Potraty v Amerike: Veľká chvíľa sudcu Alita a čas obrovského tlaku prichádza

Rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu by malo zvrátiť rozhodnutie v prípade Roe vs. Wade, a tak vrátiť otázku potratov späť k voleným zástupcom alebo na úroveň jednotlivých štátov USA. Podľa nových pravidiel by totiž mali potraty regulovať práve samotné štáty únie. Zverejnenie väčšinového rozhodnutia však znamená, že na sudcov bude vyvíjaný bezprecedentný tlak.

Mala to byť veľká chvíľa celej tradície politického myslenia, kde právo potvrdí svoju dominanciu nad politikou, biznisom a všetkými možnými záujmami, ale všetko začína nepekným konšpiratívnym útokom. O rozhodnutí sa totiž diskutuje predtým, ako by ho sudcovia verejne a oficiálne urobili.

Pre americké a najmä liberálne noviny je to ako siréna volajúca na poplach, všetky titulky dnes ráno hlásajú: Najvyšší súd USA začiatkom leta pravdepodobne zvráti rozhodnutia známe ako Roe vs. Wade a Planned Parenthood vs. Casey, ktorými boli v USA legalizované potraty. Vyplýva to z informácií portálu Politico, ktorý zverejnil návrh väčšinového stanoviska sudcov, za ktorý majú podľa jeho informácií hlasovať minimálne piati sudcovia Najvyššieho súdu.

Podľa informácií Politica by za návrh mali hlasovať republikánmi nominovaní sudcovia Kavanaugh, Alito, Gorsuch, Thomas a sudkyňa Coney Barrettová. Proti majú byť demokratmi nominovaní Breyer, Sotomayorová a Kaganová. Neznáme je zatiaľ stanovisko predsedu súdu, republikánmi nominovaného Johna Robertsa.

Takýto mal byť pomer hlasov na súde po decembrovom vypočutí argumentov v prípade Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization, ktorý je sporom štátu Mississippi s miestnou potratovou klinikou. V ňom žaluje potratová klinika štát Mississippi, ktorého parlament ešte v roku 2018 schválil zákon zakazujúci vykonávať potraty po 15. týždni tehotenstva s výnimkou vážneho ohrozenia zdravia matky alebo vážneho poškodenia plodu.

Proliferi však ešte nič nemajú vyhraté. Prax na americkom Najvyššom súde je totiž taká, že po vypočutí argumentov nasleduje prvé hlasovanie, pri ktorom sa sudcovia priklonia na jednotlivé strany sporu. Tá, na ktorú sa prikloní viac sudcov, má následne za úlohu vypracovať väčšinové zdôvodnenie.

Táto úloha bola v tomto prípade zverená sudcovi Samuelovi Alitovi, ktorý napísal 98-stranové rozhodnutie s 31-stranovou prílohou. Zvyšní sudcovia majú teraz čas na jeho preštudovanie a ďalšie diskusie, pričom nie je nič nezvyčajné, ak sudcovia po prečítaní rozhodnutia, prípadne diskusiách k nemu zmenia svoj názor a pridajú sa na inú stranu sporu.

A práve o to sa zverejnením návrhu väčšinového rozhodnutia snažia tí, ktorí tento dokument novinárom z Politica odovzdali a oboznámili ho so situáciou na súde. Takýto postup je totiž bezprecedentný a udial sa prvýkrát v histórii Najvyššieho súdu, ktorý sa doteraz hrdil tým, že sa informácie z neho nevynášali. Dôvod, prečo sa tak stalo práve teraz, je každému jasný: snaha vyvinúť na sudcov enormný mediálny a politický tlak, a tak ich prinútiť zmeniť svoje stanovisko. Pri súčasnom rozložení hlasov sa zdá, že liberálom bude stačiť zlomiť len jedného sudcu.

Čo by rozhodnutie prinieslo

Ak by bolo prijaté rozhodnutie súdu tak, ako je napísané, znamenalo by to hlavne zrušenie už spomínaných rozsudkov Roe vs. Wade a Planned Parenthood vs. Casey. No ani náhodou to nebude znamenať zákaz potratov v USA. Nezopakuje sa teda poľský precedens, kde Ústavný súd zrušil právo na potrat a obmedzil ho na tri výnimky. V Amerike, ktorá je federálnym štátom, by sa takýmto rozsudkom táto právomoc vrátila „do rúk ľudu“, teda jednotlivým štátom USA, ktoré budú môcť potraty regulovať podľa toho, ako o tom rozhodne miestny Kongres, prípadne súd daného štátu.

Dá sa očakávať, že takýto rozsudok by mal určite za následok sprísnenie potratovej legislatívy v mnohých štátoch USA. Pripomeňme, že na Najvyššom súde je podobný prípad týkajúci sa štátu Texas, kde bol potrat zakázaný od momentu, keď je možné zistiť tep plodu, teda od šiesteho týždňa tehotenstva. Pritom podobnú legislatívu v minulosti schválilo ďalších dvanásť štátov USA (súdy všade tieto rozhodnutie zrušili). Okrem toho sa mnohé iné štáty pokúšali aj o rôzne ďalšie obmedzenia potratov, ako napríklad zákazy v prípade poškodenia plodu a podobne. Celkovo tak v USA existuje až sedemnásť štátov, ktoré sa pokúšajú o reguláciu potratov. Rozmiestnené sú väčšinou na juhu a stredozápade USA.

Na druhej strane však treba pripomenúť, že v mnohých ďalších štátoch USA, ako napríklad v New Yorku či Novom Mexiku, platí legislatíva, vďaka ktorej je možné podstúpiť potrat aj vo veľmi vysokých štádiách tehotenstva, prípadne až do samotného pôrodu.

Rozhodnutie zároveň s určitosťou zamotá blížiace sa novembrové voľby do Kongresu, nový mandát získa tretina Senátu a celá Snemovňa reprezentantov.

Ako argumentuje sudca Alito

Dôvodom, prečo sudca Samuel Alito navrhuje zrušiť rozhodnutie v prípade Roe vs. Wade, je, že toto rozhodnutie považuje za „od začiatku nesmierne mylné“ a „výnimočne slabé“, pričom zdôrazňuje, že malo „škodlivé následky“.

Alito tvrdí, že rozhodnutie z roku 1973 vymyslelo právo, ktoré sa nikde v americkej ústave nespomína a navyše sa snažilo rozhodnúť spornú politickú otázku súdnou cestou. „Ústava nezakazuje občanom každého štátu regulovať alebo zakazovať umelé prerušenie tehotenstva… Roe a Casey si túto autoritu prisvojili,“ píše Alito. „My teraz tieto rozhodnutia rušíme a vraciame túto právomoc ľuďom a ich voleným zástupcom,“ dodáva.

Alito taktiež poukazuje, že kriminalizácia potratov, ktorá bola rozšírená v 19. storočí a značnej časti 20. storočia, ukazuje, že právo na potrat nie je zahrnuté v Ústave USA. „Až do konca 20. storočia neexistovala v americkom práve žiadna podpora pre ústavné právo na potrat. Nula. Nič. Žiadne štátne ústavné ustanovenie takéto právo neuznávalo,“ dodáva Alito.

Ten okrem toho kritizuje aj kritérium „životaschopnosti“ plodu, ktoré je jedným z ústredných princípov rozhodnutia v prípade Roe vs. Wade. „Robiť rozdiel medzi plodmi, ktoré nie sú schopné žiť mimo maternice, a tými, ktoré to dokážu… nemá zmysel,“ píše.

V prípade súdnych precedensov, teda toho, že súdy nerozhodujú v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami, sa zas Alito odvoláva na množstvo iných prípadov, v ktorých došlo k zmene rozhodnutia. Odvoláva sa napríklad na prípad Brown vs. Board of Education z roku 1954, ktorý zrušil rasovú segregáciu v školách, aj keď prípad Plessy vs. Ferguson z roku 1896 ju povoľoval. No vo svojom návrhu rozhodnutia píše (až na dvoch stranách) aj o množstve iných ďalších rozhodnutí, v ktorých sudcovia zrušili predchádzajúce precedensy, pričom v mnohých prípadoch tieto rozhodnutia chválili aj samotní liberáli.

Prirovnaním k prípadu Brown vs. Board of Education však Alito ukazuje ešte jednu dôležitú vec. A to, že legalizáciu potratov prirovnáva k rasovej segregácii, pričom tvrdí, že v oboch prípadoch „v deň, keď sa o tom rozhodlo, to bolo neobyčajne nesprávne“.

Legalizácia potratov v USA

Pripomeňme, že potraty boli v USA legalizované v roku 1973 rozsudkom Najvyššieho súdu v prípade známom ako Roe vs. Wade. Sudcovia vtedy pomerom hlasov 7:2 stanovili, že potrat musí byť legálny vo všetkých štátoch USA dovtedy, kým plod nedokáže prežiť mimo tela matky, čo bolo stanovené na 15. týždeň tehotenstva.

Prípadom Casey vs. Planned Parenthood z roku 1992 zas Najvyšší súd potvrdil svoj pôvodný rozsudok a zakázal jednotlivým štátom regulovať vykonávanie potratov pred 15. týždňom. V praxi to malo za následok, že ak niektorý zo štátov USA schválil akúkoľvek reguláciu potratov pred touto hranicou (napríklad ak už dieťaťu bije srdce), tak Najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil.

V Štandarde sme sa tejto téme, ako aj prípadu z Mississippi viac venovali v samostatnom článku. O tom, ako prebiehalo predstavenie argumentov v tomto prípade, sme zas písali na tomto mieste.

Na záver pripomeňme, že definitívne rozhodnutie padne pravdepodobne koncom júna, pričom zverejnenie predbežného rozhodnutia ukazuje, že kampaň bude – zdá sa – ešte veľmi špinavá.