Zelené zlato, krvavé ovocie a postrach kartelov. Prečo sa avokádo stalo možnou spásou pre Mexiko

Po troch desaťročiach má Mexiko šancu oslabiť vplyv organizovaného zločinu vďaka pestovaniu avokáda. Úlohu zohráva aj prístup Spojených štátov amerických.

Mexiko je silno späté s prítomnosťou drogových kartelov. Krvavé vojny medzi zločineckými organizáciami výrazne naštrbili povesť krajiny a obete ozbrojených stretov sa aj dnes počítajú v tisícoch.

Po tridsiatich rokoch nadvlády organizovaného zločinu svitá Mexiku na lepšie časy vďaka pestovaniu avokáda. To sa stalo kľúčovou surovinou mexického vývozu a postavilo na nohy ochromenú ekonomiku šiestich chudobných regiónov. Práve pre svoj hospodársky význam sa zelené ovocie stalo nočnou morou mexických kartelov, ktoré sa ho snažia zmocniť.

Mexické je lepšie ako americké

História avokáda siaha tisícky rokov do minulosti a podľa vedeckých zistení si na ňom pochutnávali viaceré indiánske kmene na území dnešnej strednej Ameriky. Mexické avokádo začalo naberať na význame počas minulého storočia.

Pod zásterkou ochrany domácich pestovateľov pred škodcami zakázali Spojené štáty v roku 1914 dovoz mexického avokáda a iných plodín na ich územie. Pravdepodobnejšie je však s odstupom času to, že americká vláda zvýhodnila miestnych pestovateľov, ktorí nedokázali konkurovať ovociu z Mexika.

Po 83 rokoch sa zákaz zrušil a avokádo južných susedov sa opäť stalo obľúbenou komoditou. Dôvodom je, že avokádo dopestované v podmienkach Mexického zálivu má lepšiu chuť ako to, ktoré sa počas 20. storočia snažili dorábať Američania.

Krajina má šancu striasť sa vplyvu drogových kartelov

Mexické kartely vyvážajú do Spojených štátov amerických také množstvo drog, že si spoľahlivo dokážu zabezpečiť ročné zisky vo výške niekoľkých desiatok miliárd amerických dolárov. Ilegálne príjmy následne potrebujú legalizovať, inak povedané prehnať cez práčky na špinavé peniaze.

V poslednom období sa ako skvelý spôsob legalizácie prijímov ukázalo práve pestovanie avokáda. Trh so zeleným ovocím zažíva obrovský nárast, spotreba celosvetovo stúpa o stovky percent a cena sa za poslednú dekádu zdvojnásobila bez vplyvu na dopyt. Okrem samotného očistenia príjmov tak majú kartely zaručený ďalší zisk.

Mexickí zločinci sa potrebujú zmocniť trhu s avokádom ešte z jedného dôvodu. Lukratívne ovocie a jeho vývoz postavili na nohy šesť najchudobnejších častí krajiny, ktoré boli predtým závislé od aktivít drogových kartelov. Mnohí obyvatelia si zberom zelených plodov výrazne prilepšili a posledné analýzy ukazujú, že vplyv drogových bossov v týchto regiónoch slabne.

Pestovatelia avokáda si uvedomujú, že nesmú ustúpiť agresii miestnych kartelov. Vďaka ziskom si mnohí zabezpečili domobranu s výrazne kvalitnejším výcvikom nazývanú autodefensas. Trénovaní profesionáli účinne chránia plantáže pestovateľov. Dôkazom toho je napríklad incident z roku 2017, keď po strete pripomínajúcom vojnový konflikt prišiel útočiaci drogový kartel o osemdesiat mužov.

Nádeji na rozmach sa môžu postaviť do cesty USA

Vývoz avokáda a jeho úloha v budúcnosti mexického hospodárstva vyslúžili obľúbenému ovociu prezývku zelené zlato. Rozmach predtým chudobných regiónov môže čoraz viac oslabiť pozíciu organizovaného zločinu.

Problémom môže byť napríklad nedávny zákaz dovozu mexického avokáda do USA, ktorý prišiel ako reakcia po tom, ako dostal človek z pestovateľskej inšpekcie výhražný telefonát od príslušníka mexického kartelu.

Mexiko sa ohradilo voči takémuto správaniu a označilo ho za ekonomicky motivovanú konšpiráciu, pričom zákaz sa po niekoľkých dňoch zrušil. Viacerí pestovatelia zo Spojených štátov sa snažia vykresliť avokádo dovezené z Mexika negatívne. Označujú ho za krvavé ovocie a lobujú za opätovné zavedenie zákazu.

Mexiko ročne zarobí na vývoze avokáda do USA približne tri miliardy eur, do zvyšku sveta exportuje ovocie s ročným profitom sedem miliárd. Hoci nie je celkom závislé od dopytu svojho severného suseda, rozhodnutia americkej vlády môžu mať vážne ekonomické dôsledky na niektoré mexické regióny.