Snímka zo 4. januára 2021 americký prezident Donald Trump prichádza na predvolebné zhromaždenie za republikánsku senátorku Kelly Loefflerovú v Daltone. Foto: TASR/AP

Charakter muža je jeho osudom, povedal Herakleitos z Efezu. Dnes to platí pre Donalda Trumpa.

Americký prezident, ktorý stvoril trumpizmus ako veľké hnutie, ktorý dokázal pred štyrmi rokmi zvíťaziť proti vôli najmocnejších médií sveta, končí v týchto dňoch v úrade samozneuctením. Obrázky radikálov, hlásiacich sa k nemu, ktorí vtrhli do budovy Kongresu na washingtonskom Kapitole 6. januára, vojdú do dejín. Lebo prostredníctvom médií si to všimol celý svet. A americké médiá sa aj postarajú, aby na to Amerika i celý svet nezabudli.

V čom spočíva Trumpovo zlyhanie? V tom, že bol grobian? Nie, to sa o ňom vedelo od začiatku. Že rozdeľoval spoločnosť? Nie. Kto čo len trochu pozná americkú scénu, vie, že je rozdelená desaťročia. Veď Trump sa po celý čas viac bránil ako útočil. V čom teda? Keď som takmer pred piatimi rokmi prvýkrát o Trumpovi písal, uviedol som, že je to hulvát, ale hovorí pravdy, ktoré sa vtedajšie republikánske elity neodvažovali hovoriť. Pre tú pravdu mu americkí voliči odpúšťali dlho grobianstvo a volili ho.

Trump však po prehratých voľbách 2020 nehovoril pravdu.

Trump nehovoril pravdu

Trump konšpiroval, že v skutočnosti vo voľbách zvíťazil. Potvrdili sa síce niektoré volebné podvody, ale nie v takom rozsahu, aby sa dalo hovoriť, že Biden zvíťazil kvôli nim. Biden zvíťazil, lebo získal viac hlasov voličov a voliteľov.

Isteže Trump nechcel, aby jeho podporovatelia vtrhli na Kapitol a porozbíjali dvere a okná a aby došlo k úmrtiu piatich ľudí. Veď ich po prepuknutí násilia od toho aj rozpačito a oneskorene cez Twitter odhováral. Ale keď Trump dva mesiace opakoval, že zvíťazil, nemožno to ignorovať pri vysvetľovaní príčin konania jeho radikálnych voličov.

To je Trumpovo zlyhanie, podraz na konzervatívnej Amerike a jeho darček demokratom, o ktorom sa im ani nesnívalo. Trump skončil a otázka je, či môže prežiť jednotná Republikánska strana. A teraz sa pozrime, čo prichádza.

K propagandistickému balastu o štátnom prevrate

Objavili sa aj tvrdenia, že Trumpovo konanie bolo pokusom o štátny prevrat. To je balast, ktorý treba odmietnuť. Vtrhnutie na Kapitol bola tragédia, lebo zomreli ľudia, a riadna hanba, ale žiadny pokus o prevrat. Nebodaj ten pomaľovaný exot s rohami na hlave, ktorého sme videli na obrázkoch z Kapitolu, vykonával štátny prevrat?

Štátnym prevratom neboli ani námietky skupiny republikánskych kongresmanov a senátorov na zasadnutí Kongresu k vyhláseniu výsledkov volieb. Takáto prax podávania námietok je totiž roky bežná, a to práve u demokratov, i keď ju v minulosti využívalo oveľa menej kongresmanov a senátorov ako teraz, no ale veď bolo vždy aj menej problémov s voľbami ako v roku 2020.

Začiatkom roku 2005 takto namietala proti znovuzvoleniu Busha mladšieho senátorka Barbara Boxerová s kongresmankou Stephanie Tubbsovou. V roku 2001 proti prvému zvoleniu Busha mladšieho namietal vyše tucet kongresmanov. A aj pri uznávaní Trumpovho víťazstva na zasadnutí Kongresu začiatkom roku 2017 namietali kongresmanky Sheila Jackson Leeová a Barbara Leeová a kongresmani Jamie Raskin, Raul Grijalva a James McGovern. Teraz to bolo po prvý raz, keď možnosť námietky využili republikáni. Ich námietky považujem za nemiestne. Ale robili len to, čo demokrati roky predtým.  

Trump navrhol viceprezidentovi Penceovi, aby ako predsedajúci Senátu zablokoval uznanie Bidenovho víťazstva. Viceprezident urobil to najrozumnejšie, keď návrh odmietol.

Americký viceprezident Mike Pence. Foto: TASR/AP

Len pre doplnenie obrazu však uveďme, že výnimočne sa už stalo, že viceprezident predsedajúci zasadnutiu uznávajúcemu výsledky volieb musel riešiť nezvyklé problémy, a vtedy je jeho úlohou viac než otvoriť obálky a prečítať volebné výsledky z jednotlivých štátov. V roku 1960 Eisenhowerov viceprezident Richard Nixon, ktorý prehral volebný súboj s Johnom F. Kennedym, predsedal schôdzi. Riešil problém, keď z Havajských ostrovov prišli dva certifikáty, jeden o víťazstve Nixona, druhý o víťazstve Kennedyho. Prvé spočítanie hlasov na Havaji totiž prinieslo tesné víťazstvo Nixona, prepočítanie zase tesné víťazstvo Kennedyho. Šlo o tri voliteľské hlasy, teda na víťazstve Kennedyho to nič nemenilo. Nixon problém vyriešil tak, že si vypýtal jednomyseľný súhlas Kongresu a odmietol havajský certifikát o jeho víťazstve.

Trumpov návrh budí pohoršenie svojou nereálnosťou, ale považovať to za pokus o prevrat je tiež nereálny postoj, ktorý prinesie ešte viac napätia. Ale americké médiá a Demokratická strana idú v tejto línii.  

Konflikt medzi konzervativizmom a liberalizmom je asymetrický

Trumpovo zlyhanie má dva rozmery. Prvý je zrejmý, klamať alebo vymýšĺať si bez príčiny niečo, čo ľudí môže mobilizovať k porušovaniu zákona a k násiliu, sa nemá, je to skrátka nemorálne. Ale je tu ešte druhý dôvod. Konflikt medzi konzervativizmom a liberalizmom v Amerike je asymetrický. A nielen tam. Liberalizmus disponuje veľkou mediálnou silou, ktorú konzervativizmus nemá. A tá sila úraduje neustále. Ak mal Trump na mysli, keď hovoril o zmanipulovaných (rigged) voľbách, že obaja kandidáti nemali rovnaké mediálne podmienky, tak v tomto zmysle mal pravdu, nie však v zmysle nejakého rozhodujúceho falšovania hlasov.

Americký prezident Donald Trump tancuje po svojom prejave na predvolebnom zhromaždení v meste Grand Rapids v Michigane. Foto: TASR/AP

Táto asymetria znamená, že ak konzervatívec zlyhá, je to jeho posledné zlyhanie, lebo médiá ho zničia. Liberál môže zlyhať desaťkrát, lebo médiá ho ochránia.

Dlhé tri roky liberálne médiá podsúvali, že Trump je Putinov človek, špión a vlastizradca. Nič z toho nebola pravda. Bola to konšpiračná teória par excellence. Potom vyfučala, ale jej tvorcom a šíriteľom sa nestalo nič, taká je ich sila. Tá sila umožňuje médiám a demokratom ako ich politickému krídlu súčasne šíriť konšpirácie a zároveň sa stavať do role principiálnych bojovníkov proti konšpiráciám.

Nancy Pelosiová, predsedníčka Snemovne reprezentantov, teraz požiadala predsedu Zboru náčelníkov štábov, aby bola Trumpovi zablokovaná možnosť rozhodnúť o akejkoľvek vojenskej akcii vrátane použitia jadrových zbraní. Pripomeňme, že inváziu do Iraku na základe konšpiračných teórií v roku 2003 pomáhal rozpútať Joe Biden a Obamov útok na Líbyu v roku 2011 tiež. Ale opäť mediálna sila umožňuje liberálom aj beztrestne napomôcť rozvrat Stredného východu, aj sa tváriť ako záchrancovia sveta pred Trumpom, ktorý na rozdiel od nich žiadnu vojnu nezačal a prezidenta Busha za Irak tvrdo kritizoval.

Americký prezident Donald Trump a predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová pred prejavom o stave Únie na pôde amerického Kongresu 4. januára 2020 vo Washingtone. Foto: TASR/AP

Trumpova konšpirácia o tom, že vyhral on, však bude jeho posledným zlyhaním.

Médiá zrazu objavili násilie v uliciach

Koncom mája 2020 tri dni trvali násilné protesty stoviek ľavičiarov pred Bielym domom, v ktorom Trump úradoval. Bili sa s políciou, zapálili požiar pred Kostolom sv. Jána, 60 príslušníkov prezidentovej ochranky bolo zranených, tajná služba eskortovala Trumpa do bunkra. Vtedy médiá útok na demokraciu nevideli. Pritom jediný rozdiel oproti Kapitolu bol v tom, že do Bieleho domu sa výtržníci nedostali, lebo ochrana Bieleho domu funguje lepšie ako ochrana Kongresu.

Celé mesiace v roku 2020 na protestoch Black Lives Matter (BLM) horeli ulice miest, rabovali sa obchody a zomierali ľudia. Protestujúci zhadzovali sochy za bieleho dňa bez zásahu polície. Nielen sochy nejakého južanského generála, ale napríklad sochu svätého Junipera Serru v San Franciscu.

Vznikala atmosféra bezzákonnosti. Snahy o zrušenie polície viedli k nárastu počtu vrážd vo veľkých mestách.

Ako sa pozerali médiá na bezzákonnosť? Chápavo. No veď, áno, nemá sa to, ale keď tí protestujúci mali dôvod byť nahnevaní… Dokonca to spočítali, že len sedem percent protestov BLM bolo násilných, takže nič zvláštne sa nedeje. Neuveriteľné. Ale veď ten protest trumpovcov bol prvý násilný popri tisícoch nenásilných. Ale vtedy je to hneď štátny prevrat.

Protest BLM v meste Minneapolis. Foto: TASR/AP

Redaktor New York Times James Bennett musel počas protestov BLM rezignovať len preto, lebo dovolil publikovať názor senátora Toma Cottona, ktorý písal, že na zabránenie rabovaniu a násiliu v amerických mestách by mali byť nasadené federálne jednotky.

Násilníci vyčíňali a médiá stále vysielali propagandu BLM o tom, že všetci tí, čo im to násilie vyčítajú, sú rasisti. Médiá sa vandalom podlizovali.

A ako sa pozeral na nárast nezákonnosti Joe Biden? Keď Trump v tweete uviedol, že násilníci v uliciach zneucťujú pamiatku Georgea Floyda, po ktorého smrti prepukli nepokoje, a že proti rabujúcim a podpaľujúcim násilníkom môžu ozbrojené zložky použiť strelné zbrane, Biden ho za to kritizoval. Vraj Trump vyzýva na násilie proti americkým občanom vo chvíli, ktorá je pre nich taká bolestná. Ale veď to je jasný signál. Keď od bolesti rabujete a podpaľujete, nič sa vám nesmie stať.

Keď armádna veteránka Ashli Babbittová vtrhla na Kapitol a polícia ju zastrelila, tak je podľa Bidena teroristka. Áno, nemala tam ísť. Porušila zákon a stihol ju najtvrdší trest. Ale ktože je ten, čo ju nazýva teroristkou? Zástanca rabovačov a podpaľačov.   

Keď Trump nevysloví uznanie svojej porážky, je to škandál. Keď Hillary Clintonová prehrala s Trumpom a pred dvomi rokmi povedala, že Trump je nelegitímny (illegitimate) prezident, všetko je v poriadku.

Hillary Clintonová počas podpisovania svojej novej knihy nazvanej What Happened. Foto: TASR/AP

Takto to je. Lebo zápas je asymetrický. Preto môžu politici, ktorí podporovali bezzákonnosť celé mesiace, vystupovať ako obhajcovia poriadku. A v tom je tragédia Trumpa, že zlyhaním umožňuje príchod čias, keď ľavicový liberalizmus si bude môcť dovoliť byť ešte tvrdší.

Väčšina pochopila, že Trump zlyhal. Avšak to, čo je schované v hluku týchto dní, je skutočnosť, že prichádza moc tých, ktorí sa dopúšťali toho, čo vyčítajú Trumpovi, pričom sa toho dopúšťali v nepomerne vyššej miere ako Trump. Áno, je to inak, ako to hovoria veľké americké médiá a i tie naše, ktoré to všetko preberajú.

Poučenie pre kresťanov a konzervatívcov

V niečom je Amerika špecifická a v niečom je situácia aj v Európe vrátane Slovenska podobná tej americkej. Predovšetkým musí byť kresťansky a konzervatívne cítiacim ľuďom jasné, že princíp asymetrickosti platí aj u nás. Kresťana a konzervatívca jedno zlyhanie stojí politickú existenciu. Iným to môže prejsť.

V Amerike vidíme deštruktívnosť, ktorú spôsobuje liberálna nadvláda médií a ich politikov, a vidíme i deštrukciu, ktorú prináša konšpiratívna mytológia. A úplne rovnako to vidíme i na Slovensku.

Kresťania a konzervatívci sa môžu vydať tromi cestami. Prvou je ich zmäknutie na ideovú beztvarosť a v podstate podriadenie sa liberálnemu tlaku. Na začiatku sa nádejajú, že liberalizmus s nimi bude ochotný pokojne nažívať. Niektorí, nehovorím, že všetci, sú občas ochotní predhodiť vlkom aj svojich spolubratov, ktorí ešte chcú bojovať. Neskôr zistia, že liberalizmus od nich očakáva kapituláciu. Je to cesta k spoločenskej bezvýznamnosti.

Potom je tu cesta primknutia sa ku konšpiračnému pseudokonzervativizmu. Často s prekvapením vídam, na Slovensku i vo svete, ako niektorí ľudia či svetové kresťanské weby, ktoré boli dlhé roky v informovanosti spoľahlivé ako hodinky, sa zrazu začínajú kymácať. Táto cesta vedie v konečnom dôsledku ku kompromitácii kresťanstva a konzervativizmu, lebo kresťania a konzervatívci napokon nevedomky podporujú podvodníkov. Obzvlášť v poslednom období vidíme na Slovensku erupciu konšpirácií.

Na Slovensku sa mnohí týmito cestami vydávajú. Tieto dve bludné cesty nie sú ničím novým, menia sa len názvy. Kedysi sme nespomínali slová liberalizmus, konšpirácie, hoax a fake news, ale obsah toho poznáme tridsať rokov.  

Potom je tu tretia cesta. Je to cesta odmietajúca liberalizmus i konšpiračnú mytológiu. Je to cesta starostlivého vyhodnocovania pravdy, dôsledne nenásilná, s miernym jazykom, ale s jasným a pevným postojom. Je to cesta vyskúšaná, skúsenosti z nej máme ešte z tajnej cirkvi za komunizmu.    

Na tej ceste budeme zovretí z oboch strán a dlho budeme menšina. Ale len tak budeme pozitívne ovplyvňovať život v našej krajine, len tak prežijeme, len tak zostaneme sami sebou.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.