Posledné preteky: Film o priateľstve a odvahe, ktorý sa zmení na boj o život

Preteky sa presúvajú pre zlé počasie. Koľkokrát sme to už počas pretekov zimných športov počuli a nič to pre nás neznamenalo. Keď si pozriete film Posledné preteky, ten oznam budete vnímať inak. Môže sa za tým skrývať dráma.

Príbeh lyžiara Bohumila Hanča a jeho verného priateľa Václava Vrbatu je v Česku pomerne známy. Filmového spracovania sa dočkal už v roku 1956 v snímke Synovia hôr. Český režisér Tomáš Hodan do nového príbehu pridáva ďalšiu dôležitú osobu, na ktorú sa v istých obdobiach nepozeralo až s takým obdivom, dokonca o nej mnohí ani nepočuli. No pri záchrane Hanča zohrala dôležitú úlohu.

Ide o všestranného športovca a priateľa Hanča aj Vrbatu, volal sa Emerich Rath. Bol to český Nemec, ktorý však mal výrazné české cítenie, preto ho aj počas pretekov brali ako svojho, čo sa o mnohých iných pretekároch nemeckého pôvodu v tom období nedalo povedať. Dej sa odohráva v dvoch časových líniách, a to v roku 1913 a v roku 1959.

Český Nemec, na ktorého sa takmer zabudlo

Príbeh sa začína v roku 1959, keď prichádza už onedlho sedemdesiatnik Rath pracovať ako kurič na horskú chatu. Keď jej prevádzkovatelia zisťujú, že ide o českého Nemca, nie sú z toho nadšení. Ale nemôžu ho vyhodiť, pretože k nim bol pridelený. Počas socializmu to tak proste fungovalo. Rath však z Československa po druhej svetovej vojne nemusel odísť, pretože ukrýval českého Žida. Starnúceho Ratha si zahral Oldřich Kaiser, ktorý sa roly zhostil presvedčivo. Je až škoda, že jeho postava nedostala viac priestoru.

Do chaty prichádza list, v ktorom pozývajú Ratha na olympiádu do Ríma v roku 1960, kam chcel ísť na bicykli. Preto mu má majiteľ chaty napísať posudok pre úrady v komunistickom Československu, aby mu cestu schválili. Napokon sa to nepodarilo. Majiteľ sa však s Rathom začína viac rozprávať, až mu český Nemec rozpovie príbeh, ktorého bol súčasťou. Vtedy sa dej na dlhšiu dobu presúva tesne pred prvú svetovú vojnu.

V roku 1913, počas existencie Rakúska-Uhorska, sa už aj do športu, ako je beh na lyžiach, zamiešala národnostná politika. Bohumil Hanč mal tehotnú manželku, ktorá už o jedno dieťa prišla. Sľúbil, že na prestížne preteky do Krkonôš nepôjde. Veď už mal za sebou niekoľko víťazstiev, bolo načase postarať sa o rodinu.

Ľudia z vtedajších „Českých zemí“, ktorí súťaž organizovali, však práve doňho vkladali najväčšie nádeje, pretože ako jeden z mála mohol poraziť českých Nemcov, ktorí sa tiež mali zúčastniť 24. marca v Krkonošiach pretekov na 50 kilometrov. A keby vyhral súťaž Nemec, hoci bola stále monarchia a hlavným mestom bola Viedeň, českých organizátorov by to dráždilo. Nakoniec sa rozhodol, že tam pôjde a z domu utiekol doslova ako malý chlapec. No bolo to preňho osudné rozhodnutie.

Zápolenie sa konalo počas veľkonočného obdobia, a preto už nikto neočakával, že sa počasie tak rapídne zmení. Aj všetci súťažiaci na štarte vyrážajú len v košeliach, keďže bolo príjemných osem stupňov.

Ale už o hodinu začína pršať a s pribúdajúcim časom to vyzerá čoraz horšie. Krásne scenérie hôr, ktoré filmári ponúkajú divákom takmer počas celého filmu, sa menia na hotové peklo. Tým, že ide o životopisnú snímku, vieme, ako sa preteky skončia a ako dopadne Hanč. Napriek tomu sa určite nájde divák, ktorý dúfa, že to lyžiar zvládne.

Za zmienku stojí aj Hančov kamarát Vrbata, ktorý ho podporoval pri každej jednej súťaži. Podobne to malo byť aj v ten osudný deň. Keď stretol Hanča, dal mu svoj kabát a čiapku, i keď vedel, že to môže mať zdravotné dôsledky zase pre neho. Je to film o veľkom priateľstve a oddanosti, každý z nás by chcel mať takého priateľa. Do popredia sa vtlačí téma charakteru, čo divák len ocení. A možno si položí otázku, či by dokázal byť taký statočný a obetovať sa pre niekoho blízkeho.

Škoda, že sa tvorcovia snímky nevenovali viac Rathovi, lebo len podľa informácií, ktoré sú dostupné na internete, mal zaujímavý život. Okrem behu na lyžiach sa venoval profesionálne viacerým športom: atletike, plávaniu, hokeju, kanoistike či rýchlokorčuľovaniu. A vo všetkých sa mu darilo. Ako etnický Nemec reprezentoval počas monarchie Rakúsko (napríklad Uhorsko malo na olympiáde 1912 vlastné zastúpenie) a potom aj Československo. Bol ale úzko spojený s českým územím, čo je aj jednou z motivácií autorov filmu, keďže práve naňho Česi zabudli.

Zaujímavosťou je, že skutočný Rath si zahral vo filme z roku 1956 Synovia hôr rolu lesníka. Nikdy si však neodpustil smrť svojho priateľa Hanča, preto mu asi ani neprekážalo, že sa na neho v tomto príbehu zabúda. Pritom to bol on, kto športovca našiel a niesol ho pol kilometra, aby bol bližšie k chate. No bolo to nad jeho sily.

Režisér pri jeho postave nešiel do hĺbky, ktorú by si určite zaslúžila. Napriek tomu, že chcel poukázať na Ratha, na ktorého sa na mnoho rokov zabúdalo, dej v roku 1913 sa sústreďuje najmä na Hanča.

Na mieste, kde sa pred vyše storočím uskutočnili preteky, dnes stojí pamätník na počesť Vrbatu a Hanča. Je to mohyla o priateľstve a sile bojovať až do samého konca. Hančovi sa podarilo zdolať nemeckých súperov (keďže v hroznom počasí ostal posledný na trati a všetci ostatní sa vzdali), ale obetoval pri tom to najcennejšie, čo mal. Aj to je otázka, ktorú si divák musí položiť, najmä s ohľadom na jeho tehotnú manželku. Stálo mu to za to?