Fínsko patrí v pripravenosti civilnej ochrany a v prepočte vojakov na množstvo obyvateľov medzi svetových premiantov. V súčasnom období to ale, zdá sa, nestačí. Ruská agresia proti Ukrajine spôsobila, že v priebehu pár mesiacov stúpla verejná podpora členstva krajiny v NATO z jednej štvrtiny až na tri štvrtiny. Po tohtotýždňovom oznámení tamojšieho prezidenta a premiérky je vstup zrejme hotovou vecou. Čo na zásadnú zmenu na globálnej šachovnici hovoria Rusi, s ktorými mali Fíni dlhé roky pragmatický vzťah, a kto z Aliancie je proti jej rozšíreniu?

V rozpätí rokov 2016 až 2019 vyšlo pod hlavičkou fínskeho štátneho telerozhlasu Yle 31 epizód kriminálneho seriálu Sorjonen. Jeho hlavným hrdinom je svojský detektív Kari Sorjonen, ktorý v ambícii žiť pokojnejší život opustí Helsinki a spolu s manželkou a takmer dospelou dcérou sa presťahuje do mesta Lappeenranta ležiaceho neďaleko hraníc s Ruskom. V 70-tisícovom meste ho však čaká pravý opak – riešenie zložitých a brutálnych vrážd. Sorjonen je asi najlepší seriál z krajiny tisícich jazier vôbec, aspoň podľa hodnotení slovenských a českých divákov na dobrej známej filmovej databáze ČSFD.

Snímka vo viacerých ohľadoch vynikajúco ilustruje vzťahy krajín, ktoré spolu zdieľajú vyše 1 300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. Bez nadmerného démonizovania Rusov ukazuje, že od východného suseda často prichádza nebezpečenstvo v podobe presahu organizovaného zločinu do Lappeenranty, no na druhej strane ich prezentuje ako ľudí, s ktorými je možné pragmaticky spolupracovať. Koniec koncov kľúčovou kolegyňou Sorjonena je bývalá agentka ruskej tajnej služby FSB Lena Jaakolová.

Vojna na Ukrajine, ktorú 24. februára odštartoval ruský vpád na Ukrajinu, však tieto vzťahy zmenila. Hoci rétorika Kremľa a problémy na frontoch nenasvedčovali tomu, že by sa vojská rozhodli tiahnuť aj do Škandinávie, mnohí Fíni sa začali Rusov báť. Platí to aj pre tých z Lappeenranty.

Foto: Google maps

Žili sme spolu, no od vojny sa to zmenilo

„Prirodzene, miestni obyvatelia sú ustarostení a znepokojení. Všetci sme boli šokovaní, keď Rusko Ukrajinu napadlo. Boli sme zvyknutí pracovať a žiť po boku Rusov,“ uviedol v apríli pre britský denník Guardian dlhoročný starosta mesta Kimmo Jarva zo svojej kancelárie s výhľadom na zamrznutý záliv na jazere Saimaa. „Vždy som sa cítila veľmi bezpečne, keď som tu vyrastala, ale od vojny sa to trochu zmenilo,“ povedala tým istým novinám Noora Ikonenová, miestna baristka.

Hoci je invázia Ruska do Fínska nepravdepodobná, strachu severanov sa rozumieť dá, a to predovšetkým so zreteľom na Talvisotu – tak Fíni volajú Zimnú vojnu. Reč je o dobre známom konflikte, v ktorom sa Sovietsky zväz v rokoch 1939 až 1940 vo viacerých fázach pokúsil anektovať Fínsko a aj napriek čiastočným územným ziskom narazil na odpor maličkého odhodlaného národa. Talvisota stála život takmer 27-tisíc ľudí na strane brániaceho sa štátu.

Zásoby, kryty a kvantum bojaschopných mužov

Fíni robia v súčasnosti všetko pre to, aby sa ďalší potencionálny súboj Dávida s Goliášom skončil minimálne rovnako. Z kréda „dúfať v to najlepšie, byť pripravený na najhoršie“ preto spravili akési neoficiálne národné motto.

Ako informoval koncom marca denník Financial Times, takmer tretina dospelej populácie severskej krajiny sú záložníci, čo znamená, že Fínsko môže čerpať z jednej z najväčších armád v pomere k početnosti svojho obyvateľstva v Európe. Záložníci dostali v polovici marca od Fínskeho zväzu dôstojníkov pokyny, ako si udržiavať kondíciu. V štáte takisto stále platí povinná vojenská služba pre mužov starších ako 18 rokov v trvaní šesť až dvanásť mesiacov. Ženy ju môžu absolvovať dobrovoľne.

Fíni tiež neotáľajú so zhromažďovaním zásob. Kľúčové palivá a obilniny sú uskladnené v takých množstvách, aby vydržali najmenej pol roka. Farmaceutické spoločnosti sú zase povinné mať po ruke všetky dovážané lieky na obdobie troch až desiatich mesiacov.

(viac…)

Najnovšie autorské články