4. mája, 06:42

Šou muža s nožom na krku

Šou muža s nožom na krkuVolodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Dalibor Balšínek šéfredaktor týždenníka Echo

Koniec vojny na Ukrajine je v nedohľadne. Britský premiér Boris Johnson predpokladá, že sa povlečie do konca budúceho roka. Na jednom vojnovom fronte ale drvivo víťazí Ukrajina napadnutá ruským vojskom. Vyhráva v informačnej vojne, a to minimálne u euroamerickej verejnosti. Vojnový marketing tímu prezidenta Zelenského je jedna z najlepších informačných kampaní dekády, ktorá skončí v učebniciach ako jedinečná príkladová štúdia.

Prezident Volodymyr Zelenskyj je obklopený filmovým štábom a marketingovými expertmi, ktorí ho ako outsidera, televízneho zabávača a herca dostali na základe úspechu televízneho seriálu Služobník ľudu na čelo Ukrajiny. Príkladná ukážka, keď sa fikcia stala realitou, respektíve keď sa fikcia stala predlohou reality.

Rovnaký tím stojí za Volodymyrom Zelenským aj v čase vojny s Ruskom a týmto ľuďom sa podarilo nakloniť si verejnú mienku na západ od Ukrajiny, v Nemecku dokonca zmenili názor verejnosti vo svoj prospech. Často pracujú s fikciou, aby dosiahli svoj zámer, a relatívne rýchlo dochádza k demýtizácii.

Zatiaľ sa nenašiel a nie je tiež oficiálne doložený fenomenálny výrok: „Potrebujem muníciu, nie odvoz,“ ktorý podľa anonymného zdroja mal predniesť Zelenskyj na začiatku ruskej invázie. Aj príbeh ukrajinských námorníkov, ktorí poslali ruskú loď „na chuj“, sa odvíjal inak, než sa pôvodne prezentoval. Obraz vojny, ktorý vidíme v médiách, je tiež plný fikcie, keď si naozaj nemôžeme byť istí, aký je pomer a rozloženie síl na bojisku, počujeme veľa o stratách civilného obyvateľstva, ale prakticky nič o stratách ukrajinskej armády, zatiaľ čo denne počujeme o vyradených ruských vojakoch.

Je to tiež tým, že táto vojna sa informačne odohráva mimo tradičných zavedených médií, ale prevažne na sociálnych sieťach. Zatiaľ čo vojny v Iraku boli live na CNN, dnes sú primárnym zdrojom sociálne médiá a ich jednotlivé účty a verifikácia informácií v online svete nie je v reálnom čase prakticky možná. Napokon aj sami vojnoví reportéri, ktorí sa vracajú z ukrajinskej strany, priznávajú logický a pochopiteľný fakt, že Ukrajinci si starostlivo strážia, čo môžu vidieť a kam ich nepustia.

Nemáme širší obraz udalostí na Ukrajine, máme iba určité jej výseky a tiež fikciu. Ukrajinci by však vo svojej obrannej, ale mimoriadne účinnej kampani nemohli byť úspešní, keby nestála na niekoľkých reálnych základoch. Odrazili nápor agresora a srdnato mu čelia, ako to nikto neočakával, a nech sa odohralo to, o čom ešte nevieme alebo len tušíme, inak, vždy nakoniec skončíme pri tom, že agresorom je Rusko a obeťou Ukrajina, ktorá sa len bráni.

Sme svedkami krutej televíznej šou, pri ktorej má hlavný hrdina nôž na krku, a preto, aby prežil, musí útočníkovi držať pištoľ pri slabinách. Pre ďalší vývoj vojny je popri sympatiách k slabšiemu napadnutému dôležité udržiavať si schopnosť rozlišovať medzi realitou a fikciou. Je ale nutné o tej hranici vedieť.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.