Prezident Zelenskyj už nežiada návrat Krymu

52048815445_fccc282032_o Volodymyr Zelenskyj. Foto: President of Ukraine/flickr.com

Podmienkou mierovej dohody s Ruskom je podľa neho návrat na pozície pred 24. februárom. Po prvýkrát tak pripustil, že Ukrajina uzná ruskú anexiu Krymu, otázny je aj odkaz smerom k Donbasu. Zelenskyj by si želal obnovenie mierových rokovaní.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol hosťom diskusie londýnskeho think tanku Chatham House, jeho vystúpenie a rozhovor s ním prebehol v piatok ako videokonferencia. Ukrajinský prezident počas vystúpenia povedal prekvapivý výrok, z ktorého vyplýva, že Kyjev už nebude žiadať návrat Krymu, ako o tom doteraz hovoril on aj ďalší predstavitelia Ukrajiny. Až do piatku bolo pozíciou ukrajinského prezidenta, že ak by došlo k zmenám hraníc, museli by to schváliť ukrajinskí voliči v referende. To by znamenalo, že by k tomu nedošlo nikdy.

V piatok však Zelenskyj povedal niečo iné, ako na to upozornila britská verejnoprávna televízia BBC. Práve na otázku tejto televízie Zelenskyj v diskusii odpovedal: „Zastaviť vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou znamená vrátiť sa k stavu z 23. februára,“ to znamená, ako píše BBC, že „Ukrajina nemusí trvať na návrate Krymu ako podmienke mieru s Ruskom“. Krym bol Rusmi anektovaný ešte v roku 2014 pred 8 rokmi.

Zelenského výrok prichádza po tom, ako Rusi sústredili svoje sily na dobytie juhovýchodu Ukrajiny, aby došlo k spojeniu Ruska a Krymu po súši. K tomu už fakticky došlo, Rusi okupujú súvislý pás a snažia sa získať kontrolu nad niektorými bodmi, kde sa Ukrajinci bránia. Napríklad definitívne dobyť Mariupol, kde sa bojuje v továrenskom komplexe Azovstaľ, kde kladie odpor údajne asi dvetisíc vojakov Azovského pluku a skrýva sa niekoľko stoviek civilistov.

Zelenskyj však v piatok povedal aj ďalší odkaz:

„Bol som zvolený ľuďmi Ukrajiny za prezidenta Ukrajiny, nie prezidenta nejakej mini-Ukrajiny. A to je veľmi dôležitý bod,“ povedal Zelenskyj. Z jeho prejavu vyplýva, že Ukrajina nie je ochotná akceptovať žiadne územné zisky, ku ktorým došlo po jej napadnutí 24. februára.

Zelenského slová nie sú úplne jasné, pokiaľ ide o územie Donbasu, dve separatistické republiky vyhlásili nezávislosť 23. februára, Rusi na ich územie v ten deň vstúpili a dlhodobý status quo v občianskej vojne na území Ukrajiny porušili až nasledujúci deň, dňa 24. februára. Proruské jednotky kontrolovali časť územia týchto republík v pôvodných hraniciach, 23. februára ale vyhlásili ich nezávislosť v širších ako dovtedy kontrolovaných hraniciach, čo následne začali aj vojensky dobývať. Znamená to teda, že by boli Ukrajinci ochotní vzdať sa aj proruských území, kde sa po roku 2014 viedla občianska vojna, to znamená tých území, ktoré Kyjev nemal pod kontrolou do 23. februára? V tom je Zelenskyj nejasný.

Svoje požiadavky ale menia aj Rusi. Po vojenskom neúspechu prvej fázy sa vzdali požiadavky na zmenu vlády, teraz sa snažia o dobytie územia na juhovýchode a špekuluje sa o úplnom odrezaní Ukrajiny od Čierneho mora a spojení Ruska s Podnesterskom. Práve tam sa uplynulú noc odohralo niekoľko nejasných útokov dronmi.

Novou požiadavkou Ruska ako podmienkou mierovej dohody s Ukrajinou je aj zrušenie sankcií proti Rusku. Hovoril o tom minister Lavrov. Je to podobná požiadavka, ako keď Zelenskyj podmieňoval územné straty na úkor Ukrajiny konaním referenda. Ide v zásade o nerealizovateľnú požiadavku, ktorú nie je možné dosiahnuť. Podobne ako Zelenskyj s návrhom referenda, aj Lavrov tým zrejme chcel vyjadriť nezáujem o mierové rokovania v tejto fáze.

O obnovenie rokovaní viac stoja Ukrajinci. Zelenskyj v diskusii v Chatham House otvorene povedal, že by si želal návrat k diplomatickým jednaniam: „Napriek faktu, že nám zničili všetky mosty, myslím si – obrazne povedané –, že nie všetky mosty sú zničené.“

S istým očakávaním bude svet sledovať výročie konca druhej svetovej vojny, čaká sa, že Putin povie 9. mája v Moskve k ďalšiemu vývoju vojny zásadné stanovisko.

Celý záznam vystúpenia Volodymyra Zelenského na diskusii Chatham House si možno pozrieť tu:


Ďalšie články