Európsky plynový reset

LNG tanker Arctic Princess pri Rotterdame. Foto: flickr.com/Kees Torn LNG tanker Arctic Princess pri Rotterdame. Foto: flickr.com/Kees Torn

Čím dlhšie trvá vojna na Ukrajine, tým viac úsilia venuje Únia náhradám za ruský plyn. Každý štát sa pripravuje, ako vie. Tie balkánske sa od Ruska odkláňajú k USA. Na dôležitosti pre strategickú polohu a infraštruktúru získava Chorvátsko. Česko chce dokonca plyn dovážať vlakom.

Alternatívou k ruským plynovodom sa stáva skvapalnený plyn (LNG) na palubách obrích tankerov. Prichádza z Ameriky, Afriky aj Ázie, menovite najmä z USA, Alžírska a Kataru. Výhodu majú prímorské štáty, potrebujú však infraštruktúru.

Okrem ťažobných kapacít a veľkého dopytu, ktorý dvíha ceny skvapalneného plynu, obmedzujú dovoz limity prístavov a existujúcich LNG terminálov. Vo februári boli naplno vyťažené, čo sa mení zvyšovaním ich kapacity a budovaním nových.

V termináloch sa mení skupenstvo z kvapalného na plynné, čo umožňuje prepravu plynovodmi. Najbližšie k nám sú tie na pobreží Poľska, Pobaltia a na chorvátskom ostrove Krk.

Nemecko chce rýchlo LNG terminály

Zastavením takmer dokončeného plynovodu Severný prúd 2 sa do zložitej situácie dostalo Nemecko. Jeho ekonomika sa dlhodobo transformuje cestou zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov, z ktorých má v súčasnosti 40 percent energie. Po ruskej invázii sa Nemecko rozhodlo zvýšiť tempo a do roku 2030 podiel obnoviteľných zdrojov zdvojnásobiť (pôvodný plán bol 65 percent). Viac sa téme venoval napríklad časopis National Geographic.

Krátkodobo to však znamená zvýšenie ťažby uhlia a využívania plynu. Nie je to jediný paradox vo vývoji nemeckej energetickej politiky.

https://standard.sk/157130/vsetci-ustupili-tazbe-uhlia-on-sa-dedovizne-nevzdava-farmar-nastavuje-zrkadlo-nemeckej-energetickej-politike/

Nemecká vláda, ktorá od čias Gerharda Schrödera podporovala plynovody Severný prúd 1 a 2, sa mieni po novom do roku 2024 odstrihnúť od ruského plynu. Zelený minister Robert Habeck presadzuje zákon, ktorý uľahčí a zrýchli výstavbu pobrežných aj plávajúcich LNG terminálov. Ten istý minister apeluje na ochranárov, aby na vládu nepodávali žaloby a vyhli sa odkázanosti Nemecka na ruské dodávky plynu.

V súčasnosti nemá Nemecko ani jeden LNG terminál a využíva kapacity susedných štátov. Perličkou je, že dovoz bude najmä z USA, kde sa ťaží bridlicový plyn takzvaným frakovaním, ktoré má negatívne dôsledky na životné prostredie (veľká spotreba vody, riziko znečistenia podzemnej vody chemikáliami, ničenie veľkých plôch krajiny). Rakúsko z environmentálnych dôvodov pred desiatimi rokmi odmietlo ťažbu výdatných ložísk touto metódou.

Balkán sa odkláňa od Ruska

Rusko si inváziou zavarilo na Balkáne, kde malo roky viacero partnerských štátov. Postupne sa po surovinových hrozbách odvracajú od Moskvy a hľadajú oporu v USA.

Štvorica balkánskych štátov (Bulharsko, Grécko, Severné Macedónsko a Srbsko) sa dohodla na vybudovaní nového plávajúceho LNG terminálu Alexandrupolis na severnom pobreží Grécka. Postupne v helénskej republike pribudnú ešte ďalšie tri terminály. Po sprevádzkovaní plynovodných prepojení sa môže výrazne znížiť závislosť balkánskych štátov od ruského plynu.

Bulharsko a Grécko mali s Ruskom dlhodobo pomerne blízke vzťahy. Keď koncom apríla Moskva uťala dodávky pre Sofiu, vyvolala očakávané kroky. Bulharsko si obratom dohodlo od júna dodávky LNG z USA. Grécko zasa prehĺbilo vojenskú spoluprácu s Washingtonom, ktorá dáva americkým vojakom prístup na tri pevninské a jednu námornú základňu (na Kréte). S tým, že Atény žiadajú americkú vojenskú prítomnosť v Alexandrupolise, kde vznikne nový LNG terminál.

Jediným spojencom Putina na Balkáne zostáva Srbsko, ktoré sa stavia proti uvaľovaniu sankcií na Rusko. Aj medzi nimi však vzťahy škrípu. Srbské provládne médiá sa nedávno pustili do Vladimira Putina, keď ospravedlňoval odtrhnutie Krymu a donbaských republík príkladom osamostatnenia Kosova.

Chorvátsko sa stáva dôležitým štátom

Strategickú polohu momentálne využíva Chorvátsko, ktoré má už vyše roka v prevádzke LNG terminál na ostrove Krk na severe Jadranu. Spoliehajúc sa na bohatú infraštruktúrnu siete vie ponúknuť plyn okolitým štátom.

Mapa chorvátskych tranzitných a distribučných plynovodov. Zdroj: energoklub.sk, použité so súhlasom portálu.

Chorvátsko sa nebráni tomu, že sa môže stať novou regionálnou energetickou križovatkou. Skrz Maďarsko prichádzajú dodávky LNG plynu aj na Slovensko.

Mapa maďarských tranzitných a distribučných plynovodov. Zdroj: energoklub.sk, použité so súhlasom portálu.

Ďalšie možnosti dodávok ponúkajú tri terminály v Taliansku. Španielsko zasa plyn dováža tankermi aj plynovodmi z Alžírska. Môže sa ľahko stať, že kým doteraz bolo Slovensko exportérom suroviny cez plynovod Bratstvo do Česka, Rakúska a Talianska, postupne sa situácia otočí a reverzným tokom získame plyn z juhu a západu.

Česko na to ide inak

S ďalším alternatívnym riešením prišlo Česko. Štátny distribútor palív Čepro navrhuje vybudovať nový LNG terminál priamo v Česku, v Hneviciach severne od Prahy.

Stlačený skvapalnený plyn chce Čepro doviezť po železnici, v budúcnosti možno dokonca lodnou dopravou po Labe, priamo k terminálu, kde sa bude prečerpávať. Okrem toho česká vláda rokuje s nemeckou o spoločnom využívaní terminálov.


Ďalšie články