Fíni sa na možnú vojnu dlho chystali sami, dnes chcú ochranu NATO. Aký bol ich vzťah s Rusmi?

Fínsko patrí v pripravenosti civilnej ochrany a v prepočte vojakov na množstvo obyvateľov medzi svetových premiantov. V súčasnom období to ale, zdá sa, nestačí. Ruská agresia proti Ukrajine spôsobila, že v priebehu pár mesiacov stúpla verejná podpora členstva krajiny v NATO z jednej štvrtiny až na tri štvrtiny. Po tohtotýždňovom oznámení tamojšieho prezidenta a premiérky je vstup zrejme hotovou vecou. Čo na zásadnú zmenu na globálnej šachovnici hovoria Rusi, s ktorými mali Fíni dlhé roky pragmatický vzťah, a kto z Aliancie je proti jej rozšíreniu?

V rozpätí rokov 2016 až 2019 vyšlo pod hlavičkou fínskeho štátneho telerozhlasu Yle 31 epizód kriminálneho seriálu Sorjonen. Jeho hlavným hrdinom je svojský detektív Kari Sorjonen, ktorý v ambícii žiť pokojnejší život opustí Helsinki a spolu s manželkou a takmer dospelou dcérou sa presťahuje do mesta Lappeenranta ležiaceho neďaleko hraníc s Ruskom. V 70-tisícovom meste ho však čaká pravý opak – riešenie zložitých a brutálnych vrážd. Sorjonen je asi najlepší seriál z krajiny tisícich jazier vôbec, aspoň podľa hodnotení slovenských a českých divákov na dobrej známej filmovej databáze ČSFD.

Snímka vo viacerých ohľadoch vynikajúco ilustruje vzťahy krajín, ktoré spolu zdieľajú vyše 1 300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. Bez nadmerného démonizovania Rusov ukazuje, že od východného suseda často prichádza nebezpečenstvo v podobe presahu organizovaného zločinu do Lappeenranty, no na druhej strane ich prezentuje ako ľudí, s ktorými je možné pragmaticky spolupracovať. Koniec koncov kľúčovou kolegyňou Sorjonena je bývalá agentka ruskej tajnej služby FSB Lena Jaakolová.

Vojna na Ukrajine, ktorú 24. februára odštartoval ruský vpád na Ukrajinu, však tieto vzťahy zmenila. Hoci rétorika Kremľa a problémy na frontoch nenasvedčovali tomu, že by sa vojská rozhodli tiahnuť aj do Škandinávie, mnohí Fíni sa začali Rusov báť. Platí to aj pre tých z Lappeenranty.

Žili sme spolu, no od vojny sa to zmenilo

„Prirodzene, miestni obyvatelia sú ustarostení a znepokojení. Všetci sme boli šokovaní, keď Rusko Ukrajinu napadlo. Boli sme zvyknutí pracovať a žiť po boku Rusov,“ uviedol v apríli pre britský denník Guardian dlhoročný starosta mesta Kimmo Jarva zo svojej kancelárie s výhľadom na zamrznutý záliv na jazere Saimaa. „Vždy som sa cítila veľmi bezpečne, keď som tu vyrastala, ale od vojny sa to trochu zmenilo,“ povedala tým istým novinám Noora Ikonenová, miestna baristka.

Hoci je invázia Ruska do Fínska nepravdepodobná, strachu severanov sa rozumieť dá, a to predovšetkým so zreteľom na Talvisotu – tak Fíni volajú Zimnú vojnu. Reč je o dobre známom konflikte, v ktorom sa Sovietsky zväz v rokoch 1939 až 1940 vo viacerých fázach pokúsil anektovať Fínsko a aj napriek čiastočným územným ziskom narazil na odpor maličkého odhodlaného národa. Talvisota stála život takmer 27-tisíc ľudí na strane brániaceho sa štátu.

Zásoby, kryty a kvantum bojaschopných mužov

Fíni robia v súčasnosti všetko pre to, aby sa ďalší potencionálny súboj Dávida s Goliášom skončil minimálne rovnako. Z kréda „dúfať v to najlepšie, byť pripravený na najhoršie“ preto spravili akési neoficiálne národné motto.

Ako informoval koncom marca denník Financial Times, takmer tretina dospelej populácie severskej krajiny sú záložníci, čo znamená, že Fínsko môže čerpať z jednej z najväčších armád v pomere k početnosti svojho obyvateľstva v Európe. Záložníci dostali v polovici marca od Fínskeho zväzu dôstojníkov pokyny, ako si udržiavať kondíciu. V štáte takisto stále platí povinná vojenská služba pre mužov starších ako 18 rokov v trvaní šesť až dvanásť mesiacov. Ženy ju môžu absolvovať dobrovoľne.

Fíni tiež neotáľajú so zhromažďovaním zásob. Kľúčové palivá a obilniny sú uskladnené v takých množstvách, aby vydržali najmenej pol roka. Farmaceutické spoločnosti sú zase povinné mať po ruke všetky dovážané lieky na obdobie troch až desiatich mesiacov.

Národ ľudnatý zhruba ako Slovensko nezaháľa ani pri zabezpečení krytov civilnej ochrany. Všetky budovy nad určitú veľkosť musia mať svoje vlastné protiletecké kryty a zvyšok obyvateľstva môže využívať podzemné parkoviská, klziská a bazény, ktoré sú pripravené na rýchlu premenu na evakuačné a núdzové centrá.

„Vzhľadom na našu geostrategickú polohu a našu veľkú pevninu a riedku osídlenie potrebujeme mať na obranu krajiny všetko…Pravidelne sa školíme na mnohých úrovniach, aby sme sa uistili, že každý vie, čo má robiť – pri politických rozhodnutiach, v tom, čo majú robiť banky, cirkev, priemysel, aká je úloha médií,“ ubezpečil Janne Kuusela, generálny riaditeľ pre obrannú politiku na fínskom rezorte obrany. „Konečným výsledkom toho je, že v prípade potreby môžete túto spoločnosť prepnúť na krízový režim,“ dodal Kuusela.

Zmena verejnej mienky, aká pravdepodobne nemá obdobu

Aj túto komplexnú individuálnu prípravu Fíni nepovažujú za dostatočnú. Práve v reakcii na rusko-ukrajinský konflikt sa totiž chcú zaradiť do systému kolektívnej obrany Severoatlantickej aliancie, a dať tak zbohom štatútu vojenskej neutrality, ktorý si pestovali dlhé desaťročia. Toto dianie pritom nie je výsledkom tlaku zhora, ale reálnej zmeny postoja fínskeho obyvateľstva. Čo to znamená v číslach?

V prieskume Fínskeho združenia pre obchod a politiku (EVA) z jesene roku 2021 s členstvom Fínska v Severoatlantickej aliancii súhlasilo len 26 percent Fínov. Naopak, proti bolo až 40 percent z nich. V tohtoročnom jarnom skúmaní verejnej mienky zo strany toho istého združenia s výrokom „Fínsko by malo vstúpiť do NATO“ súhlasilo až 60 percent Fínov, z toho 36 percent jednoznačne a 24 percent čiastočne. Odpovedať nevedelo 21 percent obyvateľov a nesúhlasilo 19 percent – 10 percent absolútne a 9 percent čiastočne. Neskôr hlasy za vstup do NATO ešte výrazne posilnili na 76 percent.

„Keď analyzujeme bezpečnostnú otázku v Európe, vidíme, že sa veľa vecí zmenilo. Vidíme, že Rusko je ochotné zobrať na seba väčšie riziko vojny, je schopné zhromaždiť viac ako 180-tisíc vojakov na útok proti inej krajine a tiež vidíme, že pribúdajú verbálne hrozby o možnom použití taktických jadrových zbraní alebo chemických zbraní,“ konštatoval Pekka Haavisto, fínsky minister zahraničných vecí začiatkom apríla.

Podľa čerstvého prieskumu EVA sa až 19 percent Fínov obáva, že Rusko by mohlo zaútočiť aj na ich krajinu. Cifra sa od začiatku invázie na Ukrajinu strojnásobila. Až 30 percent z 2 800 respondentov sa tiež domnieva, že riziko agresie zo strany Moskvy sa v nasledovných piatich rokoch do roku 2027 zvýši.

Premiérka a prezident sú za

Azda poslednú bodku za týmto príbehom dal vo štvrtok tamojší prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová, ktorí v spoločnom vyhlásení oficiálne oznámili, že vstup svojej krajiny do NATO podporujú. Ako vysvetlila agentúra AP, toto oznámenie znamená, že Fínsko prakticky s určitosťou požiada o vstup do NATO, i keď si to bude vyžadovať ešte niektoré konkrétne kroky.

Fínsko s NATO dlhodobo úzko spolupracuje ako nečlenská krajina, čo okrem iného umožňuje aliančným jednotkám usporiadať cvičenia na jeho pôde. K zatiaľ poslednému prišlo koncom apríla, keď do fínskeho prístavného mesta Turku [niekdajšia metropola Fínska, pozn. red.] priplávali tri vojnové lode NATO. Manévre s dĺžkou dva týždne mali pripraviť fínske lode na účasť na inom cvičení NATO v roku 2022.

Kremeľ to považuje za hrozbu

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov bezprostredne po oznámení vrcholových politikov uviedol, že vstup Fínov do tohto vojenského paktu bude pre Rusko znamenať hrozbu. Konkrétne kroky Moskvy v reakcii na rozšírenie NATO budú podľa neho závisieť od toho, nakoľko sa vojenská infraštruktúra Aliancie posunie k ruským hraniciam.

„Ďalšie rozšírenie NATO neurobí náš kontinent stabilnejším a bezpečnejším,“ vyhlásil Putinov hovorca podľa agentúry Interfax. „Vždy sa posudzujú a analyzujú najrôznejšie varianty,“ odvetil na otázku, či v Kremli počítali s takou reakciou na „špeciálnu operáciu“.

Keďže si je Fínsko ruského pohľadu na rozširovanie NATO vedomé, v aktuálnom medziobdobí zraniteľnosti zvyšuje svoju bezpečnosť bilaterálnou cestou. Prezident Niinistö totiž v stredu v Helsinkách podpísal s britským premiérom Borisom Johnsonom novú bezpečnostnú dohodu, ktorá zaväzuje obe krajiny k tomu, aby si prípade vojenského napadnutia navzájom pomohli. Forma pomoci má závisieť od požiadaviek druhej strany.

Odplata, ktorá nenastala a neúspech tretej cesty

V rovnaký deň, ako fínska premiérka a hlava štátu vstúpili jednou nohou do NATO, informoval miestny denník Italehti s odvolaním sa na nemenované zdroje o tom, že Rusko varovalo kľúčových fínskych politikov o plánovanom zastavení dodávok plynu do krajiny. Putinov hovorca Peskov však túto správu v piatok poprel. „S najväčšou pravdepodobnosťou je to ďalší novinársky hoax,“ povedal.

Len zopár hodín na to však ruská energetická spoločnosť Inter RAO oznámila, že od soboty pre zmenu prestane dodávať Fínom elektrickú energiu. Rusi však spotrebu severského štátu pokrývali len na desať percent. Nedostatok dovozu elektriny z východu bude kompenzovaný dovozom väčšieho množstva elektriny zo Švédska a výrobou väčšieho množstva domácimi spoločnosťami.

Fínsky sociálnodemokratický poslanec a bývalý minister zahraničných vecí Erkki Tuomioja nedávno navrhol, že členstvo v NATO by mohlo nahradiť vytvorenie fínsko-švédskej obrannej aliancie. Profesor moderných fínskych dejín na Univerzite v Turku Vesa Varesa však uviedol, že sile takéhoto konceptu nikto neverí.

Práve Švédsko je po Fínsku druhým najhorúcejším adeptom na vstup do 30-členného paktu. Obe krajiny túto svoju ambíciu vzájomne koordinujú už celé týždne a stále nie je vylúčené, že do NATO vstúpia spoločne. Naposledy sa kladne k vstupu do Aliancie vyjadrila ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová, podľa ktorej by členstvo Švédska v NATO „zmenšilo pravdepodobnosť vojenských konfliktov, a teda by účinkovalo ako prevencia konfliktu v severnej Európe“.

Pribratie dvoch nováčikov sa medzi vrcholovými západnými politikmi teší unisono podpore, čo platí aj pre Slovensko. Kritické hlasy sa objavujú len sporadicky. Možno spomenúť chorvátskeho prezidenta Zorana Milanoviča, ktorý hovoril o vetovaní ich vstupu či tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý v piatok skonštatoval, že rozšírenie o spomínané škandinávske krajiny by bola „chyba“.

Tieto štáty totiž podľa tureckého lídra slúžia ako útočiská pre členov Revolučného frontu ľudového oslobodenia či Strany kurdských pracujúcich, ktoré sú v Turecku zakázané. „Škandinávske krajiny sú ako penzióny pre teroristické organizácie,“ dodal Erdogan.