Po Fede a Bank of England plánuje zvyšovať úrokové sadzby aj ECB. Pravdepodobne v júli

Inflácia v eurozóne dosiahla v apríli rekordných 7,5 percenta, čo je takmer štvornásobok cieľa Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý predstavuje 2 percentá. Zatiaľ čo centrálne banky v USA a Veľkej Británii zvyšujú úrokové sadzby, ECB sa k tomuto kroku zatiaľ neodhodlala. Jej prezidentka Christine Lagardová však v stredu vo svojom prejave v slovinskej Ľubľane naznačila zvýšenie úrokových sadzieb a vyjadrila podporu pre toto rozhodnutie.

Federálny rezervný systém (FED), obdoba centrálnej banky v Spojených štátoch, ešte minulý týždeň ohlásil zvýšenie úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu, čo zahraničné médiá opísali ako zatiaľ najagresívnejší krok v boji proti najvyššej inflácii v USA za posledných 40 rokov.

Rovnako Bank of England avizovala tento týždeň už tretie zvýšenie hlavnej úrokovej sadzby v tomto roku, pričom opäť vzrástla o 0,25 percentuálneho bodu na jedno percento, čo je jej najvyššia úroveň od februára 2009.

V eurozóne sa už dlhodobo drží hlavná úroková sadzba na nule, keďže v minulosti panovali obavy skôr z deflácie a bolo potrebné povzbudiť európsku ekonomiku po veľkej finančnej kríze či ďalších problémoch, s ktorými sa Európa pasovala počas posledného desaťročia.

Pre porovnanie, Česká národná banka má dlhodobo o niečo vyššie sadzby. Základná dvojtýždenná repo sadzba sa aktuálne pohybuje na úrovni 5,75 percenta po poslednom májovom zvýšení o 0,75 percentuálneho bodu. ČNB začala výraznejšie zvyšovať sadzby ešte minulú jeseň.

Slovensko EkonomikaAprílová inflácia dosiahla takmer 12 percent. Rast cien na Slovensku je najvyšší od júna 2000

Volanie po reštriktívnych opatreniach v eurozóne

Európska centrálna banka sa k zvyšovaniu úrokových sadzieb zatiaľ neodhodlala, pričom viacerí odborníci už poukazovali na potrebu a dôležitosť rýchleho zvýšenia sadzieb.

„Na jednej strane musíme zabezpečiť, aby oživenie [ekonomiky po pandémii, pozn. red.] pokračovalo. Na druhej strane musíme zabrániť tomu, aby sa vyššie inflačné očakávania zakorenili a premietli do trhu práce,“ povedal pre televíziu CNBC guvernér fínskej centrálnej banky Silvia Amaro Olli Rehn. „Preto by sme mali (…) pokračovať v postupnom procese normalizácie menovej politiky,“ dodal.

We have to ensure that recovery will continue. At the same time we have to prevent second round effects of high #inflation. This means moving relatively quickly to zero on interest rates and continuing the normalization of our @ecb #MonetaryPolicy, as we have done. /2

— Olli Rehn (@ollirehn) May 6, 2022

Aj šéf Inšitútu pre ekonomický výskum (Ifo) Clemens Fuest sa minulý týždeň vyjadril, že Európska centrálna banka musí vzhľadom na vysokú infláciu v eurozóne rýchlo zvýšiť úrokové sadzby v súlade s americkým Federálnym rezervným systémom.

„Zvýšenie úrokových sadzieb v USA vedie k posilneniu amerického dolára voči euru, čo zvyšuje inflačný tlak v Európe,“ povedal Fuest. „V tomto ohľade existuje určitý tlak na ECB, aby ho nasledovala.“

Lagardová pripustila dvíhanie sadzieb

V stredu vo svojom príhovore v slovinskej Ľubľane prezidentka ECB Christine Lagardová pripustila zvyšovanie úrokových sadzieb a ďalšie monetárne opatrenia. Zdôraznila, že pred zvýšením úrokových sadzieb dôjde k ukončeniu čistých nákupov v rámci programu nákupu aktív, čo by sa malo podľa jej slov udiať na začiatku tretieho kvartálu.

„K prvému zvýšeniu úrokových sadzieb, o ktorom informujú výhľadové usmernenia [forward guidance, pozn. red.] ECB týkajúce sa úrokových sadzieb, dôjde až nejaký čas po ukončení čistých nákupov aktív,“ uviedla Lagardeová.

Zároveň vysvetlila, že pojem „nejaký čas“ nebol presne definovaný, pričom podľa jej slov by to mohlo znamenať len niekoľko týždňov.

Vychádza to na júl

Ešte pred prejavom Lagardovej sa niekoľko ďalších členov Rady guvernérov ECB vyjadrilo, že by podporili odštartovanie zvyšovania sadzieb v júli. Zdá sa, že väčšina v 25-člennom orgáne, ktorý stanovuje sadzby, je takémuto kroku naklonená, informuje Financial Times.

Šéf nemeckej Bundesbanky Joachim Nagel sa v utorok pripojil k dlhému radu tvorcov menovej politiky, ktorí vyzývajú na rýchle zmeny sadzieb. Európska centrálna banka by podľa neho mala v júli zvýšiť úrokové sadzby, aby zabránila zakoreneniu vysokej inflácie.

Člen Výkonnej rady Fabio Panetta je podľa britského denníka jediným, kto sa vyslovil proti júlovému zvýšeniu sadzieb a uprednostňuje počkať najskôr na zverejnenie údajov o raste za druhý štvrťrok.

Naopak, guvernér rakúskej centrálnej banky Robert Holzmann, ktorý je zástancom razantnejšieho reštriktívneho prístupu, dokonca povedal, že ECB by mohla zvýšiť sadzby ešte skôr.

„Myslím si, že by bolo vhodné urobiť aspoň dva alebo dokonca tri kroky. Mohli by to byť menšie kroky, teda zvyšovanie po 0,25 percentuálneho bodu,“ uviedol Holzmann.

Na otázku, či ECB nekoná už príliš neskoro, odpovedal: „Nepovedal by som, že príliš neskoro. Ale možno sa mohlo konať skôr. Spojené štáty sú v hospodárskom cykle približne o pol roka pred nami. V tomto ohľade je vhodné, že ECB koná neskôr. Možno však aj Fed konal trochu neskoro,“ uzavrel.

Z dostupných vyjadrení sa teda zdá byť najpravdepodobnejšou možnosťou, že otázka zvýšenia úrokových sadzieb, pravdepodobne o 0,25 percentuálneho bodu, sa prerokuje na zasadnutí Rady guvernérov ECB vo Frankfurte 21. júla.