Správa z utorkového večera o tom, že Ukrajina zavrela kohútik pre plyn prechádzajúci meracou stanicou Sochranovka, a tým odstavila asi tretinu plynu, ktorý do EÚ tečie z Ruska cez ukrajinské územie, sa u nás absurdne servírovala ako ďalšia rana ruskému plynu.

V skutočnosti je to rana hlavne pre štáty Európskej únie, hoci nie s okamžitým účinkom (pre existenciu zásobníkov), a hoci v tomto prípade rana mieri na krajiny ako Maďarsko, Rakúsko, nie na Nemecko. Druhý dôvod, prečo u nás informciu o kroku Ukrajiny nikto veľmi nešíri, spočíva v tom, že Volodymyr Zelenskyj si tu vynucuje niečo, k čomu Európsku úniu ako celok neprinútil politicky.

Bloomberg tento týždeň napísal, že k desiatim európskym odberateľom plynu, ktorí si už otvorili rubľový účet pri Gazprome, pribudlo medzitým ďalších desať. Keď zatiaľ Únia nepristúpila k embargu na hlavné ruské suroviny a prihliada na to, že hrozbu sankcií jej vlastné firmy neberú vážne, nasadzuje EÚ odvykaciu kúru na ruskom plyne Ukrajina.

Európske vlády medzi dvoma mlynskými kameňmi

Zelenskyj čelí na fronte zrejme oveľa zúfalejšej situácii, než by sa zdalo zo spravodajstva. Ale týmto krokom tiež riskuje sympatie radových Európanov, ktorí čelia prudkému zdražovaniu. Zatiaľ sa ukrajinský prezident môže spoľahnúť naprieč Európou na politikov a veľké médiá.

Najnovšie autorské články