Ľubomír Žák Profesor teológie a katolícky kňaz.

Témou pravidelnej sobotnej eseje profesora Ľubomíra Žáka sú lekcie z pohnutých životných osudov francúzskej filozofky Simone Weilovej.

Našli ju ležať omdletú v jej izbe, 15. apríla 1943. Simone Weilová sa v nej zdržiavala pomerne málo, pretože väčšinu času, až do nočných hodín, trávila v kancelárii na londýnskej Hill Street. Po okamžitom prevoze do nemocnice a lekárskej kontrole sa ukázalo, že jej zdravotný stav je mimoriadne vážny. Nielen v dôsledku tuberkulózy, ale hlavne podvýživou a extrémnou únavou organizmu. Aj preto bolo otázne, či ju dokážu zachrániť lekári sanatória v Ashforde, na juhovýchode Anglicka, kde bola následne hospitalizovaná. Žiaľ, jej pobyt v ňom bol naozaj veľmi krátky. Simonino vyčerpané srdce dotĺklo 24 augusta. Mala 34 rokov. Na jej pohrebe bolo prítomných iba sedem ľudí. Vojna zabránila tomu, aby ich mohlo byť viac.

V Londýne v jej skromnej izbe zostalo po nej iba pár osobných vecí, šaty, niekoľko kníh včítane Nového zákona. Našli sa tam ale aj jej filozofické, politické a duchovné texty. A nebolo ich málo. Pretože to, čo ju charakterizovalo, bolo práve písanie. Simone mala neuveriteľnú ľahkosť vyjadriť sa s perom v ruke, vložiť na papier svoje myšlienky. Pritom dokázala písať v podmienkach, ktoré neboli nijak výhodné pre literárnu tvorbu. Je známe, že keď v júni roku 1940 ušla z Paríža, spolu s rodičmi, aby ju nacistickí okupanti nedeportovali do koncentračného tábora spolu s ostatnými príslušníkmi židovského národa, vydala sa s kufrom v ruke na dlhú migračnú púť a práve počas nej napísala celý rad literárnych, filozofických a politických článkov, diel, poznámok a osobných listov.

Písala, kde len mohla. Napríklad uprostred chaosu migračného židovského tábora v marockej Casablance, kde v máji roku 1942 čakala niekoľko týždňov na odchod lode do New Yorku. Dopísala tam svoje známe dielo Predkresťanské intuície. Predchádzajúce mesiace, počas ktorých sa skrývala na francúzskom vidieku a pracovala na farme v Saint-Marcel-d’Ardèche, napísala duchovné zápisky, ktoré boli vydané posmrtne pod názvom Tiaž a milosť. A predtým, keď sa istý čas skrývala v Marseille, dopísala rozpracované dielo Iliada – báseň o sile. Ale tvorila aj vo Vichy a Toulouse, kde nakrátko pobývala s rodičmi po úteku z Paríža obsadeného nemeckými vojakmi.

Po Simoninej smrti sa ocitli v rukách jej spolupracovníkov a priateľov početné londýnske texty. Tieto boli napísané v inom kontexte, než by sa to mohlo javiť na prvý pohľad. Weilovej pobyt v Londýne totiž nebol riešením úniku Hitlerom prenasledovanej Židovky a politicky aktívnej filozofky. Pricestovala tam v decembri 1942 z New Yorku, kde nechala rodičov a brata Andrého, aby sa aktívne zapojila do francúzskeho odboja v rámci hnutia France Libre (Slobodné Francúzsko), založeného generálom Charlom de Gaullom. Cítila, že nemôže zostať za oceánom a odtiaľ sa nečinne pozerať na vývoj diania v Európe, zvlášť v rodnom Francúzsku.

(viac…)

Najnovšie autorské články