4. mája, 14:07

Postrehy očitého svedka z podnesterského frontu vojny

Postrehy očitého svedka z podnesterského frontu vojnyPoškodená budova sídla ministerstva štátnej bezpeènosti v Tiraspole v pondelok 25. apríla 2022. Foto: TASR/AP

Keď to prvýkrát v tejto vojne vybuchlo v Podnestersku, tak som tade práve náhodou išiel. Vlastne pre niečo úplne iné. Reportér Martin Leidenfrost opisuje svoje postrehy z cesty po tejto neuznanej proruskej republike.

Na prvý pohľad sa zdalo, že žiadna zo strán konfliktu nemohla mať záujem na otvorení nového frontu šesťsto kilometrov západne od veľkej donbaskej bitky, na druhý pohľad však všetci zúčastnení vyzerali nejako podozrivo.

Tri dôvody

1. Niektoré hlasy Kremľa, napríklad ruský generál Rustam Minnekajev alebo vplyvný moderátor Vladimir Soloviov, sa otvorene hlásili k tomu, že ruské vojsko by malo Ukrajinu úplne odrezať od Čierneho mora, obsadiť miliónové mesto Odesu a zjednotiť dobyté územie s tým úzkym pásom zeme na rieke Dnester, ktorý sa v roku 1992 krvavou vojnou odtrhol od Moldavska a odvtedy prosíka o pripojenie k Ruskej federácii.

2. Ukrajinská strana tiež nešetrila veľkohubými vyhláseniami. Prominentný poradca prezidenta Volodymyra Zelenského, bývalý komediálny herec Oleksij Arestovyč, demonštroval lusknutím troch prstov, že Ukrajina by mohla len tak – raz, dva, tri! – vypnúť separatistický pseudoštátik so sotva pol miliónom obyvateľov.

3. Miestne zdroje rátajú aj s možnosťou vnútropodnesterskej intrigy. Špekuluje sa, že majiteľ monopolného korporátu Sheriff je zdesený z predstavy, že sa jeho starostlivo vybudované obchodné impérium zmení na bojisko a následne na spálenú zem v ruskom, ukrajinskom či moldavskom vlastníctve. Výbuchy z predchádzajúceho týždňa sa aj preto dali čítať ako signál dovnútra.

Postoj Podnesterska k vojne

Keďže ruská armáda stojí stále ďaleko za Odesou, nie menej ako dvesto kilometrov na východ, držali sa podnesterskí separatisti od 24. februára pekne pri zemi. Ich „Podnesterská moldavská republika“, ktorú ani samotná Moskva počas 32-ročnej existencie nepriznala, je zakliesnená medzi trojmiliónovým Moldavskom a 40-miliónovou Ukrajinou. A Rusko je ďaleko.

Chráni ju síce presne neznámy počet „mierotvorcov“, asi plus mínus 1 500 vojakov ruskej armády, ktorí ale pre dlhodobú blokádu zo strany Moldavska a Ukrajiny majú pravdepodobne k dispozícii prevažne zastarané sovietske zbrane. Podnestersko je značne viac militarizované než Moldavsko (ročný rozpočet moldavskej armády je 42 miliónov eur, má jedno dopravné lietadlo a dva vrtuľníky), preto sú Podnesterčania pravdepodobne schopní brániť svoju zem. Či sú aj schopní a ochotní útočiť na Odessu-Mamu, je otázne.

Vojna, ktorú Rusko na severozápadnom pobreží Čierneho mora ani nemusí vyhrať, rozhodne neprišla podnesterskému „prezidentovi“ Vadimovi Krasnoselskému vhod. Hoci je Krasnoselskij sám vojak, ktorý pred politikou pôsobil ako bezpečnostný šéf Sheriffu, sklonilo podnesterské vedenie od 24. februára hlavu, vyhlásilo voči ukrajinskej vojne neutralitu a chrlilo diplomatické frázy.

Vadim Krasnoselskij. Foto: Wikimedia/Tlačové oddelenie prezidenta

Polícia síce legitimovala dve mladé ženy, ktoré koncom februára demonštrovali v hlavnom meste Tiraspol proti Putinovej vojne, ale neodviedla ich, dokonca chránila odvážnu dvojicu pred agresívnymi proruskými okoloidúcimi. V Moskve by asi dopadli horšie.

Za zmienku stojí aj to, že podnesterské úrady varovali pred účasťou na proputinovskom zhromaždení, ktoré zvolala Komunistická strana Podnesterska. Tá je marginálna, keďže posledné voľby do Najvyššej sovietskej rady PMR skončili pôsobivo víťazstvom „sheriffovskej“ strany Obnovenie (získala 29 z 33 mandátov). Podnesterský režim urobil všetko, aby v tejto chúlostivej situácii neboli „provokácie“, ku ktorým pred týždňom predsa len došlo. Odvtedy je možné otvorenie podnesterského frontu na stole.

Malý detail európskej histórie

Cieľom mojej cesty bola dedina Varnica, jedinečná sivá zóna v prechodovej oblasti medzi Moldavskom a Podnesterskom. Varničania sú síce väčšinovo etnickí Moldavčania, no tým, že Varnica je predmestím druhého najväčšieho podnesterského mesta Bendery, orientujú sa tradične na toto sídlo. Aj keď Moldavská republika dedinu oficiálne kontroluje, má väčšina zo 4 200 dedinčanov podnesterské pasy, dôchodky, pracoviská a evidenčné čísla. Starostov majú dvoch, moldavský sídli v miestnej radnici, podnesterský v benderskom exile.

Do Varnice ma prilákal okrem toho malý detail európskej histórie, ktorý sa môže v kontexte aktuálnej vojny javiť ako veľký. Po roku 1709 – keď ruský cár Peter Veľký zdolal pri ukrajinskej Poltave švédskeho kráľa Karola XII. –, sa zvyšok porazenej švédskej armády kráľovského švédskeho dvora usadil práve tu, v Benderoch a vo Varnici.

Dôsledkom poltavskej bitky bolo, že sa Švédsko vzdalo svojich imperiálnych ambícií, sústredilo sa na seba a stalo sa prosperujúcim národným štátom. V prípade víťazného Ruska to bolo naopak. Cárska ríša sa stalo impériom. Popredný (a medzitým už aj exilovaný) ruský publicista Michail Zygar píše, že Putin by tiež potreboval svoju Poltavu. Aby sa aj Rusko mohlo vyliečiť z imperiálnych komplexov…

Nebezpečný útok na muničák

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.