Jediné hlasovanie ukázalo, kto má v parlamente skutočne moc

Robert Fico si napriek vážnym obvineniam zachováva priazeň voličov a stále ovláda parlamentnú diplomaciu i matematiku. Hoci hlasovanie bolo o ňom, významom jeho osobu presahuje. Leitmotív volebnej kampane Igora Matoviča sa nadobro rozplynul.

Týždenný parlamentný maratón ukázal, kto má pri kľúčovom hlasovaní v snemovni najväčšiu moc. Robert Fico použil všetky dostupné zbrane na to, aby sa prípadnej kolúznej väzbe vyhol, a uspel.

Rozhodujúcim taktickým krokom bola politizácia hlasovania. Ak niekto hovorí o nadinterpretácii či nadpráci vyšetrovateľov pri obvinení Fica a jeho kumpánov zo zosnovania zločineckej skupiny, tak by mal prinajmenšom uznať expremiérovu nadinterpretáciu, ba až nafukovanie významu hlasovania o jeho vydaní.

Nie, parlament nehlasoval o tom, že Fico pôjde do kolúznej väzby. Takú právomoc, vďakabohu, nemá. Hlasoval o tom, či to prokurátor môže navrhnúť, a potom by bolo na sudcovi, či taký návrh schváli. Isteže, môžeme špekulovať, že by do väzby išiel rovnako ako Para a Kaliňák. Potom tu špekuláciu dotiahnime do konca – ak sú Ficovi blízki partneri v rovnakej veci vo väzbe, nemal by tam byť aj on?

Trojnásobnému expremiérovi sa podarilo – opierajúc sa aj o zaujímavo načasovanú argumentáciu dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského – vyrobiť z hlasovania procesného významu našľahané politikum. Je úplne pochopiteľné, že sa chcel kolúznej väzbe vyhnúť, rovnako viacerí právni odborníci poukazujú na to, že sa používa nadmerne a na príliš dlhé obdobie, v niektorých prípadoch to dokonca potvrdil Ústavný súd.

Lenže to je podnet na odbornú debatu a prenastavenie systému, nie zdôvodnenie na to, aby parlament v politicky vybičovanom hlasovaní blokoval relatívne jednoduchý procesný úkon. Fico a jeho apologéti budú hovoriť, že polícia a ostatné orgány činné v trestnom konaní sú ovplyvňované vládnymi politikmi, rozhodujú účelovo a ide o politický revanš. Ten istý Fico je obvinený z toho, že si z pozície premiéra spolu so svojimi kumpánmi robil slúžky z polície, finančnej správy a ďalších štátnych inštitúcií na útoky proti opozičným politikom – v rámci politického boja, alebo ak chcete, na politický revanš za otváranie citlivých káuz.

Napriek nedôveryhodnosti samej podstaty expremiérovej argumentácie mu mnohí naleteli.

Druhým taktickým krokom bol apel na city a klanovú mentalitu poslancov – nevydajte ma, veď raz v budúcnosti môžu hlasovať aj o vás. Sme z rôznych politických strán, máme rôzne názory, ale predsa sme jedna partia, tak prečo by sme si navzájom robili zle? Tak by sa dala zhrnúť ďalšia argumentačná línia predsedu Smeru.

Poslankyňa Hatráková tomu zrejme naletela, keď hovorila, že „poslanci nie sú obyčajní ľudia“. Hlasovania sa zdržala.

Totálne to chápal bývalý člen Smeru a dnes poslanec Sme rodina Martin Borguľa, ktorý je obvinený z podplácania. Hlasovania sa zdržali aj poslanci Sme rodina.

Hoci nad tým rozum zastáva, nemá zmysel dumať o postoji Romany Tabák ani o hlasovaní proti bývalého člena klubu OĽaNO Martina Čepčeka, ktorý sa zaoberá takmer výlučne problematikou potratov.

Núka sa to, keďže k vydaniu Fica chýbali hlasy. No strategickou skutočnosťou nebolo hlasovanie neriadených striel alebo odídencov z neraz nevypočítateľného klubu OĽaNO, ale plné kvórum. Naň hral Fico a uspel.

V sále sedelo do nohy všetkých 150 poslancov, čo zďaleka nie je obvyklé. Pri plnom počte a avizovanom postoji Sme rodina musela koalícia zmobilizovať na nadpolovičnú väčšinu všetkých zvyšných poslancov, čo bolo objektívne náročné a Fico to dobre vedel. Preto stačilo, aby si to kollárovci, uhríkovci a kotlebovci v pléne odsedeli. Zohrali prepotrebný komparz, za čo si vyslúžili od expremiéra vrúcne podanie ruky, hoci ho paradoxne nepodržali rukami, ale nohami.

Poučením a mementom do budúcnosti je, že kým vládna koalícia má v kľúčových chvíľach problém zaručiť hlasovaciu disciplínu (a Sme rodina je koaličnou stranou len fantómovo), Fico si dokáže vybaviť plné kvórum a podporu fašistov, hoci ešte nie tak dávno horlil za budovanie „hrádze proti extrémizmu“.

Zároveň sa nadobro obsahovo vyprázdnila obľúbená koaličná argumentácia „ale Fico“ a odbojný protikorupčný étos namierený proti Smeru, s ktorým Igor Matovič vyhral voľby. Bublina spľasla a ťažkopádne prešľapujúca koalícia si možno v stredu večer podpísala prehru v ďalších voľbách. Líder opozície jej to natrel vo veľkom štýle.