Matovičovci kritizujú SaS za neschopnosť, bezcitnosť aj nacionalizmus

Konflikt medzi ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom a predsedom vlády Igorom Matovičom je otvorene verejný už dlhšiu dobu. K verbálnym útokom zo strany premiéra sa však po novom roku pridávajú aj jeho verní politickí súputníci, ktorí by Sulíka najradšej videli mimo vládnej koalície.

Na odchod z funkcie ministra hospodárstva vyzval Matovič (OĽaNO) Sulíka (SaS) už pred Vianocami. Dôvodom bol pozdržaný nákup testov na ochorenie COVID-19. Tie premiér označil za „šmejd“, aj keď podľa Sulíka ide o rovnaké testy, ako boli použité pri prvom plošnom testovaní vlani na jeseň. Matovič vtedy o plošnom testovaní hovoril ako o „atómovej zbrani“ proti novému koronavírusu, ale teraz hádže vinu na ministra hospodárstva a tvrdí, že rovnaké testy zaobstarané jeho rezortom sú nekvalitné.

Premiérovi stranícki kolegovia z hnutia OĽaNO si po novom roku našli aj ďalšie dôvody na to, aby vyzvali Sulíka na odchod z funkcie ministra hospodárstva a SaS na zváženie členstva vo vládnej koalícii.

Poslanec Európskeho parlamentu za hnutie OĽaNO Peter Pollák na svojom facebookovom profile o lídrovi SaS píše, že je vraj načase odvolať ho z funkcie ministra hospodárstva. Podľa europoslanca je Sulík „nielen bezcitný, ale aj neschopný“.

Tvrdými slovami z úvodu statusu však Pollák svoj útok na Sulíka ani zďaleka nekončí a rétorikou pripomína svojho straníckeho šéfa, ktorý ho do europarlamentu pretlačil ako prvého slovenského Róma.

„Sulík ukázal nie len, že je bez akejkoľvek emócie, ale aj bez racionálneho prístupu, proste v plnej nahote ukázal, že je neschopný. Je absurdné, že v čase, keď všetci lekári, zdravotné sestry či ošetrovatelia bojovali o životy ľudí v nemocniciach, on si zbieral politické percentá,“ obviňuje Pollák ministra hospodárstva.

Vrchol drzosti?

Podľa europoslanca Sulík nevidí nič iné ako čísla a nezáleží mu na životoch ľudí. Ďalej obviňuje lídra SaS z toho, že už od prvej vlny pandémie sabotuje a zľahčuje rozhodnutia koaličnej vlády, ktorej je súčasťou. Sulíkove výzvy na otvorenie reštaurácií za dodržania istých hygienických pravidiel a rozostupov označuje Pollák za „ľúbivé politické vyhlásenia“, ktorými chcel minister hospodárstva podľa neho zbierať percentá v prieskumoch .

Europoslanec nezabúda ani na nákup antigénových testov, viní Sulíka zo sabotáže a označuje jeho konanie za vrchol drzosti. Vyše mesiaca sa minister podľa Polláka zahrával s ohňom a ignoroval rozhodnutie celej vlády o ich nákupe.

To, že by Sulík ignoroval rozhodnutie vlády nie je tak celkom pravda, pretože ministerstvo hospodárstva dostalo zadanie, podľa ktorého malo nakúpiť testy so špecificitou 99 percent, čo nespĺňal žiaden z uchádzačov a tak sa nákup zdržal. Testy malo navyše podľa decembrového rozhodnutia Ústredného krízového štábu pôvodne obstarať ministerstvo vnútra, ktoré je pod kontrolou OĽaNO a nie hospodárstva, ktoré vedie líder SaS.

Sulík ako opozičný politik

Minister hospodárstva sa podľa europoslanca správa ako opozičný politik, ktorému ide len o vlastné percentá a nie o životy občanov. SaS totiž podľa decembrového prieskumu rastie. Preferencie Sulíkovej strany prekročili 16 percent, zatiaľ čo OĽaNO od volieb vďaka pandémii a nepopulárnym opatreniam proti šíreniu koronavírusu kleslo v prieskume na 14,2 percenta, čo je o vyše 10 percent menej ako bol volebný zisk hnutia Igora Matoviča.

„Celý čas sa tváril a správal ako opozičný politik. Namiesto toho, aby robil svoju prácu, za ktorú je platený, teda zachraňoval zamestnávateľov, podnikateľov, chránil občanov, celý čas robil politiku a spochybňoval opatrenia epidemiológov a odborníkov v boji proti pandémii Covid-19. Keď išlo o opatrenia, ktoré mal ako minister hospodárstva presadiť na záchranu podnikateľov, mlčal,“ vyčíta Pollák Sulíkovi.

Dopady krízy na podnikateľov nepomohlo podľa europoslanca zmierniť ani takzvané „kilečko“ z dielne SaS. Pollák okrem toho vyčítal Sulíkovi aj to, že v čase krízy bol s rodinou na dovolenke v Dubaji.

„Je preto načase, aby premiér, zodpovedný za celkový chod vlády, intenzívne rozmýšľal nad odvolaním neschopného ministra Sulíka, ktorý v žiari reflektorov a percent obetoval zdravie a životy mnohých Slovákov,“ uzatvára Pollák svoj útok na ministra hospodárstva.

V reakcii na obvinenia z toho, že ho nezaujímajú ľudské životy, keď si dovolil dovolenkovať cez vianočné sviatky v zahraničí, Sulík uviedol, že fyzická prítomnosť ministra hospodárstva na epidemiologickej situácii krajiny nič nezmení. „Ak by to tak bolo, nešiel by som na dovolenku,“ uviedol. Ďalšie testy prídu podľa ministra hospodárstva ešte tento týždeň a bude ich vraj dosť.

Do Sulíka sa prvý týždeň nového roku pustil aj ďalší politik hnutia OĽaNO, poslanec NRSR Juraj Gyimesi. Ten obviňuje SaS z „najprimitívnejšieho nacionalizmu“. Vo svojom statuse napísanom v maďarčine aj slovenčine si Gyimesi berie na mušku šéfa slovenskej diplomacie, nominanta SaS Ivana Korčoka, ktorému vyčíta, že už pri programovom vyhlásení vlády bol ostro proti zmene zákona o štátnom občianstve a označuje ho za „žoldniera“.

„Spoločne so štátnym tajomníkom Klusom ich hlúpy nacionalizmus pokračoval aj v prípade veta Maďarska a Poľska, vtedy sa doslova pretekali kto povie silnejšie slová. Potom prišiel pokus ministerstva školstva pod vedením SaS o likvidáciu národnostného školstva, ale korunu všetkému nasadil Klus, keď vetoval môj návrh zákona, ktorým som chcel vyhlásiť 12. apríl za pamätný deň nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov,“ vyčíta Gyimesi politikom SaS.

V závere svojho dvojjazyčného statusu poslanec hnutia OĽaNO prichádza s výzvou, na ktorú nemal zatiaľ ani premiér Igor Matovič. „Dnes je už každému jasné, že SaS nerobí v tejto koalícii dobrú krv a mala by prehodnotiť svoje ďalšie pôsobenie v nej. Čím skôr to urobí, tým lepšie. Pre nás Maďarov určite!“ píše Gyimesi.

Pripomeňme, že Richarda Sulíka kritizoval ešte koncom minulého roka aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak, ktorý mu vyčítal nečinnosť v čase krízy.

Richard Sulík v reakcii na tvrdú kritiku zo strany koaličných politikov po novom roku len v krátkosti uviedol, že vylučuje akékoľvek odkazy premiérovi – priame či sprostredkované. Navyše, strana Sloboda a Solidarita nemôže podľa Sulíka rozbiť koalíciu.

Ak by totiž aj SaS odišla, tak by iba klesol počet poslancov z 95 na 82 a vláda aj koalícia by fungovali naďalej. Stratila by však ústavnú väčšinu a teda schopnosť meniť najvyšší právny predpis Slovenskej republiky, tak ako to urobila pri ústavnom zákone o bezpečnosti štátu, ktorý vláda zmenila, aby mohla opakovane zavádzať núdzový stav.