Prečo v Pčolinského kauze nie je stíhaný Makó?

mako55 Ľudovít Makó. Foto: Marko Erd/TASR

Čo všetko sa mení a nanovo otvára po výpovedi Zoroslava Kollára. V čom vzniká rozpor medzi Makóom a Kollárom a čo z toho vyplýva pre políciu a vyšetrovanie prípadu. Píše Vladimír Palko.

V kauze bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského sa dejú zaujímavé veci. Štandard sa už venoval skutočnosti, že pred pár dňami obvinený Zoroslav Kollár zmenil svoju výpoveď. Pred rokom popieral akékoľvek svoje previnenie, poprel, že by ponúkal cez Ľudovíta Makóa vedeniu SIS úplatok za to, aby bolo zastavené sledovanie Kollára zo strany SIS.

Po roku Kollár zmenil výpoveď a priznal sa, že Makóovi odovzdal onen úplatok 40-tisíc eur.  Kollár je vyčlenený z kauzy na samostatné konanie a uchádza sa o dohodu o vine a treste. Prečo tak urobil, sa možno iba dohadovať. Pri popieraní viny mal nádej na oslobodenie, jediným dôkazom proti nemu bolo Makóovo svedectvo, takto má istotu nižšieho trestu. A okrem toho nejaké výhody v iných veciach, o ktorých sa tiež možno iba dohadovať.

Zaujímavejšie je však čosi iné.

Kollár a Makó obviňujú jeden druhého

Zaujímavé je to, že Kollár a Makó si naprosto protirečia v otázke, kto bol vlastne iniciátorom trestného činu úplatku. Makó už pred vyše rokom tvrdil, že iniciátorom bol Kollár. Tvrdil, že to bol Kollár, ktorý mu na jar 2020 povedal, že SIS pod Pčolinského vedením ide proti nemu. Podľa Makóa si Kollár myslel, že Pčolinský to robí pod vplyvom Lipšica. A Makó tvrdí, že Kollár mu ponúkol, aby za úplatok zariadil skončenie sledovania.

A čo hovorí Kollár dnes?

Úplný opak. Kollár tvrdí, že v rozhovore s Makóom nijako neotváral tému sledovania svojej osoby, tvrdí, že to bol Makó, ktorý ho informoval, že SIS ho (Kollára) sleduje. Kollár vypovedá, že táto informácia ho nijako nevyrušila, lebo vraj nič nelegálne nerobí.

Kollár vypovedá, že Makóa ani nežiadal, aby za úplatok zariadil ukončenie sledovania. Naopak, bol to Makó, ktorý na ďalšom stretnutí v júni 2020 navrhol Kollárovi, že ukončenie sledovania za úplatok zariadi. Keď na neskoršom stretnutí niekedy v auguste 2020 Makó znovu navrhoval úplatok, až potom Kollár spontánne peniaze poskytol.

Inak, podľa Kollára Pčolinského meno ako adresáta úplatku vôbec nepadlo. Makó spomenul len to, že peniaze odovzdá Borisovi (Beňovi).

Zhrnuté a podčiarknuté, čo znamená tento zásadný rozpor medzi svedectvami Kollára a Makóa? Je to rozpor v otázke, kto je hlavný organizátor a návodca v tejto kauze. Makó tvrdí, že Kollár. Kollár tvrdí, že Makó.

A tento rozpor súvisí s otázkou zákonnosti vyšetrovania.

Kajúcnici Makó a Beňa

Označenie kajúcnik je ironické označenie. Len naša pohodlnosť spôsobuje, že to slovo píšeme bez úvodzoviek. Tí ľudia sú spravidla všetko možné, len nie kajúcni. Vypovedajú preto, aby pomohli sami sebe. Aby neboli za svoje tresné činy stíhaní alebo aby vyviazli s nižším trestom.

V tejto kauze sú kajúcnici dvaja. Ľudovít Makó a Boris Beňa. Podľa príbehu, ktorý vykresľujú vyšetrovatelia, dal úplatok Kollár Makóovi, Makó Beňovi a ten mal polovicu z neho dať Pčolinskému.

Za odmenu obaja kajúcnici nie sú trestne stíhaní. Trestný poriadok to umožňuje napríklad podľa paragrafu 205, podľa ktorého vyšetrovateľ môže odložiť trestné stíhanie, ak sa jedná o kajúcnika. Existujú i významnejšie benefity z kajúcnictva. Kajúcnik môže dostať nižší trest v iných svojich kauzách. Napríklad Boris Beňa bol obvinený v akcii Judáš. Šlo o 400-tisícový (!) úplatok, z ktorého 50-tisíc eur malo ísť Beňovi. Pôvodne bol obvinený z vydierania, potom bol skutok prekvalifikovaný na vzatie úplatku. Dopustil sa i prezradenia odpočúvania odpočúvaným osobám. Keďže Beňa robil kajúcnika aj v iných prípadoch, teda svedčil, tak v Judášovi obišiel nesmierne dobre. I keď sa podieľal na obrovskom úplatku 400-tisíc, do väzenia nepôjde. Dostal tri roky podmienečne.

Makóa to ešte len čaká.

A teraz pozor.

Organizátor a návodca Makó nemôže byť kajúcnikom

Zdravý rozum a elementárna mravnosť nám hovoria, že ak to inak nejde, tak menšiemu kriminálnikovi možno znížiť trest, ak pomôže usvedčiť väčšieho kriminálnika. Ale nie naopak. Aby si väčší kriminálnik pomáhal znižovať svoj trest usvedčovaním menej významných delikventov, tak to nie.

Preto Trestný poriadok rozumne obsahuje poistku, ktorá hovorí, že dočasné odloženie trestného stíhania páchateľa, či jeho úplné alebo podmienečné zastavenie, nie je možné, ak sa jedná o „organizátora, návodcu alebo objednávateľa“ trestného činu. Inak povedané, organizátor, návodca a objednávateľ trestného činu nemôže byť kajúcnikom. Ľudovít Makó aj Boris Beňa však nimi sú, majú odložené trestné stíhanie.   

Lenže ak Zoroslav Kollár hovorí pravdu, potom je Ľudovít Makó organizátorom a návodcom celej kauzy. A teda nemá čo byť v tejto kauze kajúcnikom. A ak ním je, tak je to v rozpore s Trestným poriadkom. A mal by byť v tejto kauze stíhaný.

A čo myslíte, kto z nich hovorí pravdu?

Spomínate si? Makó ukazoval Kollárovi fotky dokazujúce, že SIS Kollára sleduje. Potreboval by to robiť, ak by bol Kollár presvedčený, že je sledovaný? Samozrejme, že nie. Makó to predsa mal záujem robiť v prípade, ak by on potreboval Kollára presvedčiť, že je sledovaný. To dá rozum, však?

Vyšetrovateľov a prokurátorov to netrápi?

Advokáti Vladimíra Pčolinského už dávno namietali, že Makó nemôže byť kajúcnikom s odloženým trestným stíhaním. Kollárova nedávna výpoveď ich argumentáciu zosilňuje. Navrhujú, aby vyšetrovateľ vykonal konfrontáciu medzi Kollárom a Makóom za účelom odstránenia zásadných protirečení. Navrhujú i vyšetrovať aj ďalšie rozpory v ich výpovediach, napríklad rozdielne tvrdenia o skladbe a balení peňažnej sumy, ktorá mala byť úplatkom.

Podľa našich informácií sa však vyšetrovatelia rozpormi netrápia a pripravuje sa návrh na podanie obžaloby.

Tento spôsob boja proti ficovskej korupcii je trochu nešťastný

V roku 2020 nastúpila nová vláda s hlasným prísľubom stíhania korupcie z obdobia vlád Roberta Fica. A aj sa snaží sľub plniť.

Z dlhodobejšieho hľadiska je najsledovanejším, najdiskutovanejším prípadom stíhania korupcie práve stíhanie Pčolinského. Vôbec však nezapadá do schémy vládneho prísľubu. Je v ňom čosi totálne naruby. Nielen tým, že Pčolinský nemá nič s Ficovými vládami. Je to najmä tým, že osoba, ktorá rozsahom kriminálnej činnosti vo funkcii riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy (KÚFS) je skutočným stelesnením korupcie ficovského obdobia, teda Ľudovít Makó, tu vystupuje takmer v pozitívnej úlohe. Keď sledujem jeho ťaženie cez chápavé médiá, nemôžem si nespomenúť na mediálne vystúpenie Mikuláša Černáka na Markíze v roku 2002.

Pritom Makó nereprezentuje len korupciu ficovského obdobia, ale aj korupciu poficovskej éry, veď celá kauza Pčolinského sa odohrala dávno po voľbách 2020.

Zoberme si tú reťaz štyroch osôb Kollár – Makó – Beňa – Pčolinský, ktoré si mali posúvať úplatok. Prví traja sú kriminálnici, ktorí sa priznali. Priznali sa, aby si pomohli. Tretí Beňa bol už aj odsúdený v inej veci, a to s takým smiešne nízkym trestom, že každý pochopí, že hrnúť sa do kajúcnictva je výhodné.

Zároveň vieme, že niektorí z tých troch klamú orgány činné v trestnom konaní i nás všetkých ešte i teraz. Svedčia o tom zásadné rozpory vo výpovediach.  Ak hovorí Zoroslav Kollár pravdu, tak odloženie Makóovho stíhania bolo protizákonné.

Prečo by kajúcnici klamali? Tak sa zvykne klásť otázka. No ale veď vidíme, že minimálne jeden z nich klame. Radostná trojka, ktorá sa priznáva, sa teší na benefity.

Len ten štvrtý do toho nezapadá.

Sedel vo väzbe pol roka a stále tvrdí, že je nevinný. Teraz si ho porovnajme s tými tromi. Pčolinský je obvinený, že zobral polovicu z tých 40-tisíc. Makó lieta v mnohých kauzách, kde sa súhrnná suma škôd ráta v miliónoch. Že Zoroslav Kollár je podozrivá osoba, písali médiá nie pred rokmi, ale pomaly pred desaťročiami. Beňa bol odsúdený v kauze, kde šlo o 400-tisíc.

No dobre, povieme si, ale z toho nevyplýva, že Pčolinský je nevinný. Správne, nevyplýva. Ale nevyrušujú nás niektoré veci?

Keď mal Makó povedať Pčolinskému svoju verziu o Kollárovi ponúkajúcom úplatok, tak Pčolinský informoval o Kollárovom pokuse Lipšica. Načo by som o tom komukoľvek hovoril, ak by som mal zámer vziať od Kollára úplatok, pýta sa Pčolinský.

Ako môže byť vinný Pčolinský zastavením sledovania Kollára za úplatok, keď Pčolinský intenzitu toho sledovania preukázateľne zvýšil?

Prečo Beňovo tvrdenie, že Pčolinský prikázal ukončiť odpočúvanie Kollárovho telefónneho čísla, nepotvrdzujú iní pracovníci SIS, ktorí to podľa Beňu mali potvrdiť?

A prečo nie je stíhaný Makó, keď ho Kollár označil za návodcu trestného činu podplácania? Ten Makó, ktorý je symbolom korupcie ficovského obdobia?

Priveľa otázok, ktoré si médiá poväčšine nekladú a vyšetrovateľov a prokurátorov netrápia. Zvláštny prípad.  


Ďalšie články