To nebolo len hlasovanie o Ficovi. O čom hovoria chýbajúce hlasy

Jedna vládna strana a dve vládne poslankyne nesúhlasili s vydaním lídra opozície na väzobné stíhanie. Dôvody sú vážnejšie než osoba Roberta Fica.

Ak niekto hovorí, ako predseda OĽaNO a šéf jeho poslaneckého klubu, že to hlasovanie je výsmechom obyčajných ľudí, nesedí to. Žiadosť prokuratúry o vydanie Fica na väzobné stíhanie, ktorú parlament odmietol, neznamená jeho amnestiu, len to, že polícia ho bude vyšetrovať na slobode. Fico sa nevyhne spravodlivosti, len to nebude podľa predstáv polície a prokuratúry. A na to sú dobré dôvody.

Dôsledky Ficovej väzby pre politickú scénu totiž mohli byť horšie ako prínos samotnej kolúznej väzby.  

Nie preto, že ide o Fica, ale pre to, z čoho je obvinený.

Dôvody opísal v Štandarde Vladimír Palko, ktorý sa obáva, že to obvinenie môže dopadnúť ako fraška. Ak to pripustíme, vládni politici, ktorí tomu zabránili, fakticky bránia tomu, aby Fico ťažil z kultu martýra. Fico neunikne spravodlivosti, nemusí uniknúť ani väzbe, len polícia musí ukázať, že naozaj vie, z čoho ho obviňuje.

Existuje však ešte jeden dôvod, prečo chýbali vládnej väčšine hlasy.

Ten dôvod sa týka stavu polície a vyšetrovania. Nehovorím o Romane Tabák, ale najmä chýbajúcich hlasoch zo Sme rodina a zrejme aj poslankyni Hatrákovej. Práve títo poslanci majú totiž dobrý dôvod pochybovať, či vyšetrovatelia a prokurátori postupujú vždy výlučne podľa zákona.

Problém má tri podoby a všetky tri sa týkajú obdobia po voľbách 2020.

Prvým je právne nadkvalifikovanie trestných činov. Aby boli vážnejšie a sadzby prísnejšie, aby spadali pod špeciálnu, a nie generálnu prokuratúru. Úmysel je zrejme dobrý, ale spôsob neakceptovateľný. A ako ukázalo rozhodnutie Ústavného súdu v prípade advokáta Ribára, zásady právneho štátu sa majú vzťahovať na všetkých, aj na advokáta mafiánov. Spravodlivý proces a spravodlivý trest je viac ako kampaň. Pri obvinení politikov to platí dvojnásobne.

Druhým dôvodom je prílišné spoliehanie na svedectvá kajúcnikov. Makó, Imrecze a ďalší nemusia vždy hovoriť len čistú pravdu. Ich minulosť má viesť k ostražitosti, že môžu myslieť viac na seba ako na spravodlivosť. Riziko totiž je, že svedectvá sa môžu líšiť a svedectvo jedného protirečiť svedectvu iného, ako to práve vidieť na výpovediach Zoroslava Kollára a Ľudovíta Makóa. Obava znie, že výsledkom môže byť napokon chaos a neistota, a nie spravodlivý a prísny trest. Najneskôr od kauzy Pčolinský už nejde len o odborný, ale aj politický problém.

Tretím problémom je samotná politika. Minister vnútra sa bráni, že políciu neriadi, že do jej práce nezasahuje. Policajný prezident hovorí to isté. Lenže políciu riadiť treba, aby vrcholom všetkého nebolo len obvinenie (či kolúzne väznenie) pravdepodobných kriminálnikov, ktorým to však bude problém dokázať na súde, najmä ak za neúspech nikto nenesie zodpovednosť (alibi znie: kto nezasahuje, nemôže byť zodpovedný).

Áno, polícia musí byť nezávislá, nemá pracovať na objednávku ani čeliť nátlaku, ale zároveň platí, že nadriadení majú povinnosť riadiť podriadených, aby nedochádzalo k slabo podloženým obvineniam. Tie môžu totiž narobiť viac škody ako úžitku. Napríklad rozvrátiť politický systém bez toho, aby niekto za to niesol zodpovednosť.

Keďže táto vláda nedokáže ministra vnútra obsadiť zodpovednejším politikom, do úvahy pri hlasovaní o vydaní Fica vstupovalo nevyhnutne aj to.

Skrátka, vládnej väčšine nechýbali včera hlasy preto, že by niekto bránil Fica. Ale najmä preto, že niektorí vládni poslanci mali príliš veľké pochybnosti o práce polície a prokuratúry.

Bolo to vyslovenie nedôvery Mikulcovi a Hamranovi, nie vyslovenie dôvery Ficovi.

Čo s tým teraz ďalej?

Víťazom môže byť aj Robert Fico, ak sa zopakuje variant vlády Ivety Radičovej. Že vláda stratí schopnosť riešiť vlastné vnútorné problémy. Voľby by totiž priniesli revanš a zrejme aj zrušenie (zničenie) špeciálnej prokuratúry.

Ale možnosti sú v skutočnosti dve.

Celé sa to dá uchopiť negatívne a vyhadzovať Kollárovu stranu z vlády a dve poslankyne z Matovičovho klubu, ale dá sa to uchopiť aj pozitívne. A urobiť rekonštrukciu vlády, ktorá vnesie do vlastných radov viac dôvery.

Sulík má v niečom podstatnom pravdu. Hlavnú zodpovednosť nesie Igor Matovič.