná hmyzu, ktorým by nikto súdny právo na slobodu prejavu nepririekol. Už iba z pragmatických dôvodov: sú totiž svoje výplody schopné generovať natoľko rýchlo a rozsiahlo, že by sa každé nimi zamorené fórum zmenilo na nekonečnú prehliadku reklám, spamu a sloganov, medzi ktorými by príspevky ľudí úplne zanikali. To znamená, že je potrebné ich „odstreľovať“.

Pri takomto „odstreľovaní“ je ale ťažké rozoznať, kto teda robot vlastne je a kto nie. Zlikvidovať každý účet, ktorý je len trochu podozrivý z robotickej aktivity, znamená naštvať pekných pár ľudí, pretože pritom určite postihnete aj značné množstvo normálnych používateľov. Preto firmy ako Twitter ponechávajú určité „nárazníkové pásmo“, v ktorom sa podozrivá aktivita toleruje.

V hre je ale ešte jedno podozrenie, v ktorom ústretovosť voči ľuďom nehrá až takú rolu. Tolerované „boty“ totiž mohli svojimi počtami umelo nafukovať skutočné publikum Twitteru a prezentovať firmu investorom ako silnejšiu, než v skutočnosti bola. Hlavne pre zadávateľa reklamy je to významný rozdiel, robotom totiž nemá zmysel žiadne reklamy ukazovať. Na rozdiel od ľudí si nikdy nič nekúpia.

To už by však bol podvod, úplne klasický. A pre Twitter by to bola veľmi zlá vizitka. Ak sa naozaj ukáže, že vedenie firmy týmto spôsobom manipulovalo s realitou, akého ďalšieho prekrúcania skutočnosti sa ešte v Twitteri dopustili?

A to je otázka, ktorá môže zaujímať aj radového používateľa sociálnych sietí.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďalšie články