Žiadne dobré správy pre Slovensko. Zdražovanie sa ešte neskončilo, automobilky vyrobia menej vozidiel, tvrdia analytici

Medziročné zdražovanie tovarov a služieb sa po aprílovom viac ako 20-ročnom maxime na úrovni 11,8 percenta pravdepodobne ešte neskončilo. Zrýchľovanie inflácie by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch a kulminovať by mohlo v lete. Ročná inflácia by sa v takom prípade mohla pohybovať na úrovni okolo desiatich percent, no existujú obavy aj z vyššieho rastu cien, predpokladajú ekonomickí analytici.

Aktuálne zdražovanie je dôsledkom zvyšovanie cien ropy, energií a mnohých kľúčových agrokomodít na svetových trhoch. „Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia u nás dvojciferná a prekročí hranicu 12 percent. Zároveň predpokladáme, že priemerná inflácia za celý tento rok sa bude hýbať v rozmedzí deväť až desať percent“ priblížila analytička 365.bank Jana Glasová.

Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák si myslí, že inflácia by mala kulminovať v úvode leta. „Následne by silný bázicky efekt z druhej polovice minulého roka mal predsa len štatisticky brzdiť ďalšie zrýchľovanie medziročnej inflácie,“ avizoval. Zmierňovanie rastu cien však bude podľa neho najskôr len veľmi pozvoľné. Ceny budú stále nahor tlačiť vyššie ceny energií, potravín aj sekundárne efekty prelievajúce sa do dopytovej inflácie.

Aprílovú infláciu podporovali okrem palív a účtov za energie aj ďalej rastúce ceny potravín. Tie boli podľa Koršňáka zodpovedné až za tretinu medzimesačnej a viac ako pätinu medziročnej inflácie. V porovnaní s marcom sa ich cena v priemere zvýšila o ďalších 2,6 percenta a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 12 percent až na 14,3 percenta. „Jedinou potravinovou komoditou, ktorá v apríli jemne zlacnela, bolo ovocie, a to o 0,9 percenta, spresnil analytik.

Slovensko EkonomikaAprílová inflácia dosiahla takmer 12 percent. Rast cien na Slovensku je najvyšší od júna 2000

Vyššie náklady potravinárov aj pre ekologizáciu výroby

Obchodníci podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej upozorňujú aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj pre ekologizáciu výroby, zavádzanie nových technológií či pre drahšie obalové materiály.

Kľúčovou položkou, ktorá podľa Koršňáka určí úroveň inflácie v budúcom roku, budú ceny plynu. Ich trhová cena signalizuje prudký nárast pre domácnosti od januára budúceho roka. Plné premietnutie trhových cien plynu do cien pre domácnosti by mohlo i v budúcom roku infláciu udržať na úrovniach blízko desiatich percent, a to aj v prípade, že tlak na ceny energií sa po tohtoročnej jari čiastočne uvoľní.

„Predpokladáme však, že vláda sa bude podobne ako pri cenách elektriny snažiť prenos vyšších trhových cien plynu do ich cien pre domácnosti aspoň čiastočne tlmiť,“ uviedol analytik.

Národná banka Slovenska (NBS) na základe aktuálnych dát odhaduje rast cien plynu pre domácnosti v januári 2023 o viac ako 120 percent. V prípade spotrebiteľských cien elektriny existuje stále riziko, že porastú o približne 60 percent. Ceny energií sa budú ďalej premietať do výrobných cien a následne do cien tovarov, ako aj cien trhových služieb.

Čo čaká slovenské automobilky

Výroba automobilov patrí v súčasnosti k najviac postihnutým odvetviam ekonomiky. Po problémoch spôsobených pandémiou koronavírusu sa automobilky museli vyrovnávať aj s nedostatkom polovodičov, neskôr aj s nedostatkom ďalších komponentov a materiálov.

V tomto roku sa navyše pridali problémy spôsobené vojenským konfliktom na Ukrajine a nepoľavuje ani tlak EÚ na znižovanie emisií. Nie je preto isté, či sa slovenským automobilkám podarí vyrobiť aspoň toľko vozidiel ako vlani, upozornila nadnárodná spoločnosť Expense Reduction Analysts (ERA).

„Na základe analýzy výsledkov a údajov za roky 2019 až 2021 musíme skonštatovať, že hádam nebolo iné odvetvie priemyslu na Slovensku, no rovnako aj v Európskej únii, západnej Európy či celosvetovo, ktoré by sústredilo všetky dosahy globálnej krízy v ekonomike,“ upozornil senior konzultant ERA Juraj Janči.

„Momentálne sme v štádiu zhodnotenia očakávaní a bude otázne, či Slovensko vyrobí aspoň toľko vozidiel, čo v roku 2021,“ dodal. Na Slovensku sa vlani vyrobilo viac ako milión automobilov.

Viaznu dodávateľské reťazce

Problémy s úzkymi hrdlami dodávateľských reťazcov, nedostatkom súčiastok, rast cien vstupných materiálov, ale aj oklieštený odbyt spôsobený vojenským konfliktom na Ukrajine, sa pretavili do veľmi spomaleného a okliešteného procesu výroby automobilov aj na Slovensku. Viedlo to k pozastaveniu dodávok niektorých typov značiek automobilov, prípadne celkovo spomaleniu dodávok.

„Často nie je problém vyrobiť samotné telo vozidla spolu s motorom a kolesami, ale je problém s finalizáciou elektroniky áut, ich infotaimentu a podobne,“ konštatuje Janči s tým, že pri výrobných závodoch sa tak začali hromadiť flotily vozidiel čakajúce na podstatný diel v rámci elektroniky alebo kabeláže vozidla.

Na Slovensku sú aj automobilky, ktoré nepociťujú krízu výpadku výrobných komponentov a ostatné dosahy až tak intenzívne. Sú nimi podľa Jančiho napríklad kórejský výrobca Hyundai/Kia, ktorý si zaobstaral čipy v predstihu, či francúzska automobilka Stellantis, ktorá v závode pri Trnave vyrába modely Citröen C3 a Peugeot 208.

Budúcnosť je však podľa odborníka neistá u všetkých rovnako. „Nedá sa odhadnúť dĺžka výpadku dodávky polovodičov a iných elektronických súčiastok, ani rastúci tlak na ekologizáciu vozidlového parku a rast cien vstupov,“ konštatuje Janči.

Vzhľadom na neistý vývoj do budúcna, nárast cien pohonných látok a otázky ohľadom výhodnosti elektromobility, však ide podľa odborníka pre automobilky o priveľa nejasných premenných, ktoré sťažujú predikcie.

„Otázny je aj dopyt kupujúcich, dokedy sa „uspokoja“ s neurčitými dodacími termínmi, respektíve s rušením modelov, ktoré automobilky postupne sťahujú z trhu a neplánujú už vyrábať. Pri jeho poklese alebo pozastavení to bude znamenať pre niektoré automobilky veľkú ranu, z ktorej sa nemusia spamätať,“ dodal Janči.

(tasr, im)