Ako sláviť Veľkú noc na cintoríne 300 metrov od pohraničnej služby FSB (fotoreportáž)
Oslava Veľkej noci na cintoríne v dedine Kirbali. Foto: Tamta Gokadze. 
Veľká noc je pre Gruzíncov, ako pre väčšinu kresťanov, najdôležitejším sviatkom v roku. Jej sláveniu spojenému s mnohými špecifikami miestnym obyvateľom nedokáže zabrániť ani bezprostredná prítomnosť ruských pohraničníkov.
Oslavy sviatku Aghdgoma (gruz. აღდგომა), ako Gruzínci volajú Veľkú noc, môžu našincovi na prvý pohľad pripadať v mnohom povedomé. Niekoľko dní pred veľkonočnou nedeľou sa na miestnych trhoch objavujú narezané výrazne červené korene mareny farbiarskej. Gruzínci ich varia spolu s cibuľou a následne v nich farbia vajcia. Tie na rozdiel od našich kraslíc nie sú pred farbením vypúšťané, ale varia sa spolu s bielkom a žĺtkom – ich sýta purpurovočervená farba má symbolizovať utrpenie Krista.
Deti aj dospelí sa následne počas veľkonočnej nedele snažia odhadnúť, ktoré vajíčko je najtvrdšie a vyzývajú sa na priateľské súboje, pri ktorých sa vzájomným zrážaním snažia prasknúť vajce svojho súpera. Víťaz následne prasknuté vajíčko získava. Ďalším povedomím atribútom gruzínskej Veľkej noci je pascha – okrúhly, vysoký sladký chlieb podobný nášmu veľkonočnému barančekovi.
Tu sa však podobnosti končia. Na veľkonočný pondelok sa Gruzínci nevyzbrojujú lacnými voňavkami, korbáčmi a vodou. Namiesto toho kráčajú na najbližší cintorín, ktorý sa väčšinou nachádza na kopci pri dedine, tam rozprestierajú stoly, začínajú hostinu pri hroboch svojich blízkych a oslavujú tam aj ich zmŕtvychvstanie.
