Slovenský biskup na Islande nazval nariadenie diskriminačné a žiada revíziu. Zároveň zakázal slávenie nedeľných bohoslužieb a vigílie v sobotu večer.

Začneme však v Škótsku. Tamojšia vláda v pondelok ohlásila štátny lockdown. Od 8. januára do začiatku februára tam vstupujú do platnosti prísnejšie nariadenia. Škótsky lockdown je dosť podobný slovenskému, rovnako ako u nás tam budú zatvorené obchody, reštaurácie, divadlá či chrámy. A práve zrušenie bohoslužieb sa nepáči škótskym biskupom.

Na nesúhlas majú tri dôvody. Prvým je, že viaceré odvetvia, ktoré boli uzavreté počas prvého celoštátneho lockdownu ako napríklad vrcholový šport, výroba vo fabrikách či stavebníctvo, teraz môžu pokračovať v činnosti, zatiaľ čo cirkev musí kostoly zavrieť.

Druhým dôvodom je, že zákaz nevychádza zo žiadneho vedeckého dôkazu, ktorý by dokazoval, že vírus sa v kostoloch šíril aj napriek opatreniam, ktoré tam boli vykonané. Biskupi k tomu uviedli, že bez dôkazu sa katolíkom zákaz verejných bohoslužieb javí ako „svojvoľný a nespravodlivý“.

Tretím dôvodom je, že vláda Spojeného kráľovstva na rozdiel od Škótska v rámci celoštátneho lockdownu, ktorý v Británii platí od 5. januára, bohoslužby nezakázala, naopak, kostoly ponechala otvorené, keďže uznáva „zásadný prínos verejných bohoslužieb pre duchovné blaho všetkých občanov“. Na rozdiel od Škótska je teda v Británii účasť na bohoslužbe či na spoločnom slávení jednou z výnimiek na opustenie domácnosti.

Škótski biskupi vo vyhlásení ďalej poukázali na „duchovné, sociálne a psychologické výhody plynúce z pokračovania verejných bohoslužieb“ a apelovali na to, aby sa to zohľadnilo pri ďalšom prijímaní rozhodnutí.

Taktiež poukázali na to, že „verejná bohoslužba je ľudské právo a povinnosť, ktorú ľudstvo dlhuje Bohu“, a na to, že „katolíci potrebujú eucharistiu a sviatostné stretnutie s Pánom podľa vlastnej potreby pre svoje duchovné blaho a večnú spásu“.

Kardinál Vincent Nichols, predseda biskupskej konferencie Anglicka a Walesu. Foto: Catholic Church of England and Wales/flickr.com

Na druhej strane, anglickí biskupi ocenili, že v ostatných častiach Spojeného kráľovstva bohoslužby zakázané neboli. Kardinál Vincent Nichols, predseda biskupskej konferencie Anglicka a Walesu, v pondelok podľa Catholic News Agency vyhlásil, že verejné bohoslužby sú nevyhnutné pre „osobnú odolnosť“.

„Som rád, že neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré by bránili alebo obmedzovali tento základný zdroj energie pre spoločné dobro. Katolícke farnosti budú aj naďalej slúžiť potrebám svojej miestnej komunity,“ uviedol pre CNA Nichols.

Británia je pritom pre objavenie sa novej mutácie koronavírusu pod veľkým tlakom. Premiér Boris Johnson pri ohlasovaní sprísnenia opatrení uviedol, že počet hospitalizovaných pacientov s koronavírusom sa v nemocniciach za posledný týždeň zvýšil takmer o tretinu a je najvyšší od začiatku pandémie. Rovnako sa tam o 20 percent zvýšil aj počet úmrtí.

Na Islande môže byť viac ľudí v saune ako v kostole

Zaujímavá situácia je aj na Islande. V tejto 350-tisícovej krajine sú obmedzenia týkajúce sa koronavírusu pomerne mierne, no napriek tomu tu od 10. decembra do 12. januára platí okrem iného zákaz slúženia verejných bohoslužieb pre viac ako desať ľudí.

Jediný katolícky biskup Islandu, Slovák David Tencer preto v pondelok 4. januára vyzval tamojšiu vládu na „napravenie nespravodlivého rozporu“, teda aby zrušila limit 10 osôb, ktoré sa môžu zúčastniť na sv. omši.

Tencer vo svojom vyhlásení poukazuje na to, že zatiaľ čo na omši môže byť maximálne 10 ľudí, na pohreboch či koncertoch ich môže byť až 50. „Ako vysvetlím našim farníkom, že do mnohých reštaurácií sa zmestí viac zákazníkov? Ako vysvetliť, že v Landakotskirkja (jediná katedrála na Islande, pozn. autora) môže byť len 10 osôb, ale napríklad v saune ich môže byť viac ako 10?“

Biskup Tencer v reakcii pre Štandard uviedol, že situácia je pre vládne nariadenia pre islandskú komunitu katolíkov komplikovaná. Ako sám hovorí: „Z našej strany to nie je nič konšpiračné ani alarmujúce. Jednoducho, my ani pri najlepšej vôli nevieme dodržať normy, ktoré štát dal, a tie normy sa nám zdajú diskriminačné a žiadame o ich revíziu.“

Problém dodržať normy sa ukázal najmä na Vianoce, keď miestna polícia riešila nedodržanie maximálneho limitu v Landakotskirkja, teda Bazilike Krista kráľa, najväčšom katolíckom chráme na Islande. Na omši sa vtedy podľa miestnych médií nachádzalo údajne okolo 100 ľudí.

Reykjavícky diecézny biskup Dávid Bartimej Tencer počas púte v Nitre. Foto: Henrich Mišovič/TASR

Takýchto situácií bolo pravdepodobne viacero, keďže islandské médiá písali o ďalšom porušení nariadení na omši slúženej v poľskom jazyku v nedeľu 3. januára, kde sa údajne nachádzalo okolo 50 veriacich. Kapacita chrámu je pritom zhruba 200 miest.

Patrik Breen, generálny vikár diecézy Reykjavík, však v reakcii pre CNA aj miestne médiá zdôraznil, že katedrála je dostatočne veľká na to, aby v nej dokázalo päťdesiat ľudí dodržiavať predpísané rozostupy.

Okrem výzvy pre politikov však biskup Tencer prikročil aj k tomu, že zakázal slávenie nedeľných bohoslužieb a vigílie v sobotu večer a vyzval kňazov na dodržiavanie maximálneho počtu veriacich prítomných na bohoslužbe počas týždňa.

„Modlím sa za všetkých, najmä však za tých, ktorí vytvárajú a uplatňujú tieto pravidlá, aby múdro zvážili túto záležitosť a napravili tento nespravodlivý rozpor,“ končí svoje vyhlásenie biskup Tencer.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0