Lengvarský chce postaviť štyri až päť nemocníc. Nemáme však projekty a nevieme, kde by mali stáť

Najbližšie dni má ministerstvo zdravotníctva rozhodnúť o tom, ktoré nemocnice sa postavia z Plánu obnovy. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala zlepšiť stav univerzitnej zdravotnej starostlivosti, chýbajú jej však príslušné projekty. Riaditelia regionálnych nemocníc zas nesúhlasia s tým, aby sa európske peniaze investovali len do veľkých nemocníc.

Tento týždeň má padnúť rozhodnutie o tom, ktoré nemocnice sa na Slovensku postavia z Plánu obnovy. Na novú sieť nemocníc a nákup ich technického vybavenia sa vyhradila takmer jedna miliarda eur. Investícia sa delí na tri časti.

Prvou je shell & core, ktorá ráta s výstavbou 1 035 lôžok v nových nemocniciach na úrovni „hrubej stavby“. Druhou je full fitout, kde sa má postaviť 870 plne vybavených lôžok v nových nemocniciach. A posledná časť ráta s rekonštrukciou 495 lôžok. 

Lengvarský chce štyri až päť nemocníc

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) vo štvrtok povedal, že rezort by chcel do roku 2026 postaviť štyri až päť nemocníc. Väčšina z nich by sa vraj mala postaviť kompletne.

Má to háčik – nemocniciam chýbajú projekty a stále nie je jasné, ako bude vyzerať optimalizovaná sieť nemocníc, ktorú minulý rok schválil parlament. Teda ktoré nemocnice sa budú špecializovať a ktoré budú slúžiť na doliečovanie.

Chceme za štyri roky postaviť štyri nové nemocnice, pričom nemáme projekty a ani nevieme, kde budú stáť.

Experti sa začínajú prikláňať k názoru, že peniaze nestihneme vyčerpať. V súvislosti s výstavbou nemocníc preto Lengvarský požiadal o zvolanie koaličnej rady. Tá sa má konať v pondelok večer. Minister chce na nej predstaviť návrh riešenia, ktorý by „plnil programové vyhlásenie vlády a pomohol efektívne využiť peniaze z Plánu obnovy“.

Štátne univerzitné nemocnice sú najdôležitejšie

V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala posilniť najmä univerzitnú zdravotnú starostlivosť, ktorú na Slovensku poskytujú tri nemocnice – v Bratislave, Martine a Košiciach. Na rozdiel od bežných nemocníc, tie univerzitné zdokonaľujú používané liečebné postupy, čím zvyšujú kvalitu života pacientov. Vyriešiť môžu aj personálny nedostatok v slovenskom zdravotníctve.

Vláda sa preto zaviazala vybudovať do piatich rokov komplexnú koncovú univerzitnú nemocnicu v Bratislave na Rázsochách. O jej význame hovoril v rozhovore pre Štandard dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Juraj Šteňo.

Tá sa celé dekády odkladala, hoci sa do nej koná príprava takmer polovice budúcich lekárov, ktorí ostanú na Slovensku. Z peňazí z Plánu obnovy by sme teraz stihli Rázsochy postaviť práve na úroveň „hrubej stavby“.

Vláda si v programovom vyhlásení predsavzala pokračovať aj v projekte výstavby novej Martinskej univerzitnej nemocnice a pripraviť koncepciu rozvoja univerzitných nemocníc v Košiciach a v Banskej Bystrici. Úplne nové lôžka v novej nemocnici by sme mohli zafinancovať z časti full fitout Plánu obnovy.

Tu už začínajú prvé problémy. Martinská univerzitná nemocnica by mala mať podľa zdravotníckeho analytika INEKO Dušana Zachara zhruba 650 lôžok. Európske peniaze sme dostali dokopy na 870 lôžok.

„Ak by sme postavili Martin, ostane už len približne dvesto lôžok, za čo možno postaviť časť Bystrice alebo Košíc, ale žiadne nemocnice v iných regiónoch. Tým chcem povedať, že si nemyslím, že je správne postaviť z Plánu obnovy jednu, dve štátne nemocnice a tam sme skončili. Ja si myslím, že peniaze majú ísť všade do regiónov. Ak minieme časť na ,holostavbu‘ a časť ,na kľúč‘ len na dve, tri nemocnice, všetky zvyšné nemocnice v regiónoch sa budú musieť ,pobiť‘ o 150 miliónov eur, ktoré sa určili na rekonštrukciu,“ povedala v aprílovom rozhovore pre SME predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková.

Peniaze majú ísť aj do regiónov, nestačí podpora štátnych nemocníc

Rovnako to vidí Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá v súčasnosti združuje 75 zdravotníckych zariadení. 

Tá pripomína, že nemocnice v regiónoch by vďaka týmto prostriedkom mohli vybudovať nové lôžkové oddelenia, zrekonštruovať staré oddelenia či vybudovať nové pavilóny. Projekty vraj majú pripravené. Výzvy z Plánu obnovy by sa mali podľa ANS otvoriť pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na typ vlastníctva.

„Ak by čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti malo smerovať len do vybraných štátnych nemocníc, nie je to len nespravodlivé a diskriminačné, ale reálne to naráža aj na časové obmedzenie čerpania investícií z Plánu obnovy,“ upozorňuje Asociácia v stanovisku.

Súkromné nemocnice majú pred tými štátnymi náskok.

Štát to zrejme nestíha, profitovať môže súkromník

Rezort zdravotníctva nedávno potichu predĺžil do septembra 2022 termín, dokedy majú nemocnice podať projekty. Štátne nemocnice vraj nie sú pripravené. Podľa expertov to ale môže znamenať, že nemocnice nestihneme postaviť v časovom rámci, ktorý určila Európska únia, a teda o ne prídeme.

Od januára sa preto na rokovaniach o budúcich nemocniciach zúčastňuje aj exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Pozvať ho mal premiér Eduard Heger (OĽaNO) s cieľom urýchliť procesy. Krajčí sa podieľal na tvorbe zdravotníckej reformy aj Plánu obnovy.

Exminister, ktorý musel skončiť pre kauzu Sputnik V, si myslí, že ministerstvo zdravotníctva zámerne nepripravovalo štátne nemocnice na Plán obnovy, hoci súkromné nemocnice mali dostatočné informácie. Do Hegerovho tímu preto odporučil aj svoju bývalú poslaneckú asistentku Helenu Hlubockú. Jej úlohou je vyrokovať od iného štátu projekt, ktorý by Slovensko nemuselo verejne obstarávať, čím by sa ušetril čas.

Hoci obaja pôsobia v Hegerovom okolí, Krajčí odmieta, že by mal rozhodujúce slovo v tom, ktoré nemocnice sa postavia.

Rozhodnutie vraj spraví premiér s ministrom zdravotníctva na základe údajov od zdravotníckej implementačnej agentúry (ZIA) a národnej implementačnej a koordinačnej agentúry (NIKA). Tí majú vybrať projekty, ktoré majú najväčšiu šancu na úspech.

Lengvarský nevylučuje nákup projektov od súkromníka

Lengvarský vo štvrtok uviedol, že ak jeho návrhy koaličná rada odobrí, kúpi sa projekt a ministerstvo naň prispôsobí výstavbu nemocníc. To môže nahrať do karát súkromníkovi.

„Veľmi dobre vieme, že Penta vlastní projekt nemocnice Michalovce, ktorý môže replikovať. Tiež prejavuje záujem, aby štát od nej odkúpil Bory. Je mi známe, že ešte vlani na zastupiteľstvách samosprávnych krajov poslanci riešili stavby nemocníc v Rimavskej Sobote, Humennom a rekonštrukcie v Michalovciach, takže jednoznačne vidím, ako keby to niekam smerovalo. A keďže štát nič poriadne nepripravil, nie sú to žiadne sci-fi vízie,“ povedal Krajčí v minulotýždňovom rozhovore pre Postoj.

Lengvarský vo štvrtok nevylúčil, že z Plánu obnovy sa postavia vymenované nemocnice.

„Ukazuje sa, že z tohto zle nastaveného Plánu obnovy v zdravotníctve by mohla najviac profitovať hlavne najväčšia finančná skupina. Ak by som mal parafrázovať jeden citát, tak by som povedal: netvrdím, že Plán obnovy a reforma nemocníc bol dopredu nastavený podľa potrieb a záujmov finančných skupín, ale ak by to tak bolo, nevyzeralo by to inak,“ skonštatoval pre Štandard predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský.

Rozhodne trio Heger, Krajčí, Lengvarský

Lengvarský vo štvrtok pripustil, že premiér má možno iný názor na to, ktoré nemocnice sa postavia. Rozhodne zrejme to, kto z dvojice Krajčí – Lengvarský bude presvedčivejší.

Dôkazov, že Lengvarský sa spolupráci so súkromníkom nebráni, je viacero. Napríklad v decembri 2021 pripustil, že by ministerstvo mohlo od Penty kúpiť súkromnú nemocnicu na bratislavských Boroch. Na minulotýždňovom tlačovom brífingu zasa poprel, že by sa peniaze zo shell & core mali minúť výlučne na výstavbu Rázsoch.

Naopak, Krajčí pre Postoj skonštatoval, že cieľom je, aby sa európske peniaze využili na výstavbu štátnych koncových nemocníc, kde sa poskytuje komplexná zdravotná starostlivosť.