Maďarsko vetuje ropné embargo a napriek rekordným ziskom dranká od EÚ. Pre MOL pracuje aj Mikloš

Už vyše týždňa sa EÚ dohaduje na zastavení dovozu ruskej ropy. Námietky má Slovensko, Česko, ale neoblomné veto vyjadrilo najmä Maďarsko. Chce väčšie výnimky, finančné kompenzácie a na Chorvátsko vytiahlo Trianon. V Maďarsku aj na Slovensku má dôležité slovo maďarský koncern MOL, ktorý vlastní Slovnaft. V dozornej rade MOL-u sedí známy slovenský exminister.

Šiesty balík európskych sankcií na Rusko je zatiaľ najtvrdším orieškom, ktorý sa nedarí rozlúsknuť. Minulý týždeň ho predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Po menej bolestivých krokoch prichádza na opatrenia, ktoré Rusku uškodia, ale nezanedbateľne ich pocítia aj členské štáty EÚ – a v rôznej miere.

Ukážkovým príkladom je ruská ropa. Kým západné a prímorské štáty majú na výber niekoľko zdrojov a typov čierneho zlata, vnútrozemské stredoeurópske štáty sa ocitli v komplikovanejšej situácii.

Slovensko, konkrétne rafinéria Slovnaft, je závislé od ruskej ropy úplne, Maďarsko má z Ruska 70 percent dodávok, Česko len polovicu. Problém je v tom, že Slovnaft je nastavený na spracovávanie ruskej ropy, čo by znamenalo drahú a podľa ministra hospodárstva roky trvajúcu prestavbu rafinérie. Preto trojica štátov žiadala výnimku z embarga.

Na porovnanie, Rakúsko je napojené na taliansky ropovod TAL a ruskú ropu odoberá minimálne.

Rokovania o výnimke

Už týždeň sa členské štáty pokúšajú dohodnúť na kompromise. Časť podporuje sankcie na dovoz ruskej ropy, spoliehajúc sa na diverzifikáciu dodávok. Čiastočnou výnimkou je Poľsko, kde je na pevnom protiruskom postoji (nezávisle na dôsledkoch) jasná politická zhoda. Varšava síce dováža dve tretiny ropy z východu, ale už v marci v predstihu povedala, že do konca roka import ropy z Ruska ukončí.

Pôvodný návrh bol v duchu poľského kroku – ukončiť dovoz ropy z Ruska ešte tento rok. Slovensko žiadalo na úpravu rafinérie trojročnú výnimku, Maďari najprv úplnú alebo aspoň päťročnú. Ovocím doterajších rokovaní bola dvojročná výnimka pre Slovensko a Maďarsko (do konca roka 2024) a o pol roka kratšia pre Česko (koniec júna 2024).

Minister hospodárstva Richard Sulík trvá na troch prechodných rokoch, podľa ministra je to najvýhodnejšie pre Slovensko. Zároveň odmietol spájanie pozície Slovenska s postojom maďarskej vlády, ktorá chce dlhšiu alebo trvalú výnimku a finančnú kompenzáciu. „Nie je pravda, že sa nepripojíme k sankciám proti Rusku,“ povedal Sulík.

Podľa ministra ropa zatiaľ prúdi z Ruska bez prerušenia s tým, že štát má dostatočné zásoby suroviny na tri mesiace. Ďalšie zásobníky má Slovnaft a Transpetrol.

Neoblomné Maďarsko

Najtvrdším odporcom ropného embarga naďalej zostáva Viktor Orbán. Leyenová za ním priletela priamo do Budapešti, volal mu francúzsky prezident Emmanuel Macron, ale nepochodili. V hre je samit alias videokonferencia lídrov členských štátov na túto tému.

Vnútrozemské Maďarsko sa spolieha na ruskú ropu z jediného ropovodu a Orbán varoval, že embargo odmieta schváliť, označil ho za „atómovú bombu, ktorú chcú hodiť na maďarské hospodárstvo“.

Vykľul sa z neho obchodník, ktorý vďaka právu veta využíva príležitosť, keďže o sankciách sa rozhoduje jednohlasne. Hľadá podľa vlastných slov „riešenia“, v preklade finančné kompenzácie. Noviny Politico, odkazujúc sa na diplomatické zdroje, hovoria o možných platbách z pripravovaného fondu REPowerEU. Proti kompenzáciám pre Budapesť sa v stredu ozvalo viacero členských štátov na diplomatickej úrovni.

Podľa niektorých pozorovateľov rozohral Orbán politickú hru a snaží sa poistiť do budúcnosti. Brusel mu vyčíta porušovanie princípov právneho štátu, ktoré ho môže stáť miliardy eur z drahocenných eurofondov a plánu obnovy. Antagonizmus voči EÚ, jedna zo zložiek Orbánových volebných úspechov, a varovanie pred nárastom cien v dôsledku embarga majú aj silný vnútropolitický rozmer.

Vytiahol aj Trianon

Maďarský premiér využil aj možnosť kopnúť si do Chorvátska, ktoré má ako prímorský štát výhodu pri dodávkach ropy z iných štátov. „Maďarsko by malo more, keby mu ho nevzali,“ povedal Orbán odkazujúc sa na Trianonskú dohodu, na základe ktorej Maďarsko prišlo o dve tretiny svojho územia a polovicu maďarsky hovoriacich obyvateľov.

Chorvátske ministerstvo zahraničných vecí si preto v utorok predvolalo maďarského veľvyslanca v Záhrebe. Orbán to údajne povedal, pretože potrebuje nový ropovod spájajúci ho s Chorvátskom, a Budapešť žiada záruky, že Záhreb sa bude podieľať na jeho budovaní.

Čo spája Slovensko a Maďarsko

Okrem závislosti od ruskej ropy dvojicu štátov spája ešte niečo. Maďarské rafinérie a Slovnaft vlastní maďarský koncern MOL. Kedysi štátny Slovnaft po privatizácii v 90. rokoch, a definitívne počas vlád Mikuláša Dzurindu, prešiel do rúk maďarskej firmy.

MOL momentálne dosahuje rekordné zisky, len v prvom kvartáli to bolo takmer 800 miliónov eur, v podobnej situácii je aj jeho dcéra Slovnaft. Môže za to vojna na Ukrajine a stúpajúca cena ropy a pohonných hmôt. Slovenská vláda v súčasnosti diskutuje o možnosti zdanenia 100 najväčších slovenských firiem s cieľom kompenzovať vysoké ceny energií pre domácnosti a firmy.

„Rokujem o tom, že nechceme, aby si Slovnaft užíval lacnú ruskú ropu a predával nám… O tejto veci so Slovnaftom rokujem. Nepotrebujem o tom kvíkať do médií vopred, ale už dnes viem, že máme predrokovanú dosť zásadnú dohodu, ktorá, myslím, bude výhodná pre ľudí na Slovensku,“ vyhlásil minulý týždeň minister financií Igor Matovič s tým, že bližšie informácie verejne oznámi, keď bude dohoda hotová.

Slovák v MOL-e

Nie je tamojstvom, že už roky je členom dozornej rady maďarského MOL-u známy Slovák, exminister financií Ivan Mikloš. Dozorná rada je podľa dostupných informácií na stránke firmy zodpovedná „za dohľad nad správou a kontrolou firmy, dodržiavaním právnych povinností“.

Štandard sa preto na exministra obrátil s konkrétnymi otázkami.

1) Vnímate maďarské blokovanie embarga na dovoz ruskej ropy ako politický krok v rámci sporov s EÚ alebo ako obranu ekonomických záujmov Maďarska a koncernu MOL?

2) Považujete za šťastné riešenie, že Slovnaft napokon počas vlády Mikuláša Dzurindu definitívne prešiel do rúk MOL-u?

3) Ste členom dozornej rady MOL-u. Aká je náplň Vašej funkcie a do akej miery máte dosah na chod firmy?

4) Prečo si Maďarsko na rozdiel od Slovenska nepýta tri, ale až päť rokov na adaptáciu na iný typ ropy? Je to vec rozdielnych technických parametrov alebo vyjednávacej taktiky?

5) Aké má Slovensko páky na Maďarmi vlastnený MOL, keby mala slovenská vláda iný postoj ako MOL? Mohla by si presadiť napríklad prestavbu rafinérie vyhlásením hospodárskej mobilizácie alebo núdzového stavu?

Mikloš reagoval stručne: „Áno, som členom dozornej rady MOL-u, a práve preto vám na vaše otázky nebudem odpovedať.“

Exminister sa pritom pravidelne verejne vyjadruje k sankciám a embargám na dovoz ruských surovín. Nedávno napríklad na konferencii Energeticky nezávislé Slovensko, kde hovoril o zastavení „dovozu ruských energií“, píše agentúra SITA. „Ak nebude embargo na dovoz ruských energií, bude mať Putin peniaze na vojnu, ale aj na nové sociálne dávky či na zvyšovanie platov, čiže na udržanie spokojnosti ľudí,“ hovoril v apríli Mikloš. Tiež však varoval, že zastavenie dovozu ruských surovín môže mať podobný vplyv na európsku ekonomiku ako pandémia.