15. mája, 06:31

Historické lekcie z Terstu

Historické lekcie z TerstuCanal Grande v Terste. Foto: Wikimedia/Zinn

Mesto Terst má už v súčasnosti príjemnú stredomorskú klímu s modrou oblohou, ale stále ešte s dostatkom vlahy na to, aby kopce okolo neho boli zelené a nehrozila im tá klasická vyprahnutosť, na ktorú už bežne narazíte južnejšie. Tiež je to mesto, na ktorom sa 20. storočie značne podpísalo.

Okolie antického prístavu, po ktorom v centre mesta ešte zostal starý amfiteáter, spustlo po páde Rímskej ríše natoľko, že sem franskí králi pozvali Slovanov, aby región znovu osídlili. Odvtedy už zostalo „etnicky na hrane“ medzi románskym a slovanským svetom. Taliansky živel sa najviac koncentroval v meste, zatiaľ čo okolité dediny boli slovinské. Ale Slovinci sa sťahovali aj do Terstu samotného a v 19. storočí vraj išlo o najväčšie slovinské mesto, pretože tu žilo o niekoľko tisíc viac Slovincov ako v samotnej Ľubľane.

Tým sa ale veľké miešanie ľudu ešte len začalo, pretože v 18. storočí sa Terst stal zďaleka najvýznamnejším obchodným prístavom habsburskej ríše. Investície, s ktorými začala už Mária Terézia, sem pritiahli obrovské množstvo námorníkov, robotníkov, zamestnancov, obchodníkov a úradníkov zo všetkých strán. Usadili sa tu Nemci, Srbi, Taliani, Židia a iste tu boli aj Česi, veď práve cez Terst sa do zvyšku sveta vyvážali produkty priemyselne rozvinutej časti monarchie. (Vynálezca lodnej skrutky, chrudimský rodák Jozef Ressel má napokon v terstskom prístave sochu.)

Podľa posledného rakúsko-uhorského sčítania ľudu roku 1910 tu žilo takmer 30 percent cudzincov. Terst bol prirodzene multikultúrny už v čase, keď to slovo ešte nebolo politickým fetišom. Ako ale moderný nacionalizmus silnel, v meste občas tiekla aj krv. Habsburgovci dávali prednosť Slovincom, ktorých považovali za spoľahlivých, a Taliani na to reagovali občasnými nepokojmi.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.