Ak podáme hromadné výpovede, bude to, akoby sa zavreli potraviny, vypol prúd a zastavila voda, vraví lekársky odborár

Na stretnutiach na Úrade vlády si pripadám ako psychiatrický pacient. Hovoria, že nás chápu, ale problémy neriešia, kým ich k tomu niečo neprinúti. Ak sa teraz začneme stabilizovať, bude sa to ešte nejaký čas zhoršovať, až potom to bude lepšie. Sme na dne. Počas dňa nemôžu operovať všetky operačné sály, a tým sa naťahujú čakacie doby, lebo chýba personál, hovorí podpredseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) a lekár plastickej chirurgie Miroslav Mendel.

LOZ nedávno upozornilo na omeškanie splátok, čím mala vzniknúť Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) škoda takmer 2,3 milióna eur. Nemocnica podpísala firme BFF Central Europe (BFF CE) splátkový kalendár s dohodou, že ak istý počet splátok zaplatí načas, úrok ostáva okolo šesť percent a jedna splátka (okolo štvrť milióna) sa odpustí. Ak sa však omeškajú viac než dve splátky, aj spätne sa mení úrok na 18,23 percenta, čo je takmer trojnásobok. Šesť splátok sa nestihlo vyplatiť. Omeškania nastali spravidla po dvoch až troch dňoch. Vzniklo dôvodné podozrenie, že došlo k trestnému činu, a aj preto podali lekárski odborári trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

Ministerstvo zdravotníctva chce nemocniciam, ktoré čelia dlhom, pomáhať individuálne. Je to správne?

Podľa akého kľúča budeme postupovať? Ktorú nemocnicu oddlžíme a ktorú nie? Prečo sa musí všetko medializovať a až potom sa začnú veci hýbať? Mrzí ma, že aj po viacerých stretnutiach sú ľudia vo vláde majstrami budúceho času, hoci môžu o všetkom rozhodnúť. Vedia porozprávať úžasné veci, ktoré budú zajtra. Najhoršie je, že vždy, keď sa zobudím, je dnes. Dajú vám všetko a najmä – oni vás chápu. Výraz „ja vás chápem“ si pamätám zo študijných čias. Nebohý profesor Ivan Žucha hovoril, že to musíte povedať psychicky chorému človeku, lebo ho nemôžete uistiť o tom, že má pravdu, ale nesmiete mu ani tvrdiť, že sa mýli, inak stratíte jeho dôveru. Musíte hovoriť, že ho chápete. Na stretnutiach na Úrade vlády si pripadám ako psychiatrický pacient. Oni ma chápu…

…a aj tak nemajú vašu dôveru.

Nie.

Zvláštne je, že táto firma operuje na slovenskom trhu už roky a vlastní dlhy viacerých nemocníc.

Áno, ide o firmu, ktorá sa sústreďuje na skupovanie pohľadávok v sektore zdravotníctva. Napriek tomu sa to prehliada a nikto s tým nič nerobí. Presiakli k nám informácie, ktoré nikto nechce potvrdiť, že peniaze na oddlženie nemocníc sú, už nie krátky čas, alokované na ministerstve zdravotníctva.

Prečo sa oddlženie zdržiava?

Osobne som sa v novembri 2021 stretol na ministerstve s ľuďmi zo sekcie, ktorá sa zaoberá financovaním zdravotníctva. Pýtal som sa, aké je riešenie. Ide o to, že čím skôr sa tohto dlhu a tejto firmy zbavíme, tým menej nás to bude stáť, lebo nebudeme musieť zaplatiť úroky zo splátok. Odpovedali mi, že to musia vyriešiť do konca tohto či nasledujúceho mesiaca. Je to logické. Podľa analýz predošlého vedenia nebudú finančné prostriedky, ktoré nemocnica mesačne dostáva a má k dispozícii, stačiť na zaplatenie splátok a na zaplatenie faktúr a exekúcií.

Čiže by došlo k exekúcii a zablokovaniu účtov nemocnice.

Áno, lebo na Slovensku neriešime problémy, kým ich k tomu niečo neprinúti. Už vlani v novembri sa o všetkom vedelo. Napriek tomu, že peniaze tam podľa našich informácií sú, celá záležitosť sa neriešila. Dlh UNB bol okolo 480 miliónov eur, pričom tam neboli zarátané ešte všetky úroky. Odhad je, že zadlženie UNB presiahne pol miliardy. Zdôrazňujem, že sa bavíme len o dlhu jednej univerzitnej nemocnice, nie všetkých nemocníc na Slovensku.

Vo výsledku musí ísť o obrovskú sumu. Prečo sa nemocnice takto zadlžujú?

Ilustrujem to na príklade súkromného podnikateľa, ktorý vlastní pekáreň a pečie rožky. Vyráta si, že rožok ho stojí 90 centov. Prinesie ho do obchodu, ale tam mu povedia, že zoberú veľký počet rožkov za cenu 70 centov. Nedáva to logiku, však?

Nie. Čiže zdravotníctvo samo vytvára dlh?

Nemôžete prosperovať, ak vám nezaplatia za náklady. Nemá zmysel meniť neustále riaditeľov nemocníc, pretože žiaden z nich nedokáže dostať nemocnicu do plusu. Ibaže by išlo o malú nemocnicu, ktorá si bude vyberať a poskytovať len výnosné zdravotné výkony. Obrovský kolos ako univerzitná nemocnica dostáva tie najťažšie prípady pacientov.

Ako by to vyzeralo, keby chceli najväčšie nemocnice na liečbe pacientov zarobiť?

Doniesli by k nám úplne rozbitého človeka. My by sme si zrátali, koľko nám vyplatí poisťovňa a zrejme skonštatovali, že ho necháme umrieť. Išli by sme všetci rovno do väzenia. (Ticho.) Potom sa bude hovoriť, že súkromné nemocnice dokážu hospodáriť s dobrými výsledkami a my vytvárame stále dlh. Ale čierny Peter je vždy v rukách veľkých a štátnych nemocníc. Čím väčšia nemocnica, tým väčší dlh generuje, lebo vykonáva viac ťažších prípadov. Nelogickostí je v systéme oveľa viac, len im nikto nevenuje pozornosť.

Poukážte na nejaké.

Predstavte si pacientov, ktorým zdravotná poisťovňa napíše, že im nepreplatí zákrok, lebo nespĺňajú určité kritériá. Poisťovňa potom vykáže zisk v desiatkach miliónov eur, ktorý „odíde“. Ideálny model podnikania. Predstavte si, že máte firmu a na začiatku roka vám povedia, že dostanete dvesto miliónov. Máte nejakú náplň práce a viete si prispôsobiť, že si odložíte trebárs 40 miliónov. Následne spravíte všetko pre to, aby ste výdavkami nepresiahli sumu 160 miliónov eur.

Kontroly z poisťovní sú také absurdné… Zoperujete pacienta a ak v systéme vynecháte nejaké okienko, dostanete o sto eur menej. Nikto sa o tom nebaví. V chorobopise sa nájde byrokratická somarina a neuznajú sa niekoľkostotisícové hospitalizácie. Ak chcete, náklady vám v chorobopise okrešem podľa požiadaviek. Poisťovne povedia, že sme nejaký limit nevedeli naplniť, ale sú to len machinácie s číslami, ktoré slúžia na vytiahnutie peňazí zo systému. Prečo fungujú na Slovensku tri poisťovne, ak ponúkajú v podstate to isté?

Predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková by argumentovala, že aby existovala konkurencia, a tým sa na základe trhu zvyšovala kvalita.

Pani Bittó Cigánikovú nepovažujem za odborníčku v oblasti medicíny.

Podľa vás by stačila jedna poisťovňa?

Môj súkromný názor je, že nepotrebujeme žiadnu poisťovňu. Štátu by stačila pokladnica, kde by išli všetky odvody na zdravotné poistenie a z toho by sa platili náklady na ošetrenie občanov. Ak chceme byť veľmi trhoví, existuje viacero modelov.

Priblížte taký, ktorý je úspešný v nejakom vyspelom štáte.

V západných štátoch zväčša neexistujú viaceré poisťovne, ale majú takzvané pripoistenia. Vaša poistka pokrýva základnú zdravotnú starostlivosť a ak chcete, pripoistíte sa u inej spoločnosti. Tá garantuje, že si napríklad môžete vybrať operatéra, máte možnosť samostatnej izby či mnohé iné.

Ak by sme si však veľmi chceli ponechať náš model, tak majme 20 poisťovní. Neprekáža, že poskytujú to isté. Stačí, aby sa nariadil DRG systém [klasifikačný systém, ktorý umožňuje zaradiť hospitalizácie podľa diagnóz, diagnostických a liečebných výkonov do skupín s podobným klinickým priebehom a s podobnými ekonomickými nákladmi, pozn. red]. Ak rožok stojí 90 centov a moje náklady naň sú 90 centov, chcem, aby mi minimálne to poisťovňa zaplatila. A ak zamestnáva takých manažérskych borcov, ktorí pritom dokážu zarobiť 40 miliónov eur, nezaujíma ma to. Moji pacienti budú ošetrení, dostanú to, čo majú dostať, a ich zisk je výsledkom ich šikovnosti, a nie podvodu. Nebude to tak, že ja som stratový a oni získajú.

DRG systém, ktorý by priniesol do systému financovania nemocníc poriadok, je prvý vo vašich požiadavkách Vláde SR.

Áno, aj na stretnutí na Úrade vlády sme vysvetľovali, že DRG pokrývajúce nákladové ceny by od základov zmenilo slovenské zdravotníctvo. Ak sa nemocnice oddlžia a nariadi sa DRG, budú normálne hospodáriť, lebo dostanú reálne finančné náklady. Všetko sa vyrieši.

Roky sa nedarí zriadiť ho. Asi to nie je také jednoduché.

V tomto štáte nie je jednoduché nič okrem omeškania splátok. Potom sa bude argumentovať, že v nemocniciach existuje určitý poradovník vecí, ktoré treba zaplatiť. Na posúdenie zodpovednosti bude kľúčové, či by nastala rovnaká sankcia, aj keby sa omeškala iná z tých desiatich dôležitých splátok. Nechám to otvorené.

Už niekoľko vlád hovorilo o tom, že sa bude pripravovať DRG systém, ale po voľbách nová vláda skonštatovala, že nič nemá, lebo predchádzajúca vláda nič nepripravila. Presiakla kuloárna informácia, že človek poverený prípravou tohto mechanizmu mal poriadne hrubý fascikel, ktorý mu zmietli zo stola.

Nedá sa to overiť, ale vidno, že keď sa chce, všetko sa dá. Dá sa vytiahnuť zhruba pol miliardy na plošné testovanie a ďalších takmer 30 miliónov na očkovaciu lotériu. Pohotovo a všetci sa na tom zhodnú, lebo je to „dobrá vec“. Je veľa prešľapov, ktoré sa verejne a objektívne ukázali ako nesprávne, čo priznal aj minister zdravotníctva. Prečo sa dá dohodnúť na veciach, ktoré vôbec nie sú logické? Ak sa na nich zhodnú desiatky ľudí, musí to byť s určitým cieľom.

Kde je teda problém DRG?

Vôľa. Kde je vôľa, tam je aj cesta. A kde nie je vôľa, tam nie je cesta, hoci by tam aj bola.

Ministerstvo sľubuje sprehľadniť a sfunkčniť systém DRG do konca budúceho roka.

(smiech) Viete, koľko sľubov som už počul?

Medzi požiadavkami máte aj zvýšenie platov lekárov a zdravotných sestier, aby sa aspoň priblížili okolitým krajinám. Ministerstvo avizuje, že platy zvýši do konca júna.

Mňa to len teší, ale aby ich mali komu zvyšovať. Sme na dne a ja osobne tvrdím, že dosahy zníženej zdravotnej starostlivosti pociťujú aj bežní občania. Tento problém sa nevyrieši, ani keby sme zrazu dali všetkým zdravotníkom platy 20-tisíc eur. Nebude to tak, že sa zrazu všetci vrátia na Slovensko. A výchova nového personálu zaberie tiež čas. Medzitým budú staršie zdravotné sestry odchádzať do dôchodku. Nikto tu nemyslí dlhšie než jedno volebné obdobie. Ak teraz začneme stabilizovať, nebude to lepšie. Bude sa to ešte nejaký čas zhoršovať, až potom to bude lepšie. Ale kam sa to môže zhoršovať, keď už dnes sme na dne?

Opíšte to dno.

Počas dňa nemôžu operovať všetky operačné sály, a tým sa naťahujú čakacie doby, lebo chýba personál. Ak potrebujete celkovú anestézu, deň predtým sa určí, že ju budete mať k dispozícii trebárs od rána do desiatej a potom odchádza anesteziológ na úplne inú kliniku. To hovorím o elektívnych (plánovaných) výkonoch. Ak príde akútny prípad a vy ho chcete operovať, pýtajú sa, či je pacient ohrozený na živote. Ak nie je, čaká sa niekoľko hodín, lebo celý personál sa nachádza na operačných sálach a robí elektívu. To, že sa ešte nevyskytol žiaden „prúser“, nie je dôsledok toho, že by to tu bolo úžasne zabezpečené, čo sa týka organizácie zdravotníctva. Celé zdravotníctvo stojí na entuziazme ľudí, ktorí tam ešte ostali.

Inokedy sú to úplné drobnosti – nálepky na skúmavkách dobre nedržia, tak zdravotná sestra kúpi za vlastné peniaze lepiacu pásku, aby ich upevnila. (Ticho.) Zastavte hocikoho v nemocnici a opýtajte sa ho, kedy dostal od zamestnávateľa naposledy košeľu a nohavice, hoci to vyplýva zo zákona. Už to došlo tak ďaleko, že sa na to nedá pozerať. Ružinovské Lekárske odborové združenie preto kúpilo zdravotníkom košele. Je to zúfalstvo. Keď spadnete a zlomíte si nohu, budú sa pýtať, či máte vyhovujúcu obuv. Ak ste si ju kúpili sám, nemusí sa to brať ako pracovný úraz. Služby fungujú už len vďaka tomu, že ľudia majú dobrovoľne 150 hodín nadčasov.

Deklaráciu o vypovedaní nadlimitných nadčasov v nemocniciach už predsa podpísalo tritisíc lekárov.

Pokým nastúpia do služby, nič sa nedeje, hoci formálne už zamestnávateľ nemá ich súhlas. Ale ak neprídu na službu, nezávidím vedeniu… Sľubujú nám peniaze a ak ich niekto nechce, lebo má svoj vek a už nechce slúžiť, príde na rad „drobný“ psychický nátlak: „Hádam by ste neodišli a neurobili to kolegom?“ Takto to funguje.

Ďalšou formou vášho protestu sú hromadné výpovede. Ak ich podáte, čo to bude znamenať pre pacientov?

Nasledujúce dva mesiace bude panika. Ak k tomu dôjde, bude to, akoby sa zavreli všetky potraviny, vypol elektrický prúd a zastavila sa voda. Ako dlho to vydržíte?

Čiže sa nedostaneme k zdravotnej starostlivosti?

Dostanete, ale nebude vám ju mať kto poskytnúť. Všetky prístroje aj priestory tam ostanú, ale nebude vás mať kto ošetriť. Je žalostné, že musíme zájsť až takto ďaleko. Niektorí možno začnú vyťahovať slogany ako „vydierači“ a „beriete si pacientov za rukojemníkov“. Iní sa budú oháňať Hippokratovou prísahou, ale aj tú si treba prečítať celú.

Povzbudzuje nás, že medzi rokom 2011, keď sme prvýkrát dali výpovede, a dnešnou dobou je veľký rozdiel. Politici sa vo vnímaní radikálne nevyvinuli, ale spoločnosť áno. V roku 2011 ľudia uverili tomu, že my sme tí zlí, hoci sme vtedy zdravotníctvo zachránili. Lekári výpoveďami naraz v jednom momente ukázali možnú budúcu realitu, aby sme sa jej mohli vyhnúť. My tu chceme ostať pre pacientov a mohli sme odísť ako iní. Dnes nás ľudia zastavujú a hovoria nám, že nás plne podporujú a máme na výpovede právo. Ľudia, od ktorých by som to nečakal, sa dnes aj v médiách stavajú na našu stranu a hovoria, že naše požiadavky sú adekvátne.

Nemáte strach?

Nie je to ľahký krok v zmysle spraviť to rozhodnutie a celé to logisticky zabezpečiť. Výhodou je, že sme to už raz realizovali. Poznáme úskalia a vieme ako na to.

Vylučujete, že by ste stiahli výpovede bez toho, aby sa naplnili vaše požiadavky?

Na to nie je dôvod. Prejdete kúsok za hranice a ako zdravotník dostanete platovo viac, než požadujeme teraz. Zďaleka však nejde len o peniaze. Základ je, aby fungoval systém. Ak bude fungovať, budú aj peniaze na lepšie mzdy. V 2011 nešlo o peniaze a nejde o ne ani teraz. Problémom je, že ak nie ste bežný človek, vaša os postupu zdravotníckym systémom je úplne iná a vždy bude o vás postarané. Títo ľudia majú pocit, že sú niečo viac.

Zvyšovanie miezd vraj viazne len na ministrovi financií Igorovi Matovičovi. Ste v kontakte, odkedy ste začiatkom apríla vstúpili do štrajkovej pohotovosti?

Žijeme v demokracii. Riadenie štátu nemôže závisieť od jednej jedinej osoby. Nech by to bol akokoľvek vplyvný človek, nemôže rozhodovať sám. Ani v totalite nemôže vládca zrealizovať niečo sám bez podpory aspoň blízkych.

Vyzerá to, akoby si zvyšní ministri nad tým umývali ruky.

Totálne. Nie je to priorita, lebo to zatiaľ beží. Riešia sa záležitosti, ktoré nemajú takú finančnú prioritu.

Čo máte na mysli?

Náš štát by sa mal v prvom rade postarať o našich občanov. Keď bude o nás postarané, môžeme sa starať o všetkých ostatných. Rozumiem určitej bazálnej povinnosti, ale pomoc nad tým už je nelogická. Za súčasných okolností to nie je populárny názor, ale dáva to zmysel.

Na čo narážate? Nerozumiem.

Za miliardy sa nakupuje zbrojárska technika. Načo nám budú obrnené vozidlá, ak nebudeme mať do nich koho posadiť? Je dôležitejšie mať zdravých ľudí, ktorí dokážu vytvárať hodnoty, alebo F16? A predsa na stíhačky peniaze sú a politici sa na tom konsenzuálne zhodnú.

Dofinancovanie zdravotníctva v sume 365 miliónov eur počíta len s peniazmi na drahšie energie a zákonné zvýšenie platov podľa automatu. Podľa analýzy ministerstva s Útvarom hodnoty za peniaze potrebujeme na lepšie platy 220 až 330 miliónov eur. Má rezort tieto financie, ak sa zvyšujú výdavky napríklad na vami zmienené zbrojenie?

Samozrejme. Aj v tejto situácii je v štátnej kase dosť peňazí. Podstatné je, kde ich investujete. Peniaze sú naplánované na prerozdelenie medzi jednotlivé rezorty. Každý rezort vytvára tlak na získanie peňazí. Bohužiaľ, tlak ministerstva zdravotníctva nie je dostatočný. Okrem peňazí, ktoré sú alokované pre jednotlivé rezorty, určite existujú aj rezervné fondy na rôzne katastrofy. Vďaka tomu vieme zrazu vytiahnuť okolo pol miliardy na plošné testovanie a niekoľko miliónov pre ľudí, ktorí sa dajú zaočkovať, hoci ich nakoniec mnohí zaočkovaní nedostanú. Chýba tomu koncepcia, ale peniaze sa zrazu objavia. Takto sme našli financie aj na riešenie situácie s vojnou a utečencami. Keby tento konflikt nebol, garantujem, že by sa tvrdilo, že peniaze nie sú. Prečo štát nekontroluje rezorty a stávajú sa incidenty ako ten, na ktorý sme poukázali? Som skalopevne presvedčený, že to, čo sme dali prešetriť, nie je jediná zaujímavosť, akurát o nich nevieme.

Podľa expertov sa v zdravotníctve rozkradne osemsto miliónov eur ročne, takže na platy by sme potrebovali štvrtinu z toho.

Rozkradnú sa šialené peniaze, ktoré smerujú do jednej veľkej rieky a vždy to skončí pri tých istých ľuďoch. V zdravotníctve steká veľmi veľa peňazí k jednej korporácii.

Narážate na niektorú veľkú finančnú skupinu?

Nie je to z mojej hlavy. Médiá priniesli správu, že aj BFF CE sa spája s ľuďmi, ktorí kedysi pracovali pre Svet zdravia [patrí do portfólia finančnej skupiny Penta, pozn. red].

Jeden z konateľov BFF CE bol v minulosti šéfom siete nemocníc Svet zdravia. Odmietajú však, že by mali nejaké obchodné vzťahy.

Samozrejme, môžu to vylúčiť. Ja nehovorím, že oni niekde pochybili alebo že urobili niečo zlé. Podľa auditu to vyzerá tak, že niečo nekalé spravil niekto v nemocnici. Otázne je, akú mal motiváciu a či sa to skutočne tak stalo. Zatiaľ sme stále v štádiu podozrenia.

Ak by minister financií našiel peniaze a zvýšili by sa mzdy, o koľko percent sa zlepší situácia v zdravotníctve?

Samotné mzdy nevyriešia problém v zdravotníctve. Je veľmi dôležité splniť všetky naše požiadavky. Mzdy zabezpečia, že nebudú odchádzať ďalší lekári. Ak sa dotiahneme na platy v okolitých štátoch, dovolím si tvrdiť, že sa dokonca nejakí zdravotníci vrátia.

Čiže sa lepšie rozloží práca a bude nižší tlak?

Áno, ale tí, ktorí sa vrátia a zistia, že to tu nefunguje, zase odídu. Prvý krok je zabezpečiť, aby zdravotnícke zariadenia dostali peniaze, ktoré si zaslúžia. Bez toho sa nedajú veci postupne do poriadku. Keď som nastupoval, aj vzťahy na oddelení boli iné. Dnes je to len o naháňaní sa a vznikaní zbytočných tenzií. Rozoštváva to jednotlivé zložky personálu. Zakaždým, keď niekto odíde, špirála sa roztočí rýchlejšie.

Jedna z vašich požiadaviek sa týka aj optimalizácie siete nemocníc (OSN), v rámci ktorej je určených 998 miliónov eur na výstavbu, rekonštrukciu a vybavenie. Musíme to stihnúť do 4. kvartálu roku 2025. Je to podľa vás reálny termín?

Táto reforma je samostatná téma. Dokáže ma rozčúliť, ak pani Cigániková tvrdí, že LOZ bol vždy proti akejkoľvek zmene. Je to sprosté klamstvo. Kto urobil pre zmenu zdravotníctva k lepšiemu viac ako LOZ? Kto prišiel s antikorupčným desatorom? Kto prinútil vládu k záväzku platiť náklady nemocniciam v memorande? Kto odhaľuje desaťročia kauzy ako CT-čka? Kto spolutvorí v komisii DRG? Nikdy sme nepovedali, že systém netreba upratať, ale upratať neznamená, že to nahádžete do jedného rohu a zakryjete perinou. Toto nie je žiadna optimalizácia, je to úplne nedoriešená reforma. Akoby ste hrdzavý plot natreli nanovo bez obrúsenia. Chvíľu to bude vyzerať perfektne a potom to bude opäť hrdzavé.

Ale ak už sa to v karikovanej podobe odhlasovalo v parlamente, požadujeme, aby sa pomerne zvýšil personálny stav a priestorové zabezpečenie v nemocniciach na tých oddeleniach, ktoré majú prebrať pacientov zo zrušených oddelení či nemocníc. S nedostatkom personálu totiž stúpa chybovosť, a tým stúpa úmrtnosť. Plán zrušiť viac ako desaťtisíc akútnych lôžok pri našom stave ambulantného sektora možno nazvať rôzne, ale nie reforma.

Rozumiem vašim výhradám. Ale uskutoční sa vôbec táto reforma?

Ja už tejto vláde neverím. Myslím si, že to nestihneme. Sú to princovia budúceho času.

Čiže nebolo správne viazať peniaze z Plánu obnovy na optimalizáciu siete nemocníc?

Nie. EÚ za to neviníme, tá s podmienkou rušenia oddelení a lôžok neprišla. Niektoré veci ľuďom vidíte v očiach. Ja v očiach ľudí z Úradu vlády nevidím vôľu. Ak vám chcem pomôcť, nebudem vám o tom hovoriť, ale vám rovno pomôžem. V komunikácii existuje úžasné slovíčko, ktorému sa venujú všetci mediálni tréneri – ale. Slovo „ale“ znamená, že môžete rovno zabudnúť na všetko, čo sa povedalo predtým, lebo to nie je podstatné. Akonáhle niečo podmienite slovom „ale“, stráca to na význame. Slovenskí politici používajú toto slovo obzvlášť často. Z vety: „My vám tie peniaze chceme dať, ale nevieme, kde ich zoženieme“ si vezmem „nevieme, kde zohnať peniaze“.

Teraz peniaze máme, ale viažu sa na Plán obnovy.

(smiech) Vidíte, je tam „ale“. Mali by používať slovo „avšak“. Nebije to tak do očí. (úsmev)