VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

21:23 Vojakov z Azovstaľu údajne previezli do obcí v Donecku ovládaných Ruskom

Sedem autobusov s ukrajinskými vojakmi, ktorí niekoľko týždňov odolávali útokom ruských síl v oceliarniach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol, údajne dorazilo do obce Olenivka, ktorá leží neďaleko mesta Doneck v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a ovláda ju Rusko. S odvolaním sa na vyjadrenie svedka o tom informuje agentúra Reuters.

Ruský vyšetrovací výbor zároveň avizoval, že plánuje v rámci vyšetrovania „zločinov ukrajinského režimu“ vypočuť týchto vojakov, z ktorých mnohí sú príslušníkmi ukrajinského pluku Azov, približuje Reuters citujúc zo správy ruskej agentúry TASS.

Stovky bojovníkov pluku Azov strávili v podzemí Rusmi obliehaných a bombardovaných oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol dlhé týždne. Celkovo vyše 260 z nich v noci z pondelka na utorok ruskí vojaci odviezli autobusmi na územie ovládané proruskými separatistami.

Stanica BBC uvádza, že okrem Olenivky ich odviezli aj do mesta Novoazovsk, ležiaceho taktiež v Doneckej oblasti a ovládanom Ruskom.

21:03 Macron prisľúbil Zelenskému dodávku ďalších zbraní

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorkovom telefonáte prisľúbil svojmu ukrajinskému náprotivkovi Volodymyrovi Zelenskému dodávku ďalších zbraní v najbližších dňoch. Uviedol to Elyzejský palác, informuje TASR podľa správy americkej televízie CNN.

Macron potvrdil, že dodávky zbraní z Francúzska budú „pokračovať a zintenzívňovať sa v najbližších dňoch a týždňoch, rovnako ako dodávky humanitárnej pomoci,“ napísal v stanovisku Elyzejský palác.

Francúzsky prezident svojmu ukrajinského kolegovi taktiež povedal, že ukrajinskú žiadosť o členstvo v EÚ preskúma Európska rada na svojom júnovom zasadnutí. Do úvahy podľa Macrona zoberie názor Európskej komisie a bude sa riadiť „duchom vyjadreným na summite vo Versailles všetkými členskými štátmi, ktoré vyhlásili, že Ukrajina je súčasťou európskej rodiny“.

Emmanuel Macron počas stretnutia s Volodymyrom Zelenským v roku 2019. Foto: TASR/AP

20:40 Rusko: Súd bude rozhodovať o označení pluku Azov za teroristickú organizáciu

Ruské ministerstvo spravodlivosti požiadalo ruský najvyšší súd, aby označil ukrajinský pluk Azov za teroristickú organizáciu. Príslušný súdny proces sa má začať 26. mája. TASR prevzala správu zo spravodajskej stanice BBC.

Stovky bojovníkov pluku Azov strávili v podzemí Rusmi obliehaných a bombardovaných oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol dlhé týždne a nakoniec ich odtiaľ v noci z pondelka na utorok ruskí vojaci odviezli autobusmi na územie ovládané proruskými separatistami. Moskva tvrdí, že bojovníci Azovu sa vzdali a teraz sú v zajatí – ukrajinské vedenie zas nazvalo ich prevoz do samozvanej Doneckej ľudovej republiky „evakuáciou“.

Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin v utorok povedal, že ukrajinskí bojovníci z pluku Azov by nemali byť vymieňaní za ruských vojakov.

20:10 Rusko môže čoskoro zastaviť plyn do Fínska, ktoré odmieta platiť v rubľoch

Rusko môže čoskoro prerušiť dodávky plynu do Fínska, ktoré odmieta platiť ruskému štátnemu monopolu Gazprom v rubľoch. Uviedla to v utorok fínska štátna spoločnosť Gasum. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Gasum informoval tiež, že spor o platby s Gazprom Export predloží na arbitráž. Tento krok by mohol ešte viac rozhnevať susedné Rusko, keďže Helsinki sa v stredu (18. 5.) pripravujú na predloženie oficiálnej žiadosti o členstvo v NATO.

„Spoločnosť Gasum sa domnieva, že existuje zvýšené riziko zastavenia dodávok zemného plynu a následného ukončenia dovozu zemného plynu z Ruska do Fínska,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Cez víkend Rusko zastavilo dodávky elektriny do Fínska pre problémy s platbami, keďže sankcie, ktoré uvalili západné štáty na Moskvu za inváziu na Ukrajinu, viedli k vylúčeniu významných ruských bánk z medzibankového platobného systému SWIFT.

Logo energetickej spoločnosti Gazprom. Foto: TASR/AP

19:22 Zelenskyj telefonoval s Macronom o situácii na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok absolvoval „dlhý a zmysluplný“ telefonát s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Témou rozhovoru bola aktuálna situácia na Ukrajine. Samotný Zelenskyj to uviedol v príspevku na sociálnej sieti Twitter, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„Hovorili sme o priebehu nepriateľských akcií, operácii na záchranu vojakov z Azovstaľu a o perspektívach procesu vyjednávania. Nastolili sme otázku dodávok paliva na Ukrajinu,“ napísal Zelenskyj.

„Taktiež sme diskutovali o obrannej podpore z Francúzska, príprave šiesteho balíka sankcií (Európskej únie voči Rusku) a o možných spôsoboch vývozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov,“ pokračoval ukrajinský prezident.

Zelenskyj uviedol, že s Macronom hovoril aj o žiadosti Ukrajiny o udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ.

Ukrajinský prezident v utorok telefonoval aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Hovoril s ním o vývoji bojov a tiež o možnosti zvýšenia tlaku na Moskvu prostredníctvom ďalších sankcií.

18:59 Maďarská prezidentka hovorila s poľským prezidentom o vojne na Ukrajine

Vojna na Ukrajine bola v utorok vo Varšave hlavnou témou rozhovoru maďarskej prezidentky Katalin Novákovej s jej poľským náprotivkom Andrzejom Dudom. O prvej oficiálnej zahraničnej návšteve najvyššej maďarskej predstaviteľky informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na spravodajský server hirado.hu.

Nováková potvrdila, že Maďarsko odsudzuje ruskú agresiu  a odmieta všetky snahy „návratu k Sovietskemu zväzu“. „Eskalácia vojny je najhorší možný scenár, preto máme záujem o dlhodobý a stabilný mier,“ dodala.

Duda ocenil, že prvá zahraničná cesta novej maďarskej prezidentky viedla práve do poľského hlavného mesta, čo podľa jeho slov znamená, že poľsko-maďarské priateľstvo je trváce.

Podľa slov poľského prezidenta z rozhovoru vysvitlo, že  Poľsko je v podstatne v jednoduchšej situácii ako Maďarsko, pretože je menej závislé na ruskej energii.

Poľský prezident Andrzej Duda (vpravo) a maďarská prezidentka Katalin Nováková počas stretnutia 17. mája 2022 vo Varšave. Foto: TASR/AP

18:26 Taliansky Eni si otvára účty v eurách a rubľoch, aby mohol platiť za ruský plyn

Taliansky energetický gigant Eni v utorok oznámil, že si otvára v ruskej Gazprom Bank účty v eurách a rubľoch, aby mohol zaplatiť za ruský plyn a splnil požiadavky Moskvy. TASR správu prevzala z AFP.

Zatiaľ nie je jasné, či nebude krok Eni v rozpore so sankciami Európskej únie (EÚ), hoci podľa talianskeho koncernu s nimi „nie je nezlučiteľný.“ V starostlivo formulovanom vyhlásení Eni uviedol, že otvorenie dvoch účtov v Gazprom Bank má „preventívny základ, keďže termíny na zaplatenie dodávok plynu vypršia v najbližších dňoch.“

Moskva požaduje, aby klienti z „nepriateľských krajín“ vrátane členských štátov EÚ platili za plyn v rubľoch, čo je spôsob, ako obísť západné finančné sankcie voči ruskej centrálnej banke. Podľa Eni sú jeho kroky „v súlade so súčasným medzinárodným sankčným rámcom“ a talianske úrady boli o nich informované.

Bankovky rubľa. Foto: TASR/AP

17:44 Fínsky minister zahraničných vecí podpísal žiadosť o členstvo v NATO

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v utorok podpísal žiadosť svojej krajiny o členstvo v Severoatlantickej aliancii. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Fínsky parlament v utorok veľkou väčšinou hlasov odobril podanie prihlášky do NATO.

Šéfka švédskeho rezortu diplomacie Ann Lindeová podpísala žiadosť Švédska o členstvo v Aliancii v utorok ráno.

Štokholm i Helsinki podajú oficiálnu žiadosť o členstvo v NATO v stredu v Bruseli, oznámila v utorok švédska premiérka Magdalena Anderssonová.

Vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie bude musieť schváliť všetkých 30 členských štátov NATO. Voči ich členstvu namieta Turecko.

17:20 Pri útoku ruských síl v Černihivskej oblasti zomrelo osem ľudí, 12 je zranených

Osem ľudí prišlo v utorok o život a 12 utrpelo zranenia pri nálete ruských síl na obec Desna v Černihivskej oblasti ležiacej na severe Ukrajiny, v ktorej sa nachádza vojenská základňa. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na miestne záchranné zložky.

V dedine Desna, ktorá leží zhruba 70 kilometrov severne od ukrajinskej metropoly Kyjev, sa nachádza veľké vojenské výcvikové stredisko.

K útoku došlo niekoľko týždňov po tom, čo Rusko stiahlo svoje jednotky z tejto oblasti a ohlásilo, že svoje vojenské úsilie zameria na Donbas na východe Ukrajiny.

Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus však v utorok upozornil, že „vojna sa ešte neskončila“. „Vojna neopustila náš región. Neopustila naše mestá,“ varoval. Obyvateľov vyzval, aby boli opatrní a neignorovali sirény ohlasujúce možné letecké útoky.

17:05 Fínsko a Švédsko podajú v stredu žiadosť o členstvo v NATO

Fínsko a Švédsko podajú žiadosť o členstvo v Severoatlantickej aliancii v stredu, oznámila v utorok švédska premiérka Magdalena Anderssonová. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Som rada, že sme sa rozhodli ísť rovnakou cestou a môžeme to spraviť spoločne,“ povedala Anderssonová v Štokholme na spoločnej tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Saulim Niinistöom, píše agentúra AFP.

„Demokracia zvíťazila,“ vyhlásil Niinistö, ktorého citovala stanica CNN. Tohtoročná jar sa podľa neho niesla v znamení „triumfu demokracie vo Fínsku“. Narážal tým na širokú podporu vstupu do NATO vo fínskej spoločnosti, ako aj v parlamente.

16:20 Scholz: Nemecko prehĺbi vojenskú spoluprácu so Švédskom a Fínskom

Nemecko zintenzívni vojenskú spoluprácu so Švédskom a Fínskom, ktoré sa v súčasnosti usilujú o členstvo v Severoatlantickej aliancii. V utorok to vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz, informujú agentúry AFP a Reuters.

 „Zintenzívnime našu vojenskú spoluprácu, najmä v oblasti Baltského mora a prostredníctvom spoločných cvičení,“ uviedol Scholz v súvislosti s obavami o bezpečnosť Fínska a Švédska počas prechodného obdobia pred vstupom do Aliancie. „Obe krajiny sa môžu vždy spoľahnúť na našu podporu, najmä v tejto osobitnej situácii,“ pokračoval Scholz.

16:13 Podoľak: Mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sú pozastavené

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v utorok uviedol, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sú pozastavené a Rusko obvinil zo „stereotypného zmýšľania“. Uviedol to denník Guardian a web televízie CNN.

Rusko podľa neho nerozumie procesom v súčasnom svete a svojej negatívnej úlohe. Moskva nechápe, že vojna na Ukrajine „už neprebieha podľa jej pravidiel, jej plánov a jej harmonogramu“. Podoľak tiež poukázal na to, že odpor zo strany Ukrajiny narastá a „Rusko v žiadnom prípade nedosiahne svoje ciele“.

Podoľak takisto odmietol akékoľvek územné ústupky voči Rusku. „Vojna sa neskončí, ak sa vzdáme niektorých našich území. Pre Ukrajinu je to je neprijateľné a neakceptovala by to ani ukrajinská spoločnosť,“ zdôraznil. Politická elita v Rusku sa podľa Podoľaka obáva povedať pravdu a namiesto toho sa rozhodla „pokračovať v rokovaniach ako súčasť svojej propagandy“ adresovanej len domácemu obyvateľstvu. „Podľa môjho názoru je to strategickým cieľom Rusov: Všetko alebo nič.“

Mychajlo Podoľak (druhý vpravo). Foto: TASR/AP

16:02 Mikloš bude členom poradného výboru pre obnovu Ukrajiny

Bývalý podpredseda vlády a minister financií SR Ivan Mikloš bude členom poradného výboru ukrajinskej Národnej rady pre obnovu Ukrajiny. „Oslovila ma kancelária prezidenta (Volodymyra) Zelenského a tajomník tejto komisie, predseda finančného výboru ukrajinského parlamentu Danylo Hetmancev,“ uviedol.

Priblížil, že úlohou zboru je radiť pri obnove vojnou zničenej ekonomiky a infraštruktúry Ukrajiny. Cieľom bude čo najlepšie využitie zahraničných aj domácich, verejných aj súkromných zdrojov, pôžičiek, grantov, ale aj vojnových reparácií. „Okrem toho budú však dôležité aj reformy, ktoré musia priniesť stabilitu a predvídateľnosť, aby mohla po skončení vojny Ukrajina pre svoju obnovu a modernizáciu prilákať aj čo najviac priamych zahraničných investícií,“ doplnil Mikloš.

Podľa agentúry Interfax-Ukrajina sú okrem Mikloša členmi poradného výboru známi ekonomickí experti, ktorí pôsobia napríklad na Kalifornskej univerzite v Berkeley, Stanfordovej univerzite či v Svetovej banke. Mikloš bol v minulosti hlavným ekonomickým poradcom vtedajšieho ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana a tiež predsedom Strategickej poradnej skupiny pre podporu ukrajinských reforiem.

14:57 Fínsky parlament schválil podanie prihlášky do NATO

Fínsky parlament v utorok veľkou väčšinou hlasov schválil podanie žiadosti Fínska o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Informuje o tom agentúra AFP. Vyplýva z toho, že Fínsko si prihlášku do NATO podá zrejme v najbližších dňoch spolu so susedným Švédskom.

Za uchádzanie sa Fínska o členstvo v NATO hlasovalo 188 poslancov 200-členného parlamentu. Proti bolo podľa agentúry DPA osem poslancov.

14:31 Stoltenberg: NATO musí brať do úvahy výhrady Turecka voči Fínsku a Švédsku

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa domnieva, že by sa mali brať do úvahy výhrady Turecka voči vstupu Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. Šéf Aliancie to v utorok uviedol na svojom účte na Twitteri.

Stoltenberg napísal, že Turecko je „váženým spojencom“ v rámci NATO a dodal, že treba brať do úvahy akékoľvek obavy Turecka o bezpečnosť. „V tomto historickom momente musíme byť jednotní,“ spresnil.

13:59 Ruský zákonodarca: Ukrajinskí bojovníci z pluku Azov si nezaslúžia žiť

Ruský parlament možno zakáže výmenu ukrajinských bojovníkov z pluku Azov za zajatých ruských vojakov. Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, diskutuje o zákaze takejto výmeny. V utorok to uviedol internetový kanál Telegram, ktorý vysiela zasadnutie z tejto komory. Agentúra Reuters citovala ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS, podľa ktorej predseda Dumy Viačeslav Volodin povedal, že „nacistickí zločinci“ (ukrajinskí bojovníci z pluku Azov) by nemali byť vymenení.

Ruský zákonodarca Leonid Sluckyj, ktorý sa zúčastňuje na mierových rozhovoroch s Kyjevom, v utorok dokonca vyhlásil, že Rusko by malo uvažovať nad trestom smrti pre „nacionalistických bojovníkov“ z ukrajinského pluku Azov. V rozprave v dolnej komore Sluckyj povedal, že hoci má Rusko zavedené moratórium na trest smrti, malo by „starostlivo zvážiť“ hrdelný trest pre týchto bojovníkov z pluku Azov. „Nezaslúžia si žiť po tých obludných zločinoch proti ľudskosti, ktoré spáchali a ktoré sa ďalej páchajú proti našim zajatcom,“ vyhlásil Sluckyj.

13:23 Rezort obrany eviduje 35 žiadostí o povolenie bojovať v cudzej armáde

Ministerstvo obrany SR eviduje celkovo 35 oficiálnych žiadostí o povolenie vykonať službu v ozbrojených silách iného štátu, ktoré udeľuje prezident SR. Pre TASR to uviedla hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková. „Ministerstvo obrany SR predložené žiadosti konzultuje s Ministerstvom vnútra SR a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a až následne ich predkladá prezidentke SR na rozhodnutie,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu obrany.

K prezidentke Zuzane Čaputovej sa zatiaľ žiadna žiadosť nedostala, potvrdil jej hovorca Martin Strižinec. „Vojenská kancelária prezidenta stále neeviduje žiadne oficiálne žiadosti o službu v ukrajinskej armáde z ministerstva obrany. Prezidentka teda zatiaľ ešte nerozhodovala o udelení súhlasu s takouto službou,“ skonštatoval.

13:07 Švédsky kráľ: Krajina robí spoločne s Fínskom historické rozhodnutie o NATO

Švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv v utorok zdôraznil zámer svojej krajiny vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) „súbežne a v súlade s Fínskom“. Informovala o tom agentúra DPA.

„Je to historická voľba, ktorú robíme bok po boku s našou bratskou krajinou,“ povedal švédsky kráľ na spoločnej tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Saulim Niinistöom v Štokholme. Niinistö je vo švédskom hlavnom meste na dvojdňovej štátnej návšteve.

12:22 Moskva tvrdí, že 256 ukrajinských vojakov z Azovstaľu sa vzdalo

Ruské ministerstvo obrany v utorok uviedlo, že viac než 250 ukrajinských bojovníkov, ktorí sa skrývali v oceliarňach Azovstaľ v meste Mariupol, sa vzdalo. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters. Informáciu nebolo možné nezávisle overiť.

„Za uplynulých 24 hodín zložilo zbrane a vzdalo sa 265 militantov, vrátane 51 vážne zranených,“ uviedlo ministerstvo krátko po tom, ako rovnakú informáciu zverejnili proruskí separatisti z takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR). Ruský silový rezort dodal, že 51 ťažko zranených bolo prevezených do zdravotníckeho zariadenia v meste Novoazovsk, ktoré sa sa nachádza na území samozvanej DĽR.

12:06 Lavrov: Vstup Fínska a Švédska do NATO nebude veľkou zmenou

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že vstup Fínska a Švédska do NATO neprinesie veľkú zmenu, keďže obe severské krajiny sa už dlhodobo zúčastňujú na vojenských cvičeniach Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom agentúra Reuters.

„Fínsko a Švédsko, ako aj iné neutrálne krajiny, sa zúčastňujú na vojenských cvičeniach NATO už mnoho rokov,“ uviedol Lavrov. „NATO pri plánovaní svojho vojenského postupu na východ berie do úvahy aj ich územie. Takže v tomto zmysle zrejme žiadna zmena nenastane. Uvidíme ako Severoatlantická aliancia využije ich územie v praxi,“ dodal šéf ruskej diplomacie.

Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

11:50 Vatikánsky sekretár pre vzťahy so zahraničím navštívi tento týždeň Kyjev

Vatikánsky sekretár pre vzťahy s inými štátmi arcibiskup Paul Gallagher navštívi tento týždeň Kyjev. Podľa agentúry AP sa Gallagherova cesta uskutoční v čase, keď sa Vatikán svoje obavy o Ukrajinu snaží vyvážiť s úsilím o udržanie otvorených kanálov pre dialóg s Ruskom. Gallagher by mal do Kyjeva doraziť v stredu a v piatok sa má stretnúť s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom.

Táto návšteva sa pritom mala uskutočniť ešte pred Veľkou nocou, avšak bola posunutá, pretože arcibiskup sa vtedy nakazil koronavírusom. Sekretárova cesta sa pritom uskutoční v období, keď sa Vatikán snaží udržať si nedávno zlepšené vzťahy s ruskou pravoslávnou cirkvou a zároveň vyjadruje aj podporu ukrajinským veriacim. „Musí to byť proporcionálne. Ukrajina má právo brániť sa a potrebuje na to zbrane, no musí byť opatrná v spôsobe, akým to robí,“ uviedol Gallagher pre televíziu RAI, keď oznamoval svoju cestu do Kyjeva.

Paul Gallagher. Foto: UK in Holy See/flickr.com

11:41 Ministerka obrany Tannerová: Neutralita je v srdci Rakúšanov

akúska ministerka obrany Klaudia Tannerová v utorok obhajovala neutrálny štatút svojej krajiny. „Pripojenie sa k akejkoľvek aliancii je rozhodnutie každého jedného štátu,“ povedala. Uviedla to agentúra APA.

Fínsko a Švédsko v predchádzajúcich dňoch oznámili, že oficiálne požiadajú o vstup do NATO. Situácia je pre Rakúsko podľa ministerky z pohľadu ústavnosti jasná a neutralita je „v srdci Rakúšanov“.

11:25 Nemecko podporuje zabavenie ruských aktív na financovanie rekonštrukcie Ukrajiny

Nemecký minister financií Christian Lindner je podľa agentúry Reuters otvorený myšlienke zabavenia ruských štátnych aktív na financovanie rekonštrukcie Ukrajiny. „Som politicky otvorený myšlienke zabavenia zahraničných aktív ruskej centrálnej banky,“ povedal Lindner v rozhovore pre nemecký ekonomický denník Handelsblatt. Dodal, že o podobných návrhoch sa už diskutuje v rámci skupiny najvyspelejších ekonomík sveta G7 aj v rámci Európskej únie (EÚ).

„V prípade súkromných aktív musíme počkať na to, čo je právne možné,“ uviedol Lindner. „Aj keď ide o ruských oligarchov, musíme rešpektovať platnú legislatívu.“

11:17 Zelenskyj telefonoval so Scholzom, hovorili o sankciách voči Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij v utorok uviedol, že telefonoval s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Hovoril s ním o vývoji bojov a tiež o možnosti zvýšenia tlaku na Moskvu prostredníctvom ďalších sankcií. Správu priniesla agentúra Reuters.

„S kancelárom (Scholzom) sme diskutovali o situácii na frontovej línii, o ďalšom tlaku voči Rusku, o sprísnení sankcií a o vyhliadkach na mier. Oceňujeme nemeckú podporu, vrátane vojenskej. Počítame s ďalšou pomocou Nemecka na ceste Ukrajiny k plnému členstvu v EÚ,“ napísal ukrajinský prezident na sociálnej sieti Twitter.

10:27 Rusko sa na Ukrajine spolieha na bezhlavú delostreleckú paľbu, uvádzajú Briti

Ruské ozbrojené sily vo vojne proti Ukrajine stavajú na bezhlavú delostreleckú paľbu, vyplýva z poznatkov britských tajných služieb. Moskva má len obmedzené možnosti získavania cieľov a vyhýba sa riziku nasadiť bojové lietadlá nad územiami ovládanými Ukrajinou, uviedlo v utorok britské ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra DPA.

„V nasledujúcich týždňoch sa bude Rusko pravdepodobne opäť spoliehať na masívne delostrelecké útoky, keď sa pokúsi o zosilnenie svojej ofenzívy v Donbase,“ uvádza sa vo vyhlásení britského rezortu obrany, ktorý sa odvoláva na tamojšie tajné služby.

09:56 Gazprom pokračuje v dodávkach plynu do Európy cez Sudžu, objem mierne vzrástol

Ruský plynárenský koncern Gazprom uviedol, že pokračuje v dodávkach plynu do Európy cez ukrajinský vstupný bod Sudža, pričom objem dodávok na utorok mierne vzrástol. Ako uviedla agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na informácie Gazpromu, objem dodávok cez Sudžu dosahuje v utorok 49,3 milióna kubických metrov plynu, zatiaľ čo v pondelok predstavovali 46,8 milióna kubíkov.

Požiadavky na tranzit plynu cez stanicu Sochranovka Ukrajina podľa Gazpromu zamietla. Cez tento vstupný bod neprúdi plyn do Európy už od stredy 11. mája.

09:45 Putin nebude reagovať na vstup Fínka a Švédska do NATO, ak tam nebudú základne

Ruský prezident nepovažuje členstvo Fínska a Švédska „za priamu hrozbu pre Rusko“ a na ich prípadné členstvo reagoval, že v tom „nevidí problém“. Zároveň varoval, že „rozšírenie vojenskej infraštruktúry na ich územie by vyprovokovalo reakciu od nás (…) v závislosti od hrozieb, ktoré by to pre nás znamenalo.“

Putin tak signalizuje, že s členstvom Fínska a Švédska nebude mať problém, ak na ich územiach nevzniknú americké základne a nebudú dislokované niektoré typy zbraní. Ako pripomína denník Financial Times, ktorý správu priniesol, Švédi ani Fíni nestoja o základne, ani prítomnosť jadrových zbraní na svojom území. Väčším oponentom členstva Fínska a Švédska v NATO ako Rusko je tak po včerajšku Turecko. (fed)

08:47 Guardian: Putin je osobne zapojený do plánovania vojenských operácií

Vladimir Putin je osobne zapojený do vojny na Ukrajine až takým spôsobom, že podľa západných vojenských zdrojov robí operačné a taktické rozhodnutia na úrovni plukovníka alebo brigádneho generála. Informoval o tom britský denník Guardian.

„Ruský prezident pomáha určovať pohyb síl v Donbase, kde minulý týždeň (ruskí) útočníci utrpeli krvavú porážku, keď sa pri viacerých príležitostiach pokúšali prekročiť strategickú rieku Severský Donec na východe Ukrajiny,“ uviedol denník s odkazom na nemenované zdroje. Západní vojenskí predstavitelia dodali, že Putin stále úzko spolupracuje s náčelníkom generálneho štábu ruskej armády Valerijom Gerasimovom, aj keď ukrajinskí predstavitelia minulý týždeň tvrdili, že Gerasimov bol odsunutý na vedľajšiu koľaj.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

08:27 Pri Kyjeve našli v jednom z hrobov zastreleného Čecha

Neoznačené hroby s telami troch zastrelených mužov boli nájdené pri ukrajinskom meste Makariv, ležiacom asi 50 kilometrov západne od Kyjeva, a v jednom z nich objavili aj dokumenty obete, z ktorých vyplýva, že mala české občianstvo. V utorok o tom informovali noviny Ukrajinska pravda. Podľa polície Kyjevskej oblasti ide o vodiča kamióna, ktorý pôsobil na Ukrajine ako dobrovoľník. Správu priniesol tiež český spravodajský portál Novinky.cz.

„Dvaja ľudia boli zabití ranou do hlavy, jeden človek (ranou) do brucha,“ uviedol náčelník polície Kyjevskej oblasti Andrij Nebytov. Zvyšné dve osoby zatiaľ neboli identifikované, ale mali na sebe civilné oblečenie, dodal náčelník.

06:56 CNN: Základňa na západe Ukrajiny bola opäť terčom útoku

Vojenská základňa ukrajinskej armády vzdialená približne 15 kilometrov od hraníc s Poľskom bola v utorok skoro ráno terčom ruského raketového útoku.

S odvolaním sa na šéfa Ľvovskej oblastnej vojenskej správy Maxyma Kozyckého o tom informovala americká spravodajská televízia CNN.

Podľa Kozyckého ruské jednotky útočili na vojenskú infraštruktúru v okrese Javoriv. Bližšie podrobnosti zatiaľ neuviedol, uviedla agentúra AP.

CNN pripomenula, že vojenský objekt Javoriv na západe Ukrajiny bol od začiatku vojny terčom ruských útokov najmenej trikrát. Pri prvom útoku – 13. marca – zahynulo viac ako 30 ľudí.

04:38 Borrell: Šéfom diplomacií EÚ sa nepodarilo dohodnúť na zákaze dovozu ruskej ropy

Lídri Európskej únie nedospeli na pondelňajšom stretnutí na úrovni ministrov zahraničných vecí členských krajín k jednomyseľnej zhode v otázke zákazu dodávok ropy z Ruska. Uviedol to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ktorého citovala spravodajská stanica CNN.

Borrell na tlačovej konferencii v Bruseli tiež povedal, že na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci nebolo možné dosiahnuť dohodu na šiestom balíku sankcií EÚ voči Rusku, čo sa podľa jeho slov ani neočakávalo.

„Rovnaké ťažkosti máme aj v (dosiahnutí) jednomyseľnosti na zákaze (dovozu) ropy,“ spresnil.

Ropné embargo je súčasťou zmieneného balíka sankcií.

01:29 Zelenskyj: Operácia na záchranu obrancov Mariupola bude pokračovať

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na utorok potvrdil, že ukrajinské ozbrojené zložky spustili operáciu na záchranu obrancov mesta Mariupol, a avizoval, že táto akcia bude pokračovať. Cieľom je ich návrat domov.

Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN, ktorá dodala, že Zelenskyj naznačil, že časť obrancov zostáva vnútri rozsiahleho komplexu oceliarní Azovstaľ – poslednej bašte ukrajinských obrancov Mariupola.

S týmto vyhlásením prišiel Zelenskyj krátko po tom, ako námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová v pondelok neskoro večer oznámila, že z obliehaného závodu Azovstaľ evakuovali v pondelok viac ako 260 ukrajinských vojakov.

00:22 Z obliehaného Azovstaľu evakuovali viac ako 260 ukrajinských vojakov

Z obliehaného oceliarskeho závodu Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol evakuovali v pondelok viac ako 260 ukrajinských vojakov, uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Vo vyhlásení zverejnenom na sieti Facebook Maľarová spresnila, že operáciu na záchranu obrancov Mariupola zablokovaných na území oceliarní spoločne začali ukrajinské ministerstvo obrany, ozbrojené sily Ukrajiny, Národná garda a pohraničná služba.

Uviedla, že do zdravotníckeho zariadenia v meste Novoazovsk, ktoré sa sa nachádza na území proruskej separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), bolo evakuovaných 53 ťažko zranených.

Ďalších 211 osôb bolo vyvezených cez humanitárny koridor do mesta Olenivka, dodala Maľarová. Ich návrat domov sa uskutoční prostredníctvom ich výmeny s ruskou stranou, spresnila.

Ruslana (tretia zľava), ukrajinská speváčka a víťazka Eurovízie z roku 2004, hovorí počas tlačovej konferencie 16. mája 2022 v Istanbule. Ruslana v pondelok apelovala na tureckého prezidenta, aby zachránil ukrajinských bojovníkov z obliehaného mesta Mariupol. Po jej boku stáli matky a manželky „obrancov Mariupola“ – ukrajinských bojovníkov, ktorí bránia mesto v oceliarni Azovstaľ. Foto: TASR/AP

PONDELOK

23:11 Z Azovstaľu údajne vyrazili autobusy so zranenými ukrajinskými vojakmi

Zo zničeného ukrajinského prístavného mesta Mariupol vyrazilo v pondelok údajne približne desať autobusov so zranenými ukrajinskými bojovníkmi z oceliarní Azovstaľ. Počet zranených vojakov vo vozidlách nebolo možné určiť, uviedol pre agentúru Reuters očitý svedok.

Ruské ministerstvo obrany tiež deklarovalo, že evakuácia ukrajinských vojakov sa už začala, píše na svojom webe stanica CNN. Rezort obrany v Moskve v pondelok oznámil, že s predstaviteľmi ukrajinskej armády dosiahol dohodu na evakuácii ranených vojakov z komplexu oceliarní Azovstaľ.

22:10 Pobaltské štáty podporili rozhodnutie Fínska a Švédska vstúpiť do NATO

Ministri zahraničných vecí Litvy, Lotyšska a Estónska podporujú „historické“ rozhodnutie Fínska a Švédska vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO). V pondelok to uviedli v spoločnom vyhlásení. Správu publikovala stanica CNN.

Vo vyhlásení sa píše, že pobaltské štáty „urobia všetko, čo bude v ich silách, aby obom krajinám pomohli“. „Sme presvedčení, že Fínsko a Švédsko prispejú k jednote, solidarite, súdržnosti a sile Aliancie v čase, keď čelíme čoraz zložitejšej bezpečnostnej situácii,“ uviedli ministri. Dodali, že členstvo Švédska a Fínska posilní bezpečnosť v regióne a otvorí nové perspektívy spolupráce v oblasti obrany a bezpečnosti.

21:40 Trussová: Fínsko a Švédsko by mali byť prijaté do NATO čo najskôr

Spojené kráľovstvo v pondelok privítalo rozhodnutie Fínska a Švédska podať si žiadosť o prijatie do Severoatlantickej aliancie. Tieto severské krajiny by podľa Británie mali byť do NATO prijaté „čo najskôr“. V pondelok to vyhlásila šéfka britského rezortu diplomacie Liz Trussová, informuje agentúra AFP.

„Spojené kráľovstvo silne podporuje žiadosť Fínska a Švédska o členstvo v NATO,“ uviedla Trussová vo vyhlásení s tým, že vstup týchto dvoch krajín do Aliancie posilní kolektívnu bezpečnosť Európy.

21:33 Členovia Kalush Orchestra sa vrátili na Ukrajinu, trofej z Eurovízie predajú

Ukrajinská hudobná skupina Kalush Orchestra, ktorá v sobotu zvíťazila vo finále Pesničkovej súťaže Eurovízie 2022, sa v pondelok vrátila do vlasti. Na hraniciach s Poľskom ju privítali príslušníci ukrajinskej pohraničnej stráže a ďalší Ukrajinci. Informuje o tom agentúra Reuters.

Frontman skupiny Oleh Psiuk dostal od pohraničnej stráže kyticu zo žltých a modrých kvetov, a teda farieb ukrajinskej vlajky. Na hranice ho prišla privítať aj jeho priateľka. Skupina zhromaždeným predviedla aj improvizovanú verziu skladby Stefania, s ktorou na súťaži Eurovízie v Turíne zvíťazila, čím dodala morálnu podporu svojim bojujúcim krajanom.  

Ukrajinská hiphopová skupina Kalush Orchestra, ktorá sa stala víťazom 66. ročníka Eurovízie v Turíne, pózuje s trofejou v Krakovci na ukrajinsko-poľských hraniciach 16. mája 2022. Foto: TASR/AP

Reuters uvádza, že Kalush Orchestra plánuje víťaznú trofej z finále Eurovízie, ktorou je ikonická sklenená soška v tvare mikrofónu, predať a získanými peniazmi podporiť obranu Ukrajiny proti ruskej agresii. Psiuk dúfa, že za trofej dostane státisíce dolárov. „Sú ľudia, ktorí sú jednoducho pripravení dávať takéto dary. Toto ich má jednoducho trochu motivovať – môžu vlastniť túto trofej. Pre niekoho môže byť cool mať doma sošku od víťaza ceny Eurovízie 2022,“ povedal.

21:29 Schallenberg: Rakúsko neplánuje vstúpiť do NATO

Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg v pondelok vyhlásil, že jeho krajina neplánuje vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Vyjadril sa tak na margo krokov Švédska a Fínska, ktoré ohlásili, že v krátkej dobe si chcú podať prihlášku do NATO. Správu uverejnila agentúra DPA.

„Máme celkom odlišnú geografickú situáciu. Máme úplne iné dejiny a myslím si, že toto treba skrátka brať do úvahy,“ povedal Schallenberg novinárom v Bruseli na okraj stretnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ. Zároveň zdôraznil, že to neznamená politickú neutralitu Rakúska. „V agresívnej vojne neexistuje nijaká neutralita,“ povedal v súvislosti s ruskou ofenzívou na Ukrajine. „Zastávame veľmi jasnú pozíciu, podporujeme všetky sankcie (voči Rusku) a z našej strany robíme, čo môžeme, čo sa týka podpory,“ povedal.

Alexander Schallenberg. Foto: TASR/AP

21:08 Navaľnyj pochválil britských lídrov za sankcie voči Rusku

Väznený ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj pochválil v pondelok britského premiéra Borisa Johnsona a britskú ministerku zahraničných vecí Lizz Trussovú za razantný postoj voči ruskej invázii na Ukrajinu. Navaľnyj na Twitteri zároveň vyslovil podporu najnovšiemu balíku britských sankcií zameraných proti šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, informuje spravodajská stanica Sky News.

„Sankcie voči jednotlivcom, zmrazovanie účtov a konfiškácia, zákaz vydávania víz a zhabanie jácht a účtov činiteľov sú medzi ruskými občanmi veľmi populárne. Dokonca aj ten najletargickejší ruský volič je v tejto otázke solidárny (so Západom), alebo ešte radikálnejší ako Západ,“ tvrdí Navaľnyj.

20:46 Do Kyjeva pôjde Scholz až vtedy, keď bude riešiť konkrétne veci

Nemecký kancelár Olaf Scholz navštívi Kyjev iba v prípade, že bude potrebné rokovať o konkrétnych veciach. Agentúra DPA citovala z kancelárovho rozhovoru pre nemeckú televíziu RTL. Scholz v pondelok uviedol, že sa nemieni pridať k ľuďom, ktorí sa na Ukrajinu chodia iba odfotiť.

Šéfka nemeckého rezortu diplomacie Annalena Baerbocková navštívila minulý týždeň Kyjev ako prvá členka nemeckej vlády od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Krátko predtým tam bola aj predsedníčka Spolkového snemu Bärbel Basová.

Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

20:15 Erdogan: Turecko nebude hlasovať za rozšírenie NATO o Švédsko a Fínsko

Turecká vláda nebude súhlasiť s členstvom Švédska a Fínska v Severoatlantickej aliancii, povedal v pondelok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Informáciu zverejnila agentúra AFP. „Nepovieme ‚áno‘ tomu, aby sa (krajiny), ktoré uplatňujú sankcie voči Turecku, pripojili k bezpečnostnej organizácii NATO,“ povedal turecký prezident, pričom oba severské štáty opäť obvinil, že nezaujali dostatočne jasný postoj proti terorizmu. Švédsko v roku 2019 prestalo dodávať zbrane do Turecka pre jeho vojenské operácie v susednej Sýrii, pripomína AFP.

Štokholmu aj Helsinkám Erdogan navyše odkázal, že ich delegácie sa nemusia obťažovať cestovať do Ankary v snahe zmeniť jej postoj, píše denník Guardian. Erdogan ďalej označil Švédsko za „liaheň“ teroristických organizácií. Teroristi sú podľa Erdogana aj medzi poslancami v švédskom parlamente.

Recep Tayyip Erdogan, Foto: TASR/AP

Turecko predtým v pondelok obvinilo Švédsko a Fínsko, že odmietli vydať desiatky podozrivých „teroristov“. Helsinki a Štokholm za posledných päť rokov odmietli 33 žiadostí Ankary o vydanie, uviedli zdroje z tureckého ministerstva spravodlivosti pre tlačovú agentúru Anadola. Ankara žiada severské krajiny o vydanie jednotlivcov, ktorí sú obvinení z väzieb na kurdských militantov alebo z príslušnosti k hnutiu spájanému v Turecku s pokusom o zvrhnutie prezidenta Erdogana v roku 2016.

19:57 Ukrajinské obilie pre zahraničie by mohlo smerovať cez poľské prístavy

Poľský minister poľnohospodárstva navrhol transfer vývozu obilia z Ukrajiny cez Poľsko, pokiaľ mu bude vojna brániť opustiť čiernomorské prístavy. Henryk Kowalczyk, ktorý sa v pondelok stretol s rezortnými kolegami z USA a Ukrajiny a eurokomisárom pre poľnohospodárstvo, povedal, že poľské prístavy pri Baltskom mori sú pripravené na použitie na prepravu ukrajinského obilia do zahraničia.

Ukrajina je známa ako obilnica Európy a invázia Ruska narušila jej export na svetové trhy, čo vyvolalo hrozbu zhoršenia nedostatku potravín, hladu a inflácie po celom svete.

19:20 Ruské ostreľovanie v Sjevjerodonecku si vyžiadalo desať obetí

Najmenej desať ľudí zahynulo pri ostreľovaní východoukrajinského mesta Sjevjerodoneck, ktoré je takmer úplne obkľúčené ruskými vojakmi. V pondelok to na sociálnej sieti Telegram napísal gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Ruskí vojaci „ostreľujú Sjevjerodoneck bez prestávky,“ uviedol Hajdaj. „Najmenej desať ľudí zahynulo. V súčasnosti je oblasť extrémne náročné skontrolovať,“ dodal gubernátor.

18:30 Eni si v Gazprombank otvorí rubľový účet, aby mohla platiť za ruský plyn

Talianska energetická spoločnosť Eni si do stredy (18. 5.) otvorí v Gazprombank eurový a rubľový účet, aby mohla načas zaplatiť za ruský plyn, uviedli zdroje oboznámené so záležitosťou. Európska komisia (EK) totiž zmiernila svoj postoj a objasnila, ako môžu európske firmy platiť za ruský plyn bez porušenia sankcií Európskej únie (EÚ) proti Moskve.

18:03 Zelenskyj sa poďakoval vojakom, ktorí vyhnali Rusov z Charkova

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poslal ďakovnú správu ukrajinským vojakom, ktorí vyhnali ruských vojakov z druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov. Referuje o tom spravodajský web BBC.Ukrajinské sily v ostatných dňoch získavajú späť územia v severovýchodných oblastiach a vytláčajú Rusov ďaleko od mesta, ktoré prežilo týždne ťažkého bombardovania. V pondelok ukrajinskí vojaci zverejnili zábery dokazujúce, že dosiahli hranicu s Ruskom.

„227. prápor 127. brigády územnej obrany Ukrajiny! Ďakujem pekne!“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na Instagrame. „Od všetkých Ukrajincov, od každého, odo mňa a od mojej rodiny. Moja vďačnosť nemá hraníc. Všetkým prajem zdravie a dávajte na seba pozor. Sláva Ukrajine!“ dodal Zelenskyj.

17:36 Kroky Švédska smerom k vstupu do NATO podporil Michel aj Macron

Predseda Európskej rady (ER) Charles Michel nazval pondelkové rozhodnutie švédskej vlády podať žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie „rozhodnutím v prospech kolektívnej bezpečnosti a obrany“. Uviedla to americká stanica CNN.

„Tým, že Švédsko – (rovnako) ako jeho strategický partner Fínsko – podajú žiadosť o vstup do NATO, sa naša bezpečnosť ešte viac posilní,“ uviedol šéf ER na sociálnej sieti Twitter. Dodal, že príspevok Európskej únie k budovaniu odstrašujúcich prostriedkov NATO je čoraz dôležitejší.

Oznámenie Štokholmu o podaní prihlášky do NATO plne podporuje aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, uviedol v reakcii Elyzejský palác, na ktorý sa odvolala agentúra Reuters.

Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

16:26 S Ukrajinou sme sa dohodli na evakuácii ranených vojakov z Azovstaľu, tvrdia Rusi

Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že s predstaviteľmi ukrajinskej armády dosiahlo dohodu na evakuácii ranených vojakov z oceliarní Azovstaľ v zničenom prístavnom meste Mariupol. TASR prevzala správu od agentúry AFP. „So zástupcami ukrajinskej armády blokovanými v Azovstali v Mariupole sme dosiahli dohodu na evakuácii ranených,“ oznámil ruský rezort obrany.

„V týchto chvíľach je v areáli podniku zavedený tichý režim a je otvorený humanitárny koridor, cez ktorý sú ranení ukrajinskí vojaci prevážaní do zdravotníckeho zariadenia v Novoazovsku v Doneckej ľudovej republike, kde im bude poskytnutá potrebná pomoc,“ napísalo ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram. Ukrajinskí predstavitelia tieto informácie nepotvrdili.

15:35 Lukašenko: Západ chce čo najdlhšiu vojnu na Ukrajine, aby sa Rusko oslabilo

Západ dúfa v predĺženie konfliktu na Ukrajine v snahe oslabiť Rusko, vyhlásil v pondelok bieloruský prezident Alexandr Lukašenko na summite členských krajín Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO). Informuje o tom britská spravodajská stanica Sky News.

 Lukašenko vyzval ostatných členov CSTO, aby vystupovali jednotne. Dodal, že k súčasným „pekelným sankciám“ voči jeho krajine a Rusku nemuselo dôjsť, ak by členovia CSTO vystupovali jednotne. „Ak nevytvoríme jednotný front, Západ bude kolektívne stupňovať tlak na postsovietsky priestor,“ povedal Lukašenko.

Alexandr Lukašenko. Foto: TASR/AP

15:22 Švédsko požiada o vstup do NATO, oznámila Anderssonová

Švédsko oficiálne požiada o vstup do NATO, oznámila v pondelok švédska premiérka Magdalena Anderssonová. Krátko predtým sa za podanie žiadosti Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii v parlamentnej rozprave vyslovila väčšina strán, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a APA.

Už v nedeľu vyjadrila podporu pre členstvo v NATO vládnuca Švédska sociálnodemokratická strana robotnícka (SAP) premiérky Anderssonovej. „Vo Švédsku toho existuje mnoho, čo stojí za to brániť a Švédsko bude mať najlepšiu obranu v NATO,“ povedala šéfka vlády v pondelok v parlamente. „Konečne môžeme aj my byť členom NATO,“ uviedol šéf najväčšej opozičnej Umiernenej strany Ulf Kristersson.

Magdalena Anderssonová- Foto: TASR/AP

14:57 Ukrajinci už cvičia na slovenských húfniciach Zuzana 2

Ukrajinskí vojaci vykonávajú výcvik na húfniciach Zuzana 2 od slovenskej spoločnosti Konštrukta Defence. Ukrajinci prejavujú záujem kúpiť Zuzany 2 už dlhšie, hoci dohoda ešte nie je podpísaná. Minister obrany Jaroslav Naď to potvrdil pre portál Aktuality.sk.

Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa sa Slovensko blíži dohode s ukrajinskou stranou, hoci detaily samotnej zmluvy špecifikovať nechcel. Naď ďalej povedal, že si „treba uvedomiť, že to sú stroje, ktoré sú vo výrobe. To znamená, niektoré by sme mali dať okamžite alebo v najbližších týždňoch. A niektoré potom v najbližších mesiacoch“.

Minister neuviedol, kedy by malo k podpisu zmluvy dôjsť a neuviedol ani cenu, za akú ich Ukrajina od slovenskej strany nakúpi. Malo by však ísť o osem, prípadne viac kusov. „Teraz Ukrajinci majú veľmi intenzívny záujem najmä o pozemnú techniku.“ uviedol Naď.

14:35 Prezident Zelenskyj vymenil veliteľa územných obranných síl

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po takmer troch mesiacoch vojny proti Rusku bez uvedenia dôvodu nahradil šéfa Síl územnej obrany ukrajinskej armády. Ukrajinské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že Zelenskyj za veliteľa síl územnej obrany vymenoval generálmajora Ihora Tancjuru, ktorý na tomto poste vystrieda Jurija Haluškina.

14:25 Putin: Vstup Fínska a Švédska neohrozí Rusko, môže však vyvolať reakciu

Rozhodnutie Fínska a Švédska o vstupe do Severoatlantickej aliancie (NATO) nepredstavuje pre Rusko hrozbu, môže však „vyvolať reakciu“. Povedal to v pondelok ruský prezident Vladimir Putin.

Putin na summite členských krajín Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) povedal, že rozširovanie NATO predstavuje pre Rusko problém, píše National Post. Rusko si podľa Putina musí dávať pozor na plány tejto vojenskej aliancie pod vedením USA, ktoré majú za cieľ zvýšiť jej globálny vplyv.

13:01 Jarné prognózy EÚ: Vojna na Ukrajine spomalí aj hospodársky rast Slovenska

Vyhliadky slovenskej ekonomiky na najbližšie dva roky sú zahmlené vplyvom ruskej vojenskej agresie na Ukrajine, čo predstavuje závažný šok pre dodávateľské reťazce, prudký nárast cien energií, čo môže zvýšiť ceny tovarov a výrobných nákladov a znížiť kúpnu silu domácností. To všetko môže obmedziť hospodársky rast na úroveň 2,3 % v roku 2022 a 3,6 % v roku 2023, pričom dôjde k prudkému zvýšeniu inflácie na 9,8 % v roku 2022 s poklesom na 6,8 % v roku 2023. Vyplýva to z jarných ekonomických prognóz, ktoré v pondelok v Bruseli predstavila Európska komisia.

13:00 McDonald definitívne opúšťa Rusko, zvyšný majetok v krajine firma predá

12:49 Kremeľ: Rozhodnutie Fínska a Švédska o vstupe do NATO bezpečnosť Európy nezlepší

Kremeľ v pondelok oznámil, že rozhodnutie Fínska a Švédska vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) bezpečnosť v Európe nezlepší. „Nie sme presvedčení o tom, že vstup Fínska a Švédska do NATO nejakým spôsobom posilní alebo zlepší bezpečnostnú architektúru na našom kontinente,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Parlamenty Fínska a Švédska v pondelok rokujú o členstve v NATO. Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v nedeľu oznámili, že ich krajina podá v nasledujúcich dňoch prihlášku.

10:29 Rusko hnevajú plány Fínska a Švédska vstúpiť do NATO

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov naznačil, že Moskvu hnevajú správy o plánoch Švédska a Fínska vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO). „Nikto by nemal mať mylné predstavy, že Rusko jednoducho prijme členstvo Švédska a Fínska v NATO,“ vyhlásil Riabkov a dodal, že bezpečnosť v oboch krajinách „sa týmto krokom neposilní“.

Vstup oboch severských štátov do NATO označil Riabkov za „chybu, ktorá bude mať ďalekosiahle následky“. „Celkový stupeň vojenského napätia stúpne, predvídateľnosť v tejto oblasti klesne. Je to hanba, že zdravý rozum je obetovaný určitým domnienkam, čo by sa malo v súčasnej situácii urobiť,“ povedal Riabkov. „Po rozhodnutí (Fínska a) Švédska sa celosvetová situácia radikálne zmení,“ upozornil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

09:29 Vieme aj pekne spievať. Ukrajinských vojakov povzbudilo víťazstvo v Eurovízii

Ukrajinskí vojaci tvrdia, že víťazstvo ich krajiny v pesničkovej súťaži Eurovízia 2022 v noci na nedeľu posilnilo ich morálku. V pondelok o tom informoval portál britskej stanice Sky News. Podľa niektorých ukrajinských vojakov je úspech folkrapovej ukrajinskej skupiny Kalush Orchestra v talianskom Turíne predzvesťou toho, že nasledovať budú víťazstvá na bojisku.

„Zvíťazili sme: dnes v Eurovízii, ale čoskoro zvíťazíme v ukrajinsko-ruskej vojne,“ povedala vojenská zdravotníčka Tetjana. Vitalij, ukrajinský vojak nasadený severne od hlavného mesta Kyjev, povedal: „Ukázali sme, že vieme nielen bojovať, ale aj veľmi pekne spievať.“

09:01 Estónsko: Začínajú sa vojenské cvičenia s účasťou približne 15-tisíc vojakov

Približne 15 000 vojakov z členských krajín NATO i ďalších štátov sa zúčastní na rozsiahlych vojenských cvičeniach, ktoré sa začínajú v pondelok v Estónsku. Do manévrov s názvom Hedgehog sa zapoja vojaci zo 14 krajín, píše NATO. Ide o jedno z najväčších cvičení v tejto krajine od roku 1991. Na manévroch v Estónsku, ktoré potrvajú do 3. júna, sa zúčastní viacero členských krajín NATO a aj Fínsko a Švédsko, oznámili na svojej webovej stránke pozemné sily fínskej armády.

V susednej pobaltskej krajine Litva v súčasnosti prebiehajú vojenské cvičenia s názvom Iron Wolf s účasťou približne 3 000 vojakov a 1000 vozidiel.

08:50 Británia: Bielorusko rozmiestňuje špeciálne sily popri hraniciach s Ukrajinou

Britské ministerstvo obrany hlásilo v pondelok zvýšenú aktivitu bieloruských ozbrojených síl, ktorá naznačuje, že je súčasťou taktiky účinne zabrániť vyslaniu ukrajinských vojakov na posilnenie príslušníkov armády, ktorí už bojujú s Ruskom o ovládnutie východoukrajinského územia Donbas. Informácie priniesol portál britskej stanice Sky News.

Britské ministerstvo vo svojej každodennej aktuálnej správe uviedlo, že Bielorusko ako spojenec Ruska „oznámilo rozmiestnenie špeciálnych síl popri ukrajinských hraniciach, ako aj jednotiek protivzdušnej obrany, delostrelectva a raketových síl na výcvikových strelniciach na západe krajiny“.

VIDEO Útok strelou Javelin proti ruskému tanku

07:17 Ľvov hlásil kybernetické útoky

Predpokladaní ruskí hekeri zaútočili na systémy samosprávy v západoukrajinskom meste Ľvov, oznámil v nedeľu večer zástupca starostu Andrij Moskalenko. Informácie sú z agentúry DPA.

V dôsledku útoku, ku ktorému došlo v piatok, boli v uplynulých dňoch prerušené niektoré služby mesta. Čiastočne sa ich podarilo obnoviť v nedeľu. Útočníci ukradli tiež interné informácie mestskej samosprávy, ktoré následne zverejnili na „nepriateľských“ kanáloch na platforme Telegram, napísal Moskalenko na sociálnej sieti.

06:48 Šéf Pentagonu sa telefonicky rozprával so svojim ukrajinským partnerom

Americký minister obrany Lloyd Austin sa v nedeľu večer telefonicky rozprával so svojim ukrajinským partnerom Oleksijom Reznikovom. Austin na mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že cieľom rozhovoru bolo „prediskutovať situáciu na bojisku a potreby Ukrajiny v oblasti vybavenia“.

„Informoval som ho o mojom telefonáte s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom z 13. mája a zopakoval som našu neochvejnú podporu suverenite a bezpečnosti Ukrajiny,“ povedal šéf amerického rezortu obrany. Informuje o tom portál news.sky.com.

Loyd Austin. Foto: TASR/AP

06:26 Zelenskyj chce žiadať o podporu aj africké a ázijské krajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chce žiadať o pomoc pre svoju krajinu čeliacu ruskej agresii aj v Afrike a Ázii. S týmto zámerom plánuje vystúpiť pred parlamentmi ďalších krajín, uviedol v pravidelnom videopríhovore v noci na pondelok. Informácie priniesla agentúra DPA.

Zelenskyj sa v uplynulých mesiacoch snažil získať podporu okrem iného vystúpeniami pred poslancami početných európskych krajín, s ktorými sa spojil prostredníctvom videokonferencie. O týždeň sa chce obrátiť i na Svetové ekonomické fórum v Davose, na ktorého zasadnutí sa bude hovoriť aj o obnove Ukrajiny po vojne.

Cieľom je aj sprísnenie sankcií proti Rusku, zdôraznil ukrajinský líder. „Okupanti musia pociťovať, že cena vojny pre nich neustále rastie,“ vyhlásil v najnovšom odkaze. Prioritou je podľa neho ropné embargo. „Bez ohľadu na to, ako veľmi sa Moskva snaží tomuto rozhodnutiu zabrániť, čas závislosti Európy od ruských energetických zdrojov sa blíži ku koncu. A to sa nezmení,“ citovala Zelenského DPA.

05:48 Gubernátor: Ukrajina stále kontroluje desatinu Luhanskej oblasti

Napriek ťažkým ruským útokom kontroluje ukrajinská armáda naďalej približne desať percent územia Luhanskej oblasti na východe krajiny, oznámil v nedeľu večer jej najvyšší predstaviteľ Serhij Hajdaj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Ruským jednotkám sa dosiaľ nepodarilo dobyť okraje miest Rubižne, Severodoneck a Lysyčansk, uviedol gubernátor. Moskva minulý týždeň vyhlásila, že proruskí separatisti sa s pomocou ruskej armády dostali až na administratívnu hranicu Luhanskej oblasti. Hajdaj to teraz označil za „výmysel“.

V susediacej Doneckej oblasti pri nedeľňajších ruských útokoch zahynuli traja civilisti a ďalších 13 utrpelo zranenia, vyplýva z údajov regionálnej správy.

Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine 24. februára. Boje sa sústreďujú prevažne na východ a juh krajiny. Proruskí separatisti si nárokujú celé územia Doneckej a Luhanskej oblasti pre svoje samozvané ľudové republiky, ktoré Moskva uznala niekoľko dní pred inváziou.

01:28 Kuleba vyzval Nemecko, aby prevzalo iniciatívu v otázke členstva Ukrajiny v EÚ

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval v nedeľu Nemecko, aby prevzalo vedúcu úlohu v procese vedúcom k členstvu Ukrajiny v Európskej únii.

Kuleba vo videu zverejnenom na sociálnej sieti uviedol, že počas návštevy Berlína mal tento týždeň s nemeckými predstaviteľmi „veľmi racionálnu diskusiu o tom, že sa Ukrajina stane členom EÚ“.

„Povedal som im, že sa to aj tak stane. Je nevyhnutné, že Ukrajine skôr či neskôr dostane štatút kandidáta. Nemecké elity majú na výber, či povedú tento proces a zapíšu sa do dejín Európy, alebo sa to stane, ale bez ich vedenia,“ dodal minister.

Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP

NEDEĽA

22:52 Ruskej novinárke Ovsiannikovovej hrozí odobratie starostlivosti o deti

Ruská novinárka Marina Ovsiannikovová, ktorá v marci narušila živé vysielanie hlavných správ ruskej štátnej televízie protestným plagátom proti vojne na Ukrajine, tvrdí, že exmanžel ju žaluje, vďaka čomu jej teraz hrozí odobratie starostlivosti o ich dve spoločné deti. Informoval o tom v nedeľu denník Guardian odvolávajúci sa na vyjadrenia Kevina Rothrocka – vedúceho anglickej verzie spravodajského portálu Meduza.

Rothrock na Twitteri tiež uviedol, že Ovsiannikovovej exmanžel je zamestnancom ruskej štátnej televízie RT. Samotná Ovsiannikovová je podľa Rothrocka momentálne v Berlíne a tvrdí, že sa do Ruska vráti až vtedy, keď padne režim ruského prezidenta Vladimira Putina. Jej expartner zatiaľ v Rusku vychováva ich dve spoločné deti, vo veku 11 a 17 rokov, a odmieta im dovoliť opustiť krajinu, uvádza ďalej Rothrock. Dodáva, že syn Ovsiannikovovej je zjavne naladený proputinovsky a svoju matku momentálne považuje za zradkyňu, zatiaľ čo dcéra chce naopak byť zase s ňou.

20:09 Anderssonová: Snaha Švédska vstúpiť do NATO nie je namierená voči Rusku

Švédska premiérka Magdalena Anderssonová vyhlásila, že zámer jej krajiny vstúpiť do NATO nie je namierený voči Rusku. Podľa jej slov ide o najlepší spôsob, ako zaistiť bezpečnosť Švédska v zásadne zmenenej situácii, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Premiérka vyjadrila presvedčenie, že by Švédsko malo podať žiadosť o členstvo spoločne s Fínskom, uvádza agentúra AFP.

„V Európe sa zásadne zmenilo bezpečnostné prostredie. Musíme riešiť hlavne to, ako najlepšie ochrániť Švédsko, keďže Kremeľ demonštroval, že je pripravený použiť silu na dosiahnutie politických cieľov,“ povedala Anderssonová na tlačovej konferencii v Štokholme. Pred novinárov predstúpila po tom, ako jej vládna sociálnodemokratická strana, ktorá sa celé desaťročia zasadzovala za zachovanie tradičnej švédskej neutrality, oficiálne podporila podanie žiadosti o vstup do NATO.

Magdalena Anderssonová. Foto: TASR/AP

19:46 Talianska polícia zmarila kybernetické útoky proruských hackerov na Eurovíziu

Talianska polícia v nedeľu oznámila, že sa jej počas semifinále aj sobotného finále pesničkovej súťaže Eurovízia 2022 podarilo zmariť kybernetické útoky proruských hackerov. Informuje o tom agentúra Reuters.

Víťazom aktuálneho ročníka Eurovízie, ktorý sa konal v Turíne, sa stala ukrajinská skupina Kalush Orchestra so skladbou „Stefania“. Jej úspech ocenil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa hudobníkom poďakoval za reprezentáciu krajiny.

Oddelenie talianskej polície zaoberajúce sa kybernetickou bezpečnosťou informovalo, že počas predstavení a diváckeho hlasovania vo finále a semifinále tejto súťaže zmarilo viacero útokov hackerskej skupiny Killnet a s ňou spriazneného zoskupenia Legion.

Polícia okrem toho získala informácie z účtov tejto proruskej hackerskej skupiny na platforme Telegram, aby tak zabránila prípadným ďalším útokom a zistila tiež, z akých lokalít hackeri útoky na Euróviziu podnikli.  

Skupina Killnet sa 11. mája prihlásila k útoku na viaceré talianske inštitúcie vrátane tamojšieho Senátu a Národného zdravotníckeho inštitútu.

Mnohé západné krajiny zvýšilo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z konca februára úroveň pohotovosti v očakávaní prípadných kybernetických útokov na svoje IT systémy a infraštruktúru. Rusko vykonávanie kybernetických útokov pravidelne popiera.

18:11 Ukrajina nasadila na frontových líniách americké húfnice M-777

Ukrajinská armáda nasadila na frontových líniách už mnohé z moderných amerických húfnic typu M-777, ktoré Kyjevu v rámci vojenskej pomoci dodali Spojené štáty. Oznámilo to v nedeľu na Twitteri veľvyslanectvo USA v Kyjeve.

„Húfnice M-777 sú už nasadené. Dodané v rámci najnovšieho balíka pomoci ukrajinským ozbrojeným silám v hodnote 800 miliónov dolárov. S výnimkou jednej bolo na Ukrajinu dodaných už všetkých 90 húfnic poskytnutých Spojenými štátmi, mnohé z nich sú už nasadené na frontových líniách,“ uviedla ambasáda.

Zároveň zdieľala video ukrajinskej armády zachytávajúce, ako sa ukrajinskí vojaci učia používať húfnicové systémy M-777. Nemenovaný predstaviteľ Pentagónu pred niekoľkými dňami informoval, že takýto výcvik absolvovalo už približne 370 príslušníkov ukrajinskej armády, a to v lokalitách mimo Ukrajiny, pod vedením inštruktorov zo Spojených štátov a iných krajín NATO.

Podľa agentúry Reuters je dodanie poľných húfnic M-777 považované za významný krok, keďže tento typ zbrane je cenený pre svoju presnosť a ďaleký dostrel.

Húfnica M-777

16:48 Korčok: Slovensko jednoznačne podporí vstup Fínska a Švédska do NATO

Slovensko jednoznačne podporí vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie v prípade, že sa pre takýto krok rozhodnú obe tieto krajiny. Na dvojdňovom neformálnom stretnutí šéfov diplomacií NATO v Berlíne, ktoré sa skončilo v nedeľu, to uviedol minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok.

TASR o tom v nedeľu informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová už v nedeľu napoludnie oznámili, že ich krajina podá v nasledujúcich dňoch prihlášku do NATO. Ešte v priebehu nedele by mali svoj postoj k podaniu žiadosti o vstup do Aliancie oznámiť švédski sociálni demokrati premiérky Magdaleny Anderssonovej.

„Už teraz chcem zdôrazniť, že ak sa Fínsko a Švédsko rozhodnú vstúpiť do NATO, budú v tom mať úplnú podporu Slovenskej republiky. Spravíme všetko preto, aby sa tak stalo čo najrýchlejšie. Je to v našom vlastnom záujme,“ uviedol Korčok.

Zdôraznil, že vstupom Fínska a Švédska, ktoré sú dlhodobo blízkymi partnermi NATO, by sa celá Aliancia politicky aj vojensky posilnila. Obidve krajiny majú podľa neho veľké a vyspelé armády, ktoré by boli významným prínosom pre kolektívnu obranu.

„Ruská agresia doslova zjednotila celé demokratické spoločenstvo,“ domnieva sa minister Korčok, ktorý vyzdvihol skutočnosť, že spojenci z NATO vrátane Slovenska posielajú Ukrajine vojenskú techniku a výzbroj, ktorú Kyjev potrebuje, aby sa mohol ubrániť ruskej agresii.

Stretnutie v Berlíne bolo historicky prvým neformálnym rokovaním ministrov zahraničných vecí Aliancie.

16:22 Stoltenberg: Ukrajina môže vyhrať vojnu s Ruskom

Ukrajina môže zvíťaziť vo vojne s Ruskom, povedal v nedeľu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, ktorý zároveň vyzval NATO, aby pokračovalo v poskytovaní vojenskej pomoci Kyjevu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ukrajina môže túto vojnu vyhrať. Ukrajinci statočne bránia svoju vlasť. Musíme vystupňovať a udržať našu… podporu Ukrajine,“ povedal Stoltenberg po skončení neformálneho zasadnutia Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov zahraničných vecí.

Zároveň vyjadril presvedčenie, že ak Fínsko a Švédsko podľa očakávania vstúpia do NATO, prispeje to k posilneniu bezpečnosti v Európe.      

„Demonštruje to skutočnosť, že dvere NATO sú otvorené a že sa agresia nevypláca,“ povedal Stoltenberg počas virtuálneho vystúpenia pred novinármi po berlínskej schôdzke.

Vyjadril tiež presvedčenie, že sa podarí nájsť riešenie v súvislosti s obavami Turecka, týkajúcimi sa vstupu Fínska a Švédska do Aliancie.

„Som presvedčený, že dokážeme nájsť spoločnú pôdu, konsenzus o tom, ako pokračovať v otázkach členstva,“ uviedol s tým, že zostáva v kontakte s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom.

NATO sa bude podľa Stoltenberga zaoberať otázkou poskytnutia bezpečnostných záruk pre Fínsko a Švédsko počas prechodného obdobia od podania ich žiadosti o členstvo. „Fínsko a Švédsko majú z toho prechodného obdobia obavy… pokúsime sa tento proces urýchliť,“ povedal generálny tajomník NATO. „Budeme hľadať spôsoby, ako (im) poskytnúť bezpečnostné záruky vrátane zvýšenia prítomnosti NATO v regióne,“ dodal.

Krajiny Severoatlantickej aliancie sú pripravené poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc na boj proti ruskej invázii tak dlho, ako to bude potrebné, uviedla v nedeľu nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

„Nesmieme poľaviť a ani nepoľavíme v našom úsilí, najmä pokiaľ ide o vojenskú podporu, pokiaľ Ukrajina bude takúto pomoc potrebovať na svoju obranu,“ povedal Baerbocková po stretnutí ministrov v Berlíne.

Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

15:27 Rusko tvrdí, že Ukrajina opäť ostreľovala dedinu v Belgorodskej oblasti

Jeden civilista utrpel zranenia po ukrajinskom ostreľovaní dediny v juhoruskej Belgorodskej oblasti, napísal v nedeľu na platforme Telegram tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Belgorodská oblasť na susedí s Ukrajinou. Od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy opakovane dochádzalo v pohraničnej oblasti k incidentom.

Gladkov minulý týždeň uviedol, že jeden človek prišiel o živor a niekoľko ďalších utrpelo zranenia pri ostreľovaní ďalšej dediny v Belgorodskej oblasti, pripomína DPA.

Ukrajina zvyčajne popiera tvrdenia, že na ruskom území ostreľovala terče ako munícia alebo sklady paliva. Moskva pohrozila útokmi na veliteľstvá v ukrajinskej metropole Kyjev v prípade, ak sa ostreľovanie neskončí.

13:37 Baerbocková: NATO by sa malo posilniť z vojenského i politického hľadiska

Fínsko a Švédsko by nemali čeliť oneskoreniu pri úsilí stať sa členom Severoatlantickej aliancie (NATO), uviedla v nedeľu nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Informovala o tom agentúra DPA.

Baerbocková to povedala na stretnutí šéfov diplomacií krajín NATO v nemeckej metropole Berlín. Na začiatku schôdzky zdôraznila, že NATO by sa malo posilniť z vojenského i z politického hľadiska.“ Naša jednota zostáva našou najväčšou silou,“ uviedla.

Fínsko a Švédsko sú už blízkymi partnermi NATO, nie sú však oficiálnymi členmi aliancie. Finsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová už v nedeľu oznámili, že ich krajina podá v nasledujúcich dňoch prihlášku do NATO. Očakáva sa, že podobný krok podnikne aj susedné Švédsko, pripomína DPA.

NATO musí udržiavať politiku „otvorených dverí“ v súvislosti s prijímaním nových členov, povedala v Berlíne britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Bezpečnosť v Európe bude podľa nej posilnená, ak o členstvo v Aliancii požiadajú Fínsko a Švédsko.

„Politika otvorených dverí NATO je nevyhnutná a keď sa Fínsko a Švédsko rozhodnú požiadať o členstvo, je jasné, že posilnia bezpečnosť Aliancie i Európy ako celku,“ citoval Trussovú denník The Guardian.

Šéfka britskej diplomacie zároveň uviedla, že ministri sa na berlínskej schôdzke dohodli na pokračovaní podpory pre Ukrajinu v záujme pomoci „vytlačiť Rusko“.

Putin musí čeliť trvalej porážke na Ukrajine, Rusko musí byť kontrolované a takáto agresia sa už nikdy nesmie opakovať. Bezpečnosť Ukrajiny musí vychádzať z jej schopnosti brániť sa, povedala Trussová.

12:40 Fínsko podá žiadosť o členstvo v NATO

Finsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v nedeľu oznámili, že ich krajina podá v nasledujúcich dňoch prihlášku do NATO. Urobili tak na spoločnej tlačovej konferencii v Helsinkách, informuje TASR na základe správy webovej stránky fínskej verejnoprávnej televízie YLE.

Fínska premiérka Sanna Marinová. Foto: TASR/AP

12:10 Väčšina Poliakov podporuje sankcie na dovoz energií z Ruska

Až 73 Poliakov podporuje sankcie na dovoz ruskej ropy, plynu a uhlia v reakcii na vojenskú agresiu voči Ukrajine, vyplýva z výsledkov prieskumu zrealizovaného pre poľský denník Rzeczpospolita. Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa prieskumu sa proti sankciám vyslovilo len 11,7 percenta respondentov, kým 15,3 percenta nevyjadrilo v tejto otázke svoj názor. Prieskum sa uskutočnil na vzorke 800 dospelých respondentov v čase od 10. do 11. mája.

Poľsko oficiálne podporuje výzvu Ukrajiny pre Západ, aby uvalil totálne embargo na ruský dovoz energie. Kyjev tvrdí, že Moskva využíva zisk z predaja ropy, plynu a uhlia na financovanie vojny na Ukrajine, píše PAP.

Európska únia (EÚ) debatuje o šiestom balíku sankcií voči Rusku, ktorý zahŕňa aj embargo na ruskú ropu.

Od 24. februára, keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu, prekročilo poľsko-ukrajinské hranice 3,38 milióna ľudí, uviedla na sociálnej sieti Twitter v nedeľu poľská pohraničná stráž. V sobotu prišlo z Ukrajiny do Poľska dovedna 22.900 ľudí, kým za uplynulých 24 hodín z Poľska na Ukrajinu odišlo 31.500 osôb.

11:49 Rusko opäť útočilo v blízkosti poľských hraníc

Objekt vojenskej infraštruktúry v Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny bol v nedeľu ráno terčom raketového útoku ruskej armády. Podľa agentúry Reuters to na svojom konte v aplikácii Telegram uviedol jej gubernátor Maksym Kozyckyj.

„Štyri nepriateľské rakety zasiahli objekt vojenskej infraštruktúry v okrese Javoriv neďaleko hraníc s Poľskom. Objekt je úplne zničený. Podľa predbežných informácií nie sú žiadne obete. Lekársku pomoc nikto nevyhľadal,“ napísal Kozyckyj.

Velenie ukrajinských vzdušných síl Západ v príspevku na sociálnej sieti uviedlo, že z Čierneho mora bolo na Ľvovskú oblasť vypálených niekoľko rakiet. Dve rakety boli zničené skôr, ako zasiahli svoje ciele.

Agentúra Reuters konštatovala, že nie je schopná nezávisle overiť tieto správy.

11:17 Rusko po víťazstve Ukrajiny na Eurovízii zhodilo fosforové bomby na Azovstaľ

Rusko zhodilo fosforov bomby na oceliarne Azovstaľ v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol po tom, čo Ukrajina v sobotu večer zvíťazila v pesničkovej súťaži Eurovízia. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá sa v nedeľu odvolala na ukrajinské zdroje.

„Na zem prišlo peklo. Do Azovstaľu,“ napísal na platforme Telegram poradca starostu Mariupola Petro Andriuščenko. Zdieľal tiež video, na ktorom bol spomínaný útok zachytený. Na zázname, ktorý podľa AFP nebolo možné nezávisle overiť, bolo vidieť aj delostreleckú paľbu.

Fosforové bomby sú zápalnou muníciou, ktorá sa pri kontakte s kyslíkom vznieti a spôsobí ničivé škody. Ich použitie v obývaných oblastiach je na základe medzinárodného práva zakázané.

Andriuščenko zverejnil aj fotografie znázorňujúce nápisy na bombách, ktoré naznačujú, že boli zhodené v reakcii na víťazstvo Ukrajiny na Eurovízii, píše AFP. Zdroj fotografií nebol známy, na munícii však bolo v ruštine napísané: „Kalusha, ako bolo požadované! Do Azovstaľu“. A po anglicky: „Pomôžte Mariupolu – Pomôžte Azovstaľu hneď teraz“, s dátumom 14. mája.

Boli to slová, ktoré vyslovil spevák ukrajinskej skupiny Kalush Orchestra počas výzvy z pódia po víťazstve v súťaži v talianskom Turíne.

Rusko bolo z pesničkovej súťaže Eurovízia kvôli vojne na Ukrajine vylúčené, pripomína AFP. V obliehaných oceliarňach v Mariupole sa na základe tvrdení Ukrajiny nachádza približne 1000 ľudí. Pokusy o ich záchranu sa ukázali ako komplikované, odmietajú sa však podriadiť ruským výzvam, aby sa vzdali.

Rusko zaútočilo fosforovými bombami na Azovstal. Foto: reprofoto/twitter

10:12 Do Záporožia dorazili civilisti evakuovaní z Mariupola

Kolóna stoviek osobných áut a dodávok, v ktorej sa nachádzali utečenci zo zničeného ukrajinského mesta Mariupol, v noci na nedeľu bezpečne dorazila do Záporožia. Informovala o tom agentúra Reuters.

Civilisti opustili Mariupol na vlastnú päsť a vydali sa do Berďanska, ležiaceho asi 80 kilometrov na západ. Odtiaľ boli prevezení do 200 kilometrov vzdialeného v Záporožia, ktoré je pod kontrolou ukrajinskej armády.

Poradca starostu Mariupola uviedol, že v konvoji bolo 500 – 1000 vozidiel. Išlo tak o najväčšiu evakuačnú operáciu v tomto meste na pobreží Azovského mora od 24. februára, keď sa začala invázia Ruska na Ukrajinu.

9:26 Rusko podľa Britov stratilo na Ukrajine tretinu pozemnej armády

Rusko od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu pravdepodobne prišlo o „jednu tretinu“ svojich pozemných jednotiek, uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala od stanice Sky News.

Ministerstvo vo svojej najnovšej správe k vývoji na Ukrajine tiež dodalo, že ruská ofenzíva vo východoukrajinskom priemyselnom regióne Donbas „stratila dynamiku a výrazne zaostáva za plánom“.

Rusku sa podľa britského rezortu obrany za uplynulý mesiac vôbec „nepodarilo“ dosiahnuť žiadne „výrazné územné zisky“.

„Ruské sily sú čoraz viac obmedzované zníženými schopnosťami, pretrvávajúcou nízkou morálkou a zníženou bojovou účinnosťou,“ uviedlo ministerstvo v správe.

„Je nepravdepodobné, že by Rusko v priebehu nasledujúcich 30 dní dramaticky urýchlilo tempo svojho postupu,“ dodalo.

Donbas sa stal terčom Moskvy po tom, čo sa jej nepodarilo obsadiť ukrajinskú metropolu Kyjev, pripomína Sky News. Ukrajinské a americké zdroje v sobotu informovali, že Rusko prehralo aj bitku o severovýchodné mesto Charkov, ktoré bolo kľúčovým cieľom ruského prezidenta Vladimira Putina.

06:13 Prezident podpísal zákon o zákaze proruských strán

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v sobotu zákon umožňujúci zakázať činnosť politickým stranám, ktoré ospravedlňujú, uznávajú alebo popierajú ozbrojenú agresiu Ruska voči Ukrajine. Oznámil to šéf právneho výboru ukrajinského parlamentu, z ktorého vyhlásenia cituje tlačová agentúra AP.

Jednokomorový ukrajinský parlament (Najvyššia rada) schválil predmetný zákon ešte začiatkom mája, podporilo ho 330 poslancov. Hlasovalo zaň aj 17 bývalých poslancov Opozičnej platformy – Za život, ktorá je označovaná za proruskú. Šéfka klubu vládnej strany Sluha národa Olena Šuľaková vtedy vyhlásila: „Konečne u nás prestaneme tolerovať politiku ‚ruského sveta‘, ktorá na Ukrajine prináša len skazu.“

04:07 Zelenskyj: Naša hudba dobýva Európu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval hiphopovej skupine Kalush Orchestra, ktorá v noci na nedeľu vybojovala v talianskom Turíne pre Ukrajinu prvenstvo v pesničkovej súťaži Eurovízia.

„Naša odvaha ohromuje svet, naša hudba dobýva Európu!“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Facebook po tom, ako formácia porazila 24 ďalších súťažiacich, informuje tlačová agentúra AFP.

SOBOTA

22:50 Andriuščenko: Moskva pripravuje referendum o pripojení Mariupola k Rusku

Moskva pripravuje referendum o pripojení juhoukrajinského mesta Mariupol k Rusku. Uviedol to v sobotu poradca mariupolského starostu Petro Andriuščenko, informuje denník Guardian. Po týždňoch ostreľovania a bombardovania je podľa neho v Mariupole len málo obývateľných budov. Je aj veľmi málo potravín a pitnej vody. Niektorí ľudia, ktorí zostali v meste, spolupracujú s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.

Andriuščenko pre noviny Observer uviedol, že zdroje nachádzajúce sa priamo v Mariupole vyjadrili presvedčenie, že referendum o pripojení zničeného mesta k Rusku sa už – napriek alarmujúcej situácii tamojšieho obyvateľstva – pripravuje. Konanie plebiscitu by podľa neho mohlo byť ohlásené už v priebehu nedele, zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by sa v meste zriaďovali hlasovacie miestnosti.

„Máme informácie, že ruské úrady pripravujú referendum a mohli by ho vyhlásiť už zajtra, ale nevieme, či sa to naozaj stane. Badať však mnoho prejavov integrácie Mariupolu do ruského systému, čo sa týka vzdelávania a bankovníctva,“ povedal Andriuščenko.

20:16 Turecko navrhlo námornú evakuáciu zranených ukrajinských vojakov z Azovstaľu

Turecko navrhlo, že zabezpečí námornú evakuáciu stoviek zranených ukrajinských vojakov, ktorí sa nachádzajú v komplexe oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom Mariupole. Oznámil to v sobotu hovorca a hlavný zahraničnopolitický poradca tureckého prezidenta Ibrahim Kalin.“My sme pripravení. Naša loď je pripravená vyplávať a priviesť zranených vojakov a ďalších civilistov do Turecka,“ povedal pre agentúru Reuters hovorca prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Kalin podľa vlastných slov osobne prediskutoval turecký evakuačný plán s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Návrh podľa neho stále zostáva aktuálny, hoci Rusko s ním zatiaľ nesúhlasilo. Pozícia Kremľa v tejto otázke podľa neho mení „každý deň“. Turecký plán počíta s prevozom zranených vojakov z Mariupolu po súši do približne 60 kilometrov vzdialeného prístavného mesta Berďansk na pobreží Azovského mora. Odtiaľ by ich tureckou loďou previezli cez Čierne more do Istanbulu.

18:40 Do Kyjeva pricestovala delegácia amerických senátorov, stretla sa zo Zelenským

Do Kyjeva pricestovala v sobotu delegácia členov Senátu Kongresu USA vedená popredným republikánskym senátorom Mitchom McConnellom. V ukrajinskej metropole ich privítal prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa im poďakoval za americkú podporu v boji proti ruskej vojenskej agresii.

„Ďakujem, že zohrávate poprednú úlohu v podpore nášho boja, ktorý je nielen bojom za našu krajinu, ale aj zápasom za demokratické hodnoty a slobody. Naozaj si to ceníme,“ povedal Zelenskyj členom americkej delegácie podľa denníka Guardian. „Rusko pácha genocídu ukrajinského ľudu. Dopúšťa sa vojnových zločinov, ktoré desia celý svet: mučenia, masových popráv, znásilňovania. Európa takéto zločiny nezažila od druhej svetovej vojny,“ povedal ukrajinský prezident americkým senátorom.

17:59  V Kyjeve premenovali pamätník priateľstva zo sovietskej éry

 Mestská rada ukrajinskej metropoly Kyjev rozhodla v sobotu o „dekomunizácii“ Oblúku priateľstva národov zo sovietskej éry a jeho premenovaní na Oblúk slobody ukrajinského ľudu. Na svojom účte v aplikácii Telegram to podľa agentúry AFP oznámil kyjevský starosta Vitalij Kličko.

K symbolickému kroku došlo po tom, čo mestská rada rozhodla v apríli o odstránení sôch ruského a ukrajinského robotníka, ktoré sa nachádzali pod oblúkom. Impozantný 35 metrov vysoký monument z titánu sa týči v centre Kyjeva od roku 1982. Bol odhalený v rámci osláv 1500. výročia založenia Kyjeva a 60. výročia vzniku ZSSR na pamiatku znovuzjednotenia Ukrajiny s Ruskom.

17:33 Nová prezidentka odsúdila ruskú agresiu, najskôr pocestuje do Poľska

Nová maďarská prezidentka Katalin Nováková na svojej sobotňajšej inaugurácii odsúdila „Putinovu agresiu“ voči Ukrajine a avizovala, že jej prvá pracovná cesta povedie do Poľska. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Odsudzujeme Putinovu agresiu, ozbrojenú inváziu na územie suverénneho štátu. Navždy vravíme ‚nie‘ každej snahe zameranej na obnovenie Sovietskeho zväzu,“ povedala vo svojom inauguračnom príhovore Nováková, ktorá je prvou ženou vo funkcii maďarského prezidenta a vo svojich 44 rokoch súčasne najmladšou hlavou štátu v dejinách Maďarska. Nováková ďalej vyhlásila, že vojna na Ukrajine sa „vedie aj proti nám, mierumilovným Maďarom“. Preto je podľa nej potrebné aby sa vyšetrili vojnové zločiny spáchané na Ukrajine a aby ich páchatelia neušli trestu.

Nová maďarská prezidentka Katalin Nováková. Foto: TASR/AP

16:49 Lavrov tvrdí, že Západ jeho krajine vyhlásil totálnu hybridnú vojnu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdí, že Západ jeho krajine vyhlásil „totálnu hybridnú vojnu“. Lavrov dodal, že je ťažké predpovedať, ako dlho bude tento konflikt so Západom trvať. Poznamenal pritom, že snaha o izoláciu Ruska bude neúspešná. „Západní politici by mali pochopiť, že ich snaha izolovať našu krajinu je márna“, povedal Lavrov. Informuje o tom portál news.sky.com.

16:07 V Afrike a na Blízkom východe hrozí pre vojnu na Ukrajine hlad

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková varovala, že desiatkam miliónom ľudí hrozí hlad pre vojnu na Ukrajine. Krajina je totiž významným exportérom kuchynského oleja, kukurice a pšenice. Tento vývoz však v súčasnosti zastavila ruská invázia. Baerbocková na samite organizácie G7 povedala, že hlad v najbližších mesiacoch hrozí až 50 miliónom ľudí, hlavne v krajinách Afriky a Blízkeho východu. Informuje o tom portál news.sky.com.

Šéfka kanadskej diplomacie Melanie Jolyová uviedla, že je pripravená poslať lode do európskych prístavov, aby dopravovali obilie, ak sa ukrajinské zásoby tejto komodity uvoľnia. „Musíme zabezpečiť, že tieto obilniny sa budú posielať do sveta,“ povedala novinárom. „Inak miliónom ľudí bude hroziť hladomor,“ dodala.

Annalena Baerbocková. Foto: TASR/AP

15:19 Ukrajinská armáda zrejme začala protiofenzívu v Izjume

Ukrajinské sily začali podľa šéfa regionálnej vojenskej správy Charkovskej oblasti protiofenzívu v meste Izjum. Oleh Synjehubov vo videu zverejnenom na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že ruské sily v niektorých smeroch ustupujú. Informuje o tom portál bbc.com, ktorý však dodáva, že generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny to nepotvrdil. Rusko získalo kontrolu nad Izjumom 1. apríla a odvtedy ho okupuje.

15:06  Rusko chcelo natrvalo ovládnuť veľkú časť Ukrajiny, uvádzajú Briti

Rusko chcelo inváziou na Ukrajinu dostať natrvalo pod kontrolu väčšinu územia tejto krajiny. Konštatuje sa to v príspevku zverejnenom v sobotu na twitterovom účte britského ministerstva obrany. Tomuto cieľu mali s veľkou pravdepodobnosťou poslúžiť zmanipulované referendá o pričlenení jednotlivých ukrajinských regiónov k Ruskej federácii, informuje agentúra DPA.

Proruskú administratívu však zatiaľ dosadila Moskva len v juhoukrajinskom prístavnom meste Cherson. Podľa britských tajných služieb to poukazuje na skutočnosť, ako invázia nedokázala naplniť politické ciele Moskvy.

14:49 Fínsky rezident telefonoval s Putinom

Fínsky prezident Sauli Niinistö v sobotu telefonoval so svojim ruským partnerom Vladimirom Putinom, aby mu povedal, že jeho krajina v najbližších dňoch podá prihlášku za člena NATO. Informuje o tom portál bbc.com. Vo vyhlásení, ktoré zverejnil po telefonáte, fínsky prezident uviedol, že Putinovi povedal, ako nedávne kroky Ruska „zmenili bezpečnostné prostredie Fínska“. „Konverzácia bola priama a otvorená a prebiehala bez hnevu. Vyhnutie sa napätiu bolo považované za dôležité,“ konštatoval Niinistö.

Ruské médiá podľa portálu bbc.com uviedli, že Putin fínskemu prezidentovi povedal, že bezpečnosť Fínska v súčasnosti nič neohrozuje a vzdanie sa dlhodobej neutrality by bolo chybou. Podľa Putina táto zmena poškodí vzťahy oboch krajín, „ktoré boli roky budované v duchu dobrého susedstva a partnerskej spolupráce a boli obojstranne prospešné“.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

12:57 Skupina G7 nikdy neuzná hranice, ktoré Rusko zmení silou

Priemyselne najrozvinutejšie krajiny skupiny G7 prisľúbili v sobotu rozšírenie sankcií na sektory, od ktorých je Rusko závislé. Zároveň varovali Čínu v súvislosti s marením sankčných opatrení voči Moskve za ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, informovala agentúra AFP.

Ministri zahraničných vecí G7 vo vyhlásení zverejnenom na záver dvojdňového rokovania v Nemecku ďalej uviedli, že nikdy neuznajú hranice, ktoré sa Rusko snaží vojnou na Ukrajine zmeniť. „Nikdy neuznáme hranice, ktoré sa Rusko pokúša posunúť vojenskou agresiou a budeme pokračovať podpore suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny vrátane Krymu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Skupina G7 vyzvala Bielorusko, aby prestalo „umožňovať“ Rusku viesť vojnu na Ukrajine. „Vyzývame Bielorusko, aby prestalo umožňovať ruskú agresiu a dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky,“ uviedli šéfovia diplomacií G7.

12:07 Šéf rozviedky Budanov: Ukrajina by koncom roka mohla vyhrať vojnu

Vojna na Ukrajine by mohla dosiahnuť svoj „bod zlomu“ v auguste a skončiť sa porážkou Ruska pred koncom tohto roka. Pre stanicu Sky News to v sobotu povedal šéf ukrajinskej rozviedky, generálmajor Kyrylo Budanov.

V súvislosti so súčasným smerovaním konfliktu vyjadril optimizums. „Bod zlomu príde v druhej polovici augusta,“ uviedol. „Väčšina aktívnych bojových akcií sa skončí koncom tohto roka,“ dodal. „Výsledkom bude, že obnovíme ukrajinskú moc na všetkých našich územiach, kde sme ju stratili, vrátane Donbasu a Krymu,“ vyhlásil Budanov. Intenzívne boje v súčasnosti prebiehajú v regióne Donbas na východe Ukrajiny, kde Rusko nedávno zhromaždilo svoje jednotky bez toho, že by dosiahlo výraznejší postup, píše AFP. „Vieme všetko o našich nepriateľoch. Vieme o ich plánoch takmer od chvíle, keď vznikajú,“ podotkol šéf ukrajinskej rozviedky.

Budanov zároveň vyslovil neoverené tvrdenia, že v Moskve sa aktuálne pripravuje prevrat s cieľom zvrhnutia ruského prezidenta Vladimira Putina. Ruský vodca je tiež podľa neho „veľmi chorý“ na rakovinu, cituje AFP.

11:07 Do Finska už neprichádza elektrina z Ruska

Prevádzkovateľ fínskej elektrickej siete Fingrid pre televíziu Sky News potvrdil, že do krajiny už neprichádza elektrina z Ruska. Spoločnosť Fingrid je však „presvedčená, že nenastanú veľké problémy“ a predpokladá, že dostatok elektriny Fínsku dodá Švédsko. Uviedol to viceprezident firmy Fingrid Reima Päivinen.

Elektrina z Ruska tvorila približne 10 percent spotreby Fínska. Dôvodom zastavenia dodávok ruskej elektriny údajne boli problémy s prijímaním platieb. Rusko sa pre tento krok rozhodlo po tom, ako Fínsko potvrdilo, že podá žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie.

10:40 Podľa Inštitútu pre štúdium vojny Ukrajina pravdepodobne zvíťazila v boji o Charkov

Ukrajina podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) pravdepodobne zvíťazila v boji o Charkov. Analytici ISW uviedli, že Rusku sa nepodarilo obkľúčiť druhé najväčšie ukrajinské mesto a teraz sa vzdalo pokusov urobiť to.

Od začiatku invázie pritom bolo pre Rusko obsadenie Charkova kľúčovým strategickým cieľom. Predpokladá sa, že ukrajinská armáda zatlačila ruské sily späť k medzinárodnej hranici. Podľa ISW však pravdepodobne nejde o úplný ústup Rusov tak, ako tomu bolo pri Kyjeve. Skôr ide o dôležitý okamih vojny ako o bod obratu, dodal inštitút. Informuje o tom portál bbc.com.

10:25 Moskva bude reagovať, ak NATO rozmiestni jadrové sily blízko ruských hraníc

Moskva podnikne primerané preventívne opatrenia v prípade, že Severoatlantická aliancia (NATO) rozmiestni jadrové sily a infraštruktúru v blízkosti ruských hraníc, uviedol v sobotu námestník ruského ministra zahraničných vecí Alekxander Gruško, ktorého citovali tamojšie agentúry. Správu priniesla agentúra Reuters.

„Bude nevyhnutné reagovať… podniknutím adekvátnych preventívnych opatrení, ktoré by zaistili životaschopnosť odstrašenia,“ uviedol Gruško podľa agentúry Interfax. Moskva nemá nepriateľské úmysly voči Švédsku a Fínsku a nevidí „reálne“ dôvody pre vstup týchto dvoch krajín do NATO, dodal.

10:09  Stovky tiel ruských vojakov čakajú v chladiarenskom vlaku pri Kyjeve

Telá mŕtvych ruských vojakov zabitých na Ukrajine prevážali na koľajisko pri Kyjeve a spolu so stovkami ďalších umiestnili do chladiarenského vlaku, kde čakajú na čas, kedy  budú môcť byť vrátené späť svojim rodinám.

Väčšina z nich bola privezená z Kyjevskej oblasti, sú tu aj niekoľkí z Černihivskej oblasti i z niektorých ďalších, uviedol pre agenúru Reuters hlavný civilno-vojenský styčný dôstojník Volodymyr Ljamzin, kým ľudia oblečení v bielom ochrannom odeve nakladali vaky s telami do skriňových vagónov. Ako dodal, chladiarenské vlaky umiestnené v iných regiónoch na Ukrajine sa používajú na rovnaký pochmúrny účel.

09:58 Politické plány Ruska na Ukrajine podľa Britov zlyhali

To, že sa Rusku podarili ustanoviť proruské vedenie len v jenom veľkom ukrajinskom meste, a to v Chersone, poukazuje na zlyhanie ruskej invázie v oblasti politických cieľov. Uviedlo to britské ministerstvo obrany v aktualizácii správy o situácii na Ukrajine. Rusmi ustanovená vojensko-civilná správa v Chersone oznámila, že požiada o pripojenie regiónu k Rusku prostredníctvom konania referenda.

Podľa britského rezortu obrany, ak sa takéto referendum uskutoční, Rusko bude „takmer určite manipulovať výsledky, aby ukázalo jasnú väčšinu za odchod regiónu z Ukrajiny“. Avšak to, že sa Rusku podarilo ustanoviť proruské miestne vedenie len v jednom ukrajinskom veľkom meste, ukazuje zlyhanie pôvodného plánu dostať „väčšinu regiónov Ukrajiny pod dlhodobú proruskú správu,“ dodalo britské ministerstvo obrany. Informuje o tom portál bbc.com.

07:36 Pluk Azov bude v Mariupole vzdorovať tak dlho, ako bude môcť

Ukrajinskí vojaci v zničenom obliehanom prístavnom meste Mariupol budú vzdorovať ruským jednotkám napriek nedostatku munície, jedla, vody a liekov „tak dlho, ako budú môcť“, uviedol v piatok zástupca veliteľa pluku Azov Sviatoslav Palamar.

Ako informovala agentúra AP Palamar počas online zasadania kyjevského bezpečnostného fóra povedal, že ruské jednotky pokračujú v útokoch na areál oceliarní Azovstaľ. „Pokračujeme v kladení odporu a dodržiavame rozkaz našich vysokopostavených politických lídrov udržiavať obranu. Udržiavame  obranu a pokračujeme v boji napriek všetkému,“ uviedol Palamar.

Zástupca veliteľa pluku Azov Sviatoslav Palamar. Reprofoto: Twitter

V rozhovore s panelom, v ktorom boli okrem iných aj americkí generáli Philip M. Breedlove a Wesley K. Clark, Palamar apeloval na USA, aby pomohli evakuovať približne 600 zranených ukrajinských vojakov z oceliarní Azovstaľ a pomohli z areálu dostať zvyšok ukrajinských síl.

07:10  Ruské ostreľovanie v Donbase si vyžiadalo jednu obeť a 12 zranených

Život jedného civilistu si vyžiadalo ruské ostreľovanie v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, kým 12 ďalších ľudí utrpelo zranenia, uviedol v piatok tamojší gubernátor Pavlo Kyrylenko. Uviedla to agentúra AP.

„Rusi 13. mája zabili ďalšieho civilistu v Donbase – v meste Avdiivka. Výsledkom ruského ostreľovania bolo dnes zranených ďalších 12 ľudí,“ napísal Kyrylenko na platforme Telegram. Donecká oblasť v Donbase je za uplynulé týždne dejiskom najťažších bojov vo vojne na Ukrajine, keďže Moskva spustila mohutnú ofenzívu s cieľom ovládnuť túto priemyselnú oblasť na východe Ukrajiny, pripomína AP.

06:40 Zelenskyj: Nikto nevie predpovedať dĺžku trvania vojny na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že aj keď Ukrajinci robia všetko pre to, aby vyhnali zo svojho územia ruských okupantov, „nikto dnes nevie predpovedať ako dlho bude vojna trvať“. Informovala o tom v sobotu agentúra AP.

„To bude, bohužiaľ, záležať nielen na našich ľuďoch, ktorí už teraz do toho dávajú svoju maximum,“ uviedol Zelenskyj vo svojom video príhovore k národu. „Bude to záležať na našich partneroch, na európskych krajinách a na celom slobodnom svete.“

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Zelenskyj vyjadril vďačnosť všetkým krajinám a politikom, ktorí sa podieľajú na sprísňovaní sankcií voči Rusku a zvyšujú vojenskú a finančnú podporu Ukrajiny. „Toto je jediný recept na ochranu slobody pred ruskou inváziou. A pre krajiny Západu to nie je len ekonomický výdavok. Toto nie je len o účtovníctve, je to o slobode,“ povedal.

03:05 Ukrajinka zdolala Mount Everest s cieľom potvrdiť neporaziteľnosť svojej krajiny

Ukrajinka Antonina Samojlovová vo štvrtok vystúpila na vrchol najvyššej hory sveta Mount Everest v Himalájach. Táto expedícia mala podľa jej slov potvrdiť „neporaziteľnosť ukrajinského ducha“. TASR správu prevzala v piatok z agentúry DPA. „Ukrajinská zástava by mala viať na streche sveta – najmä v období, keď náš národ zažíva takéto ťažké časy – ako symbol neporaziteľnosti ukrajinského ducha,“ povedala Samojlovová pre webovú stránku Everest Chronicle.

Táto ukrajinská alpinistka vyjadrila presvedčenie, že jej misia posilní morálku jej krajanov a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Takisto povedala, že jej otec a brat bojujú proti Rusom a vyjadrila presvedčenie, že Ukrajina zvíťazí.

01:11 Ukrajinský minister Reznikov: Rýchly koniec vojny s Ruskom nie je v dohľade

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v piatok pripustil, že rýchly koniec vojny s Ruskom nie je v dohľade. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Reznikov na sociálnych sieťach napísal, že bude trvať určitý čas, kým západné zbrane prinesú celkový obrat v prospech Ukrajiny. „Vstupujeme do novej – dlhodobej – fázy tejto vojny,“ uviedol Reznikov na svojom účte na Facebooku. „Čakajú nás extrémne ťažké týždne. Koľko ich bude, to nevie nikto naisto povedať,“ dodal.

Minister obrany tiež uviedol, že ruské sily nie sú schopné prehnať sa cez Ukrajinu a dobyť jej hlavné mesto Kyjev a sú teraz „nútené zmenšiť škálu svojich cieľov“. „Sme svedkami strategického bodu obratu v prospech Ukrajiny. Tento proces však bude určitý čas trvať,“ napísal.

Reznikov informoval, že Ukrajina „pomaly, ale predsa“ dostáva dodávky ťažkých zbraní od západných partnerov. Kyjev očakáva aj ďalšie zbrane po minulomesačnom stretnutí ministrov obrany z vyše 40 krajín na americkej základni Ramstein v Nemecku – Reznikov ho označil za „historické stretnutie“. V zaobchádzaní so západnými zbraňami sa už cvičí alebo sa chystá v najbližších dňoch cvičiť vyše 1 500 ukrajinských vojakov.

PIATOK

22:00 Južné Osetsko sa chce pripojiť k Rusku

Južné Osetsko usporiada referendum o pripojení sa k Rusku 17. júla. Juhoosetský proruský líder Anatolij Bibilov v piatok podpísal príslušný výnos. Informovala o tom jeho kancelária prostredníctvom vyhlásenia.

21:03 Rusko zneužíva Bezpečnostnú radu OSN na šírenie dezinformácií

Spojené štáty v piatok znova obvinili Rusko z toho, že využíva Bezpečnostnú radu OSN na šírenie dezinformácií a konšpiračných teórií o biologických zbraniach na Ukrajine, aby odvrátilo pozornosť od svojej brutálnej vojny proti menšiemu susedovi. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Zástupca veľvyslankyne USA pri OSN Richard Mills označil v piatok ruské tvrdenia o údajnom zapojení Spojených štátov do ukrajinského programu na vývoj biologických zbraní za „výslovne falošné a nezmyselné“.

Mills Bezpečnostnú radu OSN varoval, že toto správanie Moskvy len opakuje jej známy štýl obviňovania druhých z porušovania dohôd, ktorého sa sama dopustila alebo sa chystá dopustiť. Podľa diplomata treba Rusko pozorne sledovať, „lebo je možnosť, že ruské sily spáchajú chemický alebo biologický útok pod falošnou vlajkou“.

20:14 Južné Osetsko usporiada referendum o pripojení sa k Rusku 17. júla

Južné Osetsko usporiada referendum o pripojení sa k Rusku 17. júla. Juhoosetský proruský líder Anatolij Bibilov v piatok podpísal príslušný výnos. Informovala o tom jeho kancelária prostredníctvom vyhlásenia. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.

 „Vedený historickou túžbou ľudu Južného Osetska po zjednotení s Ruskom dnes prezident Bibilov podpísal dekrét o vyhlásení referenda,“ píše sa v oznámení. Obyvatelia separatistického regiónu majú v ľudovom hlasovaní odpovedať na otázku, či „podporujú zjednotenie Južného Osetska a Ruska“.

18:10 Fínsko a Švédsko sa poďakovali USA za podporu svojho rozhodnutia o NATO

Fínsky prezident Sauli Niinistö a švédska premiérka Sanna Marinová sa v piatok poďakovali Spojeným štátom za podporu rozhodnutia svojich krajín o členstve v NATO. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a vyhlásení prezidentky a premiéra na sociálnej sieti.

Niinistö a Marinová v piatok absolvovali polhodinový telefonický rozhovor s americkým prezidentom Joeom Bidenom, píše AFP s odvolaním sa na Biely dom. Témou rozhovoru boli podľa fínskeho premiéra „nasledujúce kroky Fínska smerom k členstvu v NATO“. Marinová na Twitteri napísala, že s Bidenom a Niinistöm hovorili o ruskej agresii voči Ukrajine a bezpečnostnej politike dvojice severských krajín (Fínska a Švédska. Fínsko a Švédsko si dlhé roky zachovávali neutralitu. Ich postoj však zmenila ruská vojenská invázia na Ukrajinu.

18:00 Rusi od zajtra zastavia export elektrickej energie do Fínska

Ruská energetická spoločnosť Inter RAO prestane od soboty dodávať elektrickú energiu do Fínska. Uviedol to v piatok fínsky prevádzkovateľ elektrickej prenosovej sústavy Fingrid. Nedostatok elektriny bude kompenzovaný dovozom väčšieho množstva elektriny zo Švédska.

16:30 Blaszczak: Posilnenie východného krídla NATO je potrebné na odstrašenie Ruska

Odstrašenie Ruska je hlavnou výzvou, ktorej čelia krajiny slobodného sveta. Počas piatkovej návštevy Litvy to povedal poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Za jediný spôsob, ako to účinne urobiť, považuje posilnenie východného krídla NATO. Uviedla to agentúra PAP.

Na to, aby bolo podľa Blaszczaka odstrašovanie účinné, „musí byť zvýšená prítomnosť síl NATO na východnom krídle a táto prítomnosť musí byť trvalá“.

15:59 Kuleba vyzval G7: Skonfiškujte ruský majetok, pomôže pri obnove Ukrajiny

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval v piatok priemyselne najrozvinutejšie krajiny zo skupiny G7, aby skonfiškovali ruské majetky, ktorými sa pomôže prebudovať Ukrajina po skončení invázie Ruska. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

„Hovoríme o stovkách miliárd dolárov. Rusko musí platiť,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie. Kuleba mal v piatok v Nemecku stretnutie s ministrami zahraničných vecí z krajín G7, na ktorom sa zúčastnil aj ich rezortný kolega z Moldavska. „V prípade súkromných majetkov pôjde o vyvlastnenie. Prekážky v našom ústavnom poriadku sú veľké,“ dodal Kuleba.

14:54 Ruské sankcie nemajú zatiaľ žiaden vplyv na zásobovanie plynom v Nemecku

Ruské sankcie proti firmám v energetickom sektore nemajú zatiaľ žiaden vplyv na zásobovanie plynom v Nemecku. Podľa piatkového vyjadrenia spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví BNetzA (Bundesnetzagentur) je zásobovanie stabilné a naďalej je zaručené zabezpečenie dodávok.

Výpadok dodávok spôsobený ruskými sankciami sa aktuálne plne nahradzuje nákupmi na európskom trhu s plynom. Obmedzenie dodávok spôsobilo mierny nárast veľkoobchodných cien, ich zvýšenie však nepresiahlo volatilitu z uplynulých týždňov.

14:32 Erdogan: Rozšíriť NATO o Fínsko a Švédsko by bola chyba

Rozšíriť Severoatlantickú alianciu o  Fínsko a Švédsko by bola „chyba“, povedal v piatok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. „Nemáme (na to) pozitívny názor,“ uviedol Erdogan v reakcii na správy, že Fínsko a Švédsko zvažujú vstup do NATO. Tieto štáty totiž podľa Erdogana slúžia ako útočiská pre členov Revolučného frontu ľudového oslobodenia či Strany kurdských pracujúcich, ktoré sú v Turecku zakázané. „Škandinávske krajiny sú ako penzióny pre teroristické organizácie,“ povedal Erdogan novinárom v Istanbule.

Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP

14:24 Scholz v telefonáte s Putinom vyzval na prímerie na Ukrajine

Nemecký kancelár Olaf Scholz a ruský prezident Vladimir Putin absolvovali v piatok telefonický rozhovor, v ktorom diskutovali najmä o situácii na Ukrajine „s dôrazom na humanitárne aspekty“.Ako s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa informovala agentúra DPA, šlo o ich prvý spoločný rozhovor po niekoľkých týždňoch a iniciovala ho nemecká strana.

Kremeľ vo svojom vyhlásení dodal, že jednou z tém rozhovoru bol aj stav rusko-ukrajinských rokovaní. Podľa britskej stanice BBC Putin nemeckému kancelárovi povedal, že mierové rokovania blokuje Kyjev, nie Moskva.

Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

14:01 Peskov: Správy o chystanom vypnutí plynu do Fínska sú hoax

Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v piatok poprel štvrtkovú správu fínskeho denníka Iltalehti, že Rusko pohrozilo Fínsku zastavením dodávok plynu, a to už od piatka. Informuje o tom TASR na základe správy britskej stanice Sky News.

„S najväčšou pravdepodobnosťou je to ďalší novinársky hoax,“ povedal Peskov s tým, že ruský plynárenský koncern Gazprom je spoľahlivým dodávateľom.

13:31 Británia pridala na sankčný zoznam aj Putinovu exmanželku

Británia v piatok oznámila, že rozšírila sankčný zoznam, na ktorom sú zaradené osoby z okolia šéfa Kremľa Vladimira Putina a jeho príbuzní. Na zoznam sa najnovšie dostala aj Putinova bývalá manželka Ľudmila Očeretná, informoval denník Guardian. Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová v piatok oznámila, že zoznam bol rozšírený o 12 nových mien. Tento krok je podľa nej zameraný voči „pokútnej sieti, ktorá pomáha viesť Putinovi jeho luxusný životný štýl“.

Podľa oznámenia zverejneného na stránke britskej vlády sa bola na zoznam pridaná údajná Putinova milenka, bývalá olympijská gymnastka Alina Kabajevová, ako aj traja prezidentovi bratranci. Medzi novými menami je i Putinov druhostupňový bratranec a podnikateľ Michail Šelomov a ďalší členovia jeho širšej rodiny zastávajúci popredné pozície v Gazprome a iných veľkých ruských firmách. Na zoznam pribudol aj prezidentov prvostupňový bratranec Igor Putin a ďalší bratranec z druhého kolena Roman Putin. Sankcie im zakazujú cestovať do Spojeného kráľovstva a zmrazujú ich prípadný majetok v britskej jurisdikcii.

12:38 Ministri skupiny G7 rokujú o ruskej blokáde vývozu obilia z Ukrajiny

Nemecký minister poľnohospodárstva Cem Özdemir v piatok odsúdil krádež obilia, ktorej sa Rusko dopustilo na východe Ukrajiny.Narážal zrejme aj na medializovaný prípad ruskej lode Matros Pozynich (Matros Pozynič), ktorá do Stredomoria prepravila obilie ukradnuté na Ukrajine. Ukrajinské úrady na to upozornili viaceré stredomorské krajiny, a tak túto zásielku odmietli v Egypte a údajne aj v Libanone. Podľa spravodajskej televízie CNN sa táto loď momentálne nachádza v sýrskom prístave Lázijkíja.

„Toto je obzvlášť odporná forma vojny, ktorú vedie Rusko, keďže kradne, rabuje, berie si pre seba obilie z východnej Ukrajiny,“ povedal Özdemir na úvod stretnutia s kolegami z krajín G7 a Ukrajiny.  Ministri zahraničných vecí a poľnohospodárstva krajín G7 majú na zasadnutí v Nemecku rokovať o naliehavých opatreniach na prelomenie ruskej blokády vývozu obilia z ukrajinských prístavov vrátane pokusu o otvorenie alternatívnych trás cez rumunské a pobaltské prístavy.

12:16 Začal sa prvý súd týkajúci sa ruských vojnových zločinov

V Kyjeve sa v piatok začal prvý súdny proces, v ktorom sa riešia obvinenia z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine príslušníkmi ruských inváznych vojsk. Pred súd predstúpil 21-ročný vojak, ktorý je obvinený zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu. TASR informáciu prevzala z agentúry AP.

Obvinený Vadim Šišimarin môže za zabitie civilistu, ku ktorému došlo koncom februára v obci Čupachivka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, dostať až doživotie, približuje AP. Šišimarin, ktorý bol príslušníkom ruského tankového práporu, sa k zabitiu civilistu priznal vo videu zverejnenom ukrajinskou bezpečnostnou službou (SBU).

11:05 Švajčiarsko uvoľnilo zmrazený ruský majetok za vyše 3 miliardy frankov

Švajčiarska vláda uvoľnila časť pôvodne zmrazeného ruského majetku. Po tomto kroku tak v krajine zostávajú zmrazené ruské aktíva za viac než 6 miliárd švajčiarskych frankov (CHF). Informuje o tom Reuters. Krajina zmrazila ruský majetok v súvislosti so sankciami uvalenými na Rusko za inváziu na Ukrajinu. K 7. aprílu oznámila vláda hodnotu zmrazených ruských aktív vo Švajčiarsku zhruba na úrovni 7,5 miliardy CHF (7,23 miliardy eur). Neskôr zmrazila ďalšie aktíva za 2,2 miliardy CHF, zároveň však uvoľnila pôvodne zmrazený majetok v hodnote 3,4 miliardy CHF.

„Nemôžeme držať aktíva zmrazené, ak to nemáme dostatočne podložené,“ povedal novinárom Erwin Bollinger zo Štátneho sekretariátu pre hospodárske záležitosti (SECO), ktorý na sankcie dohliada. Bollinger tak nepriamo reagoval na rastúci tlak na Švajčiarsko, aby rýchlejšie postupovalo pri identifikácii a zmrazovaní majetku stoviek Rusov, na ktorých boli uvalené sankcie.    

10:50 Gazprom znižuje rezervácie na tranzit plynu cez Ukrajinu

Ruský energetický gigant Gazprom si v piatok zarezervoval nižšiu kapacitu na tranzit plynu cez vstupný bod Sudža na Ukrajine. Ukazujú to údaje ukrajinského prevádzkovateľa plynovodu. Podľa nich Gazprom znížil požiadavky na tranzit plynu do Európy cez ukrajinskú stanicu Sudža v piatok 13. mája na 60,8 milióna kubických metrov kubických z predtým oznámených 65,7 milióna kubíkov. Ukrajinský štátny prevádzkovateľ plynovodu predtým uviedol, že Gazprom si vo štvrtok (12.5.) zarezervoval cez Sudžu kapacitu na prepravu 53,45 milióna kubických metrov plynu.

Tranzit ruského plynu cez Ukrajinu do Európy výrazne klesol po tom, ako Rusko v stredu (11. 5.) uvalilo sankcie na bývalé dcérske spoločnosti Gazpromu v Nemecku, ako aj na ďalšie energetické firmy v zahraničí.

10:37 CNN: Ukrajinské sily sa stiahli z Rubižného, pokračujú v obrane Severodonecka

Ukrajinské sily sa stiahli z mesta Rubižne v Luhanskej oblasti, ktoré obsadili príslušníci ruských inváznych síl. Prudké boje stále prebiehajú na priemyselných predmestiach Rubižne, informovala televízia CNN s odvolaním sa na viaceré správy z oblasti bojov.

Generálny štáb ukrajinskej armády zatiaľ stratu Rubižne oficiálne nepotvrdil. Vo svojom piatkovom vyhlásení uviedol, že „nepriateľ pokračuje v úsilí o plné ovládnutie“ mesta. Ak sa informácia o páde Rubižného potvrdí, znamenalo by to, že neďaleké, strategicky významné mesto Severodoneck je už z troch strán obkľúčené Rusmi, uvádza BBC.

Americký Inštitút pre štúdium vojnových konfliktov (ISW) vo štvrtok uviedol, že ruské invázne sily ovládli už väčšinu mesta Rubižne a zrejme aj obec Vojevodivka ležiacu severne od Severodonecka. Podľa CNN došlo tiež k zničeniu mosta medzi Rubižným a Severodoneckom, čo naznačuje, že ukrajinskí vojaci vytvárajú v danej lokalite nové obranné línie.

Ruskí ostreľovači na Ukrajine. Foto: Twitter

10:17 Zo separatistického Podnesterska hlásili údajné podpaľačské útoky

Úrady v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko hlásili v piatok dva údajné podpaľačské útoky, ku ktorým malo dôjsť počas noci v oblastnej metropole Tiraspol. Prvý z údajných podpaľačských útokov sa mal stať v piatok okolo 04.15 h, keď neznámy muž hodil zápalnú fľašu do objektu, kde sa nachádzal zásobník paliva. Horieť však začala len tráva, ktorú sa podarilo rýchlo uhasiť, uviedlo „ministerstvo vnútra“ medzinárodne neuznanej podnesterskej republiky. O zhruba 30 minút neskôr ktosi hodil dva Molotovove kokteily na sídlo vojenskej odvodovej komisie v centre Tiraspola. Jeden z nich dopadol na chodník a druhý sa zakliesnil v okennej mreži. Aj v tomto prípade požiar rýchlo uhasili príslušníci bezpečnostnej služby.

Koncom apríla traja muži údajne zaútočili na sídlo ministerstva štátnej bezpečnosti v Tiraspole. O deň neskôr boli zničené dve veľké telekomunikačné antény. Začiatkom mája tamojšia polícia uviedla, že bezpilotné lietadlo zhodilo dve bomby na jednu z podnesterských obcí. Podobné incidenty, ktoré sú z Podnesterska hlásené už niekoľko týždňov, vyvolávajú obavy, že by sa vojna zo susednej Ukrajiny mohla rozšíriť aj do tohto moldavského odštiepeneckého regiónu.

08:55 Schválenie vojenskej pomoci Ukrajine v sume 40 miliárd dolárov sa odkladá na budúci týždeň

Pre požiadavku republikánskeho senátora za štát Kentucky Randa Paula sa schválenie ďalšej americkej pomoci Ukrajine v objeme 40 miliárd dolárov odkladá na budúci týždeň. Nadstranícke opatrenie prevažnou väčšinou hlasov schválila Snemovňa reprezentantov Kongresu USA a rozhodne ju podporujú obe strany politického spektra v americkom Senáte. Konečné schválenie pomoci Ukrajine nie je spochybnené.

07:57 Kongresmani vyzvali sociálne siete, aby archivovali dôkazy o ruských zločinoch

Štyria poprední členovia amerického Kongresu z Demokratickej strany vo štvrtok požiadali šéfov technologických spoločností YouTube, TikTok, Twitter a Facebook, aby archivovali obsahy na svojich online platformách, ktoré by mohli byť použité ako dôkazy o tom, že ruskí vojaci páchajú na Ukrajine vojnové zločiny. Správa je z agentúry Reuters a stanice Sky News.

Materiály zverejnené na sociálnych sieťach a webstránkach by podľa kongresmanov mohli byť použité v rámci „vyšetrovania ruských vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a iných zverstiev (spáchaných) na Ukrajine“. Spoločný list podpísali predsedníčka výboru Snemovne pre dohľad a vládne reformy Carolyn Maloneyová, šéf výboru Snemovne pre zahraničné veci Gregory Meeks, ako aj ďalší dvaja demokratickí členovia Snemovne William Keating a Stephen Lynch.

00:29 Zelenskyj: Ruské sily zničili na Ukrajine už 570 zdravotníckych zariadení

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer v pravidelnom videoprejave k národu vyhlásil, že ruské sily od začiatku vojenskej ofenzívy na Ukrajine poškodili 570 zdravotníckych zariadení, pričom úplne zničili 101 nemocníc.

Zelenskyj tiež uviedol, že ruské sily vo štvrtok pri ostreľovaní Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny zasiahli dve školy. Stanica Sky News predtým informovala, že tento útok v meste Novhorod-Siverskyj si vyžiadal tri obete na životoch.

VIDEO Zábery z ukrajinskej ofenzívy pri Charkove

ŠTVRTOK

23:11 USA podporujú akékoľvek kroky Fínska a Švédska ohľadom snahy vstúpiť do NATO

„Podporili by sme prihlášku Fínska či Švédska do NATO, ak by ju podali,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. „Budeme rešpektovať akékoľvek ich rozhodnutie,“ dodala.

22:30 Draghi požaduje „Marshallov plán“ pre Ukrajinu

Taliansky premiér Mario Draghi na záver svojej návštevy Spojených štátov vyzval na „Marshallov plán“ pre Ukrajinu. Draghi svoj návrh predniesol v prejave pred členmi Atlantickej rady, ktorá mu udelila i ocenenie. Atlantická rada je americký think-tank zameraný na oblasť medzinárodných vzťahov.

Draghi povedal, že Ukrajina potrebuje po skončení vojny, ktorú na jej území vo februári rozpútalo Rusko, plán obnovy podobný tomu, aký mala Európa vďaka USA po druhej svetovej vojne. Dodal, že „musíme urobiť všetko pre mier“ a potvrdil, že Taliansko je pripravené v tom zohrať svoju úlohu. Vyhlásil tiež, že „nastal čas Európy – musíme sa chopiť tejto príležitosti“.

21:30 CNN: V Čiernom mori horí ďalšia ruská loď, tvrdia Ukrajinci

V Čiernom mori horí podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov ďalšia ruská loď. Má ísť o podporné plavidlo Vsevolod Bobrov, ktoré sa ruské námorníctvo rozhodlo odtiahnuť z oblasti Hadieho ostrova do prístavu v meste Sevastopoľ. Informovala o tom vo štvrtok spravodajská stanica CNN, ktorá sa odvolala na hovorcu odeskej oblastnej vojenskej správy Serhija Bratčuka.

Internetový portál týždenníka Newsweek citoval poradcu ukrajinského rezortu vnútra Antona Geraščenka, ktorý na sociálnej sieti Twitter napísal, že aj podľa jeho zdrojov začala ruská loď horieť.

VIDEO Zničené ruské tanky a transportéry po pokuse o prechod rieky Siverskyj Donec

19:30 Kyjev obviňuje ruské jednotky z vojnového zločinu v dedine pri Charkove

 Z ostreľovania obytného domu tankom v dedine Stepanki na východe Ukrajiny obvinili ruských vojakov vo štvrtok ukrajinské úrady a svedkovia, ktorí poskytli rozhovory pre agentúru AFP. Pri spomínanom ostreľovaní prišlo o život niekoľko civilistov.

K incidentu podľa AFP došlo ešte 27. marca v dedine Stepanki pri druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov. Ruské okupačné jednotky podľa výpovedí svedkov spustili paľbu z tanku na dom, pričom zahynuli dvaja muži a jedna žena, uviedla na platforme Telegram ukrajinská generálna prokuratúra.

18:28 Udržať obranu v Azovstali nie je možné, tvrdia obrancovia a žiadajú pomoc

Udržať obranu v komplexe oceliarní Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupol je nemožné a Kyjev by mal všetkých svojich vojakov zachrániť. Vláda však nereaguje dostatočne. Povedal to jeden z veliteľov ukrajinského pluku Azov Sviatoslav Palamar.

Ukrajinské sily v tejto oblasti čeliacej ruskému bombardovaniu podľa Palamara hlásia 6 000 bojovníkov, ktorí utrpeli ťažké zranenia, a tento počet sa zvyšuje. Nie je tam dostatok antibiotík ani ďalšieho materiálu a každý deň dochádza k úmrtiam, píše ABC. Vzdať sa však podľa Palamara neplánujú.

Ukrajinská vláda podľa jeho slov mala reagovať skôr a nemala dovoliť, aby sa ruské sily dostali k prístavnému mestu Mariupol. Sila nepriateľa je podľa neho dominantná a odpor kladú obrancovia v oceliarni Azovstaľ. „Nariadili nám udržiavať obranu a naďalej to plníme v nesmierne náročných podmienkach,“ povedal.     

Zranený príslušník ukrajinskej jednotky špeciálneho určenia Azov. Foto: TASR/AP

18:23 Rusko letecky zaútočilo na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk

Štyri ruské letecké útoky sa vo štvrtok zamerali na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk v ukrajinskej Poltavskej oblasti. Oznámil to oblastný gubernátor Dmytro Lunin.

Lunin na sociálnej sieti napísal, že v Poltavskej oblasti vo vnútrozemí Ukrajiny bolo možné počuť explózie z týchto útokov. Začiatkom apríla oznámil, že rafinéria v Kremenčuku po ruskom útoku už nie je funkčná. Moskva na konci apríla tvrdila, že túto rafinériu opätovne zasiahla a zničila ďalšie zariadenia na spracovanie a uskladnenie ropy.

16:42 Satelitné snímky ukazujú ruskú loď naloženú kradnutou pšenicou z Ukrajiny

Ruskú obchodnú loď naloženú obilím ukradnutým na Ukrajine vrátili najmenej z jedného stredomorského prístavu a v súčasnosti sa nachádza v sýrskej Lázikíji, vyplýva z vyjadrení ukrajinských predstaviteľov a prepravných zdrojov. Správu priniesla stanice CNN, ktorá loď identifikovala ako prepravcu hromadného nákladu Matros Pozinič.

Loď ešte 27. apríla zdvihla kotvy pri pobreží Krymského polostrova a vypla svoj transpondér. Na druhý deň bola na základe fotografií a satelitných snímok videná v hlavnom krymskom prístavnom meste Sevastopol. Plavidlo Matros Pozinič je jednou z troch lodí, ktorá sa podieľa na obchodovaní s kradnutým obilím, vyplýva podľa CNN z prieskumu otvorených zdrojov a tvrdení ukrajinských predstaviteľov.

VIDEO Ukrajinský farmár s ukoristenou ruskou húfnicou

16:22 EÚ zriaďuje koridory solidarity pre vývoz ukrajinských agrovýrobkov do sveta

Európska komisia (EK) vo štvrtok predstavila súbor opatrení na pomoc Ukrajine s vývozom poľnohospodárskych výrobkov do sveta. Ide o súčasť širšej reakcie EÚ ako prejav solidarity s Ukrajinou čeliacej ruskej agresii.

Komisia pripomenula, že v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajine a jeho blokádu ukrajinských prístavov sa ukrajinské obilie a iné agrovýrobky nemôžu dostať na miesta, kam boli určené. Táto situácia ohrozuje globálnu potravinovú bezpečnosť, v dôsledku čoho vznikla naliehavá potreba zriadiť alternatívne logistické trasy s využitím všetkých relevantných druhov dopravy. Exekutíva EÚ stanovila akčný plán na zriadenie „koridorov solidarity“, ktoré majú zabezpečiť, aby Ukrajina mohla vyvážať obilie, ale aj dovážať tovar, ktorý potrebuje, počnúc humanitárnou pomocou až po krmivá a hnojivá.

15:30 Putin: Západné sankcie proti Rusku vyvolávajú celosvetovú ekonomickú krízu

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že západné sankcie proti Rusku vyvolávajú celosvetovú ekonomickú krízu. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Putin na stretnutí o ekonomických záležitostiach uviedol, že západné krajiny „poháňajú pri zavádzaní sankcií príliš veľké politické ambície a rusofóbia“, pritom tieto sankcie „poškodzujú ich vlastné ekonomiky a blahobyt ich vlastných občanov“.

Ruský prezident vyhlásil, že „sankcie vyvolávajú celosvetovú krízu“ a budú viesť k „vážnym následkom pre Európsku úniu a tiež pre niekoľko najchudobnejších krajín sveta, ktoré už čelia nebezpečenstvu hladu“. Vyslovil aj obvinenie, že „západné elity sú ochotné obetovať zvyšok sveta, aby si udržali celosvetovú nadvládu“.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

15:01 Za smrť väčšiny civilistov na Ukrajine je podľa komisárky OSN zodpovedná ruská armáda

Za väčšinu civilných obetí počas ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu je zodpovedná ruská armáda a jej pridružené ozbrojené skupiny. Vo štvrtok to na základe zistení svojho úradu oznámila vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. TASR prevzala správu od agentúry AP a spravodajskej stanice Sky News.

Prevažná väčšina civilných obetí je v dôsledku útokov ťažkého delostrelectva, raketových a leteckých útokov, uviedla Bacheletová. Rozsah nezákonného zabíjania – vrátane indícií o masových vraždách v Kyjevskej oblasti – nazvala Bacheletová šokujúcim. „Podľa našich informácií možno síce takéto incidenty pripísať obom stranám konfliktu, no zdá sa, že za väčšinu týchto obetí sú zodpovedné ruské ozbrojené sily a pridružené ozbrojené skupiny,“ povedala Bacheletová na osobitnom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva.

Michelle Bacheletová. Foto: TASR/AP

14:57 Vojaci USA sa pripojili k vojenským cvičeniam NATO v Severnom Macedónsku

Vojaci USA sa vo štvrtok pridali k príslušníkom ozbrojených síl Británie, Francúzska, Talianska a spojeneckých štátov v regióne na vojenských cvičeniach v najnovšej členskej krajine Severoatlantickej aliancie (NATO), Severnom Macedónsku. Informovala o tom agentúra AP.

Cvičenia sú zamerané na preukázanie pripravenosti nasadenia pozdĺž východnej hranice NATO. Na manévroch s názvom Swift Response (Rýchla odozva) sa zúčastňuje zhruba 10-tisíc vojakov z 19 krajín. Ruská vojenská ofenzíva na Ukrajine medzitým pokračuje 12. týždňom, pripomína AP. Cvičenia budú prebiehať v piatich oblastiach od Nórska po Severné Macedónsko, uviedli vojenské zdroje.

Britskí vojaci vychádzajú z amerického vrtuľníka počas vojenských cvičení NATO Swift Response 22 (Rýchla odozva) v Severnom Macedónsku. Foto: TASR/AP

14:07 Moskva bude nútená reagovať na rozhodnutie Fínska vstúpiť do NATO

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že Rusko bude nútené reagovať na ozhodnutie Fínska vstúpiť do organizácie NATO. Informovala o tom agentúra Reuters. Vo vyhlásení ruského zahraničnopolitického rezortu sa zámer fínskeho vedenia vstúpiť do Severoatlantickej aliancie označuje za „radikálnu zmenu zahraničnopolitického kurzu krajiny“.

Moskva ďalej upozornila, že vstup Fínska do NATO spôsobí vážne škody na bilaterálnych rusko-fínskych vzťahoch i na stabilite a bezpečnosti v regióne severnej Európy. Ruská diplomacia avizuje, že Rusko bude nútené podniknúť odvetné kroky „vojensko-technického aj iného charakteru“, aby zastavilo hrozby pre svoju národnú bezpečnosť.

14:03 Švédsko: Fínsky postoj k vstupu do NATO zohľadníme pri našom rozhodovaní sa

Švédsko bude brať do úvahy štvrtkové rozhodnutie najvyšších predstaviteľov susedného Fínska o podpore vstupu do NATO aj pri svojom vlastnom rozhodovaní sa o prípadnom podaní žiadosti o členstvo v Aliancii. Vyhlásila to švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

„Je to dôležitý odkaz prezidenta Fínska Sauliho Niinistöa a prezidentky Sanny Marinovej. Fínsko je najbližším brannobezpečnostným partnerom Švédska, a tak musíme brať fínske hodnotenie situácie do úvahy. Švédsko sa rozhodne po predložení správy z konzultácií týkajúcich sa bezpečnostnej politiky,“ napísala Lindeová.

14:00 Rusko používa energiu ako zbraň, tvrdí Berlín

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck obvinil vo štvrtok Rusko, že používa energie ako „zbrane“. Reagoval tak na sankcie Moskvy proti západným energetickým firmám a nižšie dodávky plynu do Európy cez kľúčový plynovod, ktorý prechádza Ukrajinou. Správu priniesla AFP.

„Je potrebné povedať, že situácia sa blíži k vrcholu, a to takým spôsobom, že využitie energie ako zbrane sa teraz realizuje vo viacerých oblastiach,“ povedal Habeck na tlačovej konferencii.

Robert Habeck. Foto: TASR/AP

13:40 Peskov: Firmy, na ktoré Rusko uvalilo sankcie, nemôžu dostávať ruský plyn

Bývalé zahraničné dcérske spoločnosti Gazpromu, na ktoré Rusko uvalilo sankcie, nemôžu dostávať ruský plyn, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informujú o tom agentúry DPA a Reuters. Sankcie podľa Peskova blokujú, aby Rusko či ruské firmy obchodovali s týmito spoločnosťami, takže takisto nemôžu dostávať plyn z Ruska. Akékoľvek obchodné vzťahy s nimi „sú jednoducho zakázané“.

Po ruskom nevyprovokovanom útoku na Ukrajinu západ uvalil sankcie na viacero dcérskych spoločností Gazpromu v Európe. Keď sa koncern pokúsil zlikvidovať svoju nemeckú dcérsku firmu Gazprom Germania, nemecká spolková vláda ju prevzala do štátnej kontroly, keďže ide z hľadiska energetickej infraštruktúry o strategicky dôležitú spoločnosť.

Ruská vláda potom v stredu zaradila Gazprom Germania a ďalších 30 bývalých dcérskych firiem Gazpromu na sankčný zoznam a zakázala domácim firmám obchodovať s nimi. Okrem Gazprom Germania sa sankcie týkajú napríklad i spoločnosti EuRoPol GAZ, ktorá prevádzkuje poľskú časť plynovodu Jamal.  

13:30 Premiér: Putin je majster v politike nezamýšľaných dôsledkov. Podporil vstup Fínov do NATO.

Premiér Eduard Heger vyjadril podporu vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie (NATO). Urobil tak na sociálnej sieti: „Len silná Severoatlantická aliancia dokáže udržiavať ruský imperializmus v bezpečnej vzdialenosti od slobodného demokratického sveta,“ uviedol predseda vlády.

Ruský prezident Vladimír Putin dokázal niečo, čo po dlhé roky vyzeralo veľmi nepravdepodobné. Je tým fakt, že fínska spoločnosť spojí svoju bezpečnosť s NATO, skonštatoval premiér. „Tomu sa hovorí politika nezamýšľaných dôsledkov. Putin je v nej majstrom,“ poznamenal.

12:49 Stoltenberg: NATO plne rešpektuje rozhodnutie Fínska v prospech vstupu

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok privítal rozhodnutie vedúcich predstaviteľov Fínska v prospech vstupu ich krajiny do Aliancie. Ako uviedla agentúra AFP, Stoltenberg rozhodnutie Fínska označil za „plne zvrchované“ a dodal, že NATO ho plne rešpektuje“. „Ak sa Fínsko rozhodne o členstvo požiadať, vrúcne ho v NATO privítame,“ povedal. Možný prístupový proces Fínska by podľa jeho slov bol „hladký a rýchly“.

Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej vlasti do organizácie NATO. „Veríme, že potrebné kroky na štátnej úrovni, aby k tomuto rozhodnutiu došlo, budú vykonané v najbližších dňoch,“ uvádza sa v ich spoločnom vyhlásení.

12:41 Medvedev: NATO riskuje vypuknutie priameho vojenského konfliktu s Ruskom

Spojené štáty a ich spojenci riskujú zvyšujúcou sa vojenskou podporou pre Ukrajinu vypuknutie konfliktu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. Vo štvrtok to v príspevku na sociálnej sieti Telegram napísal podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Členské štáty NATO dodávajú zbrane na Ukrajinu, cvičia vojakov na používanie vojenskej techniky zo Západu, posielajú žoldnierov a vykonávajú vojenské cvičenia v blízkosti našich hraníc, čím zvyšujú pravdepodobnosť priameho a otvoreného konfliktu medzi NATO a Ruskom,“ uviedol Medvedev.       „Takýto konflikt vždy niesol riziko, že sa zmení na plnohodnotnú jadrovú vojnu. Toto bude katastrofálny scenár pre všetkých,“ dodal bývalý ruský prezident.

12:36 Ruské ostreľovanie v Černihivskej oblasti si vyžiadalo tri obete

Tri obete a 12 zranených si vyžiadalo štvrtkové ruské ostreľovanie ukrajinského mesta Novhorod-Siverskyj v Černihivskej oblasti. Oznámili to ukrajinskú pohotovostnú službu, informuje TASR na základe správy agentúry AFP. Mesto Novhorod-Siverskyj sa nachádza na severovýchode Ukrajiny, zhruba 45 kilometrov južne od ruských hraníc.

10:32 Armáda zatláča Rusov ďalej od Charkova

Ukrajinskí vojaci postupne zatláčajú ruské sily ďaleko od druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Plány na dobytie Kyjeva sa pre ruskú armádu skončili obrovským neúspechom a podobný scenár sa začína napĺňať i v prípade druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov. Ukrajinská armáda oznámila, že ruské delostrelectvo už nie je v dosahu mesta. Ukrajinskí obrancovia najnovšie oslobodili dedinu Pytomnyk.

10:19 Tranzit ruského plynu cez Ukrajinu do Európy výrazne klesol

Po tom, čo Rusko uvalilo sankcie na bývalé dcérske spoločnosti Gazpromu v zahraničí, tranzit ruského plynu cez Ukrajinu do Európy podľa agentúry DPA výrazne klesol. Rezervácie na prepravu ruského plynu podľa prevádzkovateľa ukrajinskej plynovodnej siete OGTSU vo štvrtok predstavovali len 53,2 milióna kubických metrov. Podľa aktuálneho tranzitného kontraktu sa môže denne cez Ukrajinu prepraviť do Európy maximálne 110 miliónov kubíkov.

Na porovnanie, v utorok (10. 5.) objem rezervácií na tranzit dosiahol 95,8 milióna metrov kubických a v stredu (11. 5.) klesol na 72 miliónov kubíkov, pretože Ukrajina uzavrela jednu vetvu vedúcu cez Luhanskú oblasť, ktorú kontrolujú ruskí separatisti. Znamená to, že vo štvrtok dodávky opäť padli o viac než štvrtinu. Nie je jasné, či tento drastický pokles súvisí s ruskými sankciami. V uplynulých týždňoch už viackrát prúdili cez ukrajinský plynovodný systém podobné objemy. Naposledy sa podobne málo (53 miliónov kubíkov) prepravilo 24. apríla.

VIDEO Zničené ruské obrnené jednotky na Ukrajine

10:05 Kuleba: Ukrajina chce záruku miestenky v Európskej únii

Kyjev žiada, aby mu Európska únia rezervovala miesto, a to aj keby mal prístupový proces trvať nejaký čas. Vo štvrtok to v Berlíne uviedol šéf ukrajinského rezortu diplomacie Dmytro Kuleba. TASR prevzala správu od agentúr AFP a Reuters.

„Nejde o čo najrýchlejšie členstvo Ukrajiny v EÚ. Ale je pre nás veľmi dôležité, aby Ukrajina to miesto mala zarezervované,“ povedal Kuleba v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD. „Často počúvame, že Ukrajina patrí do Európy, patrí do európskej rodiny – a teraz ide o vyhradenie tohto miesta,“ dodal.

09:17 Fínsky prezident a premiérka vyjadrili podporu členstvu krajiny v NATO

Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová oznámili svoju podporu pre vstup krajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Na svojej webstránke o tom informuje televízia CNN. O možnom vstupe severskej krajiny do vojenskej aliancie sa začalo hovoriť po tom, ako Rusko, s ktorým má 1 300-kilometrovú hranicu, napadlo Ukrajinu.

08:21 Veliteľ brigády námornej pechoty v Azovstali žiada o pomoc Elona Muska

Veliteľ 36. brigády námornej pechoty ukrajinských ozbrojených síl Serhij Volyna v stredu požiadal najbohatšieho muža na svete Elona Muska, aby pomohol s evakuáciou ľudí z komplexu oceliarní Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupol. Vo štvrtok o tom informuje agentúra AFP.

Volyna uviedol, že si vytvoril účet na sociálnej sieti Twitter iba preto, aby sa skontaktoval s Muskom. „Ľudia hovoria, že si prišiel z inej planéty, aby si naučil ľudí veriť v nemožné,“ napísal Volyna v príspevku na Twitteri smerom k Muskovi. „Naše planéty sú vedľa seba, keďže ja žijem tam, kde je takmer nemožné prežiť. Pomôž nám dostať sa z Azovstaľu do sprostredkovateľskej krajiny. Ak nie ty, kto potom?“ pokračoval ukrajinský veliteľ. Volyna zároveň vyzval „každého človeka na planéte Zem“, aby pomohol tejto správe dostať sa k Muskovi.

08:10 Ruské jednotky zablokovali všetky evakuačné trasy z mesta Mariupol, tvrdia Ukrajinci

Poradca starostu juhoukrajinského mesta Mariupol Petro Andriuščenko v stredu povedal, že ruské jednotky zablokovali všetky evakuačné trasy z mesta. Uviedla to agentúra AP.

Po týždňoch ostreľovania a bombardovania je v Mariupole len málo budov vhodných na bývanie. Je aj veľmi málo potravín a pitnej vody, informoval Andriuščenko s tým, že niektorí ľudia, ktorí zostali v meste, spolupracujú s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.

Agentúra AP pripomenula, že ruské jednotky stále bojujú o získanie kontroly nad rozsiahlym areálom oceliarní Azovstaľ, ktorý ako svoju poslednú baštu bránia ukrajinskí ozbrojenci – príslušníci pluku Azov, národnej gardy a ďalších zložiek ukrajinských ozbrojených síl.

07:30 Von der Leyenová: Rusko je najpriamejšou hrozbou pre svetový poriadok

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Rusko svojou „barbarskou vojnou proti Ukrajine a znepokojujúcim paktom s Čínou“ predstavuje v súčasnosti najpriamejšiu hrozbu pre svetový poriadok. Podľa agentúry AFP to von der Leyenová vyhlásila vo štvrtok v Tokiu po rokovaní s japonským premiérom Fumiom Kišidom.

Von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel sa vo štvrtok v Tokiu zúčastnili na každoročnom kole rokovaní medzi Japonskom a EÚ, ktoré sa tentoraz konalo v čase rusko-ukrajinského konfliktu a obáv z vojenských ambícií Číny. „Ruská invázia na Ukrajinu nie je len záležitosťou Európy, ale otriasa základmi medzinárodného poriadku vrátane Ázie. To nemožno tolerovať,“ povedal Kišida, ktorého vláda sa pripojila k sankciám Západu voči Moskve.

06:38 Kyjev navrhol výmenu obrancov z Azovstaľu za ruských vojnových zajatcov

Ukrajina navrhla výmenu vážne zranených obrancov oceliarne Azovstaľ v meste Mariupol s ruskými vojnovými zajatcami. Na komunikačnej platforme Telegram to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková s tým, že dohodu v tejto veci ešte nedosiahli a pokračujú v rokovaniach.

Vláda podľa jej slov pracuje na rôznych možnostiach záchrany bojovníkov, ktorí uviazli v oceliarni, ale „žiadna z nich nie je dokonalá“. Vojaci v Azovstale trvajú na tom, že sa nikdy nevzdajú ruským silám, ktoré ich obklopujú. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

05:30 Taliansko: Proruskí hackeri napadli webstránky Senátu a ďalších inštitúcií

Proruskí hackeri zaútočili na webové stránky viacerých talianskych inštitúcií vrátane tamojšieho Senátu. K zodpovednosti za tento kybernetický útok sa prihlásila hackerská skupina s názvom Killnet. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na tlačovú agentúru ANSA.

Terčom kybernetického útoku sa stal aj taliansky Národný zdravotnícky inštitút (ISS) a tamojšia asociácia vodičov Automobile Club d’Italia. Webové stránky Senátu a ISS boli mimo prevádzky približne do 20.00 h SELČ. Polícia bez bližších podrobností uviedla, že prípad vyšetruje.

Predsedníčka Senátu Elisabetta Casellatiová na Twitteri uviedla, že kybernetický útok nespôsobil nijaké škody. „Sú to vážne incidenty, ktoré netreba podceňovať,“ dodala.

Talianske ministerstvo obrany, ktorého webstránka bola v predmetnom čase taktiež nedostupná, uviedlo, že dôvodom bola „dlho plánovaná údržba“.

03:14 Rusko obvinilo Ukrajinu z ostreľovania dediny, hlási 1 mŕtveho a 6 zranených

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov v stredu povedal, že v dôsledku ukrajinského ostreľovania ruskej dediny Solochi v tejto pohraničnej oblasti prišiel o život jeden civilista a šiesti ďalší utrpeli zranenia. Informovala o tom agentúra AP.

Gladkov v príspevku zverejnenom na platforme Telegram tiež uviedol, že v dedine bol v dôsledku ostreľovania čiastočne zničený jeden z domov. Dodal, že tamojších obyvateľov evakuujú do bezpečia. Situáciu v Belgorodskej oblasti pritom označil za vôbec „najťažšiu“ od vtedy, ako ruský prezident Vladimir Putin vyslal 24. februára ruské vojská na Ukrajinu.

Rusko v ostatných týždňoch obvinilo Ukrajinu z ostreľovania viacerých ruských dedín a obcí ležiacich v pohraničných oblastiach. Kyjev sa k útokom priamo neprihlásil, poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak však nedávno označil takéto incidenty za „karmu“. Deklaroval pritom, že „Ukrajina sa bude brániť akýmkoľvek spôsobom“, aj útokmi „na vojenské sklady a základne“.

STREDA

23:23 Ukrajinská Národná garda po prvý raz zverejnila svoju bilanciu obetí a zranených

Od začiatku ruskej invázie bolo zabitých 561 príslušníkov ukrajinskej Národnej gardy a ďalších 1 697 utrpelo zranenia. Uviedol to v stredu najvyšší predstaviteľ tohto bezpečnostného orgánu, ktorý priamo spadá pod ukrajinské ministerstvo vnútra. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, podľa ktorej išlo o vôbec prvú oficiálnu bilanciu obetí, keďže ukrajinské úrady, podobne ako tie ruské, o svojich stratách na bojisku takmer nehovoria.

Šéf operačného oddelenia hlavnej správy Národnej gardy Oleksij Nadtočyj informácie o počte zabitých a zranených príslušníkov zverejnil počas online brífingu. Bilancia zahŕňa aj členov nacionalistického pluku Azov, keďže ide o jednotku spadajúcu pod Národnú gardu. Kyjev ešte v utorok uviedol, že v oceliarňach Azovstaľ je stále 1000 mužov z pluku Azov, ktorí čelia ruským jednotkám.

22:09 Zelenskyj hovoril so Scholzom o ďalších sankciách a obrannej pomoci

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v stredu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o obrannej pomoci, spolupráci v energetickom sektore a o rastúcom počte sankcií uvaľovaných na Rusko. TASR o tom informovala na základe agentúry DPA a denníka The Guardian.

„Absolvoval som pravidelný rozhovor s kancelárom Olafom Scholzom. Hovorili sme o obrannej pomoci, spolupráci v energetickom sektore a pribúdajúcich sankciách uvaľovaných na ruského agresora. Ceníme si dialóg na vysokej úrovni a podporu v našom boji,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.

Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit uviedol, že Scholz počas telefonátu zdôraznil, že ozbrojený konflikt na Ukrajine musí ukončiť Rusko.

„Kancelár a ukrajinský prezident si tiež vymenili názory týkajúce sa veľmi konkrétnych a praktických spôsobov, ako pokračovať v pomoci Ukrajine, a súhlasili, že ostanú v blízkom kontakte,“ povedal Hebestreit.

Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

20:45 Poľské veľvyslanectvo v Moskve postriekali červenou farbou

Predstaviteľ poľskej vlády v stredu potvrdil správy, že poľské veľvyslanectvo v Moskve postriekali páchatelia červenou farbou. Hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina uviedol, že veľvyslanec v Moskve Krzysztof Krajewski zavolal políciu a čakal na ňu na ambasáde.

Predtým v stredu bol na sociálnych sieťach zverejnený videomateriál, ktorý zachytáva neznámych ľudí, ako sprejujú červenú farbu na budovu poľského veľvyslanectva. Na otázku, aké kroky plánuje poľská strana v tejto záležitosti podniknúť, Jasina odpovedal, že jeho ministerstvo bude verejnosť informovať o vývoji situácie.

20:15 Český Senát označil dianie na Ukrajine za genocídu

Senát českého parlamentu prijal v stredu rezolúciu, ktorou uznáva zločiny páchané ruskými silami na Ukrajine za genocídu ukrajinského ľudu.

Horná komora o uznesení rozhodla na návrh svojho výboru pre zahraničie, obranu a bezpečnosť, píše spravodajský server Novinky.cz.

Senát „odsudzuje etnicky motivované zločiny proti ľudskosti, ako sú hromadné popravy, prejavy neúcty k mŕtvym, mučenie, znásilňovanie, fyzické i duševné násilie alebo nútené deportácie detí, ktorých sa Rusko dopúšťa systematicky a vo veľkom, ako prejavy genocídy proti ukrajinskému ľudu“, uvádza sa v rezolúcii.

19:30 Donecká a Luhanská republika zablokovali prístup na Facebook a Instagram

Samozvaná Donecká a Luhanská ľudová republika na východe Ukrajiny v stredu oznámili, že zablokovali prístup k sociálnym sieťam Facebook a Instagram, čím sa pripojili k politike Ruska, ktoré tieto americké sociálne siete zakázalo už skôr.

„Prístup k informačným zdrojom americkej spoločnosti Meta, ktorá na svojich sociálnych sieťach povoľuje vyzývanie na násilie voči rusky hovoriacim užívateľom, bol zablokovaný… V súvislosti s týmto je na území republiky zablokovaný prístup k Facebooku a Instagramu,“ uviedlo ministerstvo pre komunikáciu Doneckej ľudovej republiky (DĽR).

V samostatnom vyhlásení informovalo o podobnom opatrení aj ministerstvo pre komunikáciu Luhanskej ľudovej republiky (LĽR). V Rusku je už prístup na obe siete zablokovaný.

Mark Zuckerberg. Foto: TASR/AP

19:00 Pražská hlavná železničná stanica zažíva nápor utečencov z Ukrajiny

Hlavná železničná stanica v českej metropole Praha, kam stále prichádzajú Ukrajinci, ktorí utiekli zo svojej krajiny pred ruským bombardovaním, začína dosahovať svoje limity. TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá o tom informovala v stredu.

Pred vojnou, ktorá sa začala 24. februára, utiekli už milióny ľudí, pričom väčšina z nich mierila do krajín susediacich s Ukrajinou. Česká republika nie je jednou z nich, ale zaznamenala prílev ľudí prechádzajúcich cez Poľsko a Slovensko.

Podľa českého ministra vnútra Víta Rakušana sa v súčasnosti pripravuje náhradné ubytovanie pre utečencov. „Situácia na pražskej hlavnej stanici sa rieši… Ľudí nenecháme spať na chodbách,“ napísal na Twitteri.

18:30 Scholz: Ukrajina bude pociťovať dôsledky ruskej vojny 100 rokov

Ukrajina bude pociťovať dôsledky ruskej vojny 100 rokov, a to najmä pre nevybuchnutú muníciu v ukrajinských mestách, vyhlásil v stredu nemecký kancelár Olaf Scholz. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Tí, ktorí žijú v Nemecku, vedia, že sú stále často nachádzané bomby z čias druhej svetovej vojny… Ukrajina by sa mala pripraviť na boj s dôsledkami tejto vojny v priebehu najbližších 100 rokov,“ povedal Scholz novinárom.

„Toto je tiež dôvod, pre ktorý musíme spolupracovať na obnove (Ukrajiny),“ dodal Scholz.

17:30 Ukrajina bude súdiť prvého ruského vojaka za vraždu civilistu

Za vraždu ukrajinského 62-ročného civilistu čaká súd prvého ruského vojaka od začiatku invázie. Informoval o tom portál ceskenoviny.cz. Obvinený je 21-ročný ruský vojak, podľa ukrajinských médií krstným menom Vadim. Momentálne je vo väzbe. Hrozí mu 15 rokov až doživotie.

Ukrajinská prokuratúra na základe vyšetrovania zistila, že vojak spolu so štyrmi ďalšími najprv strieľali na auto a ukradli ho. Cestou zazrali civilistu pri ceste.

Jeden z vojakov údajne dal obvinenému rozkaz zabiť civilistu, aby neprezradil ich polohu. Ukrajinský senior po zásahu do hlavy zomrel.

16:45 Rusko si predvolalo poľského veľvyslanca, prišiel aj veľvyslanec USA

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v stredu predvolalo poľského veľvyslanca Krzysztofa Krajewského, oznámil poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau. Stalo sa tak len niekoľko dní po tom, ako ruského veľvyslanca v Poľsku Sergeja Andrejeva obliali červenou farbou demonštranti protestujúci proti vojne na Ukrajine.

Andrejeva obliali demonštranti v Poľsku červenou farbou v pondelok, keď prišiel položiť veniec k sovietskemu vojenskému pamätníku vo Varšave pri príležitosti 77. výročia porážky nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne. Rusko si v súvislosti s incidentom predvolalo Krajewského a žiada od Poľska oficiálne ospravedlnenie.

„Krajewskému sme oznámili, že Rusko očakáva oficiálne ospravedlnenie od poľského vedenia v súvislosti s tým, čo sa stalo, a žiada o zaistenie bezpečnosti ruského veľvyslanca ako i všetkých zamestnancov ruských inštitúcii v Poľsku,“ uviedol ruský rezort diplomacie vo vyhlásení zverejnenom na svojej oficiálnej webovej stránke.

16:15 Fínska premiérka: NATO prinesie bezpečnosť našich občanov

Fínska premiérka Sanna Marinová v stredu uviedla, že ak požiada o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO), bude to pre bezpečnosť vlastných občanov a pre posilnenie medzinárodného spoločenstva. Marinová to povedala po stretnutí s japonským premiérom Fumiom Kišidom v Tokiu. Jej slová zazneli deň predtým, ako fínsky prezident Sauli Niinistö oznámi, či jeho krajina požiada o vstup do NATO.

„Povedala som premiérovi Kišidovi o našich plánoch požiadať o členstvo v NATO,“ povedala Marinová na tlačovej konferencii po stretnutí oboch lídrov v Tokiu. „Ak Fínsko urobí tento historický krok, bude to pre bezpečnosť našich vlastných občanov. Vstup do NATO by posilnil celé medzinárodné spoločenstvo, ktoré vyznáva spoločné hodnoty,“ dodala fínska premiérka. Marinová tiež zdôraznila, že Moskva pokračujúcou inváziou na Ukrajine otvorene porušuje medzinárodné právo a Chartu OSN.

Sanna Marinová. Foto: TASR/AP

15:40 Zeman povolil 103 Čechom oficiálne bojovať v ukrajinskej armáde

Český prezident Miloš Zeman schválil 103 českým občanom vstup do ukrajinských ozbrojených síl. Rozhodnutie ešte musí podpísať predseda vlády Petr Fiala. V stredu to na Twitteri oznámil prezidentov hovorca Jiří Ovčáček.

Premiér Fiala sa na začiatku marca s prezidentom Zemanom dohodol, že ľuďom, ktorí odídu bojovať na Ukrajinu, môžu garantovať beztrestnosť abolíciou – je to výsada prezidenta, keď môže nariadiť, aby sa trestné stíhanie za určitý trestný čin nezačalo, a premiér to musí schváliť podpisom. Fiala vtedy vysvetlil, že nie je možné dať kolektívnu možnosť odísť do vojny za hranicami Českej republiky a že vzhľadom na počet žiadostí nie je možné záujemcom ani poskytnúť individuálne schválenie.

14:27 Švédsko podpísalo s Britániou dohodu o bezpečnostných zárukách

Britský premiér Boris Johnson a predsedníčka švédskej vlády Magdalena Anderssonová v stredu podpísali dohodu o vzájomných bezpečnostných zárukách svojich krajín. Podobnú dohodu plánuje Johnson podpísať ešte v stredu aj vo Fínsku.

Podľa britskej stanice Sky News majú tieto dohody umožniť intenzívnejšiu obrannú a bezpečnostnú spoluprácu severských krajín s Britániou, zdieľanie spravodajských informácií či spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Podľa Johnsona si krajiny v prípade útoku prídu navzájom na pomoc, ak o to napadnutá krajina požiada.

13:59 Heger: Odchod od ruských energií musí byť technicky zrealizovateľný

Slovensko sa odstrihne od ruskej ropy a plynu čo najskôr, táto zmena však musí byť pripravená a technicky zrealizovateľná. Po stredajšom rokovaní vlády to povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO). V súčasnosti EÚ rokuje o embargu na dovoz ruskej ropy. Pre Slovensko a niektoré ďalšie krajiny by predbežne mohla platiť časovo obmedzená výnimka.

„Chceme sa odstrihnúť čo najskôr. To je postoj Slovenskej republiky, ale musí to byť technicky zrealizovateľné,“ povedal Heger. O technickým možnostiach a časovom horizonte zmeny dodávateľa energií sa podľa neho v súčasnosti v EÚ vedú odborné diskusie. Stredoeurópske krajiny sú podľa Hegera v nevýhode, pretože nemajú prístup k moru, a preto nemôžu dovážať ropu a plyn tankermi.

Eduard Heger. Foto: TASR/Pavol Zachar

13:56 Šéf OSN: Mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou v blízkom čase zrejme nebudú

Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu vyhlásil, že vojna na Ukrajine nebude trvať navždy, no zároveň poznamenal, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sa podľa neho v bezprostredne blízkej budúcnosti zrejme neuskutočnia. Uviedol to vo Viedni na spoločnej tlačovej konferencii s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom, píše agentúra Reuters.

„Táto vojna nepotrvá večne. Nastane čas, keď sa budú konať mierové rokovania,“ povedal šéf OSN. „Nevyzerá to však na blízku budúcnosť. Môžem však povedať jednu vec. Nikdy sa nevzdáme,“ uviedol. „Táto nezmyselná vojna sa musí skončiť,“ apeloval Guterres, ktorého citovala agentúra APA. „Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila v krajine obrovské pustošenie, ničenie a utrpenie,“ povedal.

António Guterres. Foto: TASR/AP

13:39 Kremeľ: O budúcnosti Chersonskej oblasti musia rozhodnúť obyvatelia

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že o osude juhoukrajinskej Chersonskej oblasti musia rozhodnúť jej obyvatelia. Reagoval tak na vyhlásenie predstaviteľa proruskej kolaborantskej správy v Chersone, ktorý predtým avizoval, že požiada šéfa Kremľa Vladimira Putina o anexiu tohto regiónu, ktorí sčasti okupujú ruské invázne sily. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Na otázku týkajúcu sa možného pripojenia Chersonskej oblasti k Rusku Peskov reagoval nekonkrétnym konštatovaním, že o jej budúcnosti musia rozhodnúť tamojší obyvatelia. Akékoľvek takéto rozhodnutie však musí mať „jasný právny základ“, ako tomu podľa jeho slov „bolo v prípade Krymu.

13:23 Pápež František sa stretol s manželkami bojovníkov brániacich Azovstaľ

Pápež František sa v stredu na konci generálnej audiencie na vatikánskom Námestí sv. Petra stretol s manželkami dvoch bojovníkov pluku Azov, ktorí bránia obliehaný komplex oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol. Informovala o tom agentúra APA s odvolaním sa na ukrajinské veľvyslanectvo pri Svätej stolici v Ríme.

Manželky obrancov Azovstaľu napísali v uplynulých dňoch list pápežovi a v utorok dostali prekvapivé pozvanie na generálnu audienciu, približuje APA. Pôvodne sa mali na stretnutí s pápežom zúčastniť štyri ženy, avšak dvom z nich sa nepodarilo včas pricestovať z Poľska do Ríma. Na audienciu nakoniec prišli Kateryna Prokopenková, ktorej manžel Denys Prokopenko je jedným z veliteľom pluku Azov, a Julija Fedusiuková, manželka Arsenija Fedusiuka, ktorý takisto patrí k bojovníkom z tohto pluku.

„Požiadali sme ho (pápeža), aby prišiel na Ukrajinu, porozprával sa s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom a povedal mu, aby ich (bojovníkov) nechal odísť,“ povedala novinárom následne Prokopenková, ktorú citovala agentúra AFP. „Veríme, že toto stretnutie nám dá šancu zachrániť ich životy. Sme pripravení na kroky pápeža, jeho delegácie, naši vojaci sú pripravení byť evakuovaní do tretej krajiny,“ poznamenala.

12:10 Šéf úradu kancelára: Nemecko nie je schopné brániť sa voči Rusku bez spojencov

Nemecko nie je schopné brániť sa voči Rusku bez svojich spojencov. Povedal to v rozhovore pre stanicu Deutsche Welle Wolfgang Schmidt, šéf úradu nemeckého kancelára Olafa Scholza. Spojenectvo USA, Nemecka a Európy je podľa neho pre Nemecko rozhodujúce.

Pre Nemecko, ako aj pre Európu a Severoatlantickú alianciu sú Spojené štáty v oblasti obrany mimoriadne dôležité, zdôraznil Schmidt podľa denníka Die Welt. „Preto sme spoločne v NATO… A preto aj tak úzko spolupracujeme, pretože len ako Aliancia, ako spojenectvo silných partnerov môžeme existovať v tomto svete,“ konštatoval.

Na otázku, či Nemecko môže prevziať vedúcu pozíciu v globálnom meradle, Schmidt odpovedal, že Berlín koná „predovšetkým prostredníctvom Európskej únie“. „Časy, keď si jednotlivé mocnosti rozdeľovali svet medzi sebou a uvažovali v intenciách sfér vplyvu, sú minulosťou,“ poznamenal Schmidt. “ Nemyslíme si, že svet bude unipolárny alebo bipolárny, ale bude existovať mnoho mocenských centier,“ dodal.

11:59 Szijjártó: Dovoz ropy ropovodom musí dostať výnimku z embarga pre Rusko

Európska komisia (EK) nemá návrh, ktorý by riešil negatívne vplyvy embarga na dovoz ruskej ropy, a preto bude maďarská vláda aj naďalej trvať na tom, aby dovoz ropy ropovodom dostal výnimku. Uviedol to v stredu maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó vo videonahrávke zverejnenej na Facebooku.

„Za návrh embarga budeme hlasovať iba v prípade, že Brusel predloží návrh na riešenie tohto problému, ktorý sám vytvoril,“ povedal šéf maďarskej diplomacie. Podľa jeho slov by bruselský návrh odstavenia dovozu ruskej ropy úplne zruinoval energetickú bezpečnosť, ktorá v súčasnosti stojí na stabilných základoch.

Péter Szijjártó. Foto: TASR/AP

11:47 Ruské jednotky zanechali v Charkovskej oblasti smrteľné pasce, vraví gubernátor

Ruskí vojaci zanechali v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny „smrteľné pasce“. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Ten prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram vyzval obyvateľov, aby radšej zostali v krytoch a neponáhľali sa naspäť do oslobodených dedín.

„Nepriateľ je zákerný a robí všetko pre to, aby zranil čo najviac ukrajinských civilistov,“ poznamenal Synjehubov. Podľa neho v regióne naďalej trvajú „zúrivé boje“, no ukrajinská armáda zatlačila okupantov k ruskej hranici a Rusi tak momentálne v menšej miere ostreľujú druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov.

10:20 Ukrajinskí vojaci pokračujú v protiofenzíve pri Charkove; dobyli viacero dedín

Ukrajinská armáda oznámila, že v rámci protiofenzívy v blízkosti mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny znovudobyla viacero dedín, ktoré ovládali príslušníci ruských inváznych vojsk.  Podľa ukrajinskej armády sa ukrajinským vojakom v posledných dňoch podarilo vytlačiť ruských okupantov z dedín Čerkaski Tyšky, Ruski Tyšky, Borščova a Slobožanske.

Dobytie týchto dedín ohlásila 92. mechanizovaná brigáda, ktorá je hlavnou zložkou ukrajinskej armády operujúcou v oblasti Charkova. Podľa poradcu ministerstva obrany v Kyjeve Jurija Saksa tieto úspechy ukrajinských síl zatláčajú ruských vojakov ďalej od Charkova, ktorý sa tak dostáva mimo dostrelu ruského delostrelectva.

VIDEO Ukrajinská paľba na delostrelecké pozície Rusov pri Charkove

10:19 Morawiecki: Putin je nebezpečnejší než Hitler alebo Stalin

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v stredu označil ruského prezidenta Vladimira Putina za nebezpečnejšieho, než bol nemecký nacistický vodca Adolf Hitler či sovietsky líder Josif Vissarionovič Stalin. Napísal to v článku, ktorý vyšiel v britskom denníku The Daily Telegraph.

Morawiecki vysvetlil, že Putin má oproti Hitlerovi a Stalinovi k dispozícii ničivejšie zbrane a tiež sociálne siete, prostredníctvom ktorých „nakazil internet miliónmi dezinformácií“. Podľa šéfa poľského kabinetu je preto „jedinou šancou pre Rusko a civilizovaný svet deputinizácia – podobne ako kedysi v Nemecku denacifikácia“.

„Putinova ideológia ‚ruského sveta‘ je dnešným ekvivalentom komunizmu a nacizmu v 20. storočí,“ napísal Morawiecki. Táto ideológia podľa poľského premiéra vedie k tomu, že Rusko si pre seba vymýšľa osobitné práva, a tým predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu. Morawiecki je preto presvedčený, že túto ideológiu je potrebné „úplne vykoreniť“.

09:30 Morawiecki: Prítomnosť veľvyslanca pri pamätníku sovietskych vojakov bola provokatívna

Poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal, že ruský veľvyslanec v Poľsku sa mohol vyhnúť poliatiu červenou farbou na vojenskej ceremónii, ak by poslúchol radu ministerstva zahraničných vecí a vyhol sa účasti na tejto udalosti.

Ruského veľvyslanca Sergeja Andrejeva obliali v pondelok červenou farbou vo chvíli, keď prišiel na cintorín vo Varšave, aby vzdal úctu vojakom Červenej armády, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny. Andrejev nakoniec musel odísť z ceremónie pod policajným sprievodom. „Ruské zločiny na Ukrajine predstavujú takú hroznú skúsenosť pre toľkých ľudí, že prítomnosť veľvyslanca pri pamätníku sovietskych vojakov bola provokatívna,“ povedal podľa poľskej tlačovej agentúry PAP premiér Morawiecki.

Ruský veľvyslanec v Poľsku Sergej Andrejev. Zdroj: Reprofoto Nexta

08:19 Petícia za vyslobodenie vojakov brániacich Azovstaľ má vyše milión signatárov

On-line petíciu vyzývajúcu Organizáciu Spojených národov, aby z obkľúčených oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom Mariupole vyslobodila všetkých zostávajúcich asi 1000 ukrajinských ozbrojencov podpísalo do utorka už viac ako 1,1 milióna ľudí. Metalurgický kombinát Azovstaľ je poslednou baštou odporu ukrajinských ozbrojených síl v meste Mariupol, ktoré už týždne zažíva neúprosné ostreľovanie a bombardovanie jednotkami ruskej armády.

Ruská armáda sa snaží získať úplnú kontrolu nad Mariupolom, aby mohla otvoriť ďalší pozemný koridor s Krymským polostrovom, ktorý Rusko obsadilo a anektovalo v roku 2014.

05:03 Ukrajina: Rusko prepustilo Američana obvineného zo špionáže

Američan Kirillo Alexandrov, ktorého na Ukrajine zadržala ruská armáda pre obvinenie zo špionáže, bol prepustený a evakuovaný do Poľska spolu so svojou manželkou a svokrou. O ich prepustení v utorok informovala súkromná dobrovoľnícka skupina Project Dynamo so sídlom na Floride, ktorá evakuáciu sprostredkovala.

Rodák z Michiganu Alexandrov sa presťahoval na Ukrajinu, kde žil spoločne so svojou ukrajinskou manželkou a svokrou. Ruská armáda ho s jeho rodinnými príslušníkmi zadržala na konci marca, keď sa pokúšali utiecť z juhoukrajinského Chersonu z dôvodu okupácie mesta zo strany ruských vojakov, vysvetľuje Project Dynamo.

Ruská armáda zadržala Alexandrovova pre vymyslené obvinenia o špionáži pre americkú vládu, uviedla súkromná dobrovoľnícka skupina. Američan bol vypočúvaný a mal byť prevezený do Moskvy, „kde by bol pravdepodobne zneužitý na účely propagandy a následne uväznený“, napísal Project Dynamo vo vyhlásení.

04:47 USA: Snemovňa schválila balík pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov

Snemovňa reprezentantov prijala balík humanitárnej a ekonomickej pomoci v pomere hlasov 368 ku 57. Očakáva sa, že balík schváli aj Senát, a to koncom tohto alebo v priebehu budúceho týždňa.

Prijatie balíka Snemovňou prišlo po upozornení zo strany amerického prezidenta Joea Bidena, že finančná pomoc Kyjevu určená na odrazenie ruskej vojenskej invázie sa pravdepodobne v priebehu niekoľkých dní minie, pripomína AFP. Všetky nesúhlasné hlasy pochádzali z radov republikánov.

02:40 Borrell: Nerozumiem ľudom, ktorí kritizujú dodávky zbraní na Ukrajinu

Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell vehementne obhajoval dodávky zbraní na Ruskom napadnutú Ukrajinu. Pre stredajšie vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeinen Zeitung uviedol, že nerozumie ľuďom, ktorí v týchto dodávkach vidia predovšetkým predĺženie vojny.

„Pýtam sa týchto ľudí: To, ako sa táto vojna skončí, nehrá žiadnu rolu? Majú Ukrajinci padnúť na kolená, roztrhaní na kusy Rusmi? To je to, čo chcete?“ uviedol Borrell.

„Vojny končia rokovaním. K rokovaciemu stolu sa však musí prísť z pozície sily, a teraz ide o to, aby sa Ukrajinci do tejto pozície dostali,“ dodal.

VIDEO Zásah ruské tanku T-90 na Ukrajine

01:34 Ukrajina: Zelenskyj vyzdvihol „nadľudskú silu“ ukrajinských obrancov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil v noci na stredu „nadľudskú silu“ ukrajinských vojakov v boji krajiny proti inváznej ruskej armáde. „Som vďačný všetkým našim ochrancom, ktorí bojujú a preukazujú skutočne nadľudskú silu pri vyháňaní armády útočníkov,“ vyhlásil Zelenskyj v pravidelnom každodennom videoposolstve.

Ako dodal, Ukrajinci bojujú proti niečomu, čo „kedysi bývalo druhou najsilnejšou armádou na svete“. Ukrajinský prezident zostáva zdržanlivý v akýchkoľvek náznakoch eufórie alebo „prehnaných emócií“, konštatuje agentúra tDPA.

UTOROK

22:10 Biden a Draghi zdôraznili jednotný postup voči ruskej invázii

Americký prezident Joe Biden a taliansky premiér Mario Draghi v utorok počas stretnutia v Bielom dome zdôraznili jednotný postup v bezprecedentnej reakcii Západu na ruskú inváziu na Ukrajinu. „Väzby medzi našimi dvoma krajinami budú vždy silné a – ak nič iné – táto vojna na Ukrajine ich posilňuje,“ povedal Draghi. Ruský prezident Vladimir Putin bol podľa talianskeho premiéra presvedčený, že môže Západ rozdeliť – no mýlil sa. „Držíme spolu,“ povedal.

Ako uviedla AFP, Draghi takisto povedal, že je na čase „hlboko popremýšľať“ o prímerí. „Ľudia chcú premýšľať o možnosti dosiahnuť prímerie a začať sa zaoberať vierohodnými rokovaniami,“ povedal taliansky premiér. Biden sa takisto pochvalne vyjadril o jednotnej pozícii Západu. „Putin veril, že nás môže rozdeliť, my sme sa však posilnili,“ povedal.

Mario Draghi a Joe Biden. Foto: TASR/AP

21:52 Takmer všetky húfnice, ktoré USA sľúbili Ukrajine, už doručili

Vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany informoval v utorok novinárov, že 89 z 90 húfnic, ktoré Spojené štáty sľúbili Ukrajine, už bolo dopravených do ukrajinských rúk. Uviedol to portál americkej spravodajskej televízie CNN.

Výcvik na týchto húfnicových systémoch M777 dokončilo „takmer 370 ukrajinských vojakov“, a to v lokalitách mimo Ukrajiny, pod vedením Spojených štátov a iných spojeneckých krajín NATO. Ďalších 29 ukrajinských vojakov „absolvovalo školenie o údržbe“ húfnicových systémov, dodal predstaviteľ. „Je to dvojtýždňové školenie, takže približne 29 vojakov ho dokončilo; ďalších 17 sa na ňom zúčastňuje práve teraz,“ doplnil predstaviteľ.

21:11 Nedostali sme dosť zbraní na odblokovanie Mariupola, povedal Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal v utorok v prejave maltským zákonodarcom, že Ukrajina napriek prosbám nedostala také množstvo zbraní, aké by potrebovala na odblokovanie obkľúčenia Mariupola a na oslobodenie tohto mesta od ruských síl. Správu vydala agentúra AP.

„Obrancovia stále kladú odpor v oceliarňach Azovstaľ (v Mariupole). Využívame všetky možné diplomatické nástroje na ich záchranu, ale Rusko nepripúšťa žiadne navrhované možnosti. Požiadali sme našich partnerov o poskytnutie zbraní, aby sme odblokovali Mariupol a zachránili civilistov a vojakov,“ povedal Zelenskyj, ktorý sa s maltskými zákonodarcami spojil prostredníctvom videokonferencie. Ukrajinský prezident dodal, že potrebné množstvo zbraní Ukrajine nebolo dodané.

20:33 Johnson odcestuje v stredu do Švédska a Fínska

Britský premiér Boris Johnson odcestuje v stredu do Švédska a Fínska. K jeho návšteve prichádza v čase, keď obe krajiny aktuálne zvažujú vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). V utorok to oznámil jeho hovorca. Správu priniesol Reuters.

„Podporujeme demokratickú spôsobilosť krajín rozhodovať o záležitostiach, ako je členstvo v NATO,“ povedal hovorca. „Rozumieme postoju Švédska a Fínska, a preto premiér bude diskutovať o týchto širších bezpečnostných otázkach,“ dodal.

20:20 Štyria ruskí gubernátori odstúpili v období, keď už zaberajú západné sankcie

Štyria gubernátori ruských regiónov v utorok odstúpili, práve v období, keď krajina začína pociťovať dôsledky západných ekonomických sankcií. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

Šéfovia Tomskej, Saratovskej a Kirovskej oblasti a Marijskej republiky oznámili svoj okamžitý odchod z úradu, pričom šéf Riazanskej oblasti uviedol, že sa nebude uchádzať o ďalšie funkčné obdobie.

https://dennikstandard.sk/204252/ukrajina-chce-od-stredy-odstavit-tranzit-zhruba-tretiny-ruskeho-plynu-smerujuceho-do-europy/

19:43 Ukrajine budeme naďalej pomáhať

Ukrajine budeme naďalej pomáhať, či už humanitárne, vojenskou pomocou, ako aj podporou jej členstva v Európskej únii. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v reakcii na videopríhovor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského k poslancom Národnej rady (NR) SR.

„Som rada, že našu podporu a solidaritu na Ukrajine cítiť a vážia si ju. Ako povedal prezident Zelenskyj, práve táto solidarita zabezpečí, že Rusko nebude schopné zopakovať rok 1968,“ zdôraznila na sociálnej sieti. Tyrania podľa jej slov nemôže poraziť slobodu a demokraciu.

Ako ďalej podotkla, Ukrajina v boji proti ničím nevyprovokovanej ruskej agresii nemôže zostať sama. „Ani my totiž nebudeme v bezpečí, pokiaľ sa presadí brutálna sila a agresia namiesto rešpektu voči suverenite a práva krajín vybrať si, kam chcú patriť,“ dodala.

19:10 Kyjev premenuje stanice metra, ktorých názvy majú spojitosť so Sovietskym zväzom

Úrady v ukrajinskej metropoly Kyjev plánujú premenovať niekoľko staníc tamojšieho metra. Ako referuje spravodajský web BBC, hlavné mesto Ukrajiny chce takto „odrusifikovať“ svoju dopravnú sieť.

Ako uviedli kyjevské úrady, približne 170-tisíc ľudí sa zapojilo do online hlasovania, v ktorom obyvatelia vyberali nové názvy pre niektoré stanice so sovietskymi konotáciami. Mestskí poslanci sa pri najbližšej príležitosti budú zaoberať formalizáciou týchto zmien. Kyjevčania rozhodli, že stanica Námestie Leva Tolského by sa mala volať po ukrajinskom spisovateľovi Vasylovi Stusovi, stanicu Minská by mali premenovať na Varšavská či stanicu Hrdinov Dnepra na Hrdinov Ukrajiny.

18:45 Bielorusko rozmiestni špeciálne jednotky na hraniciach v blízkosti Ukrajiny

Bielorusko rozmiestni špeciálne operačné jednotky v troch oblastiach v blízkosti svojich hraníc s Ukrajinou. Oznámil to v utorok náčelník bieloruského generálneho štábu Viktor Gulevič. TASR informácie prevzala od Ako upozornila, agentúra Reuters, oznámenie o rozmiestnení síl prišlo krátko po tom, ako autoritársky prezident Alexandr Lukašenko hovoril o úlohe rakiet ruskej výroby pri posilňovaní obrany krajiny.

„Spojené štáty a ich spojenci pokračujú v budovaní svojej vojenskej prítomnosti na štátnych hraniciach Bieloruskej republiky,“ vyhlásil Gulevič. „Toto zoskupenie sa za uplynulých šesť mesiacov viac ako zdvojnásobilo v kvantite aj kvalite,“ dodal generál bez poskytnutia dôkazov. Zároveň dodal, že armáda z tohto dôvodu rozmiestňuje protivzdušnú obranu, delostrelectvo a raketové jednotky na cvičenia na západe Bieloruska.

Minsk sa podľa Reuters už mesiace sťažuje, že štáty NATO zhromažďujú vojakov v blízkosti bieloruských hraníc. Poľsko, Litva a Lotyšsko v reakcii na tvrdenia Bieloruska zvýšili počet aj intenzitu vojenských cvičení.

18:23 Na Ukrajine už zahynulo osem až desať ruských generálov

Počas vojny na Ukrajine už bolo zabitých osem až desať ruských generálov. Tvrdí to popredný predstaviteľ amerických tajných služieb. Generálporučík Scott Berrier, ktorý vedie agentúru Defense Intelligence Agency, zverejnil v utorok tento odhad, keď odpovedal na otázky senátneho výboru. Berrier povedal, že vzhľadom na absentujúci poddôstojnícky zbor v Rusku musia generáli ruskej armády ísť do predných častí bojových zón a vystavujú sa tým riziku smrti.

18:10 Česko nahradí Rusko v Rade pre ľudské práva

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) zvolilo Česko do jej Rady pre ľudské práva. V nej nahradí Rusko, ktoré v nej suspendovali pre obvinenia z porušovania ľudských práv ruskými silami na Ukrajine. Zo 193 členov Valného zhromaždenia odovzdalo hlasy 180 a z nich vyjadrilo podporu 157 štátov. Dvadsaťtri sa zdržalo. Česko bolo jediným uchádzačom o kreslo v 47-člennej rade, ktoré prináležalo krajine z východnej Európy. Rezolúciu o suspendovaní Ruska, ktorú iniciovali Spojené štáty, Valné zhromaždenie schválilo 7. apríla.

18:00 Fico odkázal prezidentovi Zelenskému, že Slováci nie sú jeho sluhovia

Predseda Smeru Robert Fico odkázal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že Slováci nie sú jeho sluhovia. Podľa Smeru Zelenskyj žiada od Slovenska, aby prijalo „nezmyselné sankcie“ v podobe zastavenia odberu lacných a bezpečných dodávok ruského plynu a ropy. Fico tak reagoval na prezidentov prejav v Národnej rade Slovenskej republiky. „Jeho ľudia sa nám doslova vyhrážajú, že keď Slovensko nebude Ukrajinu poslúchať, tak to bude Ukrajina, ktorá nám tieto dodávky zastaví,“ pokračoval Fico s tým, že ako predseda vlády by som vetoval „nezmyselné sankcie“, ako zastavenie dodávok plynu a ropy z Ruska.

Líder Smeru uviedol, že ak by boli vo vláde, pomohli by každému utečencovi pred vojnou, „ale nie špekulantom na Porsche“. Rovnako odmietol posielanie zbraní Ukrajine a zdôraznil mierové riešenie konfliktu. „Slovensko s vojnou, ktorú Ukrajina vedie v záujme USA, nemá nič spoločné. Rusko nie je a nemôže byť náš smrteľný nepriateľ. My nechceme žiadneho nepriateľa,“ povedal.

17:12 Obilie, ktoré ukradli Rusi je už v Stredozemnom mori, tvrdí ukrajinská rozviedka

Ukrajinské obilie ukradnuté ruskými jednotkami v okupovaných územiach sa už nachádza v Stredozemnom mori. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na spravodajské služby ukrajinského ministerstva obrany. Ako uviedlo riaditeľstvo spravodajských služieb, „značná časť obilia ukradnutého z Ukrajiny je na suchých nákladných lodiach pod ruskou vlajkou v Stredozemnom mori“.

„Najpravdepodobnejšou destináciou je Sýria. Obilie sa odtiaľ môže pašovať do iných krajín na Blízkom východe,“ uvádza sa v správe spravodajských služieb. Tá dodáva, že Rusi „pokračujú vo vývoze potravín ukradnutých na Ukrajine na územie Ruskej federácie a na okupovaný Krym“.

17:04 EÚ a Spojené kráľovstvo vinia Rusko z kyberútoku na satelitného poskytovateľa internetu

Európska únia (EÚ) a Spojené kráľovstvo obvinili Rusko z kybernetického útoku, ktorý na začiatku invázie na Ukrajinu vypol internetovú službu pre desiatky tisíc satelitných modemov v krajine aj na iných miestach v Európe.

Kyberútok na satelitnú sieť, ktorú vlastní telekomunikačná firma Viasat, je jedným z najvýznamnejších kybernetických incidentov vojny na Ukrajine. Narušil komunikáciu na Ukrajine hodinu pred ruskou inváziou a vedľajšie škody zahŕňali vypnutie tisícok veterných turbín v Nemecku, ktoré sa spoliehali na satelitnú sieť, informuje spravodajská televízia CNN.

16:45 Kličko: Oprava poškodených budov v Kyjeve bude stáť 70 miliónov eur

Starosta ukrajinskej metropoly Kyjev Vitalij Kličko zverejnil v utorok na sociálnej sieti Telegram informáciu, že výdavky na obnovu budov v hlavnom meste po ruských útokoch dosiahnu výšku 70 miliónov eur. Uviedol to portál britského denníka The Guardian.

Podľa Klička je dôsledkom ruskej vojenskej agresie to, že celkovo bolo v Kyjeve poškodených 390 budov, z nich 222 sú bytové budovy. „Už máme určených 20 domov, kde by sa mali najprv začať rekonštrukčné práce. Takže ľudia sa budú môcť čoskoro vrátiť do svojich domovov. Ostreľovanie a bombardovanie mesta poškodilo 75 vzdelávacích inštitúcií, z nich 20 boli predškolské zariadenia, ďalej 17 zariadení zdravotnej starostlivosti, 11 kultúrnych zariadení,“ uviedol starosta.

Vitalij Kličko. Foto: TASR/AP

16:05 Nemecko sa chce zaobísť bez zdrojov energie z Ruska

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v utorok počas návštevy Kyjeva povedala, že Nemecko sa chce v budúcnosti zaobísť úplne bez dodávok energie z Ruska. 

„Preto znižujeme svoju závislosť od ruskej energie na nulu, so všetkými následkami – a navždy,“ povedala Baerbocková na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Nemecko je v súčasnosti závislé predovšetkým od ruských dodávok zemného plynu, pripomína DPA. Baerbocková Rusko označila za „agresora“, ktorý nerešpektuje žiadne pravidlá a dopúšťa sa vojnových zločinov.

Šéfka nemeckej diplomacie takisto ocenila odvážny boj Ukrajincov za svoju slobodu. Kyjev je podľa jej slov oslobodené mesto, no vojna sa ešte neskončila. „Nemecko v tomto období stojí bez pochýb na strane Ukrajiny,“ zdôraznila.

15:01 Holandsko hlási smrť prvého svojho dobvoľníka vo vojne na Ukrajine

Holandsko hlási prvú obeť ruskej invázie na Ukrajine. Ron Vogelaar, 55-ročný dobrovoľník z Holandska podľa všetkého zomrel počas ruskej delostreleckej paľby. Informuje o tom spravodajca Napísal o tom holandský denník Telegraaf a spravodajský server DutchNews.nl.

Vogelaar údajne zomrel okamžite, keď sa 4. mája dostal do ruskej delostreleckej paľby. Holandské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že ešte stále čaká na potvrdenie úmrtia svojho občana zo strany ukrajinských predstaviteľov.

14:46 Koalícia navrhla v parlamente pozastaviť skupiny priateľstva s Ruskom a Bieloruskom

 Koalícia chce pozastaviť činnosť skupiny priateľstva s Bieloruskom a skupiny priateľstva s Ruskou federáciou v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie. Skupiny by nemali fungovať, kým sa neskončí vojenská prítomnosť Ruska na území Ukrajiny. Koalícia to navrhla v rámci doplnenia návrhu uznesenia NR SR, ktorým chce odsúdiť činy Ruskej federácie. Pozmeňujúci návrh týkajúci sa skupín podpísali poslanci z SaS, Za ľudí a OĽaNO.

Súčasťou uznesenia je aj odsúdenie činov prezidenta Ruska Vladimira Putina, ozbrojených síl Ruskej federácie a jej veliteľov voči zvrchovanému a demokratickému štátu Ukrajina „ako akt bezdôvodnej vojenskej agresie vrátane zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov“.

14:30 Litovský parlament prijal rezolúciu označujúcu inváziu na Ukrajinu za genocídu

Litovský parlament v utorok jednomyseľne schválil rezolúciu, ktorá ruskú inváziu na Ukrajinu označuje za genocídu a Rusko za „štát podporujúci a páchajúci terorizmus“. Ako uvádza CNN, text dokumentu tiež viní ruské ozbrojené sily z toho, že sa „úmyselne a systematicky zameriavajú na civilné ciele“.

Litovský jednokomorový parlament Seimas v rezolúcii nazýva „rozsiahlu ozbrojenú agresiu – vojnu – proti Ukrajine zo strany ozbrojených síl Ruskej federácie a jej politického a vojenského vedenia… za genocídu ukrajinského ľudu“. Ruská armáda podľa znenia rezolúcie masovo pácha na Ukrajine vojnové zločiny vrátane vraždenia, mučenia a znásilňovania civilistov. Cieľom Moskvy je podľa litovských poslancov úplne alebo čiastočne zničiť ukrajinský národ.

14:15 Do Kyjeva sa vrátili už dve tretiny obyvateľov, tvrdí Kličko

Do ukrajinskej metropoly Kyjev sa vrátili už dve tretiny obyvateľov, uviedol v utorok tamojší starosta Vitalij Kličko. Ako pripomína agentúra AFP, značná časť obyvateľov z mesta ušla v dôsledku ruskej invázie, ktorá začala koncom februára.

„Pred vojnou žilo v Kyjeve 3,5 milióna ľudí. Takmer dve tretiny obyvateľov hlavného mesta sa vrátili,“ povedal Kličko na tlačovom brífingu.

14:01 OSN: Na Ukrajine preukázateľne zahynulo 3 381 civilistov, obetí môže byť viac

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu preukázateľne prišlo o život 3 381 civilistov. Približne tisíc z nich zahynulo v obliehanom prístavnom meste Mariupol. V utorok o tom informovala ukrajinská pobočka Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR). Uviedla to agentúra DPA.

Bezpečnostná situácia v krajine však zatiaľ nedovoľuje vyšetrovať každé úmrtie individuálne. Skutočný počet obetí však môže byť omnoho vyšší. „Snažíme sa potvrdiť každý jeden prípad,“ uviedla Matilda Bognerová, ktorá od roku 2014 na Ukrajine vedie misiu zameranú na vyšetrovanie dodržiavania ľudských práv.

13:46 Fínsko: Výbor pre obranu odporučil požiadať o vstup do NATO

Výbor fínskeho parlamentu pre obranu v utorok odporučil, aby Fínsko požiadalo o prijatie do Severoatlantickej aliancie (NATO). Informovala o tom agentúra APA.

Výbor svoje odporúčanie zdôvodnil slovami, že vstup do NATO je tou najlepšou možnosťou ako zaistiť bezpečnosť štátu, ktorý zdieľa s Ruskom 1 300-kilometrovú hranicu. Členstvo Fínska v NATO by podľa výboru totiž výrazne prispelo k tomu, aby sa krajina nestala cieľom agresie zo strany Ruska, píše denník Kurier.

Vo štvrtok má svoj osobný názor ohľadom prípadného členstva v NATO zverejniť fínsky prezident Sauli Niinistö a očakáva sa, že následne svoju pozíciu ohlási aj premiérka Sanna Marinová.

12:02 Politico: Von der Leyenovú do Budapešti pozval Orbán

Predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú, ktorá sa v pondelok večer nečakane objavila v Budapešti, pozval maďarský premiér Viktor Orbán, informuje v utorok spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na spravodajský server portfolio.hu.

Server citoval z magazínu Politico, podľa ktorého von der Leyenová po schôdzke s Orbánom avizovala na Twitteri usporiadanie regionálnej videokonferencie o posilnení spolupráce týkajúcej sa ropnej infraštruktúry. Videokonferencia by sa mala s veľkou pravdepodobnosťou konať ešte v utorok, pričom zasadnutie veľvyslancov členských krajín Európskej únie (EÚ) bude najskôr v stredu.

Viktor Orbán a Ursula von der Leyenová. Foto: FB Viktora Orbána

Magazín si všíma aj to, že po viacnásobnom odklade spustenia mechanizmu podmieňujúceho čerpanie fondov EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu voči Maďarsku musela von der Leyenová cestovať do Budapešti, aby vyhovela žiadosti „posmeleného“ Orbána, ktorý podľa časopisu sústavne ignoruje normy EÚ a teraz brzdí schválenie sankčného balíka.

11:41 Baerbocková ako prvá členka nemeckej vlády navštívila Ukrajinu

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v utorok pricestovala do Kyjeva. Ide o vôbec prvého predstaviteľa nemeckého vládneho kabinetu, ktorý od začiatku ruskej invázie navštívil Ukrajinu, informuje agentúra DPA.

Die Zeit konštatuje, že nemecký kancelár Olaf Scholz poveril Baerbockovú cestou na Ukrajinu v rámci prejavu solidarity Nemecka. Návštevu Ukrajiny plánuje údajne aj samotný Scholz po tom, čo ho spoločne s prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom pozval ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj.

10:59 V troskách budovy v Izjume objavili telá 44 civilistov

Telá 44 civilistov sa našli v ukrajinskom meste Izjum v troskách päťposchodovej budovy, ktorú v marci zničili ruské sily. Informovala o tom stanica BBC s odvolaním sa na gubernátora ukrajinskej Charkovskej oblasti Oleha Synehubova s tým, že jeho vyhlásenie na platforme Telegram nebolo možné nezávisle overiť.

Synehubov nekonkretizoval, kde presne sa zničená budova nachádza ani ako sa o náleze tiel dozvedel. Samotné mesto Izium okupujú od konca marca príslušníci ruských inváznych síl, ktorí ho dobyli po niekoľkotýždňových bojoch s ukrajinskou armádou.

10:20 Moskva tvrdí, že ruskí vojaci odrazili niekoľko pokusov Ukrajiny opäť získať Hadí ostrov

Ruské sily podľa ministerstva obrany krajiny v uplynulých dvoch dňoch odrazili niekoľko pokusov ukrajinskej armády opätovne získať Hadí ostrov v Čiernom mori. Hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov uviedol, že Ukrajina podnikla „niekoľko zúfalých pokusov“ o vzdušné a námorné útoky na Hadí ostrov. Podľa jeho vyjadrenia bolo počas týchto pokusov zabitých viac ako 50 ukrajinských vojakov.

Konašenkov vyhlásil, že ruské sily zostrelili štyri ukrajinské vojenské lietadlá, vrátane troch strojov Su-24 a jedného lietadla Su-27, tri vrtuľníky Mi-8 s výsadkármi na palube a jeden vrtuľník Mi-24. „Mŕtve telá 24 ukrajinských vojakov zostali na pobreží Hadieho ostrova,“ napísal Konašenkov na komunikačnej platforme Telegram. Informuje o tom portál bbc.com, ktorý však dodáva, že tieto informácie nedokáže nezávisle overiť.

10:15 Japonsko uvalilo na Rusko nové sankcie, vzťahujú sa na premiéra aj oligarchov

Japonsko v utorok rozšírilo sankcie voči Rusku, pričom zmrazilo aktíva viac ako 130 osobám vrátane ruského premiéra Michaila Mišustina. TASR informuje na základe správy stanice CNN. Nové sankcie sú zamerané na osem ruských občanov a 133 predstaviteľov samozvaných ľudových republík na východe Ukrajiny, priblížilo vo vyhlásení japonské ministerstvo zahraničných vecí.

10:03 V Azovstali ostalo najmenej 100 civilistov, tvrdí poradca starostu

Najmenej 100 civilistov sa naďalej nachádza v podzemí metalurgického kombinátu Azovstaľ v ukrajinskom Mariupole, na ktorý pokračujú útoky ruskej armády. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na utorkový príspevok poradcu starostu Mariupola Petra Andriuščenka na sociálnej sieti Telegram.

„Okrem armády sa v krytoch nachádza najmenej 100 civilistov. To však neznížilo intenzitu útokov zo strany okupantov. Ťažké delostrelectvo celý deň pokračovalo v ostreľovaní závodu. Pokusy o pozemný útok sú však naďalej neúspešné. V meste sa preto znovu ozýva kanonáda,“ napísal Andriuščenko. V podzemí areálu spustošenej továrne sa nachádza údajne 2-tisíc ukrajinských vojakov, ktorí sa však odmietajú vzdať.

Dym stúpa z oceliarní Azovstaľ počas ostreľovania v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Foto: TASR/AP

09:58 Je veľmi pravdepodobné, že Fínsko požiada o členstvo v NATO

Je „veľmi pravdepodobné“, že Fínsko požiada o členstvo v Severoatlantickej aliancii. V pondelkovom rozhovore pre americkú stanicu CNN to povedala fínska ministerka pre európske záležitosti Tytti Tuppurainenová. Hoci Helsinki ešte neprijali rozhodnutie vo veci prípadného členstva v NATO, išlo by podľa nej o „veľmi prirodzenú odozvu“ na vojnu na Ukrajine. Ak Fínsko požiada o vstup do NATO, ministerka dúfa, že „ratifikačný proces bude čo možno najrýchlejší“.

„Preferovali by sme, samozrejme, susedské vzťahy (s Moskvou), ktoré by boli založené na priateľstve a spolupráci,“ uviedla fínska ministerka. „Je to však Rusko, ktoré sa dištancovalo od bezpečnostného poriadku a je to Rusko, ktoré začalo vojnu v Európe. Je to Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu. Ľudia vnímajú túto novú realitu a nastal preto čas vstúpiť do NATO,“ uviedla Tuppurainenová.

09:34 Rusko podcenilo intenzitu ukrajinského odporu, tvrdí britský rezort obrany

Rusko pri plánovaní invázie na Ukrajinu podcenilo intenzitu ukrajinského odporu. Uviedlo to v utorok britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o vývoji vojny na Ukrajine. TASR informáciu prevzala z denníka The Guardian.

„Ruský plán invázie bol s vysokou pravdepodobnosťou založený na mylnom predpoklade, že narazí len na limitovaný odpor a ruskí vojaci budú schopní rýchlo obkľúčiť a obísť populačné centrá,“ uviedlo ministerstvo vo svojom najnovšom spravodajskom brífingu. Tento chybný predpoklad bol dôvodom, prečo ruské sily v úvodnej fáze invázie kládli dôraz na rýchly postup, aby „dosiahli rýchle víťazstvo s minimálnymi nákladmi.“

09:00 Hypersonické rakety Kinžal zasiahli dva hotely v oblasti Odesy

Tri ruské hypersonické rakety Kinžal odpálené z lietadla zasiahli v pondelok dva hotely v oblasti juhoukrajinského prístavného mesta Odesa. Sedem rakiet, avšak nie typu Kinžal, odpálila ruská armáda na nákupné centrum v Odese, pričom usmrtila jednu osobu a zranila päť ďalších. Informuje o tom TASR podľa utorkovej správy americkej televízie CNN, ktorá sa odvoláva na oblastnú vojenskú správu v Odese.

Pri útoku na hotely údajne utrpeli zranenia dve osoby, avšak CNN poznamenala, že túto informáciu nedokázala nezávisle potvrdiť. Americká televízia preverila autenticitu dvoch videí kolujúcich na sociálnych sieťach, podľa ktorých útok značne poškodil hotel v prímorskom letovisku Zatoka, nachádzajúcom sa blízko Odesy. Jedno z týchto videí zverejnila aj mestská samospráva v Odese. Ako poznamenáva CNN, nie je jasné, prečo ruská armáda útočila práve na hotely a kto sa v nich nachádzal.

08:30 Landsbergis: Odstránenie Putina od moci je jediná cesta, ako ochrániť Západ

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis si myslí, že odstránenie ruského prezidenta Vladimira Putina od moci je jediný spôsob, ako ochrániť Západ a jeho spojencov pred budúcimi hrozbami zo strany Moskvy. Šéf litovskej diplomacie to uviedol v rozhovore pre agentúru AP, ktorá o tom informovala v noci na utorok.

Landsbergis sa v rozhovore vrátil aj k Putinovmu prejavu, ktorý preniesol v pondelok, v Deň víťazstva v druhej svetovej vojne, na Červenom námestí v centre Moskvy. Hodnotil ho ako „neveľmi nadšený“ a poukázal aj na zachmúrené tváre prítomných generálov a ďalšie znaky, ktoré možno považovať za dôsledky zlyhania tzv. špeciálnej operácie na Ukrajine.

Napriek tomu si Landsbergis myslí, že takto frustrovaný Putin môže byť ešte nebezpečnejší a že jediným spôsobom, ako eliminovať jeho hrozbu, je odstrániť od moci Putina i súčasný režim v Rusku.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis. Foto: TASR/AP

08:30 Biely dom: Putin prepisuje dejiny a šíri dezinformácie

Biely dom kritizoval šéfa Kremľa Vladimira Putina za prepisovanie dejín a šírenie dezinformácií počas  prejavu, ktorý predniesol v pondelok na slávnostnej vojenskej prehliadke v Moskve.

Hovorkyňa Bieleho domu zároveň odmietla Putinovo „absurdné“ tvrdenie, že vojnu na Ukrajine vyvolala agresia zo strany Západu. TASR správu prevzala v utorok z agentúry Reuters. „To, čo sme počuli hovoriť Putina, je revizionistická verzia dejín, ktorá nadobudla formu dezinformácie,“ uviedla v pondelok večer hovorkyňa Jen Psakiová.

05:28 Zelenskyj: Ukrajina odovzdala druhú časť dotazníka pre vstup do EÚ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok potvrdil, že Ukrajina odovzdal druhú časť dotazníka pre vstup do Európskej únie. Zelenskyj tak spravil počas videohovoru s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou.

Podľa vyhlásenia kancelárie ukrajinského prezidenta bola druhá časť dotazníka odovzdaná šéfovi delegácie EÚ na Ukrajine Mattimu Maasikasovi.

„Čakáme na zváženie a závery Európskej komisie. Bol by som rád, keby tieto závery boli pozitívne a chcel by som, aby boli vďaka vám (Ursule von der Leyenovej) poskytnuté rýchlejšie,“ cituje slová Zelenského jeho kancelária.

Predsedníčka EK podľa prezidentovej kancelárie uviedla, že Európska komisia bude usilovne pracovať na posúdení kompletného dotazníka, ktorý Ukrajina odovzdala, pričom prisľúbila, že EK príjme v tejto súvislosti rozhodnutie v júni tohto roka.

„Som veľmi prekvapená rýchlosťou, s ktorou ste pripravili odpovede do nášho dotazníka. Toto povzbudí Európsku komisiu, aby pracovala rýchlejšie,“ uviedla Leyenová.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

04:15 USA: Biden podpísal zákon, ktorý zefektívni dodávanie zbraní na Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden v pondelok podpísal zákon, ktorý umožní urýchliť dodávky zbraní na Ukrajinu. Tento zákon je pritom založený na opatrení z čias druhej svetovej vojny, ktoré pomohlo Spojeným štátom a ich spojencom poraziť nacistické Nemecko.

Biden podpísal zákon, ktorým obnovil tzv. Zákon o pôžičke a prenájme (Lend-Lease Act) z čias druhej svetovej vojny, vo svojej Oválnej pracovni za prítomnosti novinárov, pričom uviedol, že Spojené štáty podporujú Ukrajincov bojujúcich za svoju vlasť a demokraciu v brutálnej vojne ruského prezidenta Vladimira Putina.

Šéf Bieleho domu zároveň uviedol, že si uvedomuje, že Spojené štáty vynaložili na pomoc Ukrajine už niekoľko miliárd dolárov. „Cena za boj je vysoká, no ustupovanie agresii by bolo ešte drahšie,“ cituje Bidena denník The Washington Post.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie doručili Spojené štáty na Ukrajinu zbrane a muníciu v hodnote vyše 3,7 miliardy dolárov. Americký Kongres v marci tiež schválil federálny rozpočet, ktorého súčasťou bola aj finančná pomoc pre Ukrajinu v hodnote 13,6 miliardy dolárov. Biden zároveň požiadal Kongres, aby schválil veľký balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 33 miliárd dolárov, ktorý by zahŕňal vojenskú pomoc vo výške 20 miliárd dolárov, pripomína DPA.

03:40 Porošenko: V Moskve sa konal „pochod porazených“, nie Deň víťazstva

Za „pochod porazených“ označil v pondelok bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko vojenskú prehliadku v ruskej metropole Moskva pri príležitosti 77. výročia ukončenia druhej svetovej vojny.

Porošenko označil Slávnosti v Moskve za pochod porazených, a nie Deň víťazstva. „Toto je ďalší dôkaz, že (ruský prezident Vladimir) Putin sa úplne zbláznil,“ uviedol bývalý ukrajinský prezident pre Sky News.

„On žije v absolútne paralelnom svete, v inom vesmíre,“ povedal Porošenko v súvislosti s Putinom.

Ukrajinský exprezident sa následne priamo obrátil na Putina so slovami: „Toto je ukrajinské územie a nemá to s vami nič spoločné, nenávidíme vás“.

„Povedal, že v skutočnosti je proti NATO (Severoatlantickej aliancii). Pán Putin, NATO je pre bezpečnosť členských štátov a nie je proti vám, to vy sa pokúšate zaútočiť na každého vrátane štátov NATO,“ dodal podľa Sky News Porošenko, ktorý funkciu ukrajinskej hlavy štátu zastával v období rokov 2014 – 2019.

Petro Porošenko. Foto: TASR/AP

01:37 Macron nevidí pokrok v úsilí ukončiť vojnu na Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok povedal, že ešte nezaznamenal pokrok v úsilí ukončiť vojnu na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„To, čo chceme dosiahnuť, je prímerie, a to hneď, ako to je možné,“ povedal Macron v Berlíne, kde sa v pondelok stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Prímerie je podľa jeho slov jediný spôsob, ako dosiahnuť pokrok v rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom a následne aj stiahnutie ruských vojsk.

Francúzsky prezident zdôraznil, že Ukrajinu by ďalšie krajiny mali podporiť v mierových rokovaniach. O podmienkach týchto rokovaní by pritom mala podľa Macrona rozhodnúť samotná Ukrajina. „Stojíme na strane zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, nič viac, nič menej,“ povedal.

Scholz povedal, že je dôležité pokračovať aj naďalej v úsilí k deeskalácii napätia.

Obaja lídri zároveň privítali fakt, že ruský prezident Vladimir Putin v pondelok počas svojho príhovoru pri príležitosti osláv víťazstva Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne neoznámil žiadne nové kroky, ktoré by viedli k rozšíreniu vojny na Ukrajine.

00:22 Guterres v Moldavsku: Vplyv ruskej vojny na Ukrajine je hlboký a ďalekosiahly

Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok počas oficiálnej návštevy Moldavska povedal, že dôsledky eskalácie ruskej vojny proti Ukrajine sú „príliš desivé na to, aby sme o nich uvažovali“.

Guterres, ktorý v pondelok pricestoval do moldavského hlavného mesta Kišiňov, na spoločnej tlačovej konferencii s premiérkou Nataliou Gavrilitovou povedal, že vplyv ruskej vojny v susednej Ukrajine „je hlboký a ďalekosiahly“.

„Som hlboko znepokojený pokračovaním a možným šírením vojny, ktorú Rusko vedie na Ukrajine,“ povedal Guterres a dodal, že suverenita a územná celistvosť Moldavska „nesmie byť ohrozená ani podkopávaná“.

Návšteva šéfa OSN v Moldavsku sa odohrala niekoľko dní po tom, ako v proruskom odštiepeneckom regióne Podnestersko došlo k sérii incidentov, pripomenula AP. Koncom apríla traja muži zaútočili na sídlo ministerstva štátnej bezpečnosti v Tiraspole. O deň neskôr boli zničené dve veľké antény. Minulý piatok tamojšia polícia uviedla, že bezpilotné lietadlo zhodilo dve bomby na jednu z miestnych obcí.

(tasr, sita)

Najnovšie autorské články