Kováčik svoju jedinú obžalobu podal za iného prokurátora. Ten vraj bol na home office

Minulý týždeň sa mal začať dlho očakávaný súdny proces súvisiaci so slávnym hotelom Carlton, v ktorom je podnikateľ Erik Mikurčík obvinený, že sa prevodom hotela pokúsil svojich bývalých partnerov okradnúť o 45 miliónov eur. Súd sa však opäť neuskutočnil. Kontroverznú obžalobu, ktorú podal bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, dozoruje už štvrtý prokurátor.

Pojednávanie bolo zrušené len dva dni predtým, ako sa malo uskutočniť, z dôvodu „absolvovania neodkladných lekárskych vyšetrení dozorového prokurátora JUDr. Miroslava Ľalíka“.

Zastupujúci prokurátor Tomáš Honz sa o svojom zastupovaní dozvedel len dva dni pred pojednávaním a obsah spisu si nestíhal naštudovať. Spis má 1 300 strán.   

Kontroverzná a jediná obžaloba, ktorú ešte v roku 2020 podal bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý bol už tom čase podľa rozsudku prvostupňového súdu kriminálnikom, má tak za päť rokov už štvrtého prokurátora. Za ten čas sa nezačalo pojednávanie a nebude tomu tak zrejme ani najbližšie týždne.     

Hoci Dušan Kováčik tento pozoruhodný prípad pôvodne nedozoroval, odobral ho však svojmu podriadenému prokurátorovi Ľalíkovi a ešte v rovnaký deň dopoludnia, teda doslova za niekoľko hodín, stihol naštudovať spis a napísať 26-stranovú obžalobu.

Štandard sa o tento zvláštny a podozrivý prípad dlhodobo zaujímal, no z prokuratúry sme nikdy nezískali vysvetlenie, ako k tejto bleskurýchlej obžalobe mohlo dôjsť a ako to bolo možné zákonným spôsobom. „V tejto fáze prípravného konania zatiaľ nebude Úrad špeciálnej prokuratúry poskytovať informácie, týkajúce sa uvedenej trestnej veci,“ reagoval vtedy hovorca Dalibor Skladan. 

Štandard však potenciálne vysvetlenie, pochádzajúce od samotného Kováčika, našiel v jednom z policajných výsluchov.

Kováčik vraj len „zaskočil“ za svojho kolegu, ktorý bol v tom čase na home office, a preto obžalobu podal za neho. Ide pritom o jedinú obžalobu, ktorú Kováčik podal vo svojej funkcii, inak bol pre negatívnu bilanciu nepodaných obžalôb známy ako „pán 61:0“.  

Kolega na home office

Kováčik na výsluchu 11. 12. 2020 pred vyšetrovateľom uviedol, že keď sa začala pandémia, bolo generálnym prokurátorom rozhodnuté, aby sa čo najmenej ľudí zdržiavalo na pracovisku, teda „bol vyhlásený home office“.

Bývalý šéf Úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik počas svojho výsluchu 11.12.2020 vypovedal, že 21. mája 2020 odobral prípad obžaloby Erika Mikurčíka a Zuzany Kalmanovej od dozorujúceho prokurátora JUDr. Ľalíka, pretože ten bol vtedy na home office, a boli vraj spolu dohodnutí, že Ľalík s obžalobou súhlasí a Kováčik ju za neho podá.

„Ľalík, ktorý povedal, že vec má naštudovanú, oboznámil ma s podrobnosťami, jednoznačne bol toho názoru ako ja, že je dôvodné, aby bola na obvinených podaná obžaloba,“ vypovedal Kováčik. „Na záver sme sa rozhodli, že obžaloba bude podaná, (ale) keďže JUDr. Ľalík pracoval z domu, vec odoslal na prepis, ako túto obžalobu, vzhľadom na to, že som poznal spis, som podpísal ja.“

Štandard oslovil niekoľko prokurátorov z prostredia špeciálnej prokuratúry, s ktorými sme si pod zárukou anonymity overovali procesné postupy na prokuratúre. Daných prokurátorov sme neinformovali, o aký prípad ide. Potvrdili nám, že ide o veľmi neštandardný postup, ktorý však nie je nezákonný, keďže špeciálny prokurátor má právomoc prípad podriadenému kedykoľvek odobrať a sám podať obžalobu.

S podobným prípadom sa však ešte nestretli. Počas pandemického home officu sa síce výnimočne stávalo, že prokurátor v úrade podal obžalobu za svojho kolegu, ktorý pracoval z domu, podpísal ju ale „v zastúpení“. Na špeciálnej prokuratúre tiež existujú takzvané „dvojičky“ prokurátorov, ktorí si vzájomne poznajú svoje prípady, na ktorých pracujú, a vypomáhajú si, ak potrebujú za seba pri niektorých úkonoch zaskakovať.   

V Kováčikovom prípade však nešlo o žiadny záskok, jeho obžaloba nie je podpísaná „v zastúpení“ Ľalíka. Kováčik ju autoritatívne odobral Ľalíkovi a podal ju sám. Ešte v rovnaký deň dozor Ľalíkovi vrátil.

Keďže ide o živý prípad, prokuratúra nemôže odpovedať na konkrétne otázky. Nedostali sme však odpovede ani na otázky, či sa na Úrade špeciálnej prokuratúry podobný prípad udial počas pandémie viackrát ani koľko takýchto prípadov bolo.

Nie je možné získať ani informácie o tom, ktorí prokurátori boli v daný deň fyzicky prítomní na pracovisku. „ÚŠP nedisponuje informáciami o presnom pracovnom programe prokurátorov (home office, prítomnosť na pracovisku) tak, ako to požaduje sprístupniť žiadateľ,“ reagoval Tomáš Honz na otázky obžalovaného Mikurčíka. Ten sa zaujímal aj o to, koľko prokurátorov bolo na home office a kedy Kováčik v deň podania obžaloby prišiel do roboty (obžalobu totiž stihol napísať a podať ešte dopoludnia). „ÚŠP nespracováva ani ďalšie evidencie, z ktorých by bolo možné čerpať uvedené informácie,“ odpísal Honz. Vyplýva z toho, že úrad nemá záznamy ani zo zamestnaneckých kariet, ktorými sa zamestnanec prihlasuje na vrátnici. Úrad nám neodpovedal ani na informáciu, či sa špeciálni prokurátori takýmito kartami prihlasujú pri vstupe na pracovisko.

Jediná a špeciálna obžaloba

Keďže však ide o jedinú Kováčikovu podanú obžalobu, je záhadou, prečo práve tento prípad bol pre neho taký dôležitý. Ak prokurátor Ľalík potreboval výpomoc, aby pre podanie obžaloby nemusel chodiť do práce, je otázne, prečo ju nepodpísal Ľalíkov kolega z ekonomického odboru alebo aj sám Kováčik, ale „v zastúpení“ za Ľalíka, teda bez toho, aby mu prípad musel priamo odobrať.  

Nejde o žiadnu maličkosť. Obžaloba je profesionálnym dielom prokurátora, ktorý prípad následne pojednáva na súde a nesie za ňu zodpovednosť. V tomto prípade sa zdá, akoby zodpovednosť za ňu nechcel niesť nik. Ľalík ju formálne nepodal a Kováčik sa na výsluchu snažil spod zodpovednosti za obžalobu vyvliecť tým, že jej obsah predstavil ako Ľalíkovu prácu.

Otázka zodpovednosti za tento prípad je namieste. Štandard sa analýze tohto prípadu a jeho podozrivým a nelogickým skutočnostiam bude venovať v samostatnom rozsiahlom texte.   

Komu ostane horúci zemiak

Počas prvých troch rokov od podania trestného oznámenia v roku 2017 prípad dozorovali dvaja prokurátori, ktorí za toto dlhé obdobie obžalobu nepodali (pred Ľalíkom to bol Vasiľ Špirko). Následne prípad Kováčik Ľalíkovi odobral a obžalobu podal za jediný deň, následne prípad vrátil do dozoru Ľalíkovi.

Prokurátor Ľalík tak dozoroval prípad, ktorého obžalobu sám nepodával. Keď sa blížil súd, Ľalík sa dva dni pred pojednávaním z prípadu uvoľnil pre „neodkladné lekárske vyšetrenie“.  

Následne tento prípad zložitej ekonomickej kriminality v zastúpení prebral prokurátor Tomáš Honz, ktorý sa špecializuje na extrémistické trestné činy.

Hoci ide len o ťažko overiteľnú hypotézu, okolnosti však nasvedčujú, že na špeciálnej prokuratúre nie je veľká ochota tento prípad zastupovať a prokurátori si ho tak prehadzujú ako horúci zemiak. Nemusí to byť prekvapenie. Problematické a podozrivé body Kováčikovej obžaloby prinesie Štandard v samostatnej analýze. Prokurátor napríklad pri určovaní škody, ktorú mal Mikurčík spôsobiť svojim partnerom pri prevode hotela, zabudol vziať v úvahu, že Mikurčík na seba prebral záväzok voči banke. Keďže bankový úver tvorí väčšinu hodnoty hotela, tento omyl logicky spôsobí, že predaj hotela na prvý pohľad pôsobí ako zlodejina. Podobných ťažko vysvetliteľných okolností je v obžalobe viac.  

Nie je známe, či Honz dozor nad prípadom od Ľalíka prebral natrvalo alebo len dočasne. Prokuratúra neinformuje o Ľalíkovej práceneschopnosti. No 3. mája už na otázky Erika Mikurčíka odpovedal Tomáš Honz v zastúpení Ľalíka.

Obžaloba od Rudolfa Hrubého

Počas výsluchu sa Kováčik snažil vyvolať dojem, že v tomto prípade je dobre zorientovaný, čím sa snažil zdôvodniť, prečo bol ochotný podať obžalobu za Ľalíka. Rovnako však vzniká aj pochybnosť, prečo mal Kováčik dôvod byť v tejto kauze zorientovaný, ak ju nikdy nemal pod dozorom.

Spolumajiteľ ESET-u a hotela Carlton Rudolf Hrubý totiž podal trestné oznámenie voči Mikurčíkovi priamo do rúk Kováčika. Ten to na výsluchu nepoprel: „Mohlo sa to stať. Bolo na dennom poriadku, že na moje meno, ktoré bolo verejne známe, chodili rôzne podania.“

Kováčik tvrdí, že rozhodovanie v kauze Carlton sa u neho nikto nesnažil ovplyvňovať. „Počas celej doby, čo sa táto vec realizovala na ÚŠP, za mnou nikto neprišiel ani ma nekontaktoval s úmyslom ovplyvňovania vyšetrovania tejto veci, či už v prospech jednej, alebo druhej strany,“ odpovedal exprokurátor vyšetrovateľovi. Kováčikovi vraj nikto ani nesignalizoval, že by táto vec mala byť ovplyvňovaná v prospech nejakej strany.

Pripomeňme, že podľa Threemy sa v tejto kauze angažoval minimálne Norbert Bödör, Marian Kočner, sudca Vladimír Sklenka a Zoroslav Kollár. Kočner so Sklenkom si dokonca píšu, že by mali do prípadu proti Mikurčíkovi angažovať aj elitné útvary NAKA a špeciálnej prokuratúry. V Threeme ohľadom Carltonu komunikuje aj Bödör s Kočnerom.  

Dňa 25. januára 2018 Sklenka od Kočnera požaduje, aby zapojil do prípadu elitné útvary: „Pomôžeš mi s NAKA a prokuratúrou?“ Kočner sa pýta: „Myslíš s ko..tom?“ Pod týmto vulgarizmom označujú Mikurčíka. Sklenka potvrdzuje: „Áno, s turbo ko..tom.“ Kočner odpovedá: „Tam nemám čo pomáhať, tam už pomáhajú tí, ktorí by pomáhali, keby som chcel pomáhať ja.“ A o chvíľu zvýraznene dodá: „NAKA IDE NAPLNO.“

Kováčik o Bödörovom zapojení vraj nič netušil: „Neviem ani, že by tam mal niekde figurovať. Ani ma nikdy o nič v tejto súvislosti nežiadal,“ odpovedal Kováčik na otázku vyšetrovateľa.    

Búrka nad búrky

Kováčik si počas svojho výsluchu zároveň spomenul aj na to, že ho prokurátor Ľalík upovedomil, že v tomto prípade sa predchádzajúci prokurátor mal dopustiť istých presne nešpecifikovaných procesných chýb v rámci dozoru: „Niektoré sa dali napraviť, čo sa aj stalo, ale niektoré už nešli napraviť.“

Samotný Kováčik vzniesol pochybnosť, či vôbec ísť do obžaloby, keďže Špecializovaný trestný súd by mohol vec pre procesné chyby vrátiť. Nie je zrejmé, o aké chyby ide a prečo bola obžaloba podaná, ak išlo o „nenapraviteľné“ chyby.

Kováčik sa v tomto prípade snažil sám seba vyviniť. Na výsluchu tvrdil, že Mikurčík sa snaží očierniť všetkých prokurátorov, aby dosiahol svoje oslobodenie, „pričom z trestnej veci Búrka vyplýva, že ak v súvislosti s hotelom Carlton došlo ku korupčnému konaniu, tak to bolo práve zo strany Mikurčíka“.

Kováčik mal zrejme na mysli bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Dávida Lindtnera. Ten je okrem iného obvinený z toho, že mal ponúkať sudcom Vladimírovi Sklenkovi a Miriam Repákovej nešpecifikovanú odmenu od „protistrany“, ktorá však v ich svedectvách nie je menovaná. Lindtnera usvedčujú svedectvá Sklenku a Repákovej, ktorí v tomto prípade konali v prospech ESET-u, pričom sami nie sú obvinení.

Spor o hotel

Spor bývalých spolumajiteľov luxusného bratislavského hotela Carlton zaťažuje slovenské súdy už roky. Pôvodní partneri sa rozkmotrili a vzájomne sa snažili vyšachovať z hry o vlastníctvo budovy. Na jednej strane stál podnikateľ Erik Mikurčík, na druhej strane spolumajitelia ESET-u Maroš Grund a Rudolf Hrubý.    

Agresívny obchodný konflikt prerástol do série súdnych sporov, súdy však začali rekordne rýchlo rozhodovať v prospech Grunda s Hrubým, vďaka čomu sa im podarilo hotel ovládnuť. Mikurčík o svoje podiely prišiel. Medzitým sa však aj on sám – v čase, keď bol väčšinovým majiteľom hotela, pokúsil previesť hotel na svoju firmu.

Práve v tejto chvíli sa do hry zapojil vtedajší šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik, známy tým, že trestné stíhania zastavoval a žiadnu obžalobu nepodal. V tomto prípade však urobil výnimku a trestnému oznámeniu Grunda s Hrubým vyhovel. Hoci v pozadí sú správy z Threemy, ktoré naznačujú, že prípad bol manipulovaný, prokuratúra na obžalobe trvá.  

Ako sa Carlton dostal ku Kováčikovi

Hrubý s Grundom pôvodne trestné oznámenie podali 26. júla 2017 na generálnu prokuratúru. Krátko nato, 11. augusta, adresovali totožné trestné oznámenie na Národnú jednotku finančnej polície NAKA, a to výslovne „do rúk riaditeľa plk. Ing. Bernarda Slobodníka“. Len deň pred tým ho poslali priamo do kancelárie vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara a následne trestné oznámenie putovalo aj s doplnením „na vedomie“ Dušanovi Kováčikovi.

Nie je známe, prečo „eseťáci“ zvolili tento postup a prečo im záležalo, aby sa prípad dostal práve do rúk tejto siete ľudí, ktorú NAKA a špeciálna prokuratúra dnes označujú za organizovanú a koordinovanú zločineckú štruktúru, ktorá okrem iného zabezpečovala trestné stíhania v prospech vybraných skupín.

Čo sa mohlo diať v zákulisí, naznačuje komunikácia v Threeme medzi podpredsedom bratislavského okresného súdu Vladimírom Sklenkom a Marianom Kočnerom.

Rudolf Hrubý – obchodný partner Zoroslava Kollára – sa v tom čase stretol s Marianom Kočnerom ohľadom kauzy Carlton. Hrubý tieto kontakty zatajoval a jeho advokáti o nej klamali. Až kým pod váhou dôkazov svoje väzby na Kočnera s Kollárom priznal pre Aktuality.sk.