Veľký európsky prieskum nerozlišuje jednu podstatnú vec, fakticky kľúčovú líniu konfliktu. Ešte horšie sú dôsledky, napríklad asymetria v médiách, kde dominuje jeden pohľad na vojnu.

Štandard pred pár dňami informoval o prieskume spoločnosti YouGov, ktorý zisťoval, čo si občania Európy myslia, kto je zodpovedný za dnešnú situáciu na Ukrajine. Prieskum sa robil v šestnástich krajinách Európy, pätnásť ich bolo z EÚ, popri nich bola do prieskumu zaradená ešte Veľká Británia. Prieskum to bol určite zaujímavý a prínosný.

Sto percent obyvateľov každej krajiny je rozdelených do štyroch skupín:

Prvá skupina sú tí, čo pripisujú zodpovednosť výlučne Rusku alebo viac Rusku ako NATO.

Druhá skupina sú tí, čo nevedeli odpovedať.

Tretiu skupinu tvoria tí, čo pripisujú zodpovednosť rovnakou mierou Rusku i NATO.

Štvrtú skupinu tvoria tí, čo pripisujú zodpovednosť výlučne NATO alebo viac NATO ako Rusku.

K prieskumu mám tri poznámky.

Na súhlas s inváziou sa pýtať netreba

Prvá poznámka sa týka toho, na čo sa ľudí nepýtali. Nepýtali sa ich na súhlas či nesúhlas s ruskou inváziou. A správne. Myslím, že to nebolo potrebné, lebo ohľadne správnosti invázie sa v týchto krajinách žiaden spor nevedie. S inváziou nesúhlasí skoro nikto a skoro nikto ju neospravedlňuje. Zato naprosto zásadný spor sa vedie o jej príčiny. A je to fenomén celoeurópsky, a teda diskusia o príčinách, ktorú občas vedieme na Štandarde, je legitímna.

Nedostatok vo vyhodnotení

Druhá poznámka sa týka jedného nedostatku vo vyhodnotení. Je na škodu veci, že v tabuľke nie je prvá skupina rozdelená na tých, čo pripisujú vinu výlučne Rusku, a na tých, čo ju pripisujú viac Rusku ako NATO. Takto poznáme len súčet tých dvoch podskupín. Na Slovensku je to ten červený pás reprezentujúci 38 percent. Chceli by sme poznať jeho rozdelenie na tie dve podskupiny. A podobne mala byť rozdelená na dve podskupiny i štvrtá skupina.

Prečo? Pretože ak sledujúc mnohotýždňovú diskusiu na Slovensku, či už v médiách, na sociálnych sietiach a v skupinkách medzi ľuďmi, sa domnievam, že hlavná línia konfliktu na Slovensku neprebieha v strede tabuľky, teda nie je to konflikt medzi červeným a fialovým pásikom.  

Na Slovensku v rámci červeného pásika existuje podskupina, ktorá pripisuje zodpovednosť výlučne Rusku, je to pomyselná ľavá časť červeného pásika. Pre túto podskupinu je čo i len zmienka, že troška viny by mohla byť i na strane NATO, tak neprijateľná, že ľudia z tejto podskupiny nerobia veľký rozdiel medzi ľuďmi z pravej časti červeného pásika (to sú tí, čo nejakú, i keď menšiu, vinu prisudzujú i NATO) a ľuďmi z fialového pásika. Považujú ich za rovnakých nositeľov „kremeľskej propagandy“, „putinovského naratívu“ a podobne.

Domnievam sa teda, že línia konfliktu prebieha naprieč červeným pásikom. Predstaviť si to môžeme nejako takto:

Na ktorom mieste však ide línia konfliktu cez červený pásik, nevieme, čo je onen spomínaný nedostatok vo vyhodnotení. A možno to nie je nedostatok, ale zámer, lebo je to politikum.

Menšinový názor s drvivo väčšinovým mediálnym zastúpením

Tretia poznámka sa týka mediálnej reprezentácie postojov naľavo a napravo od línie názorového konfliktu. Nedá sa to ľahko presne odmerať, ale stačí si prejsť všetky dôležité médiá a položiť si otázku, kedy a ako často ste v nich počuli postoje z priestorov naľavo a napravo od línie názorového konfliktu. Treba si tiež pripomenúť, že niektoré sledované internetové médiá boli pred pár týždňami jednoducho zrušené na základe narýchlo schváleného zákona a následného rozhodnutia NBÚ. Ve verejnoprávnej televízii už pred dvomi mesiacmi boli otvorene prijaté personálne opatrenia, aby sa niektoré názory do vysielania nedostali. De facto bola akceptovaná cenzúra.

Možno povedať, že menšinový názor, pre ktorý neexistuje žiadna zodpovednosť NATO za situáciu na Ukrajine (ľavá časť červeného pásika) má drvivú prevahu v médiách. Koľko? Osemdesiat percent? Deväťdesiat percent? Skrátka drvivú prevahu. Teda mediálne to vyzerá nejako takto:

Roztvorené nožnice medzi tým, čo si ľudia mysleli, a tým, čo sa zrkadlilo v médiách, nie sú na Slovensku za posledné desaťročia ničím novým. Akurát miera ich roztvorenosti v naprosto kľúčovej téme vojny a mieru je v tejto chvíli, zdá sa, nebývalo vysoká. 

Vyhliadky pre spoločenský zmier na Slovensku nie sú príliš optimistické.